Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CoP-50-2013.pdf
PDF · 103.67 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/50/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. L. nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, maloletý zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, dieťa rodičov: matka - Ing. A. L. rod. B. nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, zastúpená
- JUDr. Dušan Dudáš, advokát so sídlom v I., K. XX, otec - K. L. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XXX, t.č. bytom B. D., E. XXXX/XX-XX, zastúpený - Mgr. Martin Černák, advokát so sídlom v I., K. X, o návrhu otca na zníženie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 8P/22/2012-297 zo dňa 19. marca 2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi povinnosť platiť na výživu J. L. sumu 250 eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh otca o zníženie výživného zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Zmenil zároveň rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 4C/35/2011-52 zo dňa 4.10.2011 v časti určenia výživného. Vykonaným dokazovaním zistil, že pôvodná výška výživného na maloletého v sume 300 eur mesačne bola stanovená rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 4C/ 35/2011-52 zo dňa 4.10.2011 na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov, otec s touto výškou výživného súhlasil. V dobe tejto pôvodnej úpravy výživného okresný súd vychádzal z príjmu otca vo výške 1.591,52 eur mesačne, ktorý dosahoval u zamestnávateľa KAJO Kurnota Milan, Dolný Kubín ( mal príjem z pracovnej činnosti na základe pracovnej zmluvy a tiež príjem z dohody o vykonaní práce), u matky z toho, že ako SZČO za rok 2010 vykázala celkové príjmy zo živnosti vo výške 6.685 eur, daňovú stratu vo výške 5.224 eur, rodičia ďalšie vyživovacie povinnosti nemali. Okresný súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania nezistil od doby pôvodnej úpravy zmenu v pomeroch ( odôvodnených potrebách) maloletého J., je naďalej žiakom prvého stupňa ZŠ na ktorú dochádza z K. do Dolného Kubína, jeho zdravotný stav tak ako v minulosti je stále zhoršený - je sledovaný v kardiologickej, alergologickej a neurologickej ambulancii, má nariadenú dlhodobú liečbu, liečbu polyvitaminóznu, probiotiká, diétne obmedzenia. Mesačné výdaje spojené s návštevou školy, mimoškolskými aktivitami maloletého ( navštevuje krúžok florbalu, angličtiny, výtvarný odbor v ZUŠ ) okresný súd podrobne zisťoval a konkrétne výdaje aj uvádza v písomnom vyhotovení rozsudku. Matka ukončila podnikanie ku 31.8.2012. Podľa daňového priznania za rok 2011 jej príjmy zo živnosti boli 19.478,71 eur, výdavky 16.241,31 eur, základ dane 3.237,40 eur. Vo výkaze o majetku a záväzkoch vykázala rozdiel majetku a záväzkov vo výške 2.744 eur. Od 1.1.2012 do 29.2.2012 bola vedená v
evidencii uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade práce bez nároku na vyplácanie dávky v nezamestnanosti. Dňa 29.2.2012 uzavrela pracovnú zmluvu so zamestnávateľom Technické služby, s.r.o., Dolný Kubín s dojednaným dňom nástupu do práce 1.3.2012. Za obdobie mesiacov 6/2012 až 11/2012 u tohto zamestnávateľa mala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 620,17 eur vrátane daňového bonusu. Rodičia dňa 30.11.2011 uzavreli dohodu o vyporiadaní BSM, podľa ktorej sa stala výlučnou vlastníčkou v dohode vymenovaných konkrétnych nehnuteľnosti matka, ktorá zároveň prebrala aj všetky záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy uzavretej s VÚB, a.s. s výškou zostatku dlhu k 11.11.2011 - 48.282,64 eur a tiež aj zo zamestnaneckého úveru čerpaného na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 15.4.2009, uzavretej medzi A. D. a K. L. (otcom) vo výške 103.116,77 eur. Zostatok dlhu vo výške 103.116,77 eur sa zaviazala uhradiť najneskôr do 31.5.2012 - K. L.. Nehnuteľnosti tvoriace predmet dohody o vyporiadaní BSM kúpnou zmluvou uzavretou dňa 3.2.2012 matka predala svojej sestre C. A. a jej manželovi za kúpnu cenu 145.000 eur. Kúpna cena jej predávajúcimi bola vyplatená, túto použila na splatenie záväzku voči K. L. plynúceho z dohody o vyporiadaní BSM a pôžičiek od Ing. A. (od menovaného vo výške 25.000 eur) a D. (finančná pôžička vo výške 30.000 eur). V odpredanom rodinnom dome zostala bývať i s maloletým synom na základe uzavretej zmluvy o nájme, prenájom uhradzuje 420 eur mesačne. V ňom sú zahrnuté i zálohové platby spojené s užívaním rodinného domu. Matka preukázala súdu i jej súčasné výdavky spojené s užívaním rodinného domu, v konkrétnostiach tieto výdaje okresný súd uvádza v písomnom vyhotovení rozsudku na strane 18. Manželia počas trvania manželstva mali v BSM aj byt v I., tento riešili obdobne v dohode o vyporiadaní BSM. Tento dvojizbový byt do 28.2.2013 bol prenajímaný s dojednanou výškou nájomného 550 eur mesačne (v nájme sú zahrnuté aj zálohové platby spojené s užívaním predmetu zmluvy). Od 28.2.2013 matka byt neužíva, ani ho neprenajíma. Zálohové platby spojené s predmetným bytom sú vo výške 138,21 eur mesačne, zálohová platba do fondu údržby a opráv od 1.8.2012 je vo výške 27,13 eur mesačne a daň z nehnuteľnosti za rok 2012 bola vo výške 23,01 eur. Matka je vlastníčkou osobného motorového vozidla Seat Ibiza. S matkou uvádzaných výdavkoch v celkovej sume 672,67 eur mesačne okresný súd nezohľadnil náklady na byt v I., nejedná sa o výdavky na zabezpečenie potrieb dieťaťa, maloletý má zabezpečené bývanie v rodinnom dome a náklady bývania v dome boli v prehľade mesačných nákladov na dieťa aj započítané. Za opodstatnený výdavok na oblečenie, drogériu pre dieťa uvedené matkou samostatne v mesačných výdavkoch okresný súd považoval sumu 50 eur mesačne. Pracovný pomer otca u zamestnávateľa Milan Kurnota - KAJO trval 12 rokov, pracoval vo firme ako manažér. Výška jeho čistého mesačného príjmu za obdobie plne odpracovaných mesiacov 5/2011 až 9/2011 predstavuje 605,40 eur. Pre zamestnávateľa pracoval aj na základe dohody o pracovnej činnosti a za práce na základe dohody mal za rovnaké obdobie priemerný čistý mesačný príjem 972 eur, t.j. celková výška jeho príjmu od uvedeného zamestnávateľa dosahovala do ukončenia pracovného pomeru v priemere 1.577 eur mesačne, t.j. k zníženiu jeho príjmu oproti stavu konštatovanému v októbri 2011 nedošlo. Pracovný pomer bol ukončený dohodou na žiadosť otca k 20.10.2011 bez nároku na odstupné. Z jeho výpovede pre súd vyplynulo, že u tohto zamestnávateľa pracovné problémy nemal, majiteľ spoločnosti mu nevytýkal nedostatky v práci, ani nebol zamestnávateľom riešený z iných dôvodov. Po ukončení pracovného pomeru otec založil spoločnosť CeHaTex, s.r.o., Dolný Kubín dňa 4.11.2011, kde bol jediným spoločníkom do 2.1.2012 a zároveň aj konateľom. Od 3.1.2012 do 28.12.2012 bol oficiálne jediným spoločníkom Armin Müllner, ktorý do spoločnosti vstúpil s tým, že bude do podnikania investovať, zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 22.12.2011 previedol otec ako jediný spoločník spoločnosti na Armina Müllnera obchodný podiel za cenu vo výške 1 eur. Z výpovede otca vyplynulo, že pri založení spoločnosti CeHaTex, s.r.o. investoval do spoločnosti povinný vklad 5.000 eur a ďalšie investície do kúpy kancelárskeho nábytku, regálov, vo výške okolo 5.000 eur, čo mal zo svojich úspor i z pôžičky od rodičov. Zmluvou uzavretou dňa 16.7.2012 bol obchodný podiel Arminom Müllnerom prevedený opäť za cenu vo výške 1 eur na súčasného jediného spoločníka K. L. nar. XX.XX.XXXX, otca navrhovateľa. Otec maloletého tento prevod odôvodnil tým, že jeho otec mal vložiť do spoločnosti financie vo výške 13.000 eur. Na firmu je vedené i auto zn. Renault Master, za vozidlo sú splácané leasingové splátky vo výške 385 eur mesačne. Z daňového priznania za rok 2011 vyplynulo, že spoločnosť CeHaTex, s.r.o. vykázala za dva mesiace svojej existencie výnosy vo výške 24.041,79 eur a náklady vo výške 28.967,20 eur, teda výsledkom hospodárenia je vykázaná strata vo výške 4.925,41 eur. Majetok spoločnosti je v daňovom priznaní uvedený vo výške 66.894 eur. V súčasnosti je jediným konateľom spoločnosti naďalej otec maloletého dieťaťa. Podľa potvrdenia spoločnosti jeho mesačný príjem za obdobie mesiacov 1/2012 až 12/2012 v priemere je 259 eur v čistom. Z jeho výpovede vyplynulo, že spoločnosť CeHaTex, s.r.o. je rodinnou firmou, pracujú v nej otec dieťaťa so svojou manželkou a jeho rodičia.
Zmenili sa osobné pomery otca, uzavrel nové manželstvo s Z. L. 22.12.2011. Jeho manželka bola zamestnaná v Pekárňach a cukrárňach RUSINA, spol. s r.o., s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie mesiacov 2/2012 až 4/2012 vo výške 517 eur vrátane daňového bonusu. Pracovný pomer ukončila dohodou z jej podnetu a v súčasnosti je zamestnaná v spoločnosti CeHaTex, s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie mesiacov 7/2012 až 12/2012 vo výške 256 eur. Otec spláca viaceré pôžičky: splátky Flexi pôžičky ( čerpanej vo výške 21.000 eur z VÚB banky - zmluva zo dňa 23.11.2011) vo výške 287,39 eur mesačne (podľa výpovede úver čerpal na zakúpenie bytového zariadenia a časť investoval do spoločnosti CeHaTex, s.r.o.), splátky Flexi pôžičky (čerpal vo VÚB banke spolu s manželkou - Z. L. vo výške 8.640 eur ) vo výške 135,50 eur mesačne, tento úver podľa tvrdenia otca má byť použitý na vyplatenie bytu, ktorý bol v BSM jeho terajšej manželky a jej bývalého manžela ( podľa dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 13.11.2012 terajšia manželka otca má nárok na výplatok na vyrovnanie podielu pri vyporiadaní BSM vo výške 6.623,68 eur, peňažnú hotovosť vo výške 532,89 eur) , splátky spotrebiteľského úveru od ČSOB a.s. v sume 186,63 eur mesačne ( zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavrel otec spolu s manželkou dňa 18.9.2012 do výšky úverového limitu 10.000 eur) , otec odôvodnil čerpanie tohto úveru nedostatkom finančných prostriedkov na úhradu výživného na maloletého J., ktoré hradí v dojednanej výške 300 eur mesačne pravidelne každý mesiac. Otec o syna prejavuje záujem, často sa s ním stretáva a to v rozsahu podľa úpravy stretnutí dohodnutej v rozvodovom konaní. Rodičom medzičasom ďalšie vyživovacie povinnosti nepribudli.
Okresný súd vychádzajúc z hmotnoprávnych úprav Zákona o rodine (§ 62, 75 ods. 1,2, § 76 ods. 1,2, § 77 ods. 1,2, § 78 ods. 1 až 3), konštatoval dôvod na zníženie výživného iba v čiastočnom rozsahu. Zvýraznil, že pri zmene rozhodnutia o výživnom zmenou pomerov podľa aplikovaného hmotnoprávneho ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie iba závažnejšia zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výške výživného. Pokiaľ otec poukazoval na neprimerane vysoké výživné v kontexte s výškou výdavkov na maloleté dieťa, bola mu uložená posledne vyživovacia povinnosť k J. v čase, keď bol maloletý žiakom II. ročníka základnej školy, jeho zdravotný stav bol zhoršený (alergik), maloletý mal mimoškolské aktivity, navštevoval ZUŠ a krúžok športových hier a otec s výškou výživného 300 eur mesačne na syna za týchto pomerov súhlasil. Výživné nemožno zmeniť len na základe úvahy, že doterajšie výživné je neprimerané (neprimerane vysoké, či nízke), pretože by podľa názoru okresného súdu išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov, v dôsledku ktorej môže byť predchádzajúce rozhodnutie zmenené, môže byť zmena okolnosti na strane oprávneného dieťaťa (napr. vyšší vek, zhoršenie zdravotného stavu, zmena vo vzdelávaní) alebo na strane povinného rodiča (predovšetkým zmena výšky príjmu, počtu vyživovacích povinností) ale aj u druhého rodiča, pretože obaja rodičia majú k dieťaťu vyživovaciu povinnosť a pri určovaní výživného sa vychádzalo z príjmov a celkových pomerov u oboch rodičov.
U maloletého J. okresný súd nezistil a nemal ani preukázanú významnú zmenu pomerov oproti stavu, aký bol koncom roka 2011. Už v tej dobe bol maloletý školopovinný s mimoškolskými aktivitami a zhoršeným zdravotným stavom. U otca, keďže návrh odôvodňoval zmenou príjmovej situácie (zníženie príjmu a v tom, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k súčasnej manželke), okresný súd konštatoval zmenu v tom, že už nemá pravidelný príjem zo zamestnania, ktorý dosahoval pred ukončením pracovného pomeru vo výške 1.595 eur mesačne, avšak súd následne poukázal i na to, že otec u pôvodného zamestnávateľa, kde tento príjem dosahoval, ukončil pracovný pomer uzatvorený na dobu neurčitú, z vlastnej vôle, takýmto spôsobom sa vzdal bez preukázania vážneho dôvodu výhodnejšieho zárobku ako má v súčasnosti v spoločnosti CeHaTex, s.r.o., ktorá je rodinnou firmou a ktorej je otec konateľom. Súd preto vychádzal zo zásady potencionality príjmov otca a nie z jeho reálnych príjmov. Situácia otca nie je tak nepriaznivá ako to tvrdí, pretože i keď nie je oficiálne spoločníkom CeHaTex, s.r.o., jedná sa o rodinnú firmu ktorú založil, do ktorej pri jej založení investoval, napriek tomu v súčasnosti nie je oficiálne spoločníkom spoločnosti, pričom svoj podiel previedol za sumu 1 eur bez ďalších nárokov. Navyše spoločnosť už za krátku dobu 2 mesiacov od založenia bola schopná vykázať obrat prevyšujúci 24.041,79 eur. Otec vlastným správaním ovplyvnil vzájomné vzťahy s predchádzajúcim zamestnávateľom (v dôsledku pretrvávajúceho mimomanželského pomeru so zamestnankyňou pracujúcou tiež u tohto zamestnávateľa, čo viedlo k rozvodu dvoch manželstiev s maloletými deťmi) a toto jeho konanie bolo aj dôvodom, pre ktorý sám ukončil perspektívny pracovný pomer, v ktorom mal dlhoročnú prax a skúsenosti a s jeho pracovnými výsledkami bol zamestnávateľ spokojný. Preto je potrebné vychádzať z rovnakých možností a schopností otca aké boli v čase trvania pracovného pomeru so živnostníkom Milanom Kurnotom, t.j. z príjmu, ktorý mohol naďalej dosahovať a podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine konanie otca, keď dohodou
ukončil pracovný pomer, z ktorého mal vyšší príjem ako v súčasnosti, treba posudzovať ako vzdanie sa výhodnejšieho príjmu bez dôležitého dôvodu, t.j. k zníženiu jeho príjmu došlo zo subjektívnych dôvodov. Pokiaľ otec poukazoval na skutočnosť, že so súčasnou manželkou plánujú prírastok do rodiny, toto jeho tvrdenie je bez právneho významu, pretože počet jeho vyživovacích povinnosti sa nezmenil. Okresný súd pripustil, že manželia podľa § 71 Zákona o rodine majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, avšak manželka otca pracovala v Pekárňach RUSINA Dolný Kubín s čistým mesačným príjmom 517 eur, tento príjem mohla mať ďalej, keby pracovný pomer nerozviazala dohodou, preto súd neprihliadal na jej súčasný nižší príjem u spoločnosti CeHaTex, s.r.o. v uvádzanej výške 256 eur mesačne. Napokon terajšia manželka otca získala aj finančný majetok v dôsledku vysporiadania BSM nadobudnutého počas prechádzajúceho manželstva a preto nie je odkázaná výživou na manžela (otca maloletého dieťaťa). Nezanedbateľnú zmenu pomerov okresný súd konštatoval u matky maloletého. Tá v dobe pôvodnej úpravy podnikala ako živnostníčka, v podnikaní vykázala stratu. V aktuálnej dobe jej pomery sú lepšie, už má pravidelný príjem zo zamestnania 620 eur mesačne, preto sa môže aj vo väčšej miere finančne podieľať na výdavkoch dieťaťa. V čase rozvodového konania vychádzajúc z výpovede oboch rodičov nemali príjmy za prenájom spoločného bytu v I., po rozvode a vyporiadaní ich BSM (byt nadobudla do výlučného vlastníctva matka) táto mala i príjem z prenájmu bytu v sume 550 eur mesačne až do 28.2.2013, teda do ukončenia nájomného pomeru. Jedná sa o byt v I., kde je veľký záujem o kúpu a prenájom bytov a je aj v súčasnosti v možnostiach matky byt opätovne prenajať, dosahovať určitý zisk prevyšujúci vynakladané preddavkové mesačné platby, resp. môže byt odpredať, keďže v súčasnosti žije so synom vo K., kde majú zabezpečené bývanie. Napokon i vyporiadanie BSM po zániku manželstva účastníkov pre matku bola výhodnejšia, priaznivejšia, stala sa výlučnou vlastníčkou všetkých spoločných nehnuteľností - rodinného domu s pozemkami aj bytu, za súčasného prevzatia spoločných záväzkov vo výške 151.400 eur, tie boli skoro v celom rozsahu pokryté z kúpnej ceny za rodinný dom, ktorý matka odpredala. Matka je vlastníčkou osobného motorového vozidla i hnuteľných vecí, ktoré užíva v súvislosti s jej živnostenským podnikaním a ktoré boli zohľadnené vo výške majetku uvádzanej v daňovom priznaní za rok 2011. Vzhľadom na zlepšenie celkových príjmových a majetkových pomerov matky v porovnaní so stavom z akého súd vychádzal pri poslednom rozhodovaní o výške výživného a na určité zhoršenie majetkových pomerov u otca, avšak len v dôsledku vyporiadania majetku patriaceho do BSM, súd čiastočne návrhu otca vyhovel a výživné znížil na 250 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku, odkedy otec zníženie požadoval. Vo zvyšnej časti jeho návrh (domáhal sa zníženia výživného na 100 eur mesačne) okresný súd s poukazom na § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiadnemu z jeho účastníkov právo na ich náhradu nepriznal, pretože sa jednalo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie otec. Domáhal sa zmeny napadnutého rozsudku, žiadal vyhovieť návrhu o zníženie výživného v celom rozsahu a vo výroku o trovách konania žiadal rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vytýkal okresnému súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasil so zistením súdu, podľa ktorých sa mal vzdať výhodnejšieho zárobku bez preukázania vážneho dôvodu. Podľa jeho názoru bolo v konaní preukázané, že k skončeniu pracovného pomeru s bývalým zamestnávateľom došlo v dôsledku neúnosnej pracovnej atmosféry, ktorú svojim správaním vytváral samotný zamestnávateľ a to tým, že v neprimeranom rozsahu prenášal mimopracovné záležitosti do pracovného vzťahu a vo vzťahu k nemu uplatňoval dovtedy neobvyklé metódy vedenia a rozhodovania napriek tomu, že z jeho strany k zmene správania sa k zamestnávateľovi ako aj k plneniu pracovných povinností nijakým spôsobom nedošlo. On ukončil pôvodný pracovný pomer z dôležitých objektívnych dôvodov, nie je možné v tomto prípade aplikovať § 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine a vychádzať z rovnakých možností a schopností aké mal počas trvania jeho pôvodného pracovného pomeru. Je nesprávny názor okresného súdu pokiaľ jeho finančnú situáciu hodnotil za nie nepriaznivú vzhľadom na konštatovaný obrat podnikateľského subjektu - spoločnosti CeHaTex s.r.o. Naopak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že výsledkom hospodárenia spoločnosti za hodnotené obdobie bola strata vo výške 4.925,41 eur. Pasíva spoločnosti až po súčasnosť výraznou mierou presahujú jej aktíva, teda ide o spoločnosť s negatívnym hospodárskym výsledkom. Prevod obchodného podielu vychádzal zo zámeru jeho spoločníka Armina Mullera do spoločnosti investovať, preto aj prevod obchodného podielu sa uskutočnil za l eur, napokon menovaný do spoločnosti neinvestoval, tento na základe dohody previedol nadobudnutý obchodný podiel za rovnakých finančných podmienok na K. L. staršieho, ktorý svoj záväzok do spoločnosti investovať skutočne aj realizoval. Slovenský právny poriadok pojmy ako
rodinná firma, či oficiálny spoločník nepozná. On je k tejto spoločnosti v pracovno-právnom vzťahu s čistým mesačným príjmom 256 eur. Vzhľadom na tento nízky príjem nie je schopný prispievať výživným v sume 300 eur mesačne. Výrazne sa zadlžil, jeho finančná situácia je veľmi zlá. Dodal, že súd na jeho strane nezohľadnil ani to, že mu v súvislosti so zabezpečením novej domácnosti - po uzavretí manželstva vznikli nevyhnutné výdavky. Odvolateľ bol preto názoru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zníženie výživného v zmysle jeho návrhu na 100 eur mesačne. Vytýkal vecnú nesprávnosť rozhodnutia aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, keď okresný súd výrokom rozhodol tak, že žiadny z účastníkom nemá nárok na náhradu trov konania a súčasne v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že o trovách ( ich časti ) rozhodne až následne samostatným uznesením.
Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala potvrdenie rozsudku pre vecnú správnosť. Okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie, jednoznačne zistil skutkový stav veci a svoje rozhodnutie aj podrobne odôvodnil. Všetky kroky otca maloletého dieťaťa vykonané v súvislosti s ukončením pracovného pomeru v spoločnosti p. Milana Kurnota sú jednoznačne výsledkom konania otca dieťaťa s cieľom vytvoriť dojem nemajetnosti, zadlženosti a stav nemožnosti plnenia zákonnou formou určeného výživného ako základnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona o rodine a na tomto základe zapôsobiť na rozhodovanie súdu. Navrhovateľ sa dobrovoľne, bez zásahu tretích osôb a bezdôvodne vzdal svojho majetku, investovania finančných prostriedkov do podnikania, výhodného zamestnania a ďalších benefitov spojených so zamestnaním, konal účelovo a špekulatívne.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nemá nové dôkazy a návrhy na zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( § 10 ods. l O.s.p) po zistení, že odvolanie podal účastník ( § 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote ( § 204 ods. l O.s.p.) preskúmal vec v rozsahu danom v § 212 ods. 2 písm. a O.s.p. a aplikáciou postupu podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p ( bez nariadenia odvolacieho pojednávania ) rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. l , 2 O.s.p. p o t v r d i l v celom rozsahu.
Okresný súd v posudzovanej veci vykonal dokazovanie v najširšom rozsahu ako to bolo možné. Dôsledne a precízne sa riadil zásadou vyšetrovacou, keďže predmetom konania je vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa. Okresný súd vykonané dôkazy vyhodnotil nielen jednotlivo ale komplexne, z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav úplne a vyvodil aj správny právny záver. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s písomným odôvodnením napadnutého rozsudku, na dôvody v ňom uvedené poukazuje. Okresný súd správne aplikoval na riešenú vec základné hmotnoprávne požiadavky zakotvené v Zákone o rodine pri zisťovaní a hodnotení zmeny pomerov u všetkých účastníkov konania a podrobne, vyčerpávajúco odôvodnil všetky skutkovo a právne významné okolnosti tak z pohľadu možností a schopností výživou povolaného rodiča ako aj z pohľadu odôvodnených potrieb maloletého, z pohľadu osobných a majetkových pomerov matky dieťaťa. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa viažuce sa k potencionalite príjmu otca majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Aj krajský súd zhodne ako okresný súd je toho názoru, že otec u svojho posledného zamestnávateľa ( u Milana Kurnota ) sa vzdal príjmu z pracovnej činnosti zo subjektívnych a nie z objektívnych dôvodov, odvolacie argumentácie otca v tejto súvislosti neboli spôsobilé vyvrátiť vecne správne ( z vykonaného dokazovania vyplývajúce ) závery súdu prvého stupňa. V súvisiacom výroku o trovách konania rozhodnutie súdu prvého stupňa keď žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania je v súlade s ustanovením § 146 ods. l písm. a O.s.p, keďže predmetom konania bola vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu. V ustanovení § 147 O.s.p. je upravená zodpovednosť za zavinenie vzniku trov alebo náhodu, ktorá zapríčinila vznik trov konania, ktoré by inak neboli vznikli. Súd rozhoduje o týchto trovách spravidla osobitným uznesením, pričom o týchto trovách už nebude rozhodovať v rámci náhrady trov konania pri skončení konania. Vzhľadom na uvedené krajský súd aj v súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania konštatoval vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 224 ods. l v spojení s § 146 ods. l písm.a ) O.s.p. odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže predmetom tohto konania bola vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .