Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-14-2013.pdf
PDF · 80.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-16C/14/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudcom Mgr. Martinou Hrušovskou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: Bytové družstvo Petržalka, so sídlom Budatínska 1, 851 01 Bratislava, IČO: 00 169 765, proti odporkyni: S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX H., o vypratanie bytu, t a k t o
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á vypratať byt-dvojgarsónku č. XXX, nachádzajúci sa na XX. poschodí, Q. ul. č. XX v H. a to 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia bez nároku na bytovú náhradu.
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 99,50 eur titulom súdneho poplatku do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 28.02.2013, ktorý bol súdu doručený dňa 06.03.2013 navrhovateľ žiadal, aby určil, že odporkyňa je povinná vypratať a odovzdať navrhovateľovi byt špecifikovaný vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to bez nároku na bytovú náhradu. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu nahradiť navrhovateľovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania vo výške 99,50 eur.
Svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa hrubo porušila svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že neplatila úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace. Odporkyňa ako nájomca vyššie uvedeného bytu tento nevypratala a neodovzdala navrhovateľovi po uplynutí doby nájmu.
Súd na pojednávaní, konanom dňa 10.10.2013 vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, oboznámením sa so Zmluvou o nájme bytu na dobu určitú zo dňa 19.12.2011, s Výpoveďou nájmu bytu zo dňa 05.11.2012 s doručenkou, so sumárnou analýzou platieb zo dňa 01.01.2012 a zo dňa 10.10.2013, s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Na základe Zmluvy o nájme bytu na dobu určitú zo dňa 19.12.2011 sa stala odporkyňa nájomcom dvojgarzónky č. XXX, nachádzajúcej sa na XX. poschodí, Q. ul. č. XX v H.. Nájom bytu bol dohodnutý na dobu určitú do 31.12.2013. Navrhovateľ výpoveďou zo dňa 05.11.2012 vypovedal odporkyni nájom bytu z dôvodu neplatenia nájomného a služieb poskytovaných s nájmom bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, výpoveď nájmu bytu bola odporkyni doručená dňa 23.11.2012. Výpovedná lehota začala plynúť dňom 1.12.2012 a nájom k predmetnému bytu skončil dňom 28.02.2013. Odporkyňa nepodala v zákonom stanovenej lehote na súd návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu. Taktiež
nepreukázala, že ku dňu doručenia výpovede bola v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov. Nájomný vzťah preto zanikol dňom uplynutia výpovednej lehoty.
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že nemala peniaze na platenie nájmu, nakoľko jej matka bola chorá a ona bola študentkou. Potom, ako im bolo znížené nájomné začala ho platiť, t. j. od 01/2013.
Podľa výkladu ustanovenia § 126 ods. 1 OZ zákon poskytuje ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam vlastníkovi proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva, najmä umožňuje domáhať sa vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje. Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva. Ani preukázaním vlastníckeho práva nemusí byť nárok na ochranu opodstatnený, ak odporca má právo na užívanie veci alebo na zasahovanie do vlastníckeho práva na základe platnej zmluvy, vecného bremena alebo iných skutočností. Základným predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je, že sa vec neoprávnene nachádza vo v faktickej moci inej osoby než vlastníka. U nehnuteľných vecí ide o vypratanie.
Podľa § 663 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa prvej vety § 710 ods. 2 OZ ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času.
Podľa § 710 ods. 1 OZ nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
Podľa § 710 ods. 3 OZ, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
Podľa § 710 ods. 4 OZ, ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d), že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.
Podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.
Podľa § 711 ods. 5 OZ, ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, pred uplynutím ochrannej lehoty (§ 710 ods. 4) zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné alebo sa písomne dohodne s prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede nájmu bytu zanikol.
Výpoveď z nájmu bytu je jednostranným právnym úkonom, ktorý okrem všeobecných náležitostí všetkých právnych úkonov musí mať i náležitosti pre výpoveď výslovne zákonom stanovené, t. j. uvedenie lehoty, kedy má nájom skončiť, a to najmenej tri mesiace tak, aby skončila ku koncu kalendárneho mesiaca, musí byť urobená v písomnej forme a musí byť doručená druhému účastníkovi nájomného vzťahu. Výpoveď daná prenajímateľom nájomcovi musí obsahovať aj uvedenie niektorého z výpovedných dôvodov taxatívne uvedených v ust. § 711 ods. 1 OZ.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa je podaný dôvodne, preto mu v celom rozsahu vyhovel. Nájomný vzťah k bytu označenému vo výroku tohto rozhodnutia zanikol dňom uplynutia výpovednej lehoty, t. j. dňom 28.02.2013. V konaní bolo nesporné, že odporkyňa sa určenia neplatnosti výpovede nájmu bytu nedomáhala, ani dostatočne nepreukázala, že ku dňu doručenia výpovede bola v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, resp. že dôvod výpovede zanikol. V prejednávanej veci neboli zistené také skutočnosti, ktoré by výpoveď nájmu bytu postihovali sankciou neplatnosti. Odporkyňa sa neplatnosti výpovede nájmu ani nedovolávala. V konaní mal súd teda jednoznačne preukázané, že odporkyni zanikol nájom vyššie označeného bytu dňom 28.02.2013, ako aj to, že odporkyňa po skončení nájmu uplynutím výpovednej lehoty byt navrhovateľovi dobrovoľne neodovzdala a užívala ho bez právneho dôvodu. Preto súd návrhu vyhovel a odporkyni uložil povinnosť predmetný byt vypratať.
Podľa § 712a ods. 3 OZ, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.
Nesporný medzi účastníkmi konania bol aj dôvod zániku nájmu bytu skutkovo vymedzený v citovanom zákonnom ustanovení. Odporkyňa dôkazne žiadnym spôsobom nepreukázala stav hmotnej núdze z objektívnych dôvodov, preto súd nepriznal odporkyni náhradné ubytovanie. Súd dospel k záveru, že u odporkyni niet ani dôvodu hodného osobitného zreteľa na určenie práva na prístrešie, preto rozhodol o vyprataní bytu bez bytovej náhrady.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal náhradu trov konania plne úspešnému navrhovateľovi. Trovy konania predstavujú súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 99,50 eur a povinnosť zaplatiť ich uložil súd v spore neúspešnej odporkyni.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Okresný súd Bratislava V v 2 vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z.. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. (§ 251 ods. 1 OSP)