Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-301-2012.pdf
PDF · 89.03 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/301/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu E. E., B..T..Y.., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v K., R. Č.. XX, zastúpeného Q.. V. M., advokátom so sídlom kancelárie v K., Š. Č.. X, proti žalovanému V. S., nar. XX.X.XXXX, posledne bývajúcemu v D. Š. Č.. XXX, zdržujúcemu sa na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom Q.. V. J., zamestnancom Okresného súdu Trebišov, o zaplatenie 954,07 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, zo dňa 7.9.2012 č.k. 16C/76/2012-74 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku ohľadom sumy 769,92 eura s prísl. a vo výroku o trovách konania.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie o zaplatenia sumy 184,35 eura s príslušenstvom zastavil, návrh v prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 769,72 eura s príslušenstvom zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Týmto rozsudkom rozhodol o peňažnom nároku žalobcu, ktorý nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 6.6.2008 od pôvodného veriteľa S. E. B. P..B.., predstavujúceho nesplatenú časť poskytnutého úveru v sume 769,72 eura a zmluvnej pokuty v sume 184,35 eura. V priebehu konania zobral žalobu čiastočne späť (v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty), v tejto časti preto súd za súhlasu opatrovníka žalovaného konanie zastavil (§ 96 ods. 2 O.s.p.) a predmetom konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie nesplatenej časti úveru v sume 769,72 eura s príslušenstvom.
Súd prvého stupňa z výsledkov vykonaného dokazovania uzavrel, že právny predchodca žalobcu na základe uzavretej Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti S. E. B., P..B.. poskytol žalovanému úver v sume 23.742,-Sk ( t.j. 788,09 eura), ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v deviatich pravidelných mesačných splátkach po 2.638,-Sk (t.j.87,56 eura) počnúc dňom 20.3.2004. Žalovaný tým, že nedodržal splátkový kalendár sa dostal do omeškania, preto právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného výzvou zo dňa 19.12.2005, aby dlh 28.742,28 Sk (t.j. 954,07 eura) zaplatil do 31.1.2006. V konaní uplatnená suma 954,07 eura pozostávala zo zmluvnej pokuty v sume 184,35 eura a z nesplatenej istiny úveru v sume 769,72 eura. V priebehu konania opatrovník žalovaného, ktorý sa zdržiava na neznámom mieste vzniesol voči pohľadávke žalobcu námietku premlčania, ktorú odôvodnil tým, že uplatnená pohľadávka
sa stala splatnou dňa 1.2.2006, pričom žalobca podal žalobu na súde až dňa 9.12.2011, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňom 1.2.2009.
Po právnom posúdení podľa ustanovenia § 100 ods. 1, § 101, § 111 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, preto žalobu zamietol. Stotožnil sa s argumentáciou opatrovníka žalovaného, že pohľadávka žalobcu bola splatná dňa 1.2.2006, a keďže žaloba bola podaná na súde dňa 9.12.2011, stalo sa tak po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Skonštatoval, že postúpenie pohľadávky nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože úspešnému žalovanému v konaní žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa, jeho výrokom, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že vec nesprávne právne posúdil, ak námietku premlčania neposudzoval podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a súčasne nedostatočne zistil skutkový stav. Za nespornú považoval skutočnosť, že úverová zmluva, z ktorej vyvodzuje svoj nárok bola uzavretá v čase, keď legálna definícia spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka neexistovala. Ani neskôr zavedená definícia spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z.z. nezahŕňala úverovú zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa tak zjavne pochybil, ak súčasnú právnu úpravu spotrebiteľskej zmluvy aplikoval retroaktívnym spôsobom aj na danú úverovú zmluvu. Vyslovil názor, že na právny vzťah medzi účastníkmi konania je nevyhnutné aplikovať definíciu spotrebiteľskej zmluvy v čase jej uzavretia, pretože je neprípustné, aby súdy za každú cenu vychádzali v ústrety dlžníkom, ktorí sa až na výnimky dopustili podvodného konania. Je zjavné, že žiadna prednosť ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy, preto žalovaným namietané premlčanie uplatneného nároku mal posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že žalovaný v čase uzavretia úverovej zmluvy bol riadne oboznámený s Úverovými podmienkami spoločnosti S. E. B. P..B.., tieto podmienky akceptoval a podľa čl. 6 ods. 4 súhlasil so zabezpečením pohľadávky formou predĺženia premlčacej doby všetkých práv vzniknutých v súvislosti s poskytnutím úveru a to na dobu desiatich rokov odo dňa, kedy premlčacia lehota začala po prvý raz plynúť. Bez akýchkoľvek pochybností je preto zrejmé, že námietka premlčania je nepatričná, a ak žaloba bola podaná na súd dňa 9.12.2011 k premlčaniu uplatneného nároku nemohlo dôjsť.
Opatrovník žalovaného sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej časti a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, ak dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný a z tohto dôvodu žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového a ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa a na právne normy, ktoré súd použil poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje a na doplnenie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa dodáva :
K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že vzhľadom na čas vzniku právneho vzťahu z úverovej zmluvy, ktorá ma spotrebiteľských charakter bolo potrebné použiť na posúdenie otázky premlčania príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka.
Žalobca v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie majúc za to, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval na danú vec § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka o premlčaní, pretože správne mal aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní z dôvodu, že uzatvorený zmluvný vzťah, úverová
zmluva, je absolútným obchodom v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka a preto sa spravuje príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Nesprávnym právnym posúdením veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) je mylná aplikácia výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec nemožno použiť.
V konaní nebolo sporným, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 2.2.2004 uzavretá Úverová zmluva, ktorej súčasťou boli úverové zmluvné podmienky spoločnosti S. E. B. P.. B.., na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver na nákup spotrebného tovaru a ani tá skutočnosť, že uvedená zmluva má spotrebiteľský charakter.
Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý je potrebné chápať komplexne. Do slovenského právneho poriadku sa aproxinovali viaceré smernice Európskej Rady a parlamentu, ktoré upravuje ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj osobitné predpisy ustanovujú osobitné podmienky. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na jej formu, ktorú uzatvára spotrebiteľ a dodávateľ. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať nielen zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho zákonníka, ale aj uzatvárané podľa Obchodného zákonníka a osobitných predpisov.
Z hľadiska ochrany spotrebiteľa je potrebné venovať osobitnú pozornosť zmluvám, pri ktorých spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah. Súd má v prípade uvedených spotrebiteľských zmlúv povinnosť ex offo skúmať, či takáto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 54 Občianskeho zákonníka. Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade účastníci (resp. právny predchodca žalobca a žalovaný) uzatvorili z hľadiska podstaty náležitosti úverovú zmluvu, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka a spravuje sa ust. § 479 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Zároveň však ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia osobitného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento zmluvný vzťah aplikovať § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti spotrebiteľa, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie ako príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka („zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa“). Citované ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje korektív pre použitie ustanovení Obchodného zákonníka, a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka. Uvedené v podstate znamená, že Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ potom zmluva obsahuje písomné vyhlásenie žalovanej o predĺžení premlčacej doby v zmysle § 401 Obchodného zákonníka („strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu a to aj opakovane; celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť. Toto vyhlásenie možno urobiť aj pred začiatkom plynutia premlčacej doby.“), a teda ide o písomné vyhlásenie, ktoré je v súlade s úpravou obsiahnutou v § 401 Obchodného zákonníka, ide ale o odchýlku od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, preto toto písomné vyhlásenie žalovaného o predĺženie premlčacej doby podľa predpisov Občianskeho zákonníka predstavuje neprijateľnú a absolútne neplatnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Súd je povinný na neplatnosť zmluvnej podmienky prihliadať, čo v danom prípade znamená vyhláseniu
žalovaného o predĺžení premlčacej doby z vyššie uvedených dôvodov nepripisovať žiaden právny význam a pri posudzovaní uplatnenej námietky premlčania postupovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občiansko-právnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranú dobu nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje práva nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať svojho práva na súde. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky zostatku pôžičky, bezdôvodného obohatenia, škody a pod..
V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru o premlčaní žalobcom uplatňovanej pohľadávky v trojročnej premlčacej dobe s poukázaním na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného. Odvolací súd v súlade so závermi súdu prvého stupňa je toho právneho názoru, že žalobca svoj nárok uplatnil po uplynutí trojročnej premlčacej doby v zmysle ust. § 100 a 101 Občianskeho zákonníka.
Z uvedeného vyplýva, že právne posúdenie veci súdom prvého stupňa na zistený skutkový stav je správne a odvolacie námietky žalobcu, pokiaľ tvrdí, že súd prvého stupňa na vec nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčania uplatnenej pohľadávky sú neopodstatnené. Uplatnené odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a správnych záverov rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil, pretože je vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, pretože úspešnému žalovanému v odvolacom konaní žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli a žalobca v konaní úspešný nebol (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.).
Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania (podľa § 214 ods. 2 O.s.p.) s tým, že vyhlásenie rozsudku od 25.9.2013 bolo zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 9.10.2013 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. 212/II.poschodie budovy Krajského súdu v Košiciach (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. za použitia § 211 ods. 2 O.s.p.).
Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.