Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_35C-2-2013.pdf
PDF · 108.45 KB
Case nature
Subarea
35C/2/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Česká republika, s.r.o., so sídlom: Novodvorská 994, 14221 Praha, IČO: 25117483, v zastúpení: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom: Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovanému: G. T., B..: XX.X.XXXX, naposledy bytom: L. XXXX/XX, XXX XX W., v zastúpení opatrovníkom: Y.. L. J., Z. Okresného U. W. - C., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42176778, v zastúpení: JUDr. Igorom Šofrankom, advokátom, ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 197.251,61 Kč s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 197.251,61 CZK spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 152.551,90 CZK od 2.9.2009 do 31.12.2009, vo výške 8 % ročne zo sumy 152.551,90 CZK od 1.1.2010 do 30.6.2010 a vo výške 7,75 % ročne zo sumy 152.551,90 CZK od 1.7.2010 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.735,37 € z toho 478,50 € titulom uhradeného súdneho poplatku a 1.210,44 € titulom trov právneho zastúpenia a to k rukám právneho zástupcu žalobcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.4.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 197.251,61 CZK spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 152.555,90 CZK od 2.9.2009 do 31.12.2009 vo výške 8 % ročne zo sumy 152.555,90 CZK od 1.1.2010 do 30.6.2010, vo výške 7,75 % ročne zo sumy 152.555,90 CZK od 1.7.2010 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania, spočívajúcich v uhradenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.8.2009 uzavretej medzi postupcom Česká spořitelna, a.s., Obrachtova 1929,62, 140 00 Praha 4, IČO: 45244782 a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril dňa 20.9.2007 so žalovaným Zmluvu o úvere č. 3398412833 (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 150.000 CZK s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 12,80 % ročne. Žalovaný sa zaviazal splácať istinu úveru v pravidelných mesačných splátkach po 3.007 CZK. V zmysle bodu IX. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania žalovaného so splatením jednej splátky po dobu dlhšiu než 3 mesiace alebo nezaplatením viac než dvoch splátok v dohodnutej dobe má postupca právo požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom. Celkový nedoplatok z predčasne ukončenej zmluvy ku dňu postúpenia pohľadávky 25.8.2009 predstavuje sumu 197.251,61 CZK, z toho istina vo výške 152.555,90 CZK, poplatky vo výške 1.224 CZK, splatný úrok vo výške 43.471,71 CZK.
Okresný súd Košice I vydal dňa 9.10.2012 platobný rozkaz č.k.: 36Ro/194/2012-61, ktorý bol uznesením zo dňa 23.10.2012 zrušený z dôvodu nemožnosti jeho doručenia žalovanému do vlastných rúk.
Žalovaný sa v mieste svojho bydliska nezdržiaval, jeho iný pobyt súd nezistil, preto mu podľa § 29 zák.č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ustanovil opatrovníka na zastupovanie v konaní - Z. OkresnÉ. U. W. - C., Y.. L. J..
Vedľajší účastník na strane žalovaného v podaní doručenom súdu 24.10.2012 uviedol, že v súdenej veci ide o spotrebiteľskú vec a zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, citoval § 52 ods. 2, § 53 ods. 2, 3, 5 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, že dodávateľ zmluvu zosplatnil, dňa 14.6.2008 bola platnosť zmluvy ukončená, nárok žalobcu sa premlčuje v 3-ročnej premlčacej dobe a preto keďže žaloba je zo dňa 4.4.2012, je celý jeho nárok premlčaný. Vedľajší účastník na strane žalovaného týmto vzniesol námietku premlčania, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
Žalobca sa k tomuto vyjadril podaním doručeným súdu 8.10.2013, kedy uviedol, že súd by na vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka nemal prihliadať, nakoľko je nesporné, že medzi postupcom a žalovaným vznikol obchodný záväzkový vzťah podľa § 497 - 507 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákonník (ďalej len „ObZ“), na základe ktorého postupca poskytol v prospech žalovaného úver s úverovým limitom v dohodnutej výške a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky za dohodnutých podmienok vrátiť a zaplatiť úroky. Z tohto záväzkového vzťahu vznikla povinnosť postupcu poskytnúť peňažné prostriedky v dohodnutej výške, čo aj urobil a žalovanému plniť ustanovenia zmluvy. Žalobca poukázal na § 497 ObZ, 506 ObZ, 397 ObZ a článku 29 Všeobecných obchodných podmienok Českej spořitelni, a.s. a mal za to, že na daný vzťah sa má aplikovať zákon č. 513/1991 Sb. Obchodní zákonník. Ak by aj pripustil s ohľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy v určitých smeroch aplikáciu Občianskeho zákonníka, tak táto aplikácia sa v žiadnom prípade nemôže vzťahovať na posudzovanie premlčania, pretože predmetná zmluva je absolútnym obchodom a je potrebné použiť úpravu českého Obchodního zákonníka bez ohľadu na spotrebiteľský charakter zmluvy. Ustanovenie o premlčacej dobe nie je ustanovením, ktoré by smerovalo k ochrane spotrebiteľa a preto nie je možné na premlčanie vyvodzovať použitie ustanovenie Občianskeho zákonníka. Ustanovenie českého Obchodního zákonníka o premlčaní nemožno považovať za ustanovenie diskriminujúce dlžníka (spotrebiteľa) len z toho dôvodu, že premlčacia doba k uplatneniu práv zo zmluvy podľa českého Obchodního zákonníka je dlhšia ako podľa Občianskeho zákonníka. Ustanovenie Obchodného zákonníka o premlčaní je ustanovením vyváženým vo vzťahu k obom zmluvným stranám, nejde o ustanovenie diskriminujúce spotrebiteľa vo vzťahu k veriteľovi v tom zmysle, že by v dôsledku aplikácie príslušných ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní povinnosti dlžníka mnohonásobne prevážili nad jeho právami. Žalobca považoval námietku premlčania vznesenú zo strany vedľajšieho účastníka za nedôvodnú a navrhol, aby súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel.
Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 20.9.2007 uzavrel právny predchodca žalobcu - Česká spořitelna, a.s. so žalovaným Zmluvu o úvere č. 3398412833, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky vo výške 150.000 českých korún tak, že vyplatil úver žalovaného v hotovosti a žalovaný sa zaviazal splatiť úver pravidelnými splátkami vo výške 3.007 Kč vždy do 15.dňa každého mesiaca, prvá splátka mala byť zaplatená dňa 15.10.2007. V zmysle bodu IX. Zmluvy bol právny predchodca žalobcu oprávnený v ním určenej lehote požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom, a to aj v prípade, že nie je ešte celkom vyčerpaný alebo nenastala ešte splatnosť, ak klient je v omeškaní so splatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, alebo so splatením viac než dvoch splátok v dohodnutej lehote. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 14.5.2008 vyzval žalovaného k zaplateniu dlhu upomienkou s výstrahou, keďže účet žalovaného vykazoval ku dňu 10.5.2008 pohľadávky po splatnosti vo výške 12.844,- Kč, ku ktorej úhrade vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného najneskôr do 14.6.2008. Dňa 25.8.2009 uzavrel právny predchodca žalobcu, ako postupca so žalobcom, ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola pohľadávka voči žalovanému v celkovej výške 197.251,61 Kč postúpená na žalobcu. Listom zo dňa 29.2.2012 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal žalovanému pokus o zmier, v ktorom ho vyzval na zaplatenie neuhradeného úveru vo výške 197.251,61 CZK a zmluvného/zákonného úroku vo výške 104.270,44 CZK, spolu vo výške 12.273,70 Eur. Z evidencie právneho predchodcu
žalobcu súd zistil, že úver bol žalovaným čerpaný v deň podpísania zmluvy o úvere dňa 20.9.2007, pričom žalovanému bola odosielaná upomienka dňa 5.3.2008, 3.4.2008 a 14.5.2008, pričom ku dňu 15.6.2008 pohľadávka právneho predchodcu žalobcu predstavovala sumu 152.555,90 CZK.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákonníka (platného do 31.12.2008), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ na požiadanie dlžníka poskytnúť v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej výšky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1,2 cit. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
Podľa § 504 cit. zák., dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 369 ods. 1 cit. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Českej národnej banky uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Českej národnej banky platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa § 1 nariadenia vlády č. 142/1994 Sb. účinného do 30.6.2010, výška úrokov z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou, zvýšená o 7 percentných bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka, je výška úrokov z omeškania závislá na výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka.
Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 53 ods. 1 OZ (v znení do 31.10.2008), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ (v znení do 31.10.2008), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 387 ods. 1 a 2 Obchodního zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 392 Obchdoního zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.
Podľa § 397 Obchodního zákonníka, Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu, ako banka a žalovaný, ako dňa 20.9.2007 uzavreli právny predchodca žalobcu a žalovaný v Českej republike Zmluvu o úvere č. 3398412833, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 150.000,- Kč s dohodnutou výškou úrokovej sadzby 12,80% p.a. s tým, že žalovaný bol povinný splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami každá po 3.007,- Kč vždy k 15. dňu každého mesiaca. Žalovaný úver nesplácal riadne a včas a preto žalobca súlade so zmluvou a Všeobecnými podmienkami zosplatnil celú pohľadávku ku dňu 15.6.2008 v sume 152.555,90 Kč. Celková pohľadávka ku dňu rozhodovania súdu činí 197.251,61 ,- Kč, z toho istina vo výške 152.555,90 Kč, poplatky vo výške 1.224,- Kč a splatný úrok vo výške 43.471,71 Kč.
Súd sa zaoberal námietkou premlčania vznesenou vedľajším účastníkom na strane žalovaného a mal za to, že táto nie je dôvodná z nasledovných dôvodov:
Predmetná zmluvy nevznikla reálnym odovzdaním druhovej veci (peňazí) dlžníkovi, ale vznikla už dohodou zmluvných strán o jej obsahu, z ktorého vyplýval platný záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť v prospech dlžníka finančné plnenie formou úveru a zároveň záväzok dlžníka takto poskytnuté plnenie navýšené o úrok splácať v dohodnutých splátkach. Predmetnú zmluvu súd preto vyhodnotil ako zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere patrí podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObZ medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť ObZ. bez ohľadu na povahu účastníkov.
V čase uzavretia úverovej zmluvy dňa 22.7.2005 Občiansky zákonník už obsahoval úpravu problematiky spotrebiteľských zmlúv v znení, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol indiviuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred priprraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Z Obč.zákonníka účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy by teda izolovaným výkladom nezohľadňujúc iné ustanovenia právnych predpisov bolo možné vyvodiť, že úverová zmluva ako absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka spotrebiteľskou zmluvou nie je (takýto názor bol prezentovaný aj niektorými právnymi teoretikmi). Treba však poukázať na to, že podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa - spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, bol verejnoprávnym predpisom pojem typová zmluva (synonymum neskôr zavedeného pojmu spotrebiteľská zmluva) podľa Obč.zákonníka rozšírený tak, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Obč.zákonníka, Obch.zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
O tejto otázke teda súd robí záver, že zmluva o úvere uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom bola napriek povahe tzv. absolútneho obchodu zmluvou typovou, teda spotrebiteľskou.
V tejto súvislosti sa súd zaoberal aj otázkou, či zo samotnej skutočnosti, že ide o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva výlučná pôsobnosť OZ na daný vzťah. Takýto záver nemá žiadnu normatívnu oporu a prieči sa pravidlu lex specialis derogat lex generalis, pričom v tomto prípade lex specialis je § 261 ods. 3 písm. d) ObZ. Pri aplikácii rozhodných právnych
noriem súd vychádzal z nasledujúcej hierarchie právnych predpisov: ako základný predpis pre riešenie otázok záväzkového práva je potrebné aplikovať v súlade s § 261 ods. 3 písm. d) ObZ tretiu časť ObZ (tento záver je rozhodujúci pri posudzovaní premlčania, úrokov z omeškania, uznania záväzku a ďalších inštitútov upravených dvojkoľajne v oboch kódexoch a pod.). Úpravu zmluvného typu v §§ 497 a nasl. ObZ je teda potrebné doplniť o derogujúce a dopĺňajúce ustanovenia ZSÚ. OZ ako lex generalis v zmysle § 1 ods. 2 ObZ je potrebné aplikovať na riešenie otázok neupravených v ObZ. Do tejto kategórie noriem je nutné v zmysle OZ a ZOS okrem iného zaradiť aj ustanovenia na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách (§§ 52 až 53 OZ).
Vyššie uvedené závery súdu o charaktere uzavretej zmluvy a úprave, ktorou sa riadi sú ďalej podporené ako závermi právnej teórie, tak aj súdnej praxe (najmä českej, ktorá však z hľadiska komparatívneho obsahuje využiteľné závery aj pre slovenský právny poriadok).
Podľa názoru súdu potreba aplikovať na právnu úpravu úverovej zmluvy Obch.zákonník ako aj všeobecné ustanovenia Obč.zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.
Pokiaľ ide o otázku premlčania nárokov z úverovej spotrebiteľskej zmluvy súd uvádza - ako bolo uvedené už pri výklade podstaty spotrebiteľskej zmluvy, že spotrebiteľskou zmluvou je aj absolútna obchodná zmluva bez ohľadu na to, že sa riadi právnym režimom Obchodného zákonníka. Aj pre takúto zmluvu totiž po 01.04.2004 platia všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v § 52 - § 54, resp. § 60 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka - zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Ustanovenie § 54 ods. 1 Obč.zákonníka zakotvuje v prospech spotrebiteľa kogentnosť inak dispozitívnych noriem uvedených v Obč.zákonníku, ak by spotrebiteľská zmluva obsahovala od nich odklon v neprospech spotrebiteľa. Je zrejmé, že ide o dispozitívne ustanovenia Obč.zákonníka. Predmetné ustanovenie nestanovuje aplikáciu Obč.zákonníka na spotrebiteľské zmluvy vo forme absolútnych obchodov inak ako v rozsahu § 52 - § 54, resp. až § 60. To, že ide o dispozitívne ustanovenia Obč.zákonníka ako aj záver vyplývajúci z predchádzajúcej vety vyplýva aj z toho, že pre danú vec podstatné ustanovenia o premlčaní nie sú ustanoveniami dispozitívnymi ale kogentnými ako aj zo záveru s tým spojeného, že dĺžka premlčacej doby v občianskoprávnych - spotrebiteľských vzťahoch nemajúcich formu absolútneho obchodu nemôže nemôže byť predmetom zmluvnej podmienky (ktorá by bola bez ďalšieho, teda aj bez potreby skúmania prijateľnosti neplatná), pretože je predmetom kogentnej právnej normy.
NS ČR vo veci sp.zn. 32Cdo 3337/2010 tak uviedol (pre autenticitu sa cituje v českom jazyku) - „Úprava promlčení obsažená v občanském zájkonníku v § 101 a násl. Nepatří mezi tzv. jiná ustanovení směřující k ochraně spotřebitele ve smyslu § 262 ods. 4 části věty první za středníkem obchodního zákonníku. Výkladem § 262 ods. 4 části věty první za středníkem obch. zák. nelze dospět k závěru, že odůvodňuje aplikaci jakéhokoli ustanovení, jež by mohlo být pro spotřebitele výhodnější. Takovému závěru nelze přisvědčit již jen proto, že by vnášel do právních vzťahů zásadní nejistotu a znamenal by též výrazný zásah do zásady rovnosti účastníků těchto vztahů. Úprava promlčení není úpravou, která směřuje k ochraně spotřebitele; odlišně stanovená délka promlčecí doby v občanském a obchodním zákoníku je pouze výsledkem různých legislativních procesů, z nichž však žádný nesměřuje k ochraně slabší strany
(spotřebitele). Promlčení působí vůči oběma stranám stejně, z komplexní úpravy promlčení v každém z těchto zákonů nelze považovat jen některá z nich za výhodnější pro spotřebitele.
Na vzťah ručitele zajisťující závazek ze spotřebitelské smlouvy je třeba aplikovat úpravu promlčení obsaženou v obchodním zákoníku, tedy čtyřletou promlčecí dobu podle ustanovení § 397 obch. zák..
Súd posúdil zistený skutkový stav v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie tam uvedenej istiny s príslušenstvom a to úrokom z omeškania vo výške 78,5% ročne zo sumy 152.551,90 Kč od 2.9.2009 do 31.12.2009, vo výške 8% ročne zo sumy 152.551,90 Kč od 1.1.2010 do 30.6.2010 a vo výške 7,75% ročne zo sumy 152.551,90 Kč od 17.2010 do zaplatenia, t.j. ročným úrokom vo výške, ktorá v každom jednotlivom kalendárnom polroku, kedy omeškanie trvá, zodpovedá v percentách súčtu čísla 7 a výšky limitnej sadzby Českej národnej banky a platnej vždy k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka.
Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania vo výške 1.735,37 € pozostávajúcu z uhradeného súdneho poplatku vo výške 478,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 1.210,44 € za 5 úkonov právnej služby, každý po 237,34 € okrem úkonu - účasti na pojednávaní dňa 7.8.2013, kedy prináleží len 1 odmeny, t.j. 59,34 €, nakoľko pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci samej, plus 2x režijný paušál po 7,63 € (v roku 2012) a 3x režijný paušál po 7,91 € (v roku 2013), to všetko s prirátaním 20 % DPH (209,48 €).
Súd nepriznal žalobcovi odmenu za úkon - pokus o zmier, nakoľko žalobca nepreukázal súdu vykonanie a doručenie tohto podania žalovanému. Zároveň súd nepriznal ani odmenu za účasť na pojednávaní dňa 18.6.2013, nakoľko toto pojednávanie bolo odročené len z dôvodov nepripravenosti žalobcu nedoložením súdom vyžadovaných dokladov a teda uvedený úkon nemožno považovať za úkon účelne vynaložený na uplatnenie práv žalobcu. Čo sa týka súdneho poplatku, súd priznal žalobcovi len sumu uhradenú 478,50 €, i keď tento si uplatnil sumu 480,50 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3 písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.