Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/68/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci navrhovateľa: Q. C., nar. X.X.XXXX, bytom K. N. K. XXXX, proti odporkyni: V. C., rod. W., nar. XX.X.XXXX, bytom K. N. K. XXXX, právne zastúpená JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, so sídlom v H., V. XXXX, za účasti maloletých detí: F. C., nar. XX.X.XXXX a B. C., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca z 11. apríla 2013, č.k. -173, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal otca k povinnosti platiť výživné na mal. F. vo výške 80,- Eur mesačne, na mal. B. vo výške 70,- Eur mesačne, všetko k rukám matky vždy do 15. dňa toho- ktorého mesiaca vopred a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo navrhovateľa a odporkyne rozviedol. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej mal. F. a mal. B. na čas po rozvode boli zverení do výchovy a starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Na základe dohody rodičov upravil styk otca s maloletými deťmi. Otca zaviazal platiť výživné na mal. F. vo výške 80,- Eur mesačne a na mal. B. vo výške 70,- Eur mesačne. Dospel k záveru, že v zmysle podmienok uvedených v § 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine je v možnostiach a schopnostiach otca platiť určené výživné. Matka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 264,60 Eur. Príjem otca u zamestnávateľa K+T, s.r.o., Čadca dosahoval 294,29 Eur. V súčasnom období podľa výpovede otca na pojednávaní, jeho príjem dosahuje 420,- až 430,- Eur. Podľa správy bývalého zamestnávateľa otca, spoločnosti Doprava a služby K+T, zistil, že otec rozviazal pracovný pomer s uvedeným zamestnávateľom ku dňu 31.5.2012, keď od 18.1.2012 do 31.5.2012 bol dlhodobo PN. Do práce už nenastúpil, keďže ukončil pracovný pomer s dôvodu, že si našiel novú prácu. U tohto zamestnávateľa dosahoval hrubú mzdu približne 465,- Eur + cestovné priemerne 67,- Eur. Nestotožnil sa s návrhom otca, aby prispieval na maloleté deti výživným vo výške po 50,- Eur na každé dieťa, keďže z vlastnej iniciatívy rozviazal pracovný pomer a sám sa vzdal výhodnejšieho zamestnania. Okrem toho bolo potrebné prihliadať aj na majetkové pomery otca, ktorý s matkou vlastní dva byty, pričom jeden z nich aj sám užíva, čím mu nevznikajú zvýšené výdavky na získanie podnájmu. Ďalej prihliadal na skutočnosť, že matka je invalidná a iba z invalidného dôchodku zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti. V zmysle

zákonných podmienok uvedených v § 62 Zákona o rodine prihliadal aj na jej osobnú starostlivosť o maloleté deti. Matka však na výzvu súdu nešpecifikovala, aké konkrétne výdavky v súvislosti s výchovou a výživou maloletých detí jej vznikajú. Tieto boli uvádzané len v konaní vedenom na Okresnom súde v Čadci pod sp. zn. . Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností dospel k záveru, že je dôvodné, aby otec platil výživné na mal. F. vo výške 80,- Eur a na mal. B. vo výške 70,- Eur, prihliadajúc na vek detí a ich odôvodnené potreby. O trovách konania rozhodol podľa a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že nie je schopný platiť výživné na maloleté deti v celkovej výške 150,- Eur, keďže dosahuje príjem mesačne 380,- Eur. Z tohto príjmu platí 210,- Eur dlhy, ktoré vznikli za trvania manželstva, 100,- Eur na deti, na živobytie mu zostáva 70,- Eur. Odporkyňa v máji 2012 dala výpoveď v lekárni na Novej Bystrici. U svojho predchádzajúceho zamestnávateľa ukončil pracovný pomer z dôvodu operácie na pruh, pričom nasledujúcich 12 mesiacov sa musel šetriť na odporúčanie lekára. Odporkyňa mala prácu istú, mohla pracovať po materskej, dobre vedela, že keď je postihnutá, bude mať problém zamestnať sa. Žiadal, aby bol zaviazaný platiť výživné na obidve maloleté deti po 50,- Eur mesačne.

Odporkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu otca žiadala rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Poukázala na rozporné výpovede otca ohľadom výšky jeho príjmu, keď v čase rozhodovania uvádzal, že dosahuje mesačne príjem nižší ako 320,- Eur, pričom súčasťou jeho odvolania je výplatný lístok za mesiac 4/2013, kde je čistá mzda uvádzaná vo výške 372,80 Eur. Domnieva sa, že v súčasnom období sa zvýšila životná úroveň navrhovateľa o sumu 173,06 Eur (o daňový bonus, stravné lístky). Je preto v možnostiach a schopnostiach navrhovateľa platiť určené výživné okresným súdom.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (, ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia , , ktorý v napadnutom výroku o určení výživného navrhovateľa na maloleté deti, spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania, ako správny podľa potvrdil. V zostávajúcej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý (vo výrokoch o rozvode manželstva, zverení maloletých detí do výchovy a opatery jedného z rodičov, o úprave styku a o poplatkových povinnostiach).

Podľa s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia v konaní o rozvod manželstva, z ktorého pochádzajú maloleté deti, je povinnosťou súdu ex lege rozhodnúť o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Povinnosťou súdu je určiť rozsah vyživovacej povinnosti na čas po rozvode tomu s rodičov, ktorému rozhodnutím súdu nebolo zverené maloleté dieťa do jeho osobnej starostlivosti. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza z podmienok uvedených v § 62, § 75 ods. 1, prípadne z ďalších ustanovení Zákona o rodine. Prihliada tak na odôvodnené potreby mal. dieťaťa ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov.

Krajský súd hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania okresným súdom zhodne s názorom okresného súdu dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach navrhovateľa platiť okresným súdom určené výživné na mal. F. vo výške 80,- Eur mesačne a na mal. B. vo výške 70,- Eur mesačne. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pri skúmaní možností a schopností povinného rodiča, keď možnosti sú chápané ako objektívna kategória a schopnosti ako subjektívna kategória, na základe zisteného skutkového stavu okresného súdu je zrejmé, že u navrhovateľa ako povinného rodiča, ktorému maloleté deti neboli zverené do osobnej starostlivosti, je subjektívne a objektívne v jeho možnostiach platiť určené výživné. Pokiaľ navrhovateľ v priebehu prvostupňového ako aj odvolacieho konania tvrdil, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť súdom určené výživné, ale nižšie výživné, svoje tvrdenie o nemožnosti alebo neschopnosti platiť určené výživné, nepreukázal. Naopak na výzvu

súdu, aby písomne dokladoval výšku jeho súčasného príjmu zo zamestnania, rôzne sa vyjadroval k dosahovanej výške priemerného mesačného zárobku. Ďalej pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, ako správne konštatoval okresný súd, bolo potrebné prihliadať aj na osobnú starostlivosť odporkyne o obidve maloleté deti, najmä, ak je táto zdravotne postihnutá a je poberateľkou invalidného dôchodku mesačne vo výške 264,60 Eur.

Z uvedených dôvodov, keďže okresný súd správne posúdil podmienky uvedené v , Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti navrhovateľa ako povinného rodiča, krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania, ako správny podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa v spojení s a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, keďže predmetom odvolacieho konania bolo posudzovanie správnosti rozsudku okresného súdu v časti, ktorým rozhodoval o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.