Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-110-2013.pdf
PDF · 102.98 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/110/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému S. S., J.. XX. X. XXXX, Y. G. I. XX, Q. X. S., o zaplatenie 4749,41 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3381,67 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2622,31 eura od 24. 10. 2012 do zaplatenia, ktorú súd povoľuje žalovanému splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 eur, splatných vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 120,63 eura a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 181,93 eura, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť splnomocnenému zástupcovi žalobcu do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 17. 4. 2013, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 4749,41 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 154,38 eura, úrokom z omeškania vo výše 9 % ročne zo sumy 2622,31 eura od 24. 10. 2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalovanú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 8. 12. 2011 s postupcom Všeobecnou úverovou bankou, a. s. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 1. 3. 2007 zmluvu číslo 1908417556, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Nakoľko žalovaný splátky neplnil, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala 4799,41 eura a pozostávala z istiny vo výške 2672,31 eura, úroku vo výške 1662,73 eura, úroku z omeškania vo výške 382,20 eura a ostatného príslušenstva a poplatkov vo výške 82,17 eura. Po postúpení pohľadávky žalovaný uhradil dňa 24. 4. 2012 sumu 10 eur, 24. 5. 2012 sumu 10 eur, 24. 7. 2012 sumu 10 eur, 25. 9. 2012 sumu 10 eur a 23. 10. 2012 sumu 10 eur. Preto vyčíslil úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 2. 3. 2012 do 23. 10. 2012 na sumu 154,38 eura.
V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 9. 10. 2013, žalobca uviedol, že postupca uzatvoril so žalovaným dňa 1. 3. 2007 zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 3319,39 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť dohodnutými splátkami vo výške 85,92 eura mesačne, spolu s dohodnutými úrokmi, s počtom splátok 60, počnúc od 1. 4. 2007, s konečnou
splatnosťou úveru 1. 3. 2012. V čl. I. zmluvy si zmluvné strany dojednali poplatok za poskytnutie úveru vo výške 66,39 eura, poplatok za prvú upomienku vo výške 6,64 eura, poplatok za každú ďalšiu upomienku vo výške 33,19 eura a poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 1,33 eura. Úhrady odporcu boli započítané nasledovne: splátka zo dňa 1. 4. 2007 vo výške 85,90 eura na istinu v sume 33,46 eura a na úrok v sume 52,46 eura, splátka zo dňa 1. 5. 2007 vo výške 85,92 eura na istinu v sume 34,02 eura a na úrok v sume 51,90 eura, splátka zo dňa 1. 6. 2007 vo výške 85,93 eura na istinu v sume 34,55 eura a na úrok v sume 51,38 eura, splátka zo dňa 1. 7. 2007 vo výške 85,94 eura na istinu vo výške 35,09 eura a na úrok v sume 50,85 eura, splátka zo dňa 1. 8. 2007 vo výške 85,92 eura na istinu v sume 35,66 eura a na úrok v sume 50,26 eura, splátka zo dňa 1. 9. 2007 vo výške 85,93 eura na istinu v sume 36,21 eura a na úrok v sume 49,72 eura, splátka zo dňa 1. 10. 2007 vo výške 85,96 eura na istinu vo výške 36,78 eura a na úrok v sume 49,15 eura, splátka zo dňa 1. 11. 2007 vo výške 85,91 eura na istinu v sume 37,36 eura a na úrok v sume 48,55 eura, splátka zo dňa 1. 12. 2007 vo výške 85,95 eura na istinu v sume 37,96 eura a na úrok v sume 47,99 eura, splátka zo dňa 1. 1. 2008 vo výške 85,99 eura na istinu vo výške 38,56 eura a na úrok v sume 47,43 eura, splátka zo dňa 1. 2. 2008 vo výške 86,04 eura na istinu v sume 39,148 eura a na úrok v sume 46,86 eura, splátka zo dňa 1. 3. 2008 vo výške 85,94 eura na istinu v sume 39,78 eura a na úrok v sume 46,16 eura, splátka zo dňa 1. 4. 2007 vo výške 86,05 eura na istinu v sume 40,40 eura a na úrok v sume 45,65 eura, splátka zo dňa 1. 5. 2008 vo výške 85,97 eura na istinu v sume 41,05 eura a na úrok v sume 44,92 eura, splátka zo dňa 1. 6. 2008 vo výške 86,07 eura na istinu v sume 41,69 eura a na úrok v sume 44,38 eura, splátka zo dňa 1. 7. 2008 vo výške 85,92 eura na istinu v sume 42,21 eura a na úrok v sume 43,71 eura, splátka zo dňa 1. 8. 2008 vo výške 85,98 eura na istinu v sume 43,04 eura a na úrok v sume 42,94 eura. Na istinu tak bola započítaná suma v celkovej výške 647 eur, preto zostalo na istine neuhradených 2672,39 eura. Po postúpení pohľadávky žalovaný zaplatil sumu 50 eur, ktorá bola v plnej výške započítaná na istinu, preto na istine zostalo nezaplatených 2622,39 eura. Úrok vo výške 1622,73 eura bol počítaný v sadzbe 18,90 % ročne, a to od 2. 8. 2008 do 8. 12. 2011, t. j. do postúpenia pohľadávky. Úrok z omeškania sa zaviazal žalovaný platiť vo výške + 5 % ročne nad rámec úrokovej sadzby. Pôvodný veriteľ v zmysle čl. VII., bod 1) písm. a) Obchodných podmienok dňa 8. 12. 2008 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, pričom splatnosť pohľadávky nastala ku dňu 9. 1. 2009. Úrok z omeškania vo výške 385,20 eura bol vypočítaný za obdobie od 10. 1. 2010 do 8. 12. 2011 z neuhradenej istiny 2672,39 eura v sadzbe 5 % ročne. Poplatky vo výške 82,17 eura pozostávajú z poplatku za poskytnutie úveru vo výške 66,39 eura, poplatku za vedenie úverového účtu vo výške 35,76 eura, ktorý pozostáva z 9 x poplatku za vedenie úverového účtu vo výške 1,33 eura a 13 x poplatku vo výške 1,83 eura a poplatku za upomienku vo výške 99,58 eura, ktorý pozostáva z piatich poplatkov za prvú upomienku vo výške 6,64 eura a z dvoch poplatkov za každú ďalšiu upomienku vo výške 33,19 eura. Žalovaný uhradil za poskytnutie úveru 66,39 eura, za vedenie úverového účtu 26,61 eura, za upomienku 26,56 eura, teda žalovanému bolo vyúčtované spolu 201,73 eura, uhradil 119,56 eura.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu, ktorým bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené, pričom splnomocnený zástupca žalobcu požiadal o vykonanie súdneho pojednávania v ich neprítomnosti, z dôvodu hospodárnosti konania. Súd preto konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že so žalobcom sa snažil dohodnúť, avšak žalobca mu povedal, že má sa dohodnúť na súde. Od VÚB čerpal úver vo výške 100.000 Sk. Pokiaľ bol zamestnaný, úver splácal, mal trvalý príkaz na úhradu z účtu. Keď o zamestnanie prišiel, úver prestal platiť. Výhrady voči žalovanej sume nemal, vysoké sa mu zdali len úroky. Príjem do rodiny má momentálne z dávok v hmotnej núdzi a prídavkov na deti vo výške 140 eur mesačne. Bývajú spolu s manželkou a 3 maloletými deťmi. Mesačne vynakladajú na elektriku 40 eur, na vodu 15 eur. Je evidovaný na úrade práce, majetok nevlastní. Navrhol povoliť splátky po 10-15 eur mesačne. Už spláca splátky, ktoré boli povolené súdom, a to vo výške 15 eur, 10 eur a 10 eur, jeho manželka vo výške 20 eur.
Okrem výsluchu žalovaného súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to zmluvou o poskytnutí flexipôžičky, žiadosťou o flexipôžičku, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a. s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, zmluvou o postúpení pohľadávok vrátane prílohy k zmluve, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, pokusom o zmier, prehľadom transakcií na úverovom účte, zistiac nasledovný skutkový stav:
Všeobecná úverová banka, a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili, na základe žiadosti žalovaného zo dňa 26. 2. 2007, dňa 1. 3. 2007 zmluvu o poskytnutí flexipôžičky číslo 000924401260207, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 100.000 Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach po 2588,56 Sk, pri dojednanej výške úrokovej sadzby 18,9 % ročne, výške ročnej percentuálnej miery nákladov 22,65 % ročne, počnúc od 1. 4. 2007 do 1. 3. 2012. V zmluve si účastníci dojednali aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2000 Sk, poplatok za prvú upomienku vo výške 200 Sk, poplatok za každú ďalšiu upomienku vo výške 1000 Sk, poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 40 Sk mesačne a poplatok za zmenu zmluvných podmienok vo výške 1000 Sk.
Podľa čl. VI. ods. 1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a. s., účinných od 17. 10. 2005, veriteľ môže požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v úverovej zmluve z týchto dôvodov, ak dlžník je v omeškaní s úhradou viac než 2 splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a bol na jej zaplatenie písomne vyzvaný, s upozornením na právo veriteľa odstúpiť od úverovej zmluvy. Doručením výzvy veriteľa na splatenie zostatku úveru spolu so splatným príslušenstvom, je dlžník povinný vrátiť peňažné prostriedky, poskytnuté veriteľom z titulu tohto úveru, vrátane splatného príslušenstva, v lehote určenej v písomnej výzve banky.
Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou medzi Všeobecnou úverovou bankou, a. s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 8. 12. 2011 došlo, okrem iného, aj k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému, v celkovej výške 4799,41 eura, pozostávajúcej z istiny vo výške 2672,31 eura, úroku vo výške 1662,73 eura, úroku z omeškania vo výške 382,20 eura a poplatkov vo výške 82,17 eura. Podľa prílohy k zmluve o postúpení bola pohľadávka splatná dňom 9. 1. 2009.
V dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu zo dňa 8. 3. 2012 žalovaný vyhlásil, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči žalobcovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzavretej so Všeobecnou úverovou bankou, a. s. zo dňa 1. 3. 2007, pričom dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 2672,31 eura a nákladov na inkasné konanie vo výške 120 eur a príslušenstvo pohľadávky podľa zmluvy.
Pokusom o zmier zo dňa 26. 3. 2013 vyzval právny zástupca žalobcu žalovaného na úhradu sumy spolu vo výške 5003,37 eura, najneskôr do 2. 4. 2013.
Súd sa oboznámil aj s prehľadom transakcií na úverovom účte žalovaného u právneho predchodcu žalobcu.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2007 (ďalej len „zákon o SÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný ako dlžník a právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a. s.) ako veriteľ, uzatvorili dňa 1. 3. 2007 zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, v ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 100.000 Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 60 mesačnými splátkami po 2588,56 Sk, s prvou splátkou splatnou dňa 1. 4. 2007, s poslednou splátkou splatnou dňa 1. 3. 2012. Zmluva obsahovala údaj o výške ročnej úrokovej sadzby 18,9 %, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov 22,65 %. V zmluve si taktiež účastníci dojednali povinnosť žalovaného zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru, poplatky za upomienku a poplatok za vedenie úverového účtu. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Uzavretie úverovej zmluvy, poskytnutie úveru a výška dlžnej sumy neboli medzi účastníkmi sporné. Medzi účastníkmi nebolo taktiež sporné, že právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, ku dňu 9. 1. 2009. Uvedená skutočnosť vyplynula aj z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok. Súd preto priznal žalobcovi právo na vrátenie nezaplatenej istiny poskytnutého úveru vo výške 2622,31 eura. Keďže povinnosťou dlžníka je zaplatiť z poskytnutého úveru aj dojednaný úrok, súd priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku, avšak len ku dňu predčasnej splatnosti úveru, t. j. ku dňu 9. 1. 2009, nakoľko zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha veriteľovi len za dojednanú dobu poskytnutia úveru, čo vyplýva aj z ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Keďže dňom splatnosti celej istiny úveru bol deň 9. 1. 2009, uvedeným dňom boli splatné aj úroky z dlžnej istiny a od 10. 1. 2009 už žalobcovi úroky neprislúchajú. Súd preto priznal žalobcovi úrok za obdobie od 2. 8. 2008 (odo dňa uvedeného v doplnení žaloby), avšak len ku dňu predčasnej splatnosti úveru, t. j. do 9. 1. 2009 zo sumy nezaplatenej istiny vo výške 2672,39 eura, v sadzbe 18,9 % ročne, čo činí 222,78 eura a v zostávajúcej časti uplatneného úroku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd nepriznal žalobcovi ani právo na zaplatenie poplatkov vo výške 82,17 eura, Zo zmluvy o poskytnutí úveru mal súd preukázané dojednanie účastníkov zmluvy o povinnosti žalovaného zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2000 Sk, t. j. 66,39 eura, poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 40 Sk, t. j. 1,33 eura mesačne, ako aj poplatok za prvú upomienku a za každú ďalšiu upomienku. Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť uplatnených poplatkov za upomienky, keďže nepreukázal, že upomienky boli žalovanému skutočne doručované. Súd mal preto preukázané, že žalobcovi prislúcha len právo na zaplatenie poplatkov v celkovej výške 96,98
eura (poplatok za poskytnutie úveru vo výške 66,39 eura a poplatok za správu úveru vo výške 1,33 eura x 23 mesiacov, t. j. 30,59 eura). Keďže podľa doplnenia žaloby žalovaný zaplatil na poplatkoch spolu 119,56 eura, žalobcovi neprislúcha právo na zaplatenie poplatkov.
Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, vzniklo žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku z omeškania. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 382,20 eura za obdobie od 10. 1. 2009 (hoci v doplnení žaloby žalobca uviedol, že sa jednalo o úrok z omeškania za obdobie od 10. 1. 2010, mal súd za to, že sa jednalo o zrejmú nesprávnosť, keďže k splatnosti úveru došlo 9. 1. 2009) do 8. 12. 2011, zo sumy 2672,39 eura, pri výške úrokovej sadzby 5 % ročne, ktorá zodpovedala výške úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov (súd nemohol priznať vyššiu sadzbu úrokov z omeškania ako bola uplatnená v žalobe), ako aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne vyčíslený za obdobie od 2. 3. 2012 do 23. 10. 2012 vo výške 154,38 eura zo sumy istiny, so zaplatením ktorej bol žalovaný v omeškaní, a to zo sumy 2672,31 eura od 2. 3. 2012 do 24. 4. 2012, zo sumy 2662,31 eura od 25. 4. 2012 do 24. 5. 2012, zo sumy 2652,31 eura od 25. 5. 2012 do 24. 7. 2012, zo sumy 2642,31 eura od 25. 7. 2012 do 25. 9. 2012 a zo sumy 2632,31eura od 26. 9. 2012 do 23. 10. 2012. Taktiež súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy neuhradenej istiny, t. j. zo sumy 2622,31 eura od 24. 10. 2012 do zaplatenia.
Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú zo zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú žalobca uzatvoril dňa 8. 12. 2011 s postupcom Všeobecnou úverovou bankou, a. s., predmetom ktorej, okrem iného, bolo aj postúpenie žalovanej pohľadávky voči žalovanému, čo vyplynulo z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok.
Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd povolil žalovanému splácať priznané plnenie s príslušenstvom v splátkach po 50 eur mesačne, pod sankciou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek splátky. Pri určovaní výšky splátky súd prihliadol k výške príjmov a výdavkov žalovaného, výške priznaného plnenia ako aj ku skutočnosti, že povolením splácania priznanej sumy v splátkach, vzhľadom na osobu žalobcu, nedôjde k ujme na jeho právach. Výška splátok, navrhovaných žalovaným, bola neprimerane nízka, keďže len samotná istina by sa uvedenými splátkami splácala viac ako 18 rokov.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
V súlade so zákonným ustanovením § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd priznal žalobcovi pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalobcu v konaní predstavoval 3381,67 eura, čo percentuálne činí 71,2 %, jeho neúspech 1367,74 eura, čo percentuálne činní 28,8 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu potom činí 42,4 %. Súd preto priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 42,4 % zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 284,50 eura, čo činí 120,63 eura a 42,4 % z celkovej náhrady trov právneho zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t. j. zo sumy 429,07 eura, čo činí 181,93 eura, a to tarifnú odmenu za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - podanie žaloby (§ 14 ods. 1 písm. a/, b/ citovanej vyhlášky v spojení s § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky) po 170,97 eura, režijný paušál k 2 úkonom právnej služby vykonaným v roku 2013 po 7,81 eura (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) a DPH 20 % z priznanej tarifnej odmeny a režijného paušálu, t. j. zo sumy 357,56 eura, čo činí 71,51 eura. Súd nepriznal žalobcovi tarifnú odmenu a k tomu prislúchajúci režijný paušál za zaslanie pokusu o zmier, nakoľko v občianskom súdnom konaní je možné priznať účastníkovi len náhradu trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Zaslanie pokusu o zmier žalobcom žalovanému nepredstavuje úkon, ktorý by bol účelne vynaložený v súvislosti s predmetným konaním, nakoľko sa jedná len o úkon formálny,
bez významu z hľadiska hmotného a procesného práva. Nakoľko žalobca bol v konaní zastúpený splnomocneným zástupcom, ktorý je advokátom, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu trov konania k rukám splnomocneného zástupcu žalobcu, a to do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, z rovnakých dôvodov, pre ktoré povolil žalovanému zaplatiť priznanú sumu s príslušenstvom v splátkach.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.