Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/100/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti súdu o mal. E. C. N., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: K. H., bytom I. XXX, U. R. R., zastúpenej S.. X. K. S., O., so sídlom N., H. M. a otca C. N., trvale bytom N., prechodne bytom I. XXX, zastúpeného O. J. S.. E. D. I., X.: XX XXX XXX, so sídlom S. XXX/X, N., o zákaz styku otca s maloletým dieťaťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 4. júla 2013, č.k. -183, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zakázal styk otca s maloletou. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že z výsledkov vykonaného dokazovania, a to najmä zo znaleckého posudku vyplýva, že maloletá otca odmieta. Aj keď znalkyňa konštatovala u oboch rodičov znaky porúch osobnosti, s tým, že obaja urgentne potrebujú odbornú pomoc, samotná táto skutočnosť podľa názoru súdu nespochybnila tvrdenia matky o správaní sa otca, u ktorého konštatovala ohrozenie vývinu maloletej. Uvedený dôkaz, v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi, a to výsluchom účastníkov, svedkov, fotografiami, zápisnicami z výsluchov v trestnom konaní podľa názoru súdu prvého stupňa, odôvodnil uloženie zákazu styku otca s maloletou. V prípade výpovedí svedkov u všetkých zohľadňoval ich príbuzenský vzťah k jednému z rodičov, pričom u svedkyne D. K. prihliadal aj na jej negatívny vzťah k matke maloletej. Považoval za preukázané, že z bytu rodičov maloletej bol často počuť hlasný dupot a krik a aj keď svedkovia neboli priamo prítomní pri fyzickom napádaní matky maloletej, nepriamo vyplynulo z ich výpovedí, že boli prítomné znaky domáceho násilia. Z dôkazov, ktoré v konaní boli vykonané a zo záverov z nich vyvodených, mal súd za dostatočne preukázané, že záujem maloletého dieťaťa vyžaduje zákaz styku otca s maloletou.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol jeho zmenu a zamietnutie návrhu o zákaz styku otca s maloletou, prípadne zrušenie veci a vrátenie okresnému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní zdôraznil, že zákaz styku rodiča s maloletým je závažným zásahom do ústavne garantovaných práv rodiča, ale i maloletého dieťaťa, a preto musí byť dostatočne odôvodnené a musí sa opierať o dostatočne a jednoznačne preukázané skutkové zistenia, o ktorých nesmú byť žiadne pochybnosti. Vyjadril presvedčenie, že na jeho strane žiadne takéto okolnosti neexistujú. Poukázal na to, že matka v konaní jednak svojimi tvrdeniami, jednak dôkazmi preukazovala len jej vlastný vzťah k otcovi maloletej a poukazovala len na to, ako sa otec správal k nej a nie k maloletej. Pokiaľ ide o znalecký posudok, tak znalkyňa nemala možnosť skúmať priamo správanie sa maloletej vo vzťahu k otcovi, a teda ani posúdiť údajný strach. Konštatovala, že určité vlastnosti otca ho limitujú v otázke plnohodnotnej výchovy maloletej, resp. jej vývin až ohrozujú, avšak predmetom konania nie je otázka zverenia dieťaťa do starostlivosti otca, ale

len stretávanie. V znaleckom posudku sa však jednoznačne neuvádza, že by bol zákaz styku otca s maloletou v záujme maloletej.

Matka maloletej ako aj kolízny opatrovník navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa , pretože je vo výroku vecne správny.

Právna úprava vzťahov medzi rodičmi a deťmi vykonaná Zákonom o rodine považuje úpravu styku s dieťaťom za špeciálnu zložku rodičovských práv a povinností, zároveň predstavujúcu dôležitú súčasť výchovy a starostlivosti o maloleté deti. V ustanovení § 25 Zákona o rodine, ktoré súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj cituje, uprednostňuje vždy dohodu o úprave styku, dohodu medzi rodičmi a deťmi a len v prípade, pokiaľ sa rodičia nedokážu o styku dohodnúť, vykoná tak súd.

Ustanovenie § 25 v odseku 3 Zákona o rodine však umožňuje obmedziť styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakázať, a to za predpodkladu, že to je potrebné v záujme maloletého dieťaťa. Naplnenie tohto zákonného predpokladu pre obmedzenie alebo zákaz styku vykladá súdna prax tak, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby vyrastalo v pokojnom prostredí bez stresov, rozširovalo svoje kontakty s osobami, ku ktorým má kladný vzťah, ktoré svojím spôsobom sú vhodným životným príkladom pre dieťa, pričom stretávanie má byť pozitívnym podnetom pre jeho ďalší vývoj. Posúdenie, či obmedzenie alebo zákaz styku je potrebný v záujme maloletého dieťaťa, je preto vždy vecou súdu, pričom podklady pre takýto záver čerpá z vykonaného dokazovania.

V prejednávanej veci sa matka domáhala návrhom na začatie konania zákazu styku otca s maloletou na tom základe, že počas ich spolužitia dochádzalo k značným verbálnym ako aj fyzickým útokom zo strany otca maloletého voči matke, ktorých bola prítomná aj maloletá. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že takéto správanie medzi rodičmi maloletej bolo bežné, pričom otec ani v odvolaní túto skutočnosť nepopiera a poukazuje na to, že v danom prípade sa nemá riešiť vzťah rodičov, ale vzťah otca k maloletej a naopak.

Na túto okolnosť a najmä na posúdenie tých skutočností, ktoré by mohli mať vplyv na ďalší vývin maloletej v prípade ďalšieho stretávania sa otca s maloletou po prerušení spolužitia jej rodičov, nariadil súd prvého stupňa znalecké dokazovanie.

Súd nariadi v zmysle ust. znalecké dokazovanie v prípade, ak závisí rozhodnutie na posúdení skutočností, ku ktorým sú potrebné odborné znalosti. Znalecký dôkaz podlieha taktiež sudcovskému hodnoteniu podľa Oproti iným dôkazom je tu však pri hodnotení podstatný rozdiel. Pri hodnotení všetkých dôkazov, okrem znaleckého, môže súd hodnotiť ich obsah preto, že je pre súd daný jeho všeobecnou skúsenosťou a jeho znalosťou logického myslenia. Pri znaleckom dôkaze hodnotí súd vieryhodnosť osoby znalca a logičnosť správ, ktoré súdu podáva. Znalecký posudok môže súd hodnotiť len nepriamo tým, že skúma, či odôvodnenie posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, či je logické a či znalec prihliadol na všetko, čo mu bolo na posúdenie predložené. Nemôže teda hodnotiť obsah znaleckého posudku po stránke jeho správnosti z hľadiska oboru, pre ktorý bol znalec ustanovený. Voľné hodnotenie znaleckého dôkazu súdom môže preto spočívať len v tom, či sa javí znalec v konkrétnom prípade ako vieryhodný a či jeho odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám správneho myslenia a či znalec vychádza zo zistených skutočností. Rovnako metódy a postupy, ktorými znalec zisťuje skutočnosti potrebné k jeho odbornému záveru, si zadovažuje podľa vlastného výberu.

V prejednávanej veci znalkyňa z odboru psychológie - klinická psychológia detí a dospelých, čerpala poznatky pre svoj záver a odpoveď na otázky dané zo strany súdu prvého stupňa jednak z vyšetrovacieho spisu č. ORP-798/1-OVK-TN-2012 ako aj z psychologického vyšetrenia rodičov maloletej a taktiež maloletej. Z vyšetrenia maloletej vyplynulo, že so znalkyňou spolupracovala len za prítomnosti

matky, pri pokuse o premiestnenie sa do vedľajšej miestnosti zistila znalkyňa separačnú úzkosť. Na otázku, či sa stretáva s otcom, odmietavo pokrútila hlavou a na ďalšiu otázku, či sa chce stretnúť so svojím otcom, narástol u nej psychomotorický nepokoj. Odmietavo pokrútila hlavou na otázku, či si pamätá, ako to bolo počas spolužitia s otcom a odmietavo reagovala aj pri otázkach, či by sa chcela s otcom hrať, ísť s ním na prechádzku alebo na výlet. Záver znalkyne z vyšetrenia maloletej vyznel v zmysle konštatovania narušeného vývinu osobnosti maloletej v zmysle vývinovej disharmónie, ďalej neurotické prežívanie, tenzus, pomočovanie, ako aj oneskorenie emocionálneho a sociálneho vývinu s odmietaním tematiky otca a jeho výchovného prostredia. V závere znalkyňa konštatovala, že v dôsledku vzájomných konfliktov medzi rodičmi bolo dieťa vystavené podmienkam ohrozujúcim jeho zdravý vývin. U oboch rodičov zistila náznaky porúch osobnosti, v dôsledku čoho obaja urgentne potrebujú odbornú pomoc. Konštatovala taktiež, že osobnostné predpoklady otca nielenže výrazne limitujú jeho schopnosti na plnohodnotnú výchovu dieťaťa, ale vývin maloletej až ohrozujú.

Súd prvého stupňa tak správne vyhodnotil závery znaleckého dokazovania znalkyne z odboru psychológie, a to aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi, z ktorých nepochybne vyplynuli nielen napäté, ale aj násilnícke prejavy rodičov navzájom, ktorá skutočnosť nepochybne zanechala nepriaznivé dôsledky aj na doterajšom vývine maloletej. Rovnako aj bez pozorovania priameho kontaktu otca a maloletej vyvodila znalkyňa záver o tom, že maloletá otca odmieta a už aj zmienka o kontakte s ním vyvoláva u nej psychomotorický nepokoj.

Z vykonaného dokazovania tak súd prvého stupňa vyvodil správny záver o tom, že za súčasného stavu stretávanie otca s maloletou by nebolo v súlade so záujmom maloletej, a preto opodstatnene styk otca s maloletou zakázal.

Odlišné okolnosti neboli zistené ani odvolacím súdom v rámci pojednávania, a preto bol rozsudok okresného súdu odvolacím súdom potvrdený.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .