Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Er-3152-2008.pdf
PDF · 80.96 KB
Case nature
Subarea
37Er/3152/2008
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 821 72 Bratislava, IČO 00 151 866, proti povinnému: J. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C.. Nálepku XXXX/X, XXX XX C., o vymoženie 33,19 EUR a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Lenkou Borovskou, Exekútorsky úrad so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, náhradníčkou súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského, právneho nástupcu súdneho exekútora JUDr. Slavomíra Borovského, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súd ukladá o p r á v n e n é m u uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 47,54 EUR, do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 16.7.2008 a jeho následnej žiadosti bolo Okresným súdom Košice I dňa 25.7.2008 vydané poverenie na vykonanie exekúcie XXXX XXXXXX.
Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky SLV - PS - 1120/2012 zo dňa 12.12.2012 došlo k zrušeniu niektorých rozpočtových organizácií, aj Krajského riaditeľstva PZ. Práva a povinnosti zanikajúcich rozpočtových organizácií prechádzajú dňom zrušenia (31.12.2012) na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra SR. (Podľa § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak k zániku rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie dochádza rozdelením, zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na právneho nástupcu, ktorým môže byť len rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia. Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak.)
Dňa 16.7.2013 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pretože povinný nezanechal majetok.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej EP), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP môže súd exekúciu zastaviť na návrh alebo bez návrhu.
Podľa § 107 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.), konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.
Podľa § 175h ods. 2 O.s.p., ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie zastaví.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Po preskúmaní súdneho spisu sp. zn. 37Er/3152/2008 a pripojeného exekučného spisu sp. zn. EX 1129/2008 súd zistil, že povinný zomrel dňa 12.3.2012, teda po začatí exekučného konania dňa 16.7.2008. Z uznesenia Okresného súdu Košice I, č. k. 23D/182/2012-19 zo dňa 20.7.2012 vyplýva, že dedičské konania súd zastavil podľa § 175h ods. 1 O.s.p., nakoľko poručiteľ nezanechal majetok.
Ak zomrie povinný, ktorý je fyzickou osobou, v zásade je možné v exekúcii pokračovať proti jeho dedičom (§ 107 ods. 3 O.s.p). Ak je však dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť (§ 175h O.s.p.), musí súd exekúciu zastaviť. V takomto prípade pre zastavenie exekúcie nestačí iba smrť povinného, ktorá spôsobuje zánik jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania, ale k tomuto nedostatku procesnej podmienky musí ako kumulatívna podmienka existovať rozhodnutie súdu o zastavení dedičského konania z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok. Pri splnení týchto dvoch podmienok je rozhodujúca práve tá skutočnosť, že povinný ako poručiteľ bol nemajetný, resp. zanechal majetok nepatrnej hodnoty, preto má byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, čo zároveň umožňuje rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 203 ods. 2 EP.
Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 MCdo 8/2011 vyplýva záver, že ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku);
Na základe uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona mal súd za preukázané, že po tom čo povinný zomrel, nemohol súd pokračovať v konaní s jeho dedičmi lebo dedičské konanie bolo
zastavené z dôvodu, že povinný nezanechal žiaden majetok. Preto súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP.
Po tom, čo súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, uložil uhradiť trovy exekúcie oprávnenému podľa § 203 ods. 2 EP.
Vyúčtovaním trov exekúcie zo dňa 1.7.2013 súdny exekútor žiadal priznať na trovách exekúcie sumu 55,37 EUR (paušálna odmena 33,19 EUR, poštovné 12,95 EUR, DPH 9,23 EUR).
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 EUR.
Podľa § 14 ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z. z. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 21a vyhl. č. 288/1995 Z. z., odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice je 16,60 Eur.
Podľa § 22 vyhl. č. 288/1995 Z. z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 vyhl. č. 288/1995 Z. z. náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 EUR za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 25 vyhl. č. 288/1995 Z. z. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súd po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie a predložených listín z exekučného spisu, považoval za účelne vynaložené a priznal poverenému exekútorovi trovy podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. takto:
1) paušálna odmena podľa § 14 ods. 1 cit. vyhlášky:
najmenej 33,19 EUR
2) podľa § 22 cit. vyhlášky
poštovné 1,13 €, 3 x 1,19 €, 0,33 €, 1,40 € 6,43 EUR
Spolu 6,43 EUR
Celkom: 39,62 EUR
DPH 7,92 EUR
47,54 EUR
Súd nepriznal náhradu poštovného podľa § 22 cit. vyhlášky v požadovanom rozsahu 6,52 EUR. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného v rozsahu 6,43 EUR, nakoľko z predloženého exekučného spisu bola bez pochýb preukázaná len táto suma. Súdny exekútor súdu nepreukázal, že ostatné doručovanie vykonal prostredníctvom pošty, resp. listiny doručoval hromadne.
Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd exekúciu zastavil a oprávnenému uložil uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 47,54 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.