Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cb-9-2013.pdf
PDF · 122.81 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
BN-6Cb/9/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Združenie vlastníkov lesov a pôdy - pozemkové spoločenstvo Prusy, so sídlom 957 03 Prusy, IČO: 34 010 611, v konaní zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou Gbelskou, Ul. A. Hlinku 21, 957 01 Bánovce nad Bebravou, proti odporcovi: Jozef Melíšek, s miestom podnikania Dubnička 61, 957 03 Bánovce nad Bebravou, IČO: 41 373 227, zastúpenému Mgr. Evou Ivančovou, advokátkou so sídlom M. R. Štefánika 55/2, 957 01 Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 7 245,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 7 245,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7 245,- eur od 01.07.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo 14.1.2013, doručeným súdu 21.1.2013, domáhal, aby súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 7 245,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7 245,- eur od 5.4.2012 do zaplatenia a trovy súdneho konania. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 26.5.2005 uzavrel ako prenajímateľ s odporcom ako nájomcom nájomnú zmluvu, na základe ktorej poskytol odporcovi nájom výkonu lesníckych činností na LUC Prusy s tým, že účelom nájmu je riadne obhospodarovanie majetku prenajímateľa a vykonávanie všetkých lesníckych činností, ktoré vyplývajú z plnenia platného lesného hospodárskeho plánu na roky 1995 - 2014. Podľa nájomnej zmluvy sa nájomné počíta spôsobom uvedeným v čl. IV nájomnej zmluvy s tým, že splatnosť nájomného bola dohodnutá každoročne k 15.12. bežného roka. Podľa doplnku č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 4.4.2007 bola zmenená splatnosť nájomného tak, že nájomné je splatné 2x do roka, t. j. do 30.6. a 15.12. bežného roka. K ďalšej zmene nájomného a jeho splatnosti došlo dodatkom č. 2 zo dňa 4.3.2012. Podľa tohto dodatku výška nájmu činí 45 % obratu a vyhodnotenie ťažby drevnej hmoty sa vykoná vždy do 10. dňa nasledujúceho mesiaca a záväzky z nájomného budú uhradené do 25. kalendárneho dňa toho istého mesiaca na základe vystavenej faktúry. Na základe nájomnej zmluvy v znení dodatku č. 2 navrhovateľ odporcovi faktúrou č. 1/2012 zo dňa 21.3.2012 vyfakturoval z predaja drevnej hmoty za obdobie od 1.1.2012 do 29.2.2012 zo sumy 16 101,78 eur nájomné vo výške 45 %, t. j. 7 245,- eur. Sám odporca predložil rozpis dodávok drevnej hmoty za obdobie od 1.1.2012 do 29.2.2012, ktorý bol základom pre výpočet dohodnutého nájmu. Vzhľadom k tomu, že odporca na vystavenú faktúru nereagoval, navrhovateľ ho vyzval na zaplatenie tejto faktúry aj predžalobnou upomienkou zo dňa 31.7.2012, avšak odporca fakturovanú sumu do dňa podania návrhu ani čiastočne neuhradil.
Súd vydal dňa 14.2.2013 platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca včas odpor s odôvodnením vo veci samej. V odôvodnení odporca uviedol, že v lehote stanovenej vo výzve na zaplatenie zaslal právnemu zástupcovi navrhovateľa odpoveď, v ktorej ho informoval, že podľa platného kľúča uvedeného v čl. IV nájomnej zmluvy rozdelil zisk, ktorý navrhovateľovi prináleží v sume 5 131,11 eur, avšak nedoriešený zostal predaj drevných zásob v objeme 159,68 m3, ktorý mu navrhovateľ zakázal odpredať. Tieto zásoby drevnej hmoty odpredal navrhovateľ, ktorý odporcovi neposkytol doklady o predaji, aby mohol vykonať konečné zúčtovania. Podľa odporcu sa jedná o čistý zisk navrhovateľa, nakoľko náklady na výrobu drevnej hmoty znášal odporca. Priemerná speňažiteľnosť uvedenej drevnej hmoty bola v sume 6 227,52 eur bez nákladov. Po odpočte nájomného z tohto čistého zisku navrhovateľa za odpredaj drevnej hmoty by mohol odporcovi vzniknúť preplatok. Právny zástupca navrhovateľa po oboznámení sa s týmto listom odporcu ho viac nevyzval na žiadne plnenie. Fakturácia 45 % zo sumy 16 101,79 eur podľa nájomnej zmluvy a dodatku č. 2 je v rozpore s fakturovaním v období od 1.1.2012 do 29.2.2012. Dodatok č. 2 k nájomnej zmluve bol platný až od 4.3.2012. Podklady k nájmu odporca predložil navrhovateľovi dňa 4.3.2012 a požadoval predloženie dokladu o príjme navrhovateľa za odpredaj drevnej hmoty 159,68 m3, aby vykonal zúčtovanie. Požadovaný doklad odporca nedostal.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že správnosť fakturovaného nájomného vyplýva zo zmluvy a je podrobne odôvodnená v rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 6Cb/15/2012-174. Námietka odporcu, že fakturované obdobie predchádzalo podpisu dodatku č. 2 a preto sa tento dodatok nemohol použiť na spôsob výpočtu nájmu, nie je pravdivá. Dodatok bol vykonaný za tým účelom, aby bolo jednoznačne určené, že aj predchádzajúce výpočty nájmu boli dohodou určené tak, že nájomca uhradí 45 % z tržieb, čo vyplýva aj z citovaného odôvodnenia rozsudku. Tento dodatok bol podpísaný 4.3.2012 a vzťahoval sa na všetko doteraz nefakturované nájomné. Vždy aj v predchádzajúcich obdobiach bolo fakturovaných 45 % z obratu. K tvrdeniu odporcu, že zostal nedoriešený predaj drevných zásob navrhovateľ uviedol, že pre toto konanie je možné ho považovať za účelovú obranu bez možnosti vzniesť kompenzačnú námietku. Nie je pravdou, že by navrhovateľ bol odporcovi zakázal predaj zásob drevnej hmoty. K predaju bol prizvaný, ale sa nedostavil. Ak je odporca presvedčený, že navrhovateľ mu mal za zásoby drevnej hmoty po jej odpredaji zaplatiť nejakú čiastku, môže si tento nárok uplatniť v samostatnom konaní.
V písomnom vyjadrení zo dňa 19.9.2013 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že v bode č. 4 záznamu z výboru urbáru z 12.3.2013 sa odporca vzdal práce pre urbár, a preto už nemohol a ani podľa jeho prejavu nechcel vykonávať predaj drevnej hmoty. Ak by však aj predaj bol realizoval odporca, tak výťažok z neho by bol pripočítaný k zisku za obdobie január a február 2012 a aj z tohto zisku by navrhovateľovi podľa kľúča výpočtu nájomného prináležalo 45 %. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ má voči odporcovi ďalšie pohľadávky, ktoré boli priznané rozhodnutím tunajšieho súdu (rozsudkom č. k. 6Cb/15/2013-174) a bolo by v rozpore s ústavou zaručeným právom rovnakého postavenia účastníkov, aby súd započítaval nepreukázanú pohľadávku jedného účastníka, ktorý nemá splatené všetky pohľadávky voči druhému účastníkovi. Ak by súd predpokladal, že odporca preukáže oprávnenosť a výšku svojej započítavanej pohľadávky, navrhovateľ navrhol, aby súd prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne o odvolaní odporcu proti rozsudku č. k. 6Cb/15/2013-174. Ďalej navrhovateľ uviedol, že vo faktúre č. 201203 z 23.4.2012, ktorou bolo fakturované odberateľovi Ondrejkovi Pavlovi dodanie dreva, je zahrnuté aj drevo, ktoré nechal odporca na dovoznom mieste. Vzhľadom k tomu, že v danej faktúre je zahrnuté aj iné drevo, je veľmi ťažko identifikovateľné, ktoré drevo bolo zanechané odporcom a ktoré bolo vyťažené a predané už navrhovateľom. Z uvedeného je zrejmé, že nie je preukázateľné, koľko dreva z fakturovaného dreva je skutočne tým drevom, ktoré uvádza odporca, a taktiež nie je možné presne určiť jeho skladbu a cenu. Preto v danom prípade nie je započítanie možné pre jeho neurčitosť a nepreukaznosť. V čase predaja predmetného dreva už odporca nebol v nájomnom vzťahu s navrhovateľom, pretože dňa 4.3.2012 sa vzdal svojím prejavom nájomného vzťahu podľa dohody z 22.2.2012 podpísanej odporcom, kde sa účastníci dohodli, že predaj a ťažba drevnej hmoty bude uskutočňovaná do 4.3.2012. V čase predaja dreva toto bolo už vlastníctvom navrhovateľa, pretože nájomný vzťah už netrval. Následná dohoda o skončení nájmu je právne nulitná a nemá právne opodstatnenie. Na pojednávaní dňa 3.9.2013 právny zástupca navrhovateľa doplnil, že odporca bol k predaju dreva riadne prizvaný a dostavil sa. Titulom kompenzácie má právo uplatniť si len náklady za priblíženie dreva a jeho ťažbu, nie však cenu predaja drevnej hmoty.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 3.9.2013 namietal správnosť faktúry č. 1/2012 v sume 7 245 eur z dôvodu, že vyúčtovaná suma je v rozpore s nájomnou zmluvou zo dňa 26.5.2005, ktorá bola platná do 4.3.2012. Odporca predložil navrhovateľovi za obdobie január a február 2012 do 4.3.2012 rozúčtovanie nákladov a zisku, a to podľa ustanovenia článku IV nájomnej zmluvy platnej do 4.3.2012. Navrhovateľ predložené rozúčtovanie nákladov a zisku nebral do úvahy a vyhotovil faktúru č. 1/2012 v sume 7 245 eur ako 45 % z predloženého obratu. Navrhovateľ vyúčtovanie vykonal podľa dodatku č. 2 nájomnej zmluvy, ktorý bol platný od 4.3.2012, a teda sa nevzťahoval na obdobie mesiacov január a február 2012. S poukazom na to, že navrhovateľ vyhotovil faktúru č. 1/2012 na základe dodatku č. 2 k nájomnej zmluve, ktorý bol platný až od 4.3.2012, odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť a zaviazať navrhovateľa na zaplatenie trov konania.
Zástupca navrhovateľa P.. S. E. na pojednávaní dňa 3.9.2013 uviedol, že po tom, čo si odporca neplnil záväzok dodávok palivového dreva, bol predaj dreva pozastavený. Keď prichádzalo jarné obdobie, museli realizovať predaj dreva, keďže išlo o bukové drevo a hrozilo jeho znehodnotenie.
Odporca na pojednávaní dňa 3.9.2013 k odpredaju drevnej hmoty navrhovateľom uviedol, že on túto drevnú hmotu riadne odstúpil Výboru ZVLP Prusy s tým, že mu mali následne riadne dodať podklady
- faktúry, resp. zmluvy o jej realizácii. Vedel, koľko toho bolo, viac ani menej odpredať nemohli. Na pojednávaní dňa 23.9.2013 odporca k dohode z 22.2.2012 uviedol, že v nej sa dohodli, že bude ukončený nájom 4.3.2012 iba ak sa neuskutoční vyrovnanie za rok 2011, to sa uskutočnilo, takže nájom sa neskončil. On pokračoval aj po valnom zhromaždení, avšak navrhovateľ mu zakázal predaj drevnej hmoty, ktorú preto navrhovateľovi odstúpil, avšak navrhovateľ sľúbil dodanie podkladov o jej realizácii, ktoré nedodal. Faktúry č. 201203 a 201204 aj preukazy o pôvode dreva hovoria o tom, že toto drevo bolo ním odstúpené. Ide spolu o 204 m3 dreva, ktoré bolo predané spolu za 8 567 eur s DPH. K odpredaju došlo 28.3. resp. 2.4.2012, teda ešte počas platnosti nájomnej zmluvy a drevo, ktoré bolo na odvoznom mieste patrilo jemu. Za týchto 204 m3 oni zobrali peniaze a to by sa malo vykompenzovať nájomným.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to najmä: nájomná zmluva z 26.5.2005, doplnok č. 1 k nájomnej zmluve zo 4.4.2007, dodatok č. 2 k nájomnej zmluve zo 4.3.2012, dohoda o zrušení nájomnej zmluvy zo 17.4.2012, faktúra č. 1/2012, výzva na úhradu pohľadávky z 31.7.2013, odpoveď na výzvu, prehľad dodávok drevnej hmoty za mesiace január 2012 a február 2012, rozúčtovanie nákladov a zisku za január - 4. marec 2012, rozpis skutočných nákladov na výrobu január - 4. marec 2012, rozpis drevných zásob k 4.3.2012, rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 6Cb/15/2012-174 z 9.1.2013, dohoda zo dňa 22.2.2012, faktúra č. 201204, zápis Výbor urbár 12.3.2012, prezenčná listina Výbor PS Prusy 12.3.2012, faktúra č. 201203, preukazy pôvodu dreva na prepravu a spracovanie z 28.3.2012, preukazy pôvodu dreva na prepravu a spracovanie z 2.4.2012. Podaním z 24.9.2013 právna zástupkyňa odporcu predložila súdu rozpis odporcom odstúpenej drevnej hmoty, podpísaný iba odporcom. Súd však na túto listinu neprihliadal, keďže bola súdu predložená po vyhlásení uznesenia, ktorým bolo dokazovanie vyhlásené za skončené.
Z vykonaného dokazovania, najmä z listinných dôkazov predložených navrhovateľom a odporcom, a zo zhodných tvrdení navrhovateľa a odporcu, súd zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 26.5.2005 nájomnú zmluvu, na základe ktorej prenechal navrhovateľ ako prenajímateľ odporcovi ako nájomcovi do užívania lesné pozemky v rámci lesného užívateľského celku Prusy. Odporca sa v nájomnej zmluve zaviazal okrem iného uhrádzať navrhovateľovi nájomné určené podľa článku IV nájomnej zmluvy. Dňa 4.4.2007 navrhovateľ a odporca uzavreli doplnok č. 1 k nájomnej zmluve, ktorým okrem iného upravili článok IV nájomnej zmluvy.
Podľa článku IV nájomnej zmluvy z 26.5.2005 v znení doplnku č. 1 zo 4.4.2007 sa má nájomné vypočítavať podľa kľúča:
· tržby z realizácie drevnej hmoty = 100 %,
· z toho rezervný fond - 6 %,
· mzdové náležitosti nájomcu - 23 % (mzda, daň zo mzdy, odvody)
· náklady na výrobu
- ťažba - zbližovanie a manipulácia
- pestebná činnosť LPH
- údržba ciest podľa potreby a dohovoru s výborom ZVLP Prusy - 30 %
· nájomné - 41 %.
Ďalej podľa článku IV nájomnej zmluvy z 26.5.2005 v znení doplnku č. 1 zo 4.4.2007 rezervný fond môže byť rozdelený iba po dohode oboch strán a pri zabezpečení odstránenia mimoriadnych udalostí, deľbou
- nájomca 2 %, prenajímateľ 4 %. Pri prekročení nákladov na výrobu nad 30 % uhradí nájomca 30 % prekročenia nákladov a prenajímateľ 70 % prekročenia nákladov. Pri ušetrení nákladov pod 30 % sa náklady prerozdelia tým istým podielom. Nájomné bude nájomcom poukázané každoročne 2x do roka, t. j. do 30.6. a do 15.12. bežného roka.
Dňa 4.3.2012 navrhovateľ a odporca uzavreli dodatok č. 2 k nájomnej zmluve, ktorým bol okrem iného zmenený článok IV nájomnej zmluvy tak, že nájomné činí 45 % z obratu, náklady nájomcu na ťažbu, manipuláciu, výrobu paliva a manažérske náklady spolu 55 % z obratu, pričom cena za pestebnú, zalesňovaciu činnosť a údržbu lesných ciest sa vyplatí podľa skutočne vykázaných realizovaných plôch. Dňa 17.4.2012 navrhovateľ a odporca uzavreli dohodu o zrušení nájomnej zmluvy.
Odporca predložil navrhovateľovi mesačné výkazy svojich príjmov z dodávok drevnej hmoty za mesiace január 2012 a február 2012, podľa ktorých bol celkový príjem z predaja drevnej hmoty v uvedených mesiacoch spolu 16 101,79 eur. Na základe toho navrhovateľ dňa 21.3.2012 vystavil odporcovi faktúru č. 1/2012 s dátumom splatnosti 4.4.2012, ktorou fakturoval sumu 7 245,- eur s textom „fakturujeme vám z predaja drevnej hmoty od 1.1.2012 do 29.2.2012 zo sumy 16 101,78 eur nájomné vo výške 45 %“. Odporca túto faktúru neuhradil. Listom z 31.7.2012 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu pohľadávky vo výške 7 245 eur. Na túto výzvu odporca reagoval listom, v ktorom uviedol, že zisk za obdobie do valnej hromady konanej 4.3.2012 rozdelil podľa platného kľúča a zisk prenajímateľa činí 5 131,11 eur a že na základe zákazu predaja drevnej hmoty zo strany členov ZVPL Prusy (navrhovateľa) ihneď po valnej hromade túto drevnú hmotu vo výške 159,68 m3 odstúpil výboru ZVLP Prusy, výbor ZVLP Prusy túto drevnú hmotu odpredal a nepredložil mu doklady o tomto predaji, pričom na základe priemernej speňažiteľnosti tejto drevnej hmoty beznákladový zisk z jej predaja činí 6 227,52 eur pre ZVLP Prusy a keď sa odráta od tohto zisku podiel prenajímateľa za uvedené obdobie (6 227,52 - 5 131,11), Výbor ZVLP Prusy je mu dlžný 1 096,41 eur. Prílohou tohto listu bolo rozúčtovanie nákladov a zisku za január
- 04. marec 2012, prehľad skutočných nákladov na výrobu a prehľad drevných zásob k 04.03.2012.
V dňoch 28.3.2012 a 2.4.2012 (podľa preukazov pôvodu dreva a faktúr č. 201203 a 201204) navrhovateľ odpredal spolu 204,03 m3 drevnej hmoty odberateľovi Pavlovi Ondrejkovi.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 26.5.2005, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 671 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu.
Podľa § 20 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov v znení účinnom k 26.5.2005, nájomná zmluva o nájme lesného pozemku na hospodárenie v lesoch sa spravuje ustanoveniami prvej a druhej časti tohto zákona, ak nie je v tejto časti zákona ustanovené inak.
Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z. nájomca lesného pozemku prenechaného na hospodárenie v lesoch je oprávnený využívať ho a brať z neho úžitky v súlade s osobitnými predpismi a s lesným hospodárskym plánom a inými opatreniami podľa týchto osobitných predpisov.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania a po jeho zhodnotení súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Pokiaľ ide o kompenzačnú námietku odporcu, touto sa súd zaoberal len ako obranou odporcu v súlade s ustanovením druhej vety § 98 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), nie ako vzájomným návrhom, keďže odporca - aj keď tvrdil, že po vzájomnom započítaní je mu navrhovateľ dlžný 1 096,41 eur - nežiadal viac než čo uplatňoval navrhovateľ, ale žiadal len zamietnutie návrhu na základe započítania pohľadávok.
Súd zistil, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzavretiu a k realizácii nájomnej zmluvy. V článku IV nájomnej zmluvy v znení doplnku č. 1 sa navrhovateľ a odporca dohodli, že výška nájomného bude 41 % z tržby odporcu z realizácie drevnej hmoty. V prípade, že náklady na výrobu presiahnu 30 %, uhradí nájomca 30 % prekročenia nákladov a prenajímateľ 70 % prekročenia nákladov. Pri ušetrení nákladov pod 30 % sa náklady prerozdelia tým istým podielom.
Medzi navrhovateľom a odporcom v zásade nebola sporná výška tržieb odporcu z realizácie drevnej hmoty za obdobie január a február 2012. Navrhovateľ výšku týchto tržieb prevzal z mesačných výkazov dodávok drevnej hmoty, ktoré mu predložil odporca, v sume 16 101,79 eur (resp. podľa navrhovateľa 16 101,78 eur).
Aj keď navrhovateľ ani odporca nepredložili súdu písomnú dohodu o tom, že rezervný fond má byť rozdelený, zo spôsobu výpočtu nájomného navrhovateľom a odporcom (najmä z faktúry č. 1/2012 predloženej navrhovateľom a z rozúčtovania nákladov a zisku za január - 04. marec 2012 predloženého odporcom) súd zistil, že obe strany zhodne uvádzajú nájomné resp. plánovaný zisk prenajímateľa vo výške 45 %, teda so započítaným podielom prenajímateľa na rezervnom fonde. Na základe toho, keďže nájomná zmluva v článku IV nevyžadovala písomnú formu dohody o prerozdelení rezervného fondu, súd dospel k záveru, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k dohode rozdeliť rezervný fond.
Spor spočíval v spôsobe výpočtu nájomného. Navrhovateľ určil nájomné ako 45 % z vyššie uvedenej sumy tržieb odporcu, pričom okrem samotnej sadzby nájomného 41 % určenej podľa článku IV nájomnej zmluvy zohľadnil aj svoj podiel na rezervnom fonde podľa toho istého článku vo výške 4 %. Odporca namietal, že z dôvodu zvýšených nákladov malo byť nájomné vypočítané v súlade s ustanovením článku
IV nájomnej zmluvy o prekročení nákladov na výrobu. Podľa odporcom predloženého „rozúčtovania nákladov a zisku za január - 04. marec 2012“ plánované náklady podľa zmluvy (30 %) boli 4 830,54 eur, kým skutočné náklady boli 7 245,45 eur, resp. podľa prehľadu skutočných nákladov pripojeného k rozúčtovaniu až 7 851,54 eur. Rozdiel medzi plánovanými a skutočnými nákladmi (3 021,00 eur) odporca rozúčtoval tak, že 70 % tejto sumy (2 114,70 eur), teda podiel, ktorý má podľa článku IV nájomnej zmluvy pripadať na prenajímateľa, odpočítal z plánovaného 45 %-ného zisku prenajímateľa (7 245,81 eur), a tak dospel k výške nájomného (vrátane prerozdelenia rezervného fondu) 5 131,11 eur.
Keďže ustanovenie o hradení prekročenia nákladov na výrobu nad 30 % resp. o prerozdelení prípadných ušetrených nákladov je systematicky zaradené v článku IV nájomnej zmluvy upravujúcom nájomné, možno predpokladať, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že už pri výpočte nájomného bude započítaný podiel na zvýšených resp. ušetrených nákladoch.
Nájomná zmluva teda predpokladá v článku IV v zásade tri spôsoby výpočtu nájomného (vrátane podielu prenajímateľa na rezervnom fonde), matematicky vyjadriteľné takto:
(1.) 45 % z tržieb z realizácie drevnej hmoty, alebo
(2.) 45 % z tržieb z realizácie drevnej hmoty mínus 70 % z prekročenia plánovaných nákladov na výrobu, alebo
(3.) 45 % z tržieb z realizácie drevnej hmoty plus 70 % z ušetrenia plánovaných nákladov na výrobu.
Za plánované náklady na výrobu sa pritom podľa zmluvy považuje 30 % z tržieb z realizácie drevnej hmoty.
Z toho potom vyplýva, že na to, aby bolo možné určiť, ktorý spôsob výpočtu nájomného sa má použiť, musí nájomca v každom prípade vyúčtovať náklady na výrobu.
V danom prípade odporca tvrdil, že náklady na výrobu presiahli v danom období výšku 30 % z tržieb z realizácie drevnej hmoty. Podľa rozúčtovania nákladov a zisku za január - 04. marec 2012, ktoré odporca predložil navrhovateľovi a aj súdu, boli skutočné náklady 7 245,45 eur (resp. v ďalšom riadku „zvýšené náklady“ vychádzal zo skutočných nákladov vo výške 7 851,54 eur). Tieto náklady odporca podrobnejšie rozpísal tak, že na ťažbu a zbližovanie pripadá 6 853,89 eur, na výrobu palivového dreva 778,75 eur a na normovanú spotrebu 218,90 eur. Toto rozúčtovanie však predstavuje len tvrdenie odporcu. O tom, že navrhovateľ takéto rozúčtovanie bez ďalších dôkazov o skutočných nákladoch odporcu ani v minulosti neakceptoval, teda že medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo k vzniku obchodnej praxe, v zmysle ktorej by postačovalo vyhlásenie nájomcu o jeho skutočných nákladoch, svedčí aj spor vedený pred Okresným súdom Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 6Cb/15/2012.
Okrem vlastného rozúčtovania odporca nepredložil žiadne dôkazy o svojich skutočných nákladoch, súd preto nemohol preskúmať účel a účelnosť nákladov, ktoré odporca uviedol v rozúčtovaní. Napriek tomu, že bol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predložiť alebo označiť všetky dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, odporca najmä nepredložil ani neoznačil faktúry ani iné dôkazy o skutočne vykonaných prácach a nákladoch.
Keďže odporca nepredložil súdu dostatočné dôkazy o skutočných účelne vynaložených nákladoch, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že jeho náklady boli vyššie než nájomnou zmluvou predpokladaných (plánovaných) 30 % z tržieb z realizácie drevnej hmoty. Zároveň ani navrhovateľ nepreukázal (a ani netvrdil), že by boli náklady odporcu nižšie než 30 %. Preto súd vychádzal z výpočtu nájomného spôsobom (1.), teda vo výške 45 % z tržieb z realizácie drevnej hmoty. Tržby odporcu z realizácie drevnej hmoty v období január a február 2012 boli, ako je uvedené vyššie, 16 101,78 eur, z čoho 45 % predstavuje 7 245,80 eur. Keďže odporca neuhradil navrhovateľovi nič, súd považoval návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 7 245,- eur za dôvodný a vyhovel návrhu v celom rozsahu.
Pokiaľ ide o kompenzačnú námietku (obranu) odporcu, súd dospel k záveru, že odporca neuniesol dôkazné bremeno, keď tvrdil, že vyťažil a prenechal navrhovateľovi drevné zásoby v objeme 159,68 m3, resp. v objeme 204,03 m3, ktoré navrhovateľ predal a získal tak bezpracný zisk. Odporca žiadnymi dôkazmi nepreukázal prenechanie určitého vyťaženého dreva v špecifikovanej skladbe a objeme. Je síce pravda, že samotný navrhovateľ potvrdil skutočnosť, že nejaké drevo, pripravené na odbernom mieste, prevzal, avšak taktiež bez uvedenia jeho skladby a množstva. Údaje navrhovateľa a odporcu o množstve tohto dreva sa rôznili: Odporca najprv v písomných podaniach a na pojednávaní dňa 3.9.2013 uvádzal, že išlo o 159,68 m3, pričom výslovne uviedol, že vedel, koľko toho bolo, viac ani menej odpredať nemohli, po predložení faktúr č. 201203 a 201204 však na pojednávaní dňa 23.9.2013 uviedol, že išlo o 204,03 m3. Odporca tiež uviedol, že prestal vykonávať práce pre navrhovateľa dňa 29.2.2012, preto nie je jasné, prečo sa rozsah týchto drevných zásob zmenil na 204,03 m3. Naopak, zo zápisu zo zasadania Výboru urbára zo dňa 12.3.2012 vyplýva, že na odbernom mieste bolo 135,11 m3 dreva.
Súd sa stotožnil s tvrdením odporcu, že v čase, keď došlo k predaju dreva uvedeného na faktúrach č. 201203 a 201204 bola ešte účinná nájomná zmluva -k takémuto záveru dospel súd na základe toho, že dňa 4.3.2012 bol podpísaný dodatok č. 2 k nájomnej zmluve a dňa 17.4.2012 dohoda o zrušení nájomnej zmluvy. Pokiaľ ide o zápis z výboru urbára z 12.3.2012, je v ňom síce uvedené, že nájomca sa vzdal prác pre urbár, avšak bez uvedenia k akému dátumu, pričom ide len o zápis, ktorý nie je krytý podpisom odporcu (to, že odporca podpísal prezenčnú listinu, neznamená, že súhlasil s obsahom zápisu). Dohoda zo dňa 22.2.2012 je podmienečná s nejasnou podmienkou, ktorej splnenie či nesplnenie bolo problematické preukázať, avšak bez ohľadu na túto dohodu neskorší podpis dodatku č. 2 svedčí o úmysle oboch strán pokračovať v nájomnom vzťahu.
Samotné faktúry č. 201203 a 201204 však nepreukazujú, že navrhovateľ odpredal odberateľovi Pavlovi Ondrejkovi práve drevo vyťažené a prenechané mu odporcom. Ak odporca uplatňoval ako započítaciu námietku, že výťažok z predaja tohto dreva sa mal odpočítať od nájomného, resp. rozdeliť pomerom uvedeným v nájomnej zmluve, potom podmienkou takéhoto započítania by bolo práve preukázanie, že išlo o drevo vyťažené odporcom. Keďže - ako bolo už uvedené vyššie - odporca nepredložil žiadne dôkazy o vyťažení a prenechaní drevnej hmoty v konkrétnej skladbe a množstve navrhovateľovi, jeho námietka bola neurčitá, bez možnosti ustálenia konkrétnej sumy, ktorú by bolo možné započítať. V tejto časti teda odporca neuniesol dôkazné bremeno, preto súd jeho započítacej námietke nevyhovel.
Pokiaľ ide o úrok z omeškania, súd dospel k záveru, že na drevo vyťažené v období január - február 2012 sa vzťahovala nájomná zmluva v znení doplnku č. 1, teda nie dodatok č. 2, podpísaný dňa 4.3.2012, keďže v tomto dodatku č. 2 nie sú žiadne ustanovenia, ktoré by ustanovovali použitie tohto dodatku aj na drevo vyťažené pred jeho podpísaním. Podľa doplnku č. 1 k nájomnej zmluve zo 4.4.2007 bolo nájomné splatné dvakrát do roka, a to do 30.6. a do 15.12. bežného roka. K inej dohode o splatnosti nájomného nedošlo ani dohodou o zrušení nájomnej zmluvy zo dňa 17.4.2012 (túto súd vyhodnotil podľa jej obsahu nie ako dohodu o zrušení zmluvy, ale ako dohodu o skončení nájmu), preto súd vychádzal z toho, že aj napriek skončeniu nájomného vzťahu sa na vzťahy vzniknuté počas jeho trvania vzťahujú ustanovenia nájomnej zmluvy (v tomto prípade v znení doplnku č. 1), a teda nájomné za mesiace január a február 2012 bolo splatné do 30.6.2012. Odporca sa teda dostal do omeškania dňom 1.7.2012. Keďže k 1.7.2012 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1,00 %, zákonný úrok z omeškania je 9,00 %.
Keďže toto rozhodnutie bolo vyhlásené na pojednávaní odročenom len na účel vyhlásenia rozhodnutia, pričom účastníci konania ešte nevyčíslili trovy konania, rozhodne súd o náhrade trov konania v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v troch rovnopisoch. Ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.