Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-385-2010.pdf
PDF · 102.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-24C/385/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci navrhovateľa Československej obchodnej banky, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Geško & Hulín v.o.s., Ľubinská 3, Bratislava, proti odporcom 1./ M. A., nar. XX.XX,XXXX, bytom K., Z. XX, X./ M.. K. W. , nar. XX.XX.XXXX, bytom K., A. 2, o splnenie povinnosti zaplatiť 2.800,97€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporcovia v prvom a druhom rade s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi 2.762,06€ spolu s úrokom z úveru vo výške 12% ročne zo sumy 1.716,71€ od 20.3.2008 do zaplatenia úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 2.196,47€ od 20.3.2008 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania, súdny poplatok vo výške 168,-€ a trovy právneho zastúpenia vo výške 424,83€, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, vedený v ČSOB, a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu.
Odporca v prvom rade j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 38,91€ spolu s debetným úrokom vo výške 20% ročne zo sumy 38,91€ od 1.1.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, súdny poplatok vo výške 16,50€, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh v zostávajúcej časti príslušenstva pohľadávky z a m i e t a .
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 3.6.2008 sa navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil odporcom povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 2.762,06€ spolu s ročným úrokom z úveru vo výške 12% a s príslušenstvom - 15% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.716,71€ a zo sumy 479,76€, vždy od 20.3.2008 do zaplatenia, z dôvodu nesplnenia povinností, vyplývajúcich z úverovej zmluvy. Odporcu v prvom rade žiadal navrhovateľ zaviazať na zaplatenie 38,91€ spolu s 20% debetným ročným úrokom od 1.1.2008 do zaplatenia, z dôvodu neuhradenia debetného zostatku na bežnom účte.
Súd vo veci vydal dňa 12.2.2010 platobný rozkaz č.k. 19 rob 218/2008-67, zrušený z dôvodu nemožnosti doručenia odporcovi v druhom rade.
Odporcovia sa na pojednávania napriek predvolaniu doručenému uložením na pošte neustanovili ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie. Súd podľa §101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti odporcov, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Skutkovým základom pre rozhodnutie súdu boli skutočnosti tvrdené navrhovateľom.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 20.3.2003 uzatvoril odporca v prvom rade ako majiteľ účtu s Československou obchodnou bankou, a.s., so sídlom Praha 1 - Nové Město, Na Příkope 14, IČO: 00 00 13 50 Zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej sa banka zaviazala otvoriť a spravovať pre odporcu v prvom rade bežný účet č. XXXXXXXX. a odporca sa zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne dohodnutého úveru. Debetný zostatok na uvedenom účte predstavoval ku dňu 31.12.2007 sumu 1.172,24Sk. Majiteľ účtu sa zaviazal uvádzať v obchodnom styku s bankou ako číslo svojho účtu verziu XXXXXXXXX/XXXX. V zmysle dohodnutých zmluvných podmienok sa debetný zostatok úročil sumou 20% p.a.
Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K zo dňa 20.3.2003, uzatvorenej medzi Československou obchodnou bankou, a.s., so sídlom Praha 1 - Nové Město, Na Příkope 14, IČO: 00 00 13 50 ako veriteľom a odporcom v prvom rade ako spotrebiteľom, poskytla banka odporcovi v prvom rade úver do výšky úverového limitu 95.000,-Sk, ktorý sa odporca v prvom rade zaviazal splácať v 60 mesačných anuitných splátkach vo výške 2.114,-Sk, vždy ku dňu splatnosti, ktorým je deň po uplynutí jedného mesiaca odo dňa podpisu zmluvy. Všetky splatné sumy bol veriteľ oprávnený inkasovať z účtu odporcu v prvom rade č. XXXXXXXXX/XXXX. Ročná percentuálna miera nákladov vyčíslená na základe výšky poskytnutého úveru a hodnoty celkových nákladov spojených s úverom predstavovala 6,3%. Zabezpečenie uspokojenia pohľadávky predstavoval ručiteľské vyhlásenie odporcu v druhom rade z dňa 20.3.2003, podľa ktorého sa zaviazal bezodkladne uspokojiť banku v plnom rozsahu pohľadávok v prípade, že dlžník nesplní dlžné čiastky alebo akúkoľvek ich časť, vrátane príslušenstva ani v stanovenej lehote po tom, čo bol písomne k plneniu vyzvaný bankou.
Odporca v prvom rade svoje záväzky voči navrhovateľovi v zmysle uzavretých zmluvných vzťahov nesplnil, jeho dlh zo spotrebného úveru predstavuje ku dňu 19.3.2008 pohľadávku vo výške 83.209,95Sk, spočívajúcu v nesplatenej istine úveru, zmluvne dohodnutého úroku z úveru, úroku z omeškania a poplatkov.
Listom zo dňa 21.3.2006 vyzval navrhovateľ odporcu v prvom rade na zabezpečenie dostatku peňažných prostriedkov k úhrade splátky úveru, dohodnutej v zmluve o úvere č. K zo dňa 20.3.2003, s upozornením, že banka pristúpi k zosplatneniu daného kontraktu a začne súdnou cestou vymáhať dlžnú čistku, vrátane príslušenstva a nepovoleného debetu na bežnom účte.
S účinnosťou od 1.1.2008 navrhovateľ prebral na základe §59 ods. 4, 5 Obchodného zákonníka v platnom znení všetky práva a povinnosti Československej obchodnej banky, a.s., pobočky zahraničnej banky v SR, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Po, vložka 168/B, vzniknuté do 31.12.2007.
Podľa článku II Zmluvy o spotrebiteľskom úvere klientom vyčerpané a nesplatené peňažné prostriedky alebo ich časť budú úročené fixnou úrokovou sadzbou vo výške 12% p.a.
Peňažné záväzky, ktoré bol odporca v prvom rade povinný zaplatiť v stanovenej výške a stanovenom termíne splatnosti a ktoré neboli riadne a včas uhradené, sa úročia zmluvne dohodnutou sadzbou úroku z omeškania vo výške 15% p.a.
Podľa §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka /OZ/ spotrebiteľskými zmluvami sú odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa §55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ
a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa §53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa /neprijateľná podmienka/.
Podľa §54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa §4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, zmluva o spotrebiteľskom musí mať písomnú formu , inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa §2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Zb. zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa §4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Zb. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak neobsahuje uvedené náležitosti, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Zákon zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ku ktorým patrí aj predmetná zmluva o úverovej karte. Vychádza sa z predpokladu, že klient v dobrej viere uzatvára zmluvu s bankou, od ktorej sa všeobecne očakáva, že vzhľadom na podnikanie a ponúkané služby koná profesionálne a oproti klientovi so znalosťou ponúkaných služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Zákon predpokladá, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
V súlade s prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zákon uvádza príkladne podmienky zakotvené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré je potrebné považovať za neprijateľné. Podľa článku 5 uvedenej smernice všetky písomné ustanovenia spotrebiteľských zmlúv musia byť vyjadrené zrozumiteľne, v prípade nezrozumiteľnosti sa podmienka má vykladať v prospech spotrebiteľa. Podľa článku 4 ods. 2 smernice ak hlavný predmet zmluvy, cena alebo úhrada, prípadne tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom nie sú vyjadrené zrozumiteľne, je potrebné preskúmať, či tieto podmienky nie sú nekalé. Oprávnené pochybnosti o zrozumiteľnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vzbudzuje absencia dôležitého a povinného údaju - ročnej percentuálnej miery nákladov.
Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky potrebné náležitosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, účastníci zmluvného vzťahu sa predpísanou písomnou formou dohodli na predmete zmluvy, spôsobe úhrady, zmluva obsahuje potrebný údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pri uzavretí zmluvy neboli obídené príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva ani príslušné ustanovenia smernice č. 93/13/EHS.
Odporca v prvom rade porušil písomne dohodnuté zmluvné podmienky zmluvy o bežnom účte a zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v dôsledku neuhradenia svojich záväzkov, vznikol navrhovateľovi nárok na priznanie žalovanej pohľadávky, v prípad odporcu v druhom rade nárok navrhovateľa vyplýva z ručiteľského záväzku odporcu v druhom rade v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
Navrhovateľ oprávnene požadoval priznať aj úrok z úveru, zmluvnými stranami písomne dohodnutý, predstavujúci odmenu prináležiacu navrhovateľovi, v úrokovom vyjadrení z poskytnutej istiny úveru. Rovnako oprávnene požadoval zaviazať odporcu v prvom rade na zaplatenie debetnej úrokovej sadzby, uplatnenej ako sankcia za nepovolené prečerpanie finančných prostriedkov na bežnom účte, v súlade so zmluvou o bežnom účte.
Podľa §548 ods. 1,2 OZ ručiteľ je povinný dlh splatiť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.
Podľa §549 OZ ručiteľ môže plnenie odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník.
Podľa §550 OZ ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.
Ručiteľ je povinný dlh splniť, pokiaľ ho nesplní dlžník ani po výzve veriteľa, zmyslom ručenia je zabezpečenie pohľadávky veriteľa pre prípad, že dlžník svoj záväzok nesplní, nie je rozhodujúce, či bráni dlžníkovi v úhrade dlhu nejaká prekážka. Ručenie vzniká dohodou veriteľa a ručiteľa, v ktorej ručiteľ písomne zoberie na seba povinnosť uspokojiť veriteľovu pohľadávku, ak ju neuspokojí sám dlžník.
Odporca v druhom rade svojím podpisom na vyhlásení ručiteľa zo dňa 20.3.2003 prevzal ručiteľský záväzok, navrhovateľ v konaní preukázal písomnú výzvu na plnenie dlžníkovi, odporcovi v prvom rade, ktorý napriek výzve a uplynutí primeranej doby na plnenie, svoj záväzok dlžníka nesplnil. Povinnosť ručiteľa uspokojiť pohľadávku zabezpečenú ručením je založená na tom, že dlžník nezaplatil zročný dlh ani po písomnej výzve veriteľa, navrhovateľka ako veriteľ si môže uplatňovať svoje nároky na plnenie, vyplývajúce z predmetnej o zmluvy o pôžičke, aj voči odporcovi v druhom rade, ručiteľovi záväzku.
Podľa §517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ich výšku stanovuje vykonávací predpis.
Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., účinného od 15.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa §153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa §3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že občan ako spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok vopred určených dodávateľom, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Vo všeobecných pravidlách pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách zákon stanovuje, že takéto ustanovenie v zmluvách, spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom
predmete plnenie štandardne a opakovane uzatvárajú dodávateľa s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv býva často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať, môže návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Dodávateľ je osoba, konajúca pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je silnejšou zmluvnou stranou, ponúkajúcou spotrebiteľovi k spotrebe určitú vec, vrátane finančných prostriedkov, ktorej forma distribúcie je predmetom podnikania dodávateľa. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, predstavuje slabšiu zmluvnú stranu, nemôže vopred ovplyvniť pripravený návrh zmluvy.
Povahou občianskoprávny vzťah uzavretý medzi účastníkmi patrí medzi právny vzťah spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je aplikovateľné, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úpravu povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie §53 ods. 5 OZ v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu podľa §3 ods. 1 OZ požívať právnu ochranu.
Navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutého úroku z omeškania vo výške 15% ročne má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle §53 ods. 1a 4 OZ, keďže v danom prípade išlo medzi účastníkmi konania jednoznačne o uzavretie zmlúv spotrebiteľských, majúcich podobu formulárových zmlúv s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny, bez možnosti odporcov ovplyvniť znenie zmluvy, ak chcú do zmluvného vzťahu vstúpiť. Ak je splnenie niektorej povinnosti zabezpečené v zmluve viacerými právnymi inštitútmi, je nevyhnuté v takej zmluve, ktorej obsah jedna strana nemá možnosť ovplyvniť, posúdiť primeranosť použitia viacnásobného zabezpečenia povinnosti, súd je k tomu v prípade spotrebiteľských zmlúv povolaný z úradnej povinnosti.
Pre prípad nesplnenia zmluvných povinností sa navrhovateľ zabezpečil ročným úrokom z omeškania vo výške 15%, sankčný úrok predstavuje zmluvnú podmienku, zakladajúcu značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán z hľadiska jej kauzy, t.j. ekonomickému dôvodu vedúceho k zakotveniu do zmluvy, nie je ničím iným ako obchádzaním kogentného ustanovenia §517 ods. 2 OZ o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch, takéto právo na zaplatenie úrokov z omeškania nemôže podľa názoru súdu požívať ochranu a návrh, ktorý je v súdnom konaní uplatnený nárok z tohto práva vzniknutý, musí byť súdom odmietnutý.
Výška úrokov z omeškania sa nejaví byť podľa názoru súdu v súlade s dobrými mravmi ako spôsobom uplatňovania práva, zodpovedajúcemu požiadavkám ustanovenia §3 ods. 1 OZ, oprávnene možno odoprieť takému výkonu práva navrhovateľa právnu ochranu. Súd zamietol nárok navrhovateľa v časti úrokov z omeškania, presahujúcich najvyššiu prípustnú zákonnú výšku, v zmysle §517 ods. 2 OZ priznal navrhovateľovi príslušný úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne, určený odo dňa nasledujúceho po dni kedy bol dlh odporcov vyčíslený.
O trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods. 3 O.s.p., navrhovateľ mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti, týkajúcej sa príslušenstva pohľadávky, preto súd priznal navrhovateľovi plnú náhradu vzniknutých trov konania, spočívajúcu v náhrade zaplateného súdneho poplatku vo výške 168,-€ a 16,50€ a trovách právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci /prevzatie veci, písomné podanie žaloby, účasť na pojednávaní 9.10.2013/ po á 111,20€+ režijný paušál 2x6,31€, 1x7,81€ +20% DPH podľa §13, §16 vyhlášky č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení č.232/2010Zb. Osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty právny zástupca navrhovateľa predložil, platiteľom dane je od 1.10.2005.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach, na podpísanom súde. V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom rozhodnutie súdu alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O. s. p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinní dobrovoľne nesplnia, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podaný návrh.