Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/193/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci žalobcu: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, C. Z., N. XXXX/ XA, zast.: JUDr. Juraj Procházka, advokát, Lakšárska Nová Ves 403, proti žalovanej: Advokátska kancelária Kurucová, s.r.o., Senica, Hurbanova 486/2, IČO: 36 271 268, za účasti KOOPERATIVA poisťovne, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o 106.220,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica, č. k. -130 zo dňa 7. marca 2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej žalobného nároku (zaplatenia 106.220,54 eur a 8,5 % úroku z omeškania od 3.8.2007 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania) titulom náhrady škody spôsobenej mu žalovanou zanedbaním zákonných povinností, ktoré jej vyplývajú z advokátskej činnosti. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. / a /, ako aj ust. o advokácii v znení zmien a doplnkov, vecne potom tým, že mal preukázané z obsahu spisu Krajského súdu v Trnave sp. zn. , že žalobca podal dňa 26.6.2006 splnomocnenkyňou Advokátskou kanceláriou Kurucová, s.r.o. na uvedenom súde žalobu proti Ústrednej lekárskej komisii Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Gunduličova 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu Ústrednej lekárskej komisie Ministerstva vnútra SR Č.p.: -2006 zo dňa 26.4.2006 a súčasne požiadal, aby súd v zmysle , veta druhá odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, pretože okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, a to prepustenie zo služobného pomeru. V danej veci Krajský súd v Trnave rozhodol uznesením č. k. -41 zo dňa 14.12.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.1.2007, ktorým konanie zastavil z toho dôvodu, že žalobcom označená v uvedenom konaní žalovaná Ústredná lekárska komisia nemá vlastnú právnu subjektivitu, je organizačne začlenená pod sekciu personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra SR, odbor sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva. Po doručení tohto rozhodnutia žalovaná zavolala žalobcu do svojej kancelárie, aby mu odovzdala predmetné rozhodnutie a súčasne s ním prerokovala podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu. Žalobca sa dňa 19.1.2007 osobne dostavil do kancelárie žalovanej a po prevzatí rozhodnutia sa výslovne vyjadril, že proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. -41 zo dňa 14.12.2006 nežiada podať odvolanie a nežiada, aby ho žalovaná ďalej zastupovala o čom spísala záznam, ktorý žalobca dňa 19.1.2007 vlastnoručne podpísal, potvrdil príjem svojich dokladov s tým, že jeho právnu vec po právnej a účtovnej stránke považuje za ukončenú. Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že žaloba nie je

dôvodná, keď neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a domnelou škodou, ktorá mala žalobcovi v dôsledku konania žalovanej vzniknúť. Žalobca bol pre svoj skutočne zlý zdravotný stav zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru prepustený, a to Personálnym rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave č. 37 zo dňa 25.5.2006, ktorý rozhodol na základe rozhodnutia Lekárskej komisie Ministerstva vnútra SR Č.p.: SPC-13-1/3-Z-2006 zo dňa 22.2.2006 v spojitosti s rozhodnutím Ústrednej lekárskej komisie Ministerstva vnútra SR Č.p.: -2006 zo dňa 26.4.2006. Proti Personálnemu rozkazu č. 37 z poverenia žalobcu podala žalovaná odvolanie, v ktorom poukázala na skutočnosť, že ten podal na Krajskom súde v Trnave žalobu o preskúmanie správnosti rozhodnutia Ústrednej lekárskej komisie Ministerstva vnútra SR Č.p.: -2006 zo dňa 26.4.2006 a poukázala i na skutočnosť, že uvedeným návrhom súčasne žiadala, aby súd vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia Ústrednej lekárskej komisie Ministerstva vnútra SR odložil. Napriek tejto skutočnosti odvolací orgán, a to Ministerstvo vnútra SR, ktoré rozhodovalo o odvolaní žalobcu voči Personálnemu rozkazu č. 37, túto skutočnosť vôbec neakceptovalo a prezident Policajného zboru gen. JUDr. A. S. rozhodnutím Č.p.: KM-94/PK-26 zo dňa 13.9.2006 Personálny rozkaz č. 37 potvrdil, z čoho teda vyplýva, že vôbec nebral v úvahu konanie prebiehajúce na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. . V tejto veci bolo rozhodnuté až dňa 14.12.2006, teda o 3 mesiace neskôr a navyše sám žalobca výslovne žalovanej uviedol, že nežiada podať odvolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 14.12.2006. Žalovaná teda žiadnym spôsobom nezavinila skutočnosť, že žalobca bol zo služby v policajnom zbore prepustený. Ide len o domnienku žalobcu, že ak by podala žalobu na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. voči subjektu, ktorý by mal právnu subjektivitu, súd by vykonateľnosť rozhodnutia Ústrednej lekárskej komisie Ministerstva vnútra SR zo dňa 26.4.2006 mohol odložiť, teda nie určite odložil, čím by výsledok jeho prepustenia zo služobného pomeru nemusel byť istý. V danom prípade vzal prvostupňový súd do úvahy tú skutočnosť, že dôvodom prepustenia žalobcu zo služby v Policajnom zbore bol jednoducho jeho zlý zdravotný stav, ktorý nepripúšťal vykonávať akúkoľvek funkciu v policajnom zbore a ani Ministerstvo vnútra SR, ktoré rozhodovalo jeho odvolaní voči Personálnemu rozkazu č. 37 vôbec nebralo v úvahu konanie prebiehajúce na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. , hoci malo o ňom vedomosť, ako i vedomosť o tom, že v rámci tohto konania žalobca žiadal o odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia Ústrednej lekárskej komisie Ministerstva vnútra SR zo dňa 26.4.2006, pričom rozhodnutie Ministerstva vnútra SR už bolo rozhodnutím konečným, nakoľko voči nemu nebolo možné podať odvolanie.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym právnym záverom. Žalovaná, ako jeho právna zástupkyňa v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu správneho orgánu vedeného Krajským súdom v Trnave pod. sp.zn. zapríčinila zastavenie konania z dôvodu že ňou označená žalovaná nemala právnu subjektivitu. Zásadným dôsledkom jej pochybenia bola skutočnosť, že v návrhu o preskúmanie zákonnosti postupu správneho orgánu bola aj žiadosť o odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, pretože okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozila závažná ujma a to prepustenie zo služobného pomeru. Napriek tomu, že nie je možné prejudikovať rozhodnutie súdu vo veci samej, v prípade správneho označenia žalovanej v uvedenom konaní by sa bolo možné domnievať, že by došlo k odloženiu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom k tom, že žiadosti o odloženie vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu nebolo vyhovené bol žalobca Personálnym rozkazom riaditeľa KR PZ v Trnave č. 37 zo dňa 25.5.2006 prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ SR, ktorý bol následne potvrdený Prezidentom PZ SR rozhodnutím Č.p.: KM -94/ PK-2006 zo dňa 13.9.2006 asi jeden mesiac pred splnením zákonnej podmienky nároku na priznanie výsluhového dôchodku.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa bolo uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 106.220,54 eur a 8,5 % úrok z omeškania od 3.8.2007 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti napadnutého rozsudku.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle .

Predovšetkým sa žiada uviesť, že nebol dôvod, pre ktorý by sa odvolací súd nemal stotožniť s argumentáciou súdu prvého stupňa (pojatou týmto do odôvodnenia napádaného rozsudku a podporujúcou zvolený spôsob rozhodnutia, čím treba rozumieť najmä záver o neexistencii predpokladov zodpovednostného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, ktorý by odôvodňoval záver o porušení povinnosti zo strany žalovanej v dôsledku ktorej mala vzniknúť žalovanému ujma vyjadriteľná v peniazoch v rozsahu žalobného nároku). Pre správnosť takýchto dôvodov aj pre ich podanie objektívne zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom sa tak odvolací súd obmedzil iba na konštatovanie ich správnosti (prvá časť ust. ).

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súdu rozsudok súdu prvého stupňa podľa z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože títo nepodali návrh na ich priznanie ( veta prvá ).

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.