Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/66/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci navrhovateľa A. B. C. nar. X.XX.XXXX prihláseného k trvalému pobytu v D. E. F. G. H. XX s adresou na doručovanie v D. - I. E. B. G. H.XXXX/X v konaní zastúpeného procesným opatrovníkom B. J. B. zamestnankyňou Okresného súdu Košice I za účasti opatrovníka Mgr. B. C., DPhil. nar. XX.X.XXXX bývajúceho vo K. L. F. E. M. I. XX zastúpeného Mgr. Jakubom Orságom advokát so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Žižkovej ulici č. 4D v konaní o navrátenie spôsobilosti na právne úkony o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. - 199 zo dňa 24.5.2022 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. – 215 zo dňa 30.6.2022 o náhrade trov konania štátu takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutom výroku IV. o povinnosti navrhovateľa nahradiť štátu trovy konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zamietol návrh navrhovateľa na navrátenie spôsobilosti na právne úkony. Výrokom II. priznal ustanovenej znalkyni z odboru Zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia Psychiatria, C. N. D. odmenu za účasť na pojednávaní v sume 56,43 Eur. Výrokom III. nariadil učtárni Okresného súdu Košice II, aby odmenu 56,43 Eur vyplatila znalkyni C. N. D., na účet O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX z finančných prostriedkov štátu do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Výrokom IV. zaviazal navrhovateľa zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II trovy štátu titulom zaplateného znalečného v sume 525,23 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Dopĺňacím rozsudkom rozhodol, že ďalší návrh na navrátenie spôsobilosti na právne úkony môže navrhovateľ podať najskôr po uplynutí 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v čase podania návrhu bol navrhovateľ umiestnený v resocializačnom zariadení a počas pobytu v tomto zariadení abstinoval a verbalizoval snahu trvalého udržania takéhoto stavu, čo potvrdili aj kvalifikovaní zamestnanci zariadenia. V decembri 2020 však navrhovateľ resocializačné zariadenie opustil a okamžite sa vrátil k nadužívaniu alkoholu, čo potvrdil opatrovník, znalkyňa po realizácii znaleckého dokazovania a aj sám navrhovateľ, pričom tento stav trvá de facto kontinuálne, s výnimkami jeho krátkych hospitalizácií. Zo záverov znaleckého dokazovania ako aj z výsluchu znalkyne mal za nepochybné, že na strane navrhovateľa nedošlo k zmene v diagnóze, ktorá by opodstatňovala vrátenie spôsobilosti na právne úkony. Dominuje uňho nadmerný konzum alkoholu s plne rozvinutou závislosťou od alkoholu v terminálnom štádiu. Vďaka obmedzeniu spôsobilosti k právnym úkonom mohol čiastočne dočasne svoj zdravotný stav zlepšiť a tým aj celkovej fungovanie počas umiestnenia v resocializačnom zariadení. Aktuálne nie je schopný ostať triezvy, je v ťažkej recidíve a jeho závislosť znalkyňa diagnostikovala ako trvalý stav, ktorý nie je možné liečbou ovplyvniť. Navrátenie spôsobilosti by jednoznačne výrazne zhoršila jeho zdravotný stav všetky svoje financie by minul na alkohol. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre navrátenie spôsobilosti na právne úkony navrhovateľovi a návrh zamietol.

Zároveň v súlade s ust. , o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v spojení s a vyhlášky MS SR č. , o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov priznal znalkyni za účasť na pojednávaní tarifnú odmenu 56,43 Eur a uložil učtárni súdu túto odmenu vyplatiť z finančných prostriedkov štátu. Keďže v konaní vznikli štátu trovy konania titulom priznanej odmeny znalkyni v celkovej sume 523,23 Eur priznal štátu plnú náhradu trov konania s odkazom na ust. a 55 . Uviedol, že je nepochybné, že návrh sa stal zjavne bezdôvodným najneskôr v decembri 2020, kedy po opustení resocializačného zariadenia navrhovateľ opäť začal nadužívať alkohol, pričom znalecké dokazovanie súd nariadil až v marci 2021, kedy už bola bezdôvodnosť návrhu nepochybná. Navrhovateľ napriek poučeniu súdom odmietol tento vziať späť, čím zavinil vznik trov štátu, ktoré by inak neboli vznikli. Vzhľadom k zjavnej bezdôvodnosti konania súd považuje za spravodlivé, aby trovy zbytočného znaleckého dokazovania znášal navrhovateľ. Keďže nezistil žiadne osobitné skutočnosti opodstatňujúce predĺženie zákonnej lehoty, lehotu na zaplatenie trov štátu určil podľa .

3. Len proti výroku IV. napadnutého rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že aj tým, že voči ostatným výrokom napadnutého rozsudku odvolanie nepodal preukázal, že jeho úmyslom nie je podávať zjavne nedôvodné návrhy, či odvolania. Má však za to, že jeho návrh na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, ktorý doručil súdu dňa 25.8.2020 nebol zjavne neodôvodneným návrhom. Poukázal na odôvodnenie rozhodnutia o uložení povinnosti nahradiť trovy štátu, keď súd prvej inštancie priznal štátu plnú náhradu trov konania s odkazom na a , pretože považoval za nepochybné, že návrh sa stal zjavne bezdôvodným najneskôr v decembri 2020, kedy po opustení resocializačného zariadenia opäť začal nadužívať alkohol, pričom znalecké dokazovanie nariadil až marci 2021, kedy už bola bezdôvodnosť návrhu nepochybná. Napriek poučeniu súdom prvej inštancie odmietol tento návrh vziať späť, čím zavinil vznik trov štátu, ktoré by inak neboli vznikli. Má za to, že uvedený záver súdu prvej inštancie vychádza z nespraveného zisteného skutkového stavu. Súd prvej inštancie nesprávne vo veci aplikoval ustanovenia a a navyše týmto výkladom pre aplikáciu by súd odstrašoval navrhovateľov a odnímal im právo domáhať sa vrátenia spôsobilosti v súdnom konaní. Zdôraznil, že jednoznačne bol aktívne legitimovaný na podanie návrhu. Aj súd prvej inštancie konštatoval, že v čase podania návrhu bol umiestnený v resocializačnom zariadení a počas pobytu v tomto zariadení abstinoval a verbalizoval snahu trvalého udržania takéhoto stavu, čo potvrdili aj zamestnanci zariadenia. Má za to, že v čase podania návrhu bol jeho návrh dôvodný. To, že neskôr opätovne prepadol recidíve a znova začal užívať alkoholické nápoje je dôsledkom jeho choroby, s ktorou bojuje už roky, avšak súd by nemal túto skutočnosť posudzovať tak, žeby on zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. Poukázal aj na to, že on nenavrhol vykonať ani jeden z vykonaných dôkazov. Súd prvej inštancie pristúpil k vykonaniu znaleckého dokazovania a výsluchu znalkyne, pretože ináč by vo veci ani nemohol konať a rozhodnúť. Jednalo sa o obligatórne dokazovanie stanoveného priamo zákonom a teda on subjektívne nijako nezavinil, že súd prvej inštancie musel nariadiť vykonanie uvedených dôkazov. Podľa jeho názoru je však pri správnej aplikácii irelevantné, či bol jeho návrh na navrátenie spôsobilosti právnych úkonov opodstatnený alebo zjavne bezdôvodný. Zdôraznil, že ust. slúži na sankcionovanie osôb, ktorým zvinením súd nemohol určitý procesný úkon vykonať alebo sa musel určitý úkon opakovať, prípadne sa nejaký úkon vykonával zbytočne. však nemôže sankcionovať účastníka konania za to, že vôbec inicioval samotné konanie. Čo sa týka právneho posúdenia náhrady trov podľa uviedol, že sa jedná o materiálny korektív, ktorý má slúžiť na zmiernenie prílišnej prísnosti formálneho znenia zákona. V jeho prípade je paradoxne toto ustanovenie použité na neodôvodnene prísny postih osoby, ktorá iba využila svoje zákonné právo a obrátila sa svojim návrhom na príslušný súd. Takýto výklad aplikácia je podľa jeho názoru v rozpore so znením a zmyslom tohto ustanovenia. Podľa jeho názoru nemôže byť spravodlivé, aby mu súd uložil nahradiť trovy konania, ak v čase kedy návrh podal bol tento zjavne dôvodný. Konštatoval, že síce bol súdom na pojednávaní dňa 24.5.2022 dopytovaný, či trvá na podanom návrhu, aj napriek tomu, že predbežne sa súdu jeho návrh javil ako neodôvodnený. Súd prvej inštancie ho však explicitne nepoučil, že ak bude trvať na prejednaní veci tak mu hrozí povinnosť nahradiť trovy v sume viac ako 500 Eur. Takáto suma je pritom takmer vo výške jeho mesačného príjmu a teda sa jedná o zjavne nezanedbateľnú sumu a značný výdavok. Zároveň uviedol, že s ohľadom na jeho mesačný príjem považuje za zjavnú nespravodlivosť a neprimeranosť, ak mu súd prvej inštancie uložil jednorazovo uhradiť trovy konania,

ktoré dosahujú výšku jeho mesačného príjmu. Takýmto spôsobom by nemal ani na svoje životné výdaje. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že nie je povinný nahradiť trovy štátu. Alternatívne, ak odvolací súd dospeje na základe podaného odvolania k záveru, že je potrebné doplniť dokazovanie, navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok IV. rozsudku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že nemá výhrady ani námietky proti podanému odvolaniu. Stotožňuje sa s argumentáciou predloženou v odvolaní s tým, že príjem navrhovateľa, ktorým je starobný dôchodok dosahuje súdom uloženú sumu náhrady trov štátu, čo značne zasahuje do hospodárenia navrhovateľa. Pripojil sa k tvrdeniu navrhovateľa, že ho súd explicitne nepoučil, že pokiaľ bude trvať na prejednaní veci, tak mu hrozí uloženie povinnosti nahradiť trovy štátu v sume 525,23 Eur, pričom je presvedčený, že navrhovateľ si nebol vedomý tohto následku. Konštatoval, že ako opatrovník hospodári s prevažnou väčšinou príjmu navrhovateľa s výnimkou vreckového v sume 20 Eur týždenne, doplnil, že finančné prostriedky navrhovateľa sú vynakladané účelne a efektívne. Uloženie povinnosti nahradiť trovy štátu v tomto konaní by bolo zjavne neprimerané a v konečnom dôsledku by to predstavovalo väčšiu sankciou pre neho ako osobu, ktorá hospodári s majetkom navrhovateľa než pre samotného navrhovateľa. Navrhol, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu v plnom rozsahu, teda aby zrušil výrok IV. napadnutého rozsudku alternatívne, aby ho zmenil tak, že navrhovateľ nie je povinný nahradiť trovy štátu.

5. Výroky rozsudku I. o zamietnutí návrhu, II. o priznaní ustanovenej znalkyni odmenu za účasť na pojednávaní v sume 56,43 Eur, III. o nariadení učtárni súdu vyplatiť odmenu 56,43 Eur znalkyni, ani dopĺňací rozsudok neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní.

6. Konania o spôsobilosti na právne úkony sa prejednávajú a rozhodujú podľa .

7. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

10. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

11. Podľa o súdnych poplatkoch od poplatku je oslobodené súdne konanie o spôsobilosti na právne úkony.

12. Podľa , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

13. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutom výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť trovy konania štátu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení platných v čase jeho rozhodnutia o náhrade trov konania štátu

a o ich náhrade správne a zákonne rozhodol. V mimosporových konaniach platí vyšetrovacia zásada vyplývajúca z a (povinnosť súdu zistiť skutočný stav veci a vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci), preto v ust. počíta s eventuálnou možnosťou vzniku trov konania štátu, ktoré vzniknú v súvislosti s dokazovaním, o ktorých povinnosti nahradiť ich štátu súd rozhoduje z úradnej povinnosti na rozdiel od nároku účastníkov na náhradu trov konania, kedy zásadne rozhoduje len na návrh. Štát nemá právo na náhradu trov, ktoré platil len v prípade, ak zákon výslovne ustanovuje, že trovy dôkazov platí štát (napr. ) alebo tak rozhodne súd na základe zistenia, že účastník alebo účastníci spĺňajú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov ( ).

16. Ako to vyplýva z ustanovenia o súdnych poplatkoch konanie o spôsobilosti na právne úkony je vecne oslobodené od poplatkovej povinnosti. Pokiaľ počas konania vzniknú trovy a nejde o trovy, ktoré vznikli účastníkom, ale štátu (znalečné, svedočné, hotové výdavky), tieto platí štát v zmysle . Štát bude mať právo na ich náhradu od vyšetrovaného v prípade, ak to s ohľadom na majetkové pomery, ale aj dôvody obmedzenia spôsobilosti a iné súvisiace okolnosti (správanie vyšetrovaného) možno spravodlivo žiadať ( ). Aplikácia predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla stanoveného v , že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, preto musí byť táto výnimka náležite odôvodnená. Predpoklad, že je to na okolnosti prípadu spravodlivé, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci, ktorý z účastníkov spôsobil, že konanie muselo prebehnúť.

17. Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ nebol v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov a nebolo ani preukázané, že by spĺňal podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa ( ) vzhľadom na jeho mesačný príjem 580,80 Eur. Zo spisu je zrejmé, že navrhovateľ podal návrh vo veci samej v čase, keď bol v resocializačnom zariadení a počas pobytu v tomto zariadení abstinoval a verbalizoval snahu trvalého udržania takéhoto stavu. V decembri 2020 však navrhovateľ resocializačné zariadenie opustil a okamžite sa vrátil k nadužívaniu alkoholu, čo potvrdil opatrovník v Správe o opatrovancovi a o nakladaní s jeho majetkom zo dňa 18.2.2021 ako aj sám navrhovateľ. Znalecké dokazovanie súd nariadil v marci 2021, pričom spis bol znalkyni doručený dňa 9.8.2021, kedy už bola bezdôvodnosť návrhu nepochybná. Navrhovateľ (aj opatrovník) vedel dostatočne dlhú dobu, že nespĺňa predpoklady na to, aby bolo jeho návrhu vyhovené, mal dostatok času, nielen aby zabránil vzniku akýchkoľvek trov tým, že svoj návrh mohol zobrať späť, ale aj tomu, aby sa súd musel už v tom čase jeho zjavne nedôvodným návrhom zaoberať. Z uvedeného dôvodu je odvolací súd toho názoru, že napadnutý výrok IV. rozhodnutia súdu prvej inštancie o povinnosti navrhovateľa nahradiť štátu trovy konania je vecne správny, dostatočne presvedčivý a preskúmateľný. Čo sa týka lehoty na zaplatenie trov konania, odvolací súd konštatuje, že táto bola uložená v zmysle , pričom lehotu na zaplatenie je možné predĺžiť iba v odôvodnených prípadoch. Je pravdou, že výška trov dosahuje takmer mesačný príjem navrhovateľa, ale od doručenia súdneho rozhodnutia navrhovateľovi uplynul rok, čiže pri náležitej opatrnosti si mohol za uvedené obdobie odkladať primeranú sumu peňazí, aby určené trovy konania štátu vedel zaplatiť bez toho, aby boli ohrozené jeho nevyhnutné životné potreby. Preto sa odvolací súd stotožnil aj s lehotou na zaplatenie trov konania, ako ju určil súd prvej inštancie.

18. Odvolací súd uvádza, že pod nesprávnym právnym posúdením veci je potrebné rozumieť činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V tomto prípade súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav a použil aj správne ustanovenia ( a ). Súd prvej inštancie rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil aj ust. (tzv. separačné trovy konania). Použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy vtedy, ak súd uložil účastníkovi (alebo aj napr. jeho zástupcovi, znalcovi, svedkovi) určitú povinnosť a pretože ju nesplnil, v konaní vznikli trovy. Na základe uvedeného odvolací súd dodáva, že v tomto preskúmavanom prípade použitie nebolo dôvodné, čo však nespôsobuje nesprávnosť výsledného rozhodnutia o povinnosti navrhovateľa nahradiť štátu trovy konania, keďže zvyšné právne predpisy boli použité správne.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti o povinnosti navrhovateľa nahradiť štátu trovy konania podľa ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody.

20. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).