Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21S-64-2013.pdf
PDF · 87.33 KB
No categories available
21S/64/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobkyne: O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX P., zastúpená advokátkou: JUDr. Veronika Nozar Jakubíková, X. XX, XXX XX Y., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, Ul. A. Kmeťa 17, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie rozhodnutia Obvodného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. ObU-ZA-OVBP2/B/2013/00274/PAV zo dňa 25.02.2013, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline napadnuté rozhodnutie žalovaného č. ObU-ZA-OVBP2/B/2013/00274/PAV zo dňa 25.02.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 345,94 Eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 275,94 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 07.05.2013, doručenou na Krajský súd v Žiline dňa 09.05.2013, domáhala preskúmania rozhodnutia Obvodného úradu Žilina č. ObU-ZA-OVBP2/B/2013/00274/PAV zo dňa 25.02.2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a bolo potvrdené rozhodnutie Obce Belá č.j. 2317/20152/Hr zo dňa 19.11.2012. Obec Belá - stavebný úrad predmetným prvostupňovým rozhodnutím nepriznal žalobkyni postavenie účastníčky konania podľa ust. § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona.
V žalobe uviedla, že listom zo dňa 08.10.2012 jej bolo doručené zo strany stavebného úradu oznámenie, že v začatom stavebnom konaní žalobkyni bolo neodôvodnene priznané postavenie účastníka konania. Stavebný úrad konštatoval, že po riadnom posúdení podkladov žiadosti stavebníka a náležitom zistení skutkových a právnych okolností dodatočne zistil, že žalobkyni nie je možné priznať postavenie účastníka stavebného konania. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že rozhodnutiami správnych orgánov bola dotknutá na svojich právach. Správne orgány nedostatočne zistili skutočný stav veci. Stavebný úrad nepostupoval v súlade so zákonnými a inými právnymi predpismi. Nesplnil si ani povinnosť chrániť práva a záujmy fyzickej osoby a to tým, že dôsledne nevyžadoval plnenie povinností od stavebníka pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie.
Podľa názoru žalobkyne jej prináleží postavenie účastníčky konania v konaní, v ktorom sa koná a rozhoduje o návrhu na umiestnenie a uskutočnenie stavby a to podľa ust. § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona v spojení s ust. § 139 ods. 2 písm. d) citovaného zákona, keďže má vlastnícke právo k susediacemu pozemku a k stavbe na ňom postavenou a jej vlastnícke právo k tomuto pozemku a k stavbe môže byť stavebným povolením priamo dotknuté.
Navrhuje preto napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že pokiaľ vlastník susednej nehnuteľnosti tvrdí, že realizácia budúcej stavby negatívne zasiahne do pohody bývania a užívania jeho nehnuteľnosti, spočíva na ňom dôkazná povinnosť preukázať okolnosti vyplývajúce z objektívne preukázaných skutočností, ktoré by tieto jeho tvrdenia podporovali. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že uskutočnením stavebných úprav na predmetnej stavbe dôjde k narušeniu jej súkromia, je povinná navrhnúť konkrétny dôkaz, ako k rušeniu jej súkromia realizáciou tejto stavby dôjde.
Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že stavebný úrad mal v konaní postupovať podľa ust. § 137 Stavebného zákona a mal sa snažiť o dosiahnutie dohody medzi účastníkmi konania. Žalovaný uviedol, že postup uvedený v ustanovení § 137 Stavebného zákona sa uplatňuje vtedy, ak sa medzi účastníkmi konania v rámci uskutočňovaného konania vyskytnú námietky občianskoprávneho charakteru. Vzhľadom na to, že stavebný úrad svojím postupom preukázal, že žalobkyňa nemá postavenie účastníčky konania vo veci povoľovaných stavebných úprav a následne i procesným rozhodnutím z konania o povoľovaných stavebných úpravách vylúčil, nemá dôvod postupovať v konaní podľa ust. § 137 Stavebného zákona, keďže toto ustanovenie sa vzťahuje len na účastníkov konania a nie na osoby, ktoré boli z konania vylúčené.
Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že navrhovaná stavba môže svojím umiestnením tieniť nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, žalovaný uviedol, že stavebný úrad v rámci miestneho zisťovania zistil, že realizáciou stavby nedôjde k žiadnej výraznej zmene výškových pomerov na danom mieste, mal za jednoznačne preukázané, že k tieneniu nebude dochádzať.
Žalovaný na záver vyjadrenia uviedol, že stavebný úrad konal v súlade s právnymi predpismi a normami a správne vyhodnotil, že uskutočnením navrhovanej stavby stavebníkom nemôže dôjsť k negatívnemu ovplyvneniu užívania susednej nehnuteľnosti vo vlastníctve odvolateľky. Stavebný úrad správne vyhodnotil aj tie skutočnosti, že navrhovanou zmenou (nadstavba a stavebné úpravy) nedôjde k narušeniu súkromia v susednej nehnuteľnosti, ani k tieneniu obytných miestností susednej stavby. V rámci konania o nepriznaní postavenia účastníka konania fyzickej osobe O. S., bytom Y. XXXX/XX, P. (žalobkyňa) bolo jednoznačne preukázané, že realizáciou stavebných úprav stavebníkom J. L. nebude susedná nehnuteľnosť vo vlastníctve O. S. nejako dotknutá, nebude obmedzené užívacie právo k tejto nehnuteľnosti a ani nebude žiadnym spôsobom narušené súkromie a pohoda bývania žalobkyne.
Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Krajský súd v Žiline, v predmetnej veci rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania s poukazom na § 250f ods. 3 O.s.p., podľa ktorého súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom aj vtedy, ak zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu z dôvodov uvedených v § 250j ods. 3 O.s.p..
Podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 247 ods. 3 O.s.p. predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
Krajský súd v Žiline mal z rozhodnutia žalovaného č. ObU-ZA-OVBP2/B/2013/00274/PAV zo dňa 25.02.2013 preukázané, že v danom prípade išlo o postup - o prieskum podľa ust. § 247 ods. 3 O.s.p. a nasledujúce.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len rozhodnutie správneho orgánu). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p.).
Pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nevyhnutné, aby súd vychádzal z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu. Pod pojmom spisy žalovaného správneho orgánu sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (R 66/1998).
V prípade, že žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží neúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takomto prípade chýbajú základné informácie o začatí správneho konania, prípadne doplnení návrhu na začatie správneho konania, o priebehu dokazovania, označenie skutočností, ktoré správny orgán považoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci a ktoré nie a prečo, ako aj informácie o možnom zastúpení účastníkov správneho konania. Za takejto situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu žalovaným zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredložení administratívneho spisu, pri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo fotokópie administratívneho spisu rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné a prichádza do úvahy postup podľa § 250j ods. 3 O.s.p.. Vzhľadom na to, že žalovaný správny orgán nepredložil žiadaný originálny administratívny spis, z tohto dôvodu bol namieste postup súdu podľa ust. § 250j ods. 3 vety prvej O.s.p. a predmetné rozhodnutie z tohto dôvodu súd zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
S ohľadom na procesné pochybenia majúce za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného sa odvolací súd meritórne vecou nemohol zaoberať.
Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania prijatom dňa 13.02.2013 v celkovej výške 345,94 Eur, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to:
1/ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom vo výške 130,16 Eur, režijný paušál
- 7,81 Eur;
2/ podanie návrhu vo veci samej vo výške 130,16 Eur, režijný paušál - 7,81 Eur.
Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcu a priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie.
A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vždy v znení ku dňu vykonania úkonu (ďalej len vyhláška) je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.
Výpočtový základ pre rok 2013 predstavuje sumu 781 Eur.
Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.
Jedna šestina výpočtového základu pre 2013 predstavuje sumu 130,17 Eur.
Súd pri výpočte trov konania vychádzal z uplatnených súm tarifnej odmeny, nakoľko v zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky môže advokát základnú sadzbu tarifnej odmeny znížiť.
Súd priznal odmenu za dva úkony právnej služby, a to za:
1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 14.01.2013, ako vyplýva z plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 130,16 Eur,
2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 23.01.2011 v súlade s § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky vo výške 130,16 Eur. Spolu vo výške 260,32 Eur.
B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako trovy konania aj režijný paušál za rok 2013 2 x 7,81 Eur; režijný paušál spolu 15,62 Eur.
C/ Súd priznal ako trovy konania aj zaplatený súdny poplatok vo výške 70 Eur.
Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné (§ 250ja ods. 1 O.s.p. a contrario).