Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/30/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: MIRAMART, s.r.o., Zelená 9, Žilina, IČO: 31616275, právne zastúpený JUDr. Ľuboslava Bartová, advokát, so sídlom Mariánske námestie 29/6, Žilina, proti odporcovi: X. V., rod. Q., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, G., občan SR, právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Kuric, JUDr. Vladárová, s.r.o. so sídlom Dolný Val 11, Žilina, IČO: 36 841 200, v konaní o zaplatenie 53.507,40 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 53.507,40 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa pôvodným návrhom doručeným súdu dňa 8.2.2005 domáhal titulom náhrady škody voči odporkyni zaplatenia sumy 2.663.342,- Sk spolu s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že odporkyňa porušila svoju povinnosť vyplývajúcu jej zo zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 9.5.2000 (článok II. a V. zmluvy o budúcej zmluve) a v čase trvania jej záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve nehnuteľnosť (KN parcela č. XXXX/XX KN o výmere 11201 m2 orná pôda v kat. území I.) previedla darovacou zmluvou dňa 27.9.2004 na tretiu osobu (vklad povolený pod V XXXX/XX dňa 4.10.2004) a v príčinnej súvislosti s porušením tejto zmluvnej povinnosti spôsobila navrhovateľovi škodu, náhradu ktorej si v tomto konaní uplatňuje.

Rozsudkom č.k. -240 zo dňa 28.4.2008 Okresný súd Žilina (v poradí prvý) návrh navrhovateľa zamietol, rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ si nemohol uplatňovať škodu z neplatnej zmluvy a to z dôvodu neurčitosti článku II. Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 9.5.2000 tj. časti dojednania doby, dokedy majú uzavrieť budúcu (hlavnú) zmluvu, keď súd pri prejudiciálnom posudzovaní platnosti zmluvy o budúcej zmluve dospel k názoru, že ustanovenie článku II. zmluvy o budúcej zmluve je neurčité ustanovenie o časovom údaji ohľadne uzavretia kúpnej zmluvy. Slovné vyjadrenie „do troch dní odo dňa obdŕžania výzvy budúceho kupujúceho, najneskôr však do troch dní odo dňa právoplatnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby na tejto nehnuteľnosti...“ je neurčité, nie je z neho zrejmé, pri vydaní ktorého územné rozhodnutia prichádza do úvahy splnenie tejto podmienky. Z vykonaného dokazovania v priebehu konania bolo zistené, že každý z nich samostatne vychádzal z rozhodnutia stavebného úradu o umiestnení stavby „Obchodné centrum, Žilina - Šibenice“ číslo C 11609/2003-Aš zo dňa 28.4.2004 vydaného na návrh Eurogrund, s.r.o., Žilina zo dňa 25.7.2003, pričom odporkyňa s vyznačenou doložkou právoplatnosti 3.6.2004 a na základe jeho vydania následne doručila i oznámenie navrhovateľovi zo dňa 30.10.2004 a vrátila poskytnutú zálohu pre nedodržanie podmienok článku II. uzavretej zmluvy o budúcej zmluve zo strany navrhovateľa a na strane druhej

navrhovateľovi rozhodnutie o umiestnení stavby „Obchodné centrum, Žilina - B.“ číslo C 11609/2003-Aš zo dňa 28.4.2004 s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 28.4.2005 bolo doručené až dňa 5.1.2006, proti ktorému podal odvolanie, pričom samotný navrhovateľ dňa 15.11.2004 podal návrh na stavebný úrad o vydanie územného rozhodnutia na stavbu: „Obytný súbor Žilina-Šibenice“ v kat. území Trnové na parc. č. XXXX/XX KN a príslušný stavebný úrad územné konanie rozhodnutím zo dňa 7.2.2005 územné konanie zastavil.

Uznesením č.k. -281 zo dňa 18.3.2009 Krajský súd v Žiline ako súd odvolací zrušil v poradí prvý rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 28.4.2008 a vec mu vrátil na ďalšie konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na rozdiel od okresného súdu pri skúmaní prejavu vôle zmluvných strán ohľadom dojednania uvedeného článku II. zmluvy (dohodnutej doby, v ktorej uzavrú kúpnu zmluvu) vyvodil, že zákonné podmienky uvedené v sú splnené. Podľa názoru krajského súdu dojednanie uvedené v čl. II. predmetnej zmluvy je viazané práve na splnenie skutočností tj. v danom prípade: 1/ buď do troch dní od obdržania výzvy budúceho kupujúceho alebo 2/ najneskôr do troch dní odo dňa právoplatnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby na tejto nehnuteľnosti (odkladacej podmienky). Z uvedeného dojednania nemožno vyvodiť iný záver než dobou, dokedy sa účastníci zaviazali uzavrieť hlavnú (kúpnu) zmluvu, je lehota troch dní od doručenia výzvy budúceho kupujúceho, alebo do troch dní od splnenia odkladacej podmienky - právoplatnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby na tejto nehnuteľnosti. Aj dojednanie tejto druhej časti slovného vyjadrenia je možno chápať ako určité a zrozumiteľné.

V priebehu ďalšieho konania navrhovateľ podaním zo dňa 25.1.2010 zmenil uplatňovanú výšku náhrady škody v sume 53.507,40 eur spolu s príslušenstvom na tom istom skutkovom základe porušenia povinnosti odporkyne vyplývajúcej jej zo zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 9.5.2000 (článok II. a V. zmluvy o budúcej zmluve). Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. -356 zo dňa 21.2.2011 (v poradí druhý) návrh navrhovateľa na zaplatenie náhrady škody zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, podľa názoru súdu v danom prípade došlo k zániku práva na uzavretie konečnej zmluvy navrhovateľovi uplynutím doby a dospel k záveru, že odporkyňa záväzok dohodnutý v zmluve o budúcej zmluve neporušila a s pozemkom KN parcela č. 1417/48 v kat. území Trnové mohla disponovať. K navrhovateľom uplatňovanej výške škody záverom súd uviedol, že nebolo v konaní preukázané, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s konaním odporkyne a porušením jej povinnosti. V konaní bolo preukázané, že účastníci konania uzavreli Zmluvu o budúcej zmluve dňa 9.5.2000 a predmetom bol pozemok parcela č. XXXX/XX KN kat. úz. I. a zaviazali sa uzavrieť hlavnú (kúpnu) zmluvu v lehote troch dní od doručenia výzvy budúceho kupujúceho alebo do troch dní od právoplatnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby na tejto nehnuteľnosti.

Bolo tiež preukázané, že navrhovateľ písomnou výzvou dňa 21.10.2003 vyzval odporkyňu k jednaniu dňa 29.10.2003 za účelom prejednania a podpísania kúpnej zmluvy a návrh kúpnej zmluvy nepredložil. Dňa 28.4.2004 bolo vydané územné rozhodnutie stavebným úradom pod číslom C- 11609/2003-Aš pre „Obchodné centrum Žilina - Šibenice“ na pozemkoch označených v rozhodnutí, ktoré rozhodnutie s vyznačením právoplatnosti dňa 3.6.2004 mala odporkyňa v dispozícii. Bolo tiež nesporné, že pozemok KN parcela č. XXXX/XX v kat. území I. odporkyňa previedla dňa 27.9.2004 na tretiu osobu a vklad práva k nehnuteľnosti bol povolený na Správe katastra pod V XXXX/XX dňa 4.10.2004.

Uznesením č.k. -400 zo dňa 12.12.2011 Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, zrušil v prejednávanej veci v poradí druhý napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 21.2.2011 a vec vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že dojednanie uvedené v čl. II. Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 9.5.2000, záväzok budúceho predávajúceho uzatvoriť s budúcim kupujúcim kúpnu zmluvu je viazané na splnenie skutočností, a to 1/ uzavrieť zmluvu do troch dní od obdŕžania výzvy budúceho kupujúceho alebo 2/ najneskôr do troch dní odo dňa právoplatnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby na tejto nehnuteľnosti ako odkladacej podmienky ďalšou podmienkou na uzavretie záväzku bola skutočnosť, že spolu s výzvou zašle budúci kupujúci budúcemu predávajúcemu návrh kúpnej zmluvy. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že uvedená podmienka pod bodom 1/ nebola splnená. V takom prípade bolo povinnosťou okresného súdu skúmať, či nenastala ďalšia podmienka uvedená v čl. II. zmluvy o budúcej zmluve, t.j. možnosti (zo strany budúceho predávajúceho ako povinnosti) uzavrieť kúpnu zmluvu najneskôr do troch dní odo dňa právoplatnosti územného rozhodnutia, teda, či uvedená povinnosť uzavretia kúpnej zmluvy existovala ku dňu 27.9.2004, kedy odporkyňa previedla vlastníctvo k parcele KN č. 1417/48 na tretiu osobu a došlo by tak k zániku záväzku

z dôvodu nemožnosti plnenia. Z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že pokiaľ účastníci dňa X.X.XXXX uzatvárali zmluvu o budúcej zmluve, podmienka uvedená v čl. II predmetnej zmluvy bola viazaná na vydanie územného rozhodnutia (jeho právoplatnosť) o umiestnení stavby na predmetnej nehnuteľnosti, ktoré vydalo Mesto Žilina, Mestský úrad, Oddelenie životného prostredia, územného plánovania, architektúry a stavebného poriadku dňa 28.4.2004 pre „Obchodné centrum Žilina - Šibenice“. Aj keď v čl. II zmluvy o budúcej zmluve sa neuvádza, na ktoré konkrétne územné rozhodnutie o umiestnení stavby sa uvedená podmienka viaže, s pomocou výkladového pravidla uvedeného v a výsledky dokazovania okresným súdom tomu nasvedčujú, že týmto rozhodnutím je územné rozhodnutie o umiestnení stavby s názvom „Obchodné centrum Žilina - Šibenice“ č. C-11609/2003-Aš. Tiež pripustil, že v opačnom prípade by potom bolo dôvodne uvedené znenie čl. II zmluvy o budúcej zmluve považovať za neurčité v zmysle podmienok uvedených v . Nie je potrebné potom ďalej skúmať, či naplnenie podmienok uvedených v čl. II. Zmluvy o budúcej zmluve bolo viazané na ďalšie rozhodnutia uvedeného stavebného úradu o umiestnení stavby na tejto nehnuteľnosti (napr. na obytný súbor Žilina - Šibenice, prípadne na ďalšie). Vo vykonanom dokazovaní okresným súdom existuje rozpor v posúdení, kedy rozhodnutie Mesta Žiliny zo dňa 28.4.2004 o umiestnení stavby pre „Obchodné centrum Žilina - Šibenice“ nadobudlo právoplatnosť a okresný súd na základe ďalšieho vykonaného dokazovania musí jednoznačne ustáliť, kedy rozhodnutie Mesta Žiliny o umiestnení stavby s názvom „Obchodné centrum Žilina - Šibenice“ č. C-XXXXX/XXXX-Aš zo dňa 28.4.2004 nadobudlo právoplatnosť. Na základe ďalšieho postupu zistí a ustáli, či u jednotlivých zložiek náhrady škody (ku každej osobitne) vznikli predpoklady nároku navrhovateľa na náhradu škody, a to vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, či podmienky zmluvy o budúcej zmluve uvedené v čl. II ku dňu 27.9.2004 trvali a mohli nastať, prípadne, ak odporkyňa uvedené podmienky zmluvy o budúcej zmluve porušila, či je daná príčinná súvislosť v konaní odporkyne a spôsobenou škodou na tomto skutkovom základe ako si ho uplatnil navrhovateľ návrhom na začatie konania.

V zmysle intencií odvolacieho súdu ( ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu) preto súd v ďalšom konaní vec opätovne prejednal, prihliadal pritom na dosiaľ vykonané dôkazy výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi k veci sa vzťahujúcimi a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ podaným návrhom voči odporkyni domáhal uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 53.507,40 eur spolu s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti odporkyne (článok V) vyplývajúcej zo zmluvy o budúcej zmluvy, keď odporkyňa v čase trvania záväzku, v čase keď ešte neuplynula dohodnutá lehota na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy nehnuteľnosť previedla na tretiu osobu a v príčinnej súvislosti s porušením tejto povinnosti vznikla navrhovateľovi škoda.

V priebehu ďalšieho konania navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na podanom návrhu. Odporkyňa uzavretím Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 9.5.2000 dobrovoľne obmedzila svoje vlastnícke právo tým, že obmedzila svoje dispozičné právo k pozemku CKN parc. č. XXXX/XX v k. ú. I. a zaviazala sa tento pozemok predať v dohodnutej dobe navrhovateľovi. Doteraz pozemok navrhovateľovi odporkyňa nepredala a v rozpore s previedla odporkyňa darovacou zmluvou č. V XXXX/XX, podpísanou dňa 27.9.2004, na tretiu osobu. Toto jej konanie učinené pred uplynutím zmluvne dohodnutej lehoty na uzavretie riadnej zmluvy s navrhovateľom je porušenie zmluvnej povinnosti a je podľa názoru navrhovateľa aj v rozpore s dobrými mravmi. Na základe právneho úkonu odporkyne, ktorým bola darovacia zmluva, zanikli práva a povinnosti zo zmluvy o budúcej zmluve pre nemožnosť plnenia, a preto na ich miesto nastupujú zodpovednostné vzťahy medzi účastníkmi konania. Porušenie povinnosti zo zmluvy odporkyňou a všetky aj rozhodujúce skutočnosti a dôkazy je nutné vyhodnocovať ku termínu ku dňu 27.9.2004, kedy odporkyňa podpísala darovaciu zmluvu. Bolo preukázané, že prvá podmienka kvalifikovaná výzva navrhovateľa na uzavretie zmluvy nebola splnená z dôvodu nepredloženia návrhu samotnej zmluvy. Pokiaľ sa jedná o územné rozhodnutie Mesta Žilina C XXXXX/XXXX-Aš vydané dňa 28.4.2004, navrhovateľ predložil súdu rozhodnutie s doložkou právoplatnosti 28.4.2005 tak, ako sa to nachádza aj v originálnom spise stavebného úradu. Je zrejmé, že toto územné rozhodnutie nie je právoplatné dodnes a nemohlo byť právoplatné ani v čase dňa 27.9.2004 bez ohľadu na to, aké doložky právoplatnosti mali účastníci konania na rozhodnutí vyznačené.

Na základe tohto stavu navrhovateľ má zato, že odporkyňa porušila svoj záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve a to porušila čl. 2 a čl. 5 zmluvy o budúcej zmluve, kde sa zaviazala nepreviesť nehnuteľnosť na inú osobu, ale práve naopak, predať ju navrhovateľovi. Pokiaľ sa jedná o ďalšie predpoklady, a to existenciu škody a príčinnú súvislosť, tak jednotlivé druhy škody boli vyčíslené sumou 17.321,15 eur z titulu ušlých úrokov z vkladu (od 9.2.2000 do 15.12.2004), ktoré mohol navrhovateľ získať tým, že by zálohu poskytnutú a zaplatenú odporkyni v sume 2 mil. Sk bol mal pre seba, mohol s ňou disponovať a v prípade, že by ju mal uloženú, mohol získať takúto finančnú sumu na pripísaní úrokov. Pokiaľ sa jedná o škodu 1.178,62 eur spočívajúca v úroku z omeškania z titulu oneskoreného vrátenia zaplatenej zálohy (vo výške 9% od 5.10.2004 do 15.12.2004) navrhovateľ má zato, že podpísaním darovacej zmluvy dňa 27.9.2004 odporkyňa už neoprávnene zálohu mala u seba a obdobie od podpísania darovacej zmluvy do povolenia vkladu tejto zmluvy bolo dostatočné na to, aby zálohu mohla vrátiť a vrátila ju až v decembri, teda dostala sa do omeškania. Odporkyni bolo číslo účtu navrhovateľa známe už pri podpise zmluvy o budúcej zmluve, takže neexistoval žiaden dôvod, pre ktorý by mu zálohu nemohla vrátiť. Ďalej si navrhovateľ uplatňuje škodu v sume 3.519,88 eur, ktorá spočíva v nákladoch vynaložených na vypracovanie projektovej dokumentácie na vydanie územného rozhodnutia Obytný súbor Šibenice. V tomto smere sa navrhovateľ nestotožňuje s právnou argumentáciou a stanoviskom krajského súdu ohľadom výkladu zmluvy o budúcej zmluve, práve za použitia výkladového pravidla, ako aj výpovede svedkov - p. Q., H.. B. B. a H.. A. B. je možné zistiť, že účelom zmluvy o budúcej zmluve, ktorý tento účel bol známy obidvom účastníkom zmluvy, bolo scelenie pozemkov, získanie investora a predaj pozemkov tomuto investorovi za účelom výstavby. Vychádzajúc z účelu zmluvy vôbec nebolo rozhodujúce, aký druh a typ stavby na danom pozemku bude postavený, preto tento druh stavby nebol ani v samotnej zmluve zadefinovaný. Ako potvrdila odporkyňa vo svojom liste z 30.10.2004, v prvom územnom konaní, o ktorom sa pôvodne uvažovalo o vydanie územného rozhodnutia na obchodné centrum, došlo k zmene investičných zámerov, čo potvrdzuje vo svojom liste aj odporkyňa, v dôsledku čoho pozemok odporkyne, ktorý chcel od nej navrhovateľ odkúpiť, nebol do územného rozhodnutia na obchodné centrum zahrnutý. Navrhovateľ však mal snahu, a teda záujem naďalej nehnuteľnosť od odporkyne získať, preto hľadal iného investora, ktorý však mal záujem realizovať nie stavbu obchodného centra, ale obytného súboru. Navrhovateľ uzavrel s týmto investorom kontrakt na výstavbu obytného centra a požiadal preto o vydanie územného rozhodnutia na obytný súbor. Ako preukázal na obstaranie prvotnej dokumentácie mal vynaložené náklady, keďže však odporkyňa predmetný pozemok predala tretej osobe, vlastne nedošlo k realizácii ani tohto druhého investičného zámeru. Náklady na vypracovanie projektovej dokumentácie tým pádom navrhovateľ vynaložil zbytočne a predstavujú u neho škodu. Územné konanie na vydanie rozhodnutia na obytný súbor bolo zastavené z toho dôvodu, že prvou základnou podmienkou bolo preukázanie právneho vzťahu k nehnuteľnosti a keďže v čase výzvy stavebného úradu 13.12.2004 už bol pozemok prevedený odporkyňou na inú osobu, nevedel navrhovateľ preukázať právny vzťah k nehnuteľnosti. Škoda v sume 31.487,75 eur predstavuje zmluvná pokuta, ktorú zaplatil navrhovateľ práve zahraničnému partnerovi z titulu nesplnenia zmluvného záväzku. V kontrakte so zahraničným partnerom sa navrhovateľ zaviazal v termínu do 28.2.2005 previesť na neho pozemok, ktorý mal od odporkyne kúpiť. Keďže odporkyňa tento pozemok bez toho, aby navrhovateľa upozornila, previedla na inú osobu, nemohol navrhovateľ záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve splniť, z čoho potom vlastne vyplynuli zmluvné pokuty, ktoré si voči nemu zahraničný partner uplatnil a ktoré v tejto sume navrhovateľ aj zaplatil.

Právny zástupca odporkyne žiadal návrh zamietnuť a zotrval na doterajších dôkazoch. Opätovne súdu predložil originál rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 28.4.2004 č. C 11609/2003-Aš s vyznačenou právoplatnosťou dňa 3.6.2004, ktoré bolo predložené stavebným úradom dcére odporkyne p. Q., ktorá ako svedok sa k tejto skutočnosti vyjadrovala pred súdom. Uviedol, že navrhovateľ nepreukázal naplnenie základných atribútov pre priznanie nároku na náhradu škody. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na porušenie zmluvnej povinnosti odporkyne do uzavretia riadnej zmluvy nedisponovať s pozemkom a vzniknutou škodou vyčíslením úrokov od 10.5.2000 do 15.12.2004 v sume 17.321,15 eur považuje nárok za neopodstatnený, nakoľko poskytnutou zálohou odo dňa 9.5.2000 vo výške 1 mil. Sk v hotovosti a sumou 1 mil. Sk pripísanou na účet dňa 22.5.2000 disponovala odporkyňa dôvodne, nakoľko mala poskytnutú zálohu na základe platne uzavretej zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 9.5.2000, následne listom zo dňa 30.10.2004 odoslaným navrhovateľovi ho odporkyňa vyzvala na označenie účtu, na ktorý má vrátiť zálohu a navrhovateľ tak urobil až podaním dňa 7.12.2004 a následne príkazom na úhradu odporkyňa sumu vrátila a dňa 15.12.2004 bola navrhovateľovi pripísaná na účet. Pokiaľ ide o ďalší uplatnený nárok 1.178,62 eur titulom 9 % úrokov z omeškania, taktiež nárok neuznáva,

nakoľko poskytnutú zálohu nemusela vôbec vracať v zmysle zmluvy o budúcej zmluve, nakoľko odporkyňa sa do omeškania ani nemohla dostať, nakoľko nenastala skutočnosť zakladajúca vrátenie zálohy a navrhovateľ neučinil ani žiadnu výzvu na vrátenie. Pokiaľ ide o náhradu škody zaplatením úhrady architektke v sume 3.519,88 eur, odporkyňa od počiatku poukazuje na skutočnosť, že náklady architektke sa viažu k územnému rozhodnutiu pre obytný súbor a nie k územnému rozhodnutiu obchodné centrum a uplatňovaná škoda nevznikla v príčinnej súvislosti s konaním odporkyne a porušením jej povinnosti. Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 31.480,75 eur titulom zaplatenej zmluvnej pokuty americkému partnerovi zo zmluvy o uzavretí budúceho kontraktu zo dňa 16.6.2004 a jeho dodatku ide o záväzok medzi navrhovateľom a spoločnosťou so zahraničným subjektom, ktorého záväzok odporkyňa nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť, a teda príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou chýba. Poukázala tiež na skutočnosť, že po výzve navrhovateľa zo dňa 21.10.2003 odporkyňa ešte ďalší rok čakala, či navrhovateľ návrh zmluvy zašle, osobným šetrením zistila, že územné rozhodnutie je právoplatné, teda nič nebráni uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy, avšak navrhovateľ odporkyňu na jej uzavretie nevyzýval, a preto listom zo dňa 30.10.2004 oznámila navrhovateľovi svoje stanovisko a pochybnosti o skutočnom záujme uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorú jej do toho dňa nezaslal. Vyzvala ho na označenie účtu na vrátenie zálohy, a teda oznámením čísla účtu a prijatím poskytnutej zálohy je možné a nutné tento prejav s prihliadnutím na celý priebeh veci vyhodnotiť ako súhlas so zánikom zmluvy. Je tiež v rozpore s dobrými mravmi, aby odporkyňa bola po dobu mnohých rokov viazaná zmluvou o budúcej zmluve, keď pri jej uzatváraní bolo jej cieľom získať finančné prostriedky za predaj nehnuteľností a navrhovateľ základné atribúty zakladajúce priznanie nároku na náhradu škody nesplnil.

Po skutkovej stránke z vykonaného dokazovania súd vzal za nesporné, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o budúcej zmluve dňa 9.5.2000 a predmetom bol pozemok parcela č. XXXX/XX KN kat. úz. I. vo výlučnom vlastníctve odporkyne ako budúceho predávajúceho. Podľa citovanej zmluvy sa odporkyňa zaviazala uzatvoriť s navrhovateľom ako budúcim kupujúcim kúpnu zmluvu na kúpu označenej nehnuteľnosti v čl. I a to do troch dní odo dňa obdržania (doručenia) výzvy navrhovateľa alebo najneskôr však do troch dní odo dňa právoplatnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby na tejto nehnuteľnosti. Spolu s výzvou zašle budúci kupujúci budúcemu predávajúcemu návrh kúpnej zmluvy. Podľa článku V. sa budúci predávajúci zaväzuje, že počas trvania tejto zmluvy nebude s horeuvedenou nehnuteľnosťou, ktorá má byť predmetom budúcej kúpy žiadnym spôsobom disponovať, nebude je scudzovať, prenajímať, zaťažovať právami tretích osôb a pod.

Z výsledkov už vykonaného dokazovania, konkrétne výsluchu účastníkov je zrejmé, že pokiaľ účastníci dňa 9.5.2000 uzatvárali zmluvu o budúcej zmluve, podmienka uvedená v čl. 2 predmetnej zmluvy bola viazaná na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby s názvom „Obchodné centrum Žilina

- Šibenice“ č. C XXXXX/XXXX-Aš, ktorú skutočnosť okrem iného konštatoval vo svojom rozhodnutí odvolací súd.

Z obsahu listiny navrhovateľa zo dňa 21.10.2003 - „Výzva na uzavretie zmluvy“ adresovanej odporkyni súd zistil, že navrhovateľ vyzval odporkyňu k jednaniu, nakoľko sa podarilo sceliť pozemky pre budúce investičné zámery a v súčasnosti je tesne pred vydaním územného rozhodnutia a za účelom prejednania a podpísania kúpnej zmluvy ju žiadajú, aby sa dostavila dňa 29.10.2003.

Z už vykonaného dokazovania, konkrétne výsluchu účastníkov, svedkov (H.. B., Q.) súd zistil, že písomnou výzvou dňa 21.10.2003 navrhovateľ vyzval odporkyňu k jednaniu dňa 29.10.2003 za účelom prejednania a podpísania kúpnej zmluvy, k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, keď podľa tvrdení navrhovateľa predloženú kúpnu zmluvu odporkyňa odmietla podpísať a svedok (Ing. B.) uvádzal, že návrh kúpnej zmluvy odporkyni nezaslali z dôvodu, že sám navrhovateľ nemal istotu, že dôjde v stanovenej lehote december 2003 k vydaniu územného rozhodnutia a sám mal pochybnosť, že vôbec niekedy bude na tomto území postavený nejaký obchodný objekt. Svedok (p. Q.) uvádzal, že navrhovateľ v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve predložil stavebný zámer s predmetným pozemkom na výstavbu, na stretnutí v októbri 2003 návrh kúpnej zmluvy nebol predložený a navrhovateľ mal záujem zmeniť nejaké podmienky k zmluve o budúcej zmluve a územné rozhodnutie o umiestnení Obchodného centra Šibenice zo dňa 28.4.2004 s vyznačenou právoplatnosť dňa 3.6.2004 jej predložil stavebný úrad.

Z obsahu oznámenia odporkyne zo dňa 30.10.2004 adresovanej navrhovateľovi súd zistil, že podľa uzavretej zmluvy o budúcej zmluvy dňa 9.5.2000 a napriek zaslanej výzve (10/2003) doposiaľ jej návrh kúpnej zmluvy nepredložili a predmetný pozemok nebol pojatý do územného rozhodnutia stavby „Obchodné centrum Žilina - Šibenice“ aj keď bol predmetom návrhu na jeho vydanie, čo považuje za hrubé porušenie podmienok uzavretej zmluvy a nezáujem na uzavretí kúpnej zmluvy a vracia poskytnutú zálohu vo výške 2.000.000,- Sk na účet spoločnosti.

Z obsahu listiny zo dňa 7.12.2004 - oznámenie bankového spojenia adresovanej odporkyni súd zistil, že navrhovateľ v náväznosti na jej list zo dňa 30.10.2004 a zistenie porušenia záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve uvádza číslo účtu a vyzýva na vrátenie poskytnutej zálohy vo výške 2.000.000,- v lehote 3 dní.

Z obsahu Rozhodnutia Mesta Žilina, Mestský úrad, oddelenie životného prostredia, územného plánovania, architektúry a stavebného poriadku číslo C-11609/2003-Aš zo dňa 28.4.2004 súd zistil, že Eurogrund, s.r.o. Žilina podal dňa 25.7.2003 návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby pre „Obchodné centrum Žilina - Šibenice“ na pozemkoch označených v rozhodnutí (okrem iných uvedené i parc. č. 1417/48) a ako príslušný stavebný úrad vydal rozhodnutie o umiestnení stavby „Obchodné centrum Žilina - Šibenice“ a jeho vymedzenie.

Podľa účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

V článku II. Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 9.5.2000, záväzok budúceho predávajúceho uzatvoriť s budúcim kupujúcim kúpnu zmluvu je viazané na splnenie skutočností, a to 1/ uzavrieť zmluvu do troch dní od obdŕžania výzvy budúceho kupujúceho alebo 2/ najneskôr do troch dní odo dňa právoplatnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby na tejto nehnuteľnosti ako odkladacej podmienky a ďalšou podmienkou na uzavretie záväzku bola skutočnosť, že spolu s výzvou zašle budúci kupujúci budúcemu predávajúcemu návrh kúpnej zmluvy.

Ako už bolo konštatované vyššie, z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že podmienka uvedená pod bodom 1/ uzavrieť zmluvu do troch dní od obdŕžania výzvy budúceho kupujúceho nebola splnená, keďže navrhovateľ kvalifikovane odporkyňu nevyzval na uzavretie kúpnej zmluvy, spolu s výzvou nezaslal budúcemu predávajúcemu návrh kúpnej zmluvy. Uvedené predpoklady výzva navrhovateľa na základe podania zo dňa 21.10.2003 (výzva na uzavretie zmluvy) nenapĺňa a ani ďalšie zistené skutkové okolnosti aj na základe výsluchu svedka Ing. B. B. pred prvostupňovým súdom tomu nenasvedčujú.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí vytkol, že bolo povinnosťou okresného súdu skúmať, či nenastala ďalšia podmienka uvedená v čl. II. zmluvy o budúcej zmluve, t.j. možnosti (zo strany budúceho predávajúceho ako povinnosti) uzavrieť kúpnu zmluvu najneskôr do troch dní odo dňa právoplatnosti územného rozhodnutia, teda či uvedená povinnosť uzavretia kúpnej zmluvy existovala ku dňu 27.9.2004, kedy odporkyňa previedla vlastníctvo k parcele KN č. 1417/48 na tretiu osobu a došlo by tak k zániku záväzku z dôvodu nemožnosti plnenia, prvostupňový súd sa najskôr pri ďalšom rozhodovaní týmto zaoberal.

V prejednávanom prípade už skôr odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie druhej časti slovného vyjadrenia (najneskôr do troch dní odo dňa právoplatnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby na tejto nehnuteľnosti ako odkladacej podmienky) je možno chápať ako určité a zrozumiteľné a nie je potrebné potom ďalej skúmať, či naplnenie podmienok uvedených v čl. II. Zmluvy o budúcej zmluve bolo viazané na ďalšie rozhodnutia uvedeného stavebného úradu o umiestnení stavby na tejto nehnuteľnosti (napr. na obytný súbor Žilina - Šibenice, prípadne na ďalšie).

Podľa , podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka obsahujme takú obsahovú súčasť právneho úkonu, ktorou strany obmedzujú účinky svojho právneho úkonu. Možnosť podmienky znamená, že nastane skutočnosť

ustanovená za podmienku. Za odkladacie (suspenzívne) sa považujú také, ktoré sa týkajú účinnosti právneho úkonu; vznik účinnosti (vznik, zmena alebo zánik právneho pomeru) sa robí závislým od toho, či sa stanovená neistá skutočnosť stala alebo stane, prípadne či sa nestala alebo nestane.

Z predložených listinných dôkazov účastníkov konania a ku dňu 27.9.2004 (kedy odporkyňa previedla vlastníctvo k parc. KN č. 1417/48 na tretiu osobu) bolo v konaní preukázané, že stavebný úrad Mesto Žilina, Mestský úrad, oddelenie životného prostredia, územného plánovania, architektúry a stavebného poriadku rozhodnutím číslo C-11609/2003-Aš zo dňa 28.4.2004 na základe žiadosti Eurogrund, s.r.o. Žilina dňa 25.7.2003 o návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby pre „Obchodné centrum Žilina - Šibenice“ na pozemkoch označených v rozhodnutí (okrem iných uvedené i parc. č. 1417/48) vydal rozhodnutie o umiestnení stavby „Obchodné centrum Žilina - Šibenice“ a jeho vymedzenie pre realizáciu zámeru.

Na jednej strane existovalo rozhodnutie stavebného úradu č. C-XXXXX/XXXX-Aš zo dňa 28.4.2004 s vyznačenou doložkou rozhodnutie zo dňa 28.4.2004 nadobudlo právoplatnosť dňa 3.6.2004, ktoré predložila odporkyňa a druhé identické rozhodnutie o umiestnení stavby predložené navrhovateľom s doložkou toto rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné dňa 28.4.2005. Keďže nadobudnutie právoplatnosti vyznačuje správny orgán na svojom rozhodnutí, súd má zato, že nesprávne vyznačenie doložky právoplatnosti, čo je v zásade administratívny formálny akt, nemôže nahradiť splnenie zákonom stanovených podmienok na nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia a v danom prípade Krajský stavebný úrad v Žiline rozhodnutím zo dňa 28.4.2008 vydané prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 28.4.2004 zrušil. Súd mal za to, že v prejednávanej veci vyšli najavo také výnimočné okolnosti prípadu, pre ktoré považoval za nespravodlivé, aby nesprávne vyznačená právoplatnosť 3.6.2004 vydaného rozhodnutia dňa 28.4.2004 ako taká, mala nepriaznivé dôsledky na právne vzťahy účastníkov konania, najmä na strane odporkyne, keď navyše z vyjadrení účastníkov vyplynulo, že v predmetnom územnom konaní, v ktorom vymedzil stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určil podmienky zastupoval navrhovateľ a pozemok parc. č. XXXX/XX sa do vymedzeného územia v rozhodnutí nedostal (nebol v ňom začlenený) a následne navrhovateľ zmenil svoj investičný zámer a požiadal stavebný úrad o vydane územné rozhodnutie na stavbu „Obytný súbor Žilina-Šibenice“. Súd dospel k záveru, že pokiaľ právoplatnosťou územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Obchodné centrum Žilina - Šibenice“ účastníci zmluvy obmedzili účinky svojho právneho úkonu (zmluvy) nemožno následné správanie odporkyne považovať za odporujúce dobrým mravom, pokiaľ sa riadila úradným osvedčením o právnej skutočnosti nadobudnutí právoplatnosti predmetného rozhodnutia správneho orgánu (stavebného úradu) dňa 3.6.2004. Súd má zato, že kompetenciu úradne vyznačiť právoplatnosť na rovnopise rozhodnutia mal jedine správny orgán - stavebný úrad. Keďže odporkyňa v konaní preukázala, že na rovnopise vydaného rozhodnutia má vyznačenú právoplatnosť dňa 3.6.2004, preto súd z tejto verejnej listiny pri svojom rozhodovaní vo veci samej vychádzal a skúmal, či podmienky zmluvy o budúcej zmluve uvedené v čl. II ku dňu 27.9.2004 trvali a mohli nastať

Pri hodnotení odporkyňou predloženého dôkazu a ku dňu 27.9.2004 už zo samotnej povahy predmetného rozhodnutia 28.4.2008 vyplýva, že išlo o rozhodnutie o umiestnení stavby Obchodné centrum Žilina - Šibenice, ktorého pravdivosť obsahu nespochybňoval ani samotný navrhovateľ, keďže v konaní bolo nesporné, že záležitosti týkajúce sa predmetnej nehnuteľnosti (parc. KNC XXXX/XX v kat. území Žilina) pred všetkými orgánmi činnými v územnom a stavebnom konaní v súvislosti s vydaním územného rozhodnutia zabezpečoval navrhovateľ, podnet na jej uzavretie dal samotný navrhovateľ, pričom v roku 2003 sám konal v presvedčení, že územné rozhodnutie bude vydané (výzva zo dňa 21.10.2003) a následne zmenil svoj investičný zámer a žiadosťou dňa 15.11.2004 podal návrh na stavebný úrad o vydanie územného rozhodnutia na stavbu: „Obytný súbor Žilina-Šibenice“ v kat. území Trnové na parc. č. XXXX/XX KN. Navrhovateľovi bolo rozhodnutie o umiestnení stavby Obchodné centrum Žilina - Šibenice zo dňa 28.4.2004 avšak s doložkou právoplatnosti dňa 28.4.2005 doručené až po začatí tohto konania 5.1.2006.

Súd má za to, že v danom prípade išlo o verejnú listinu v zmysle , podľa ktorého zákonného ustanovenia listiny vydané súdmi v Slovenskej republike alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o

nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje. Pravosť verejnej listiny je kumulatívne tvorená jej zákonnými podstatnými náležitosťami ustanovenými verejnoprávnymi predpismi (napr. správny poriadok v znení neskorších predpisov). Dikcia ustanovenia nie je jednoznačná v tom, či je možné v občianskom súdnom konaní dokazovať i pravosť verejnej listiny (dikcia ustanovenia smeruje iba k dokazovaniu pravdivosti), má súd však zato, že doložke právoplatnosti svedčí prezumpcia správnosti, pretože jej vyznačením správny orgán potvrdzuje, že rozhodnutie je právoplatné a že bolo zákonným spôsobom doručené, čo ale neznamená, že z jej nesprávnosti nemožno vyvodzovať dôsledok. Doložka právoplatnosti nie je právnou skutočnosťou, avšak je úradným osvedčením o právnej skutočnosti - a to nadobudnutí právoplatnosti (nastala nezávisle na vôli účastníka konania tj. odporkyne) a v danej veci nesprávne vyznačená právoplatnosť vydaného rozhodnutia ako taká, mala vplyv na právne vzťahy účastníkov konania z uzavretej zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 9.5.2000. Súd je tohto názoru, že nesprávne potvrdenie správneho orgánu o tom, kedy nastala právoplatnosť vydaného rozhodnutia zo dňa 28.4.2004 nemôže byť na ujmu účastníka konania ( v danom prípade odporkyne), keďže nebolo jej povinnosťou overovať si, či právoplatnosť rozhodnutia nastala skutočne dňa 3.6.2004 vtedy, keď ju zaznamenal správny orgán. Legitímne očakávanie o správnosti vyznačenej právoplatnosti rozhodnutia u odporkyne podľa názoru súdu bolo založené na logickom predpoklade, že už vo výzve navrhovateľa zo dňa 23.10.2003 je oznámil, že sa podarilo sceliť pozemky pre budúce investičné zámery a v súčasnosti je tesne pred vydaním územného rozhodnutia a za účelom prejednania a podpísania kúpnej zmluvy ju žiadal, aby sa k nemu dostavila. Vychádzajúc z predmetného rozhodnutia s právoplatnosťou dňa 3.6.2004 a textu zmluvy, keď jej účastníci podmienili uzavretie riadnej kúpnej zmluvy na skutočnosť do troch dní odo dňa právoplatnosti územného rozhodnutia, súd je toho názoru, že v danom prípade i druhá podmienka zmluvy nastala (dňa 3.6.2004 právoplatnosťou územného rozhodnutia) a od tejto právnej skutočnosti po troch dňoch 6.6.2004 došlo k zániku záväzku odporkyne (ako povinnosti zo strany budúceho predávajúceho) a to uplynutím doby a týmto dňom podmienky bodu II. už netrvali. Teda už v čase, tj. ku dňu 27.9.2004 keď došlo odporkyňou k prevodu nehnuteľnosti (pozemok, ktorý bol predmetom budúcej zmluvy) na tretiu osobu jej povinnosť zo Zmluvy o budúcej zmluve už neexistovala. V konaní nebolo preukázané, že v dobe od právoplatného rozhodnutia stavebného úradu dňa 3.6.2004 až do prevodu nehnuteľnosti (dňa 27.9.2004) odporkyňa vedela (resp. mohla vedieť) o nesprávne vyznačenej právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu zo dňa 28.4.2004 resp., že mala vedomosť o inej listine verejnej, v ktorej navrhovateľ popiera správnosť právoplatnosti a až v rámci tohto prebiehajúceho sporu vyšla najavo skutočnosť, že vydané rozhodnutie bolo zrušené a vrátené na nové konanie). Preto súd dospel k záveru, že odporkyňa svoj záväzok dohodnutý v zmluve o budúcej zmluve tak v článku II. ako aj článku V. ku dňu 27.9.2004 neporušila, a s predmetným pozemkom parc. KNC XXXX/XX po dni 6.6.2004 (zánik jej záväzku splnením odkladacej podmienky) mohla voľne disponovať, keďže navrhovateľ i napriek výzve za účelom prejednania a podpísania kúpnej zmluvy túto nepredložil a pre splnenie svojho záväzku riadila sa právoplatným dňa 3.6.2004 rozhodnutím správneho orgánu vydaným dňa 28.4.2004. Súd je toho názoru, že v danom prípade tak podmienky Zmluvy o budúcej zmluve ku dňu 27.4.2004 tj. uzavretiu darovacej zmluvy už netrvali. Nesporná bola skutočnosť, že pozemok KN parcela č. XXXX/XX v kat. území I. odporkyňa previedla dňa 27.9.2004 na tretiu osobu a vklad práva k nehnuteľnosti bol povolený na Správe katastra pod V XXXX/XX dňa 4.10.2004. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že v rozpore s ustanovením (neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom) previedla odporkyňa predmetný pozemok darovacou zmluvou podpísanou dňa 27.9.2004, na tretiu osobu súd posudzoval jej platnosť najmä z hľadiska riešenia otázky následkov (ne)porušenia zmluvnej povinnosti nepreviesť vec na iného. Obsahom každej darovacej zmluvy je bezodplatný prevod vlastníckeho práva darcu na obdarovaného a z darovacej zmluvy nemožno vyvodiť, že je v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou v spoločnosti vo vzájomných vzťahoch medzi subjektmi občianskoprávnych vzťahov. Ani skutočnosť, že predmet daru KNC par. č. XXXX/XX odporkyňa ako darca už skôr prisľúbil poskytnúť navrhovateľovi nemôže byť podkladom pre záver o tom, že účel darovacej zmluvy bol v rozpore so zákonom, zákon obchádzal, alebo sa priečil dobrým mravom. V danej veci prevod bol uskutočnený až potom, ako došlo k zániku záväzku odporkyne z právneho vzťahu zo zmluvy o budúcej zmluve a teda nedošlo k stretu záväzkového práva (záväzku nepreviesť vec na iného) s už existujúcim vlastníckym právom (obsahom ktorého je i oprávnenie vlastníka nakladať s predmetom svojho vlastníctva).

Ďalej odvolací súd uložil prvostupňovému súdu na základe ďalšieho vykonaného dokazovania jednoznačne ustáliť, kedy rozhodnutie Mesta Žiliny o umiestnení stavby s názvom „Obchodné centrum Žilina - Šibenice“ č. C-XXXXX/XXXX-Aš zo dňa 28.4.2004 nadobudlo právoplatnosť v danom prípade súd sa oboznámil so spisovým materiálom stavebného úradu a označeného „MIRAMART“ a zistil, že sa v spise nachádza originál rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 28.4.2004, v ktorom je vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 28.4.2005 a zistil, že pod por. č. 7 spisu sa nachádza kópia rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 28.4.2004 s vyznačenou doložkou rozhodnutie zo dňa 28.4.2004 nadobudlo právoplatnosť dňa 3.6.2004. Následne súd v rámci súčinnosti dožiadal príslušný stavebný úrad, t.j. mestský úrad v danej veci o oznámenie skutočnosti, na základe čoho je na predložených overených kópiách listín originálu vydaného rozhodnutia č. C 11609/2003-Aš dňa 28.4.2004 vydaná doložka s právoplatnosťou dňa 3.6.2004 skratka Aš zodpovedným pracovníkom a v identickom rozhodnutí zo dňa 28.4.2004 je vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.4.2005, a zároveň o oznámenie, kedy vydané rozhodnutie stavebného úradu o umiestnení stavby „Obchodné centrum Žilina - Šibenice“ č. C 11609/2003-Aš zo dňa 28.4.2004 nadobudlo právoplatnosť a z oznámenia zo dňa 6.6.2013 (č.l. 442) Mesto Žilina, stavebný úrad, podaním XXXXX/XXXX-XXXXX/XXXX-OS-DRA k sporným vydaným doložkám zodpovedným pracovníkom sa nevyjadril a uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu zistil, že voči rozhodnutiu o umiestnení stavby č. C XXXXX/XXXX-Aš zo dňa 28.4.2004 boli v r. 2006 podané odvolania a Krajský stavebný úrad v Žiline rozhodnutím č. 2008/00491/ KOD zo dňa 28.4.2008, právoplatným dňa 10.10.2008, zrušil rozhodnutie o umiestnení stavby č. C XXXXX/XXXX-Aš zo dňa 28.4.2004 a vec vrátil stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. V súčasnosti (v čase rozhodovania súdu) vydané rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 28.4.2008 je zrušené a nové územné rozhodnutie o umiestnení stavby doposiaľ nebolo vydané.

Ďalej odvolací súd uložil prvostupňovému súdu na základe ďalšieho vykonaného dokazovania zistiť a ustáliť, či u jednotlivých zložiek náhrady škody (ku každej osobitne) vznikli predpoklady nároku navrhovateľa na náhradu škody, a to vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, či podmienky zmluvy o budúcej zmluve uvedené v čl. II ku dňu 27.9.2004 trvali a mohli nastať,

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporkyne, že pred uplynutím zmluvne dohodnutej lehoty na uzavretie riadnej zmluvy s navrhovateľom a teda pred právoplatnosťou územného rozhodnutia (28.4.2005 podľa navrhovateľa predloženého rozhodnutia) pozemok previedla inej osobe a teda znáša zodpovednosť za škody spôsobené týmto svojím konaním. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa , podľa ktorého zákonného ustanovenia, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa je 1/ protiprávny úkon, 2/ spôsobenie škody, 3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4/ zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť a môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov a pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie prvého predpokladu uvedeného v bode 1/. Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového zistenia (z rozhodnutia o umiestnení stavby s právoplatnosť dňa 3.6.2004) súd dospel k záveru, že nie je preukázané porušenie záväzku odporkyňou (počas trvania zmluvy s nehnuteľnosťou, ktorá má byť predmetom budúcej kúpy žiadnym spôsobom disponovať) ani skutočnosť, že v čase trvania záväzku previedla nehnuteľnosť na tretiu osobu. Treba zdôrazniť, že subjekt môže byť zodpovedným za škodu len za predpokladu, že určitá skutočnosť, s ktorou je podľa spojená zodpovednosť za škodu, t.j. protiprávny úkon, škodu skutočne spôsobil. Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že povinnosť uzavretia kúpnej zmluvy ku dňu 27.9.2004 neexistovala práve preto, že podmienka uvedená pod bodom 1/ nebola splnená práve pre nesplnenie záväzku navrhovateľom, ktorý kvalifikovane odporkyňu nevyzval na uzavretie kúpnej zmluvy a spolu s výzvou nezaslal budúcemu predávajúcemu návrh kúpnej zmluvy a podmienka uvedená pod bodom 2/ kedy trvanie záväzku (povinnosť uzatvoriť s navrhovateľom riadnu zmluvu) bol závislým do troch dní od tohto, kedy nastane právoplatnosť

územného rozhodnutia a podľa názoru súdu táto doba na splanenie povinnosti u odporkyne pominula dňa 6.6.2004, keďže odporkyňa mala vo svojej dispozícii vydané rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 28.4.2004 s vyznačenou právoplatnosťou dňa 3.6.2004 tak, ako ju zaznamenal správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal. Pokiaľ ide o samotný vznik škody, predpoklad č. 2/, k tomu súd uvádza, že podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo. Pokiaľ ide o uplatnený vznik škody špecifikovaný návrhom navrhovateľa v sume 17.321,15 eur z titulu ušlých úrokov z vkladu, ktoré mohol navrhovateľ získať pri užívaní zálohy zaplatenej odporkyni na budúcu kúpu od 9.2.2000 do 15.12.2004 je súd toho názoru, že pre určenie výšky ušlého zisku je rozhodujúce, o aký konkrétny reálne dosiahnuteľný (nie hypotetický) prospech poškodený prišiel. Podľa dojednania v zmluve o budúcej zmluve, navrhovateľ zaplatil zálohu na kúpnu cenu, s ktorou budúci predávajúci disponoval po celú dobu oprávnene, nakoľko na druhej strane mal on obmedzené oprávnenie ako vlastník s predmetom budúcej kúpy disponovať. Pokiaľ ide o výšku škody v sume 1.178,62 titulom úrokov z omeškania za obdobie od 5.10.2004 do 15.12.2004 za oneskorené vrátenie zálohy odporkyňou, je potrebné poznamenať, že úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania, a ak čas plnenia nie je dohodnutý (ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí) je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal ( ) a odo dňa nasledujúceho po tomto dni je v omeškaní. Keďže v pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas plnenia treba podľa ustanovenia vychádzať z toho, že dlžník je povinný plniť prvý deň po tom, čo ho veriteľ o splnenie požiada. V konaní navrhovateľ nepreukázal, že z jeho strany bola učinená výzva na vrátenie poskytnutej zálohy, pričom odporkyňa túto povinnosť dobrovoľne po oznámení navrhovateľom platobného miesta splnila. Pokiaľ navrhovateľovi z titulu nákladov vynaložených na vypracovanie projektovej dokumentácie vznikli náklady v sume 3.519,88 eur je potrebné konštatovať, že pokiaľ účastníci dňa 9.5.2000 uzatvárali zmluvu o budúcej zmluve táto bola viazaná na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Obchodné centrum Žilina - Šibenice“ a nie pre začatie územného konania o umiestnení inej stavby (napr. obytný súbor). Skutočnosť, že navrhovateľ zaplatil sumu 31.487,75 eur (948.600,- Sk) ako časť zmluvnej pokuty zahraničnému partnerovi dňa 17.6.2005 podľa názoru súdu je sankciou za porušenie jeho zmluvných povinnosti zo záväzkového vzťahu zo dňa 16.6.20004 a jeho dodatku zo dňa 17.6.2004, ktorý má právne dôsledky len pre zmluvné strany. Sú má za to, že pokiaľ v rámci svojej obchodnej politiky navrhovateľ uzatváral ďalšie zmluvy s investičnými zámermi, ktoré nenaplnili jeho očakávania, ktoré do zmluvných vzťahov vkladal, musí znášať nepriaznivé následky. Súd má za to, že v danom prípade bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť a v tomto rozsahu navrhovateľom uplatňovaný nárok voči odporkyni nemá vecnú súvislosť so záväzkom dohodnutým v zmluve o budúcej zmluve (v článku II.). S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie tretieho predpokladu pre vznik škody, teda kauzálny nexus.

Podľa právnej úpravy zodpovednosti za škodu vzniká občianskoprávna zodpovednosť podľa pokiaľ sú splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti. S poukazom na skutkové zistenia a právne závery súdu, že existencia vzniku zodpovednosti odporkyne za uplatňovanú škodu v konaní preukázaná nebola, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia s poukazom na ustanovenie a veta prvá , o povinnosti nahradiť trovy konania súd rozhoduje na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V zložitých prípadoch, najmä z dôvodov väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline, v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri

právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( v platnom znení).