Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-15C/220/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci navrhovateľky: N. I., G.. XX.XX.XXXX, K. Q. X, C., zastúpená JUDr. Milanom Szölössym, advokátom, Kováčska 28, Košice, proti odporcovi: Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, v konaní o náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu spoločenského uplatnenia takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 12.304,- eur s 9,5%-ným ročným úrokom z omeškania od 26.08.2001 do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Priznáva náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľa JUDr. Milanovi Szölössymu vo výške 70%.

odôvodnenie:

Navrhovateľka podaným návrhom žiadala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 23.070,- eur s 9,5%-ným ročným úrokom z omeškania od 26.08.2011 do zaplatenia, náhradu za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 11.535,- eur.

Svoj návrh odôvodnila tým, že utrpela dňa 10.04.2007 ako spolujazdkyňa na motorovom vozidle zn. Š. XXXL ťažké ublíženie na zdraví. Motorové vozidlo viedol vodič B. I., ktorý sa plne nevenoval vedeniu motorového vozidla, zišiel z vozovky na pravý okraj, kde narazil do stĺpa elektrického vedenia.

Na základe uznesenia Okresnej prokuratúry Košice - okolie zo dňa 11.01.2008 bolo voči vodičovi B. I. začaté trestné stíhanie, avšak zastavené, nakoľko nebol daný súhlas poškodenej - navrhovateľky.

V dôsledku úrazu utrpela navrhovateľka pomliaždenie hrudnej steny, pomliaždenie ľavého ramena, zlomeninu pravého a ľavého stehna, pertrochanterickú zlomeninu vpravo, otras mozgu s následkom vzniku pakĺbu pravej stehennej kosti a skrátenia pravej dolnej končatiny o 3cm. Navrhovateľka bola v ústavnom ošetrovaní od 10.04.2007 do 30.05.2007, opätovne od 27.08.2007 do 04.09.2007.

Vo veci náhrady škody z ublíženia na zdraví týkajúce sa nároku na náhradu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo vedené konanie na tunajšom súde pod sp. zn. .

Podľa lekárskeho posudku vypracovaného psychiatričkou M.. V. R., zo dňa 21.04.2011 bolo z dôvodu vážnych duševných porúch vzniknutých pôsobením otrasných zážitkov ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.500 bodov.

Nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia tak predstavuje sumu 23.070,- eur, pričom hodnota 1 bodu za vznik nároku rok 2011 je 15,38 eur.

Navrhovateľka si uplatnila dňa 26.05.2011 u odporcu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví vo výške 23.070,- eur. Uplatnený nárok na náhradu škody nebol odporcom v zákonnej trojmesačnej lehote uspokojený.

Navrhovateľka zároveň listom zo dňa 26.05.2011, adresovaným odporcovi, navrhla v súlade so zákonom uzavrieť dohodu o vyrovnaní a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vzhľadom na invaliditu, jej vek 53 rokov v čase úrazu, rozsah a závažnosť následkov, trvalosť a nemožnosť nápravy následkov, navrhla navrhovateľka 50%-né zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, čo pri počte 1.500 bodov predstavuje sumu 11.535,- eur. K dohode o vyrovnaní nedošlo.

Navrhovateľka je následkom úrazu obmedzená v spoločenskom uplatnení, v osobných záľubách, je emočne labilná, nesústredená, často sa vracia k spomienkam na dopravnú nehodu, má obavy z budúcnosti, pri chôdzi je odkázaná na používanie francúzskych bariel. Jej obmedzenosť sa týka nielen jej osobných záľub, kultúrnych vyžití, rodinného života, športu, ale aj športu, ktorý pred úrazom vykonávala. Je vdovou a matkou dvoch detí. Trpí nespavosťou, úzkosťou a častými depresiami. Následkom úrazu sa stala invalidnou s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60%.

Odporca v písomnom vyjadrení uviedol, že predmetná vec bola postúpená na centrálu spoločnosti vzhľadom na to, že ide o nadlimitné plnenie, v rámci posúdenia likvidácie poistnej udalosti odporkyňa bola dňa 28.02.2012 vyzvaná na zaslanie zdravotnej dokumentácie M.. K., v starostlivosti ktorej sa navrhovateľka nachádza. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o nadlimitnú škodu, ktorú posudzuje komisia na centrále spoločnosti, mali za to, že v tomto štádiu je vec v riešení a preto nemôžu predložiť relevantné vyjadrenie k návrhu na začatie konania. Následne podaním zo dňa 12.07.2012 odporca neuznal nárok navrhovateľky z dôvodu premlčania žalobného návrhu, nakoľko táto utrpela ujmu na zdraví pri dopravnej nehode dňa 10.04.2007 a v danom prípade bolo bodové hodnotenie vykonané dňa 21.04.2011, teda štyri roky po poškodení na zdraví.

Zároveň uviedli, že s hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia s počtom bodom 1.000 a po zvýšení na počet bodov 1.500 sa nestotožňujú a to vzhľadom i na skutočnosť podaného posudku zo strany M.. R., ktorý má formálne nedostatky a vypracoval ho lekár - psychiater, ktorý je lekárom neštátneho zdravotníckeho zariadenia, ktorý spracoval bodové hodnotenie na základe podnetu zo strany právneho zástupcu navrhovateľky, čím sú odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti M.. R..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov, znaleckým posudkom, výsluchom znalca ako i ostatným obsahom a zistil tento skutočný stav: Navrhovateľka vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že pri dopravnej nehode, ktorá sa stala dňa 10.04.2007 utrpela ťažké zranenia ako spolujazdkyňa v motorovom vozidle. Bola viac ako jeden rok práceneschopná a pociťovala a pociťuje aj doposiaľ strach, má pocit, že všetko, čo sa odohralo, akoby sa odohrávalo v jej sne opätovne, vidí všade samú krv.

Pred nehodou pracovala ako referentka na Miestnom úrade Košice - Juh, kde mala na starosti otázky týkajúce sa rozvoja fondu a bývania, detské ihriská a pod.. Dňa 09.04.2008 po ukončení práceneschopnosti sa vrátila naspäť, nakoľko nemohla ostať doma v uzavretom priestore, z ktorého má strach, v byte má pootvárané okná, v podstate v tomto období prežívala veľmi ťažké traumy, nakoľko aj jej 15-ročný syn bol odkázaný na len na vozík a taktiež v tom období zomrel aj manžel navrhovateľke. Jej depresie stále pretrvávajú, veľa plače. Navštívila aj psychiatričku M.. K., bolo to v priebehu rokov 2009, 2010, nakoľko v práci jej kolegyne povedali, že si musí nájsť odbornú lekársku pomoc. Následne teda zašla, 10 dní bola v kľude, brala nejaké injekcie a v súčasnosti berie rôzne lieky. Čo sa týkalo života navrhovateľky pred nehodou, chodievala na rôzne kultúrne podujatia, pričom práve z dôvodu tohto jej zdravotného stavu, tieto návštevy musela obmedziť, nakoľko nedokáže byť tam, kde je veľké množstvo ľudí. Chodievala do Rakovnice za Rožňavou so svojou rodinou, kde bol postavený rodičovský dom spolu s deťmi, taktiež na rôzne výlety. Navrhovateľka pracovala v záhradke, pestovala ovocie, kvety, byliny, od obdobia, kedy sa začala jej depresia, začala brať lieky, veľmi veľa pribrala - 30 kg, teda jej pohyb sa

značne obmedzil a preukázalo sa to už aj na stužkovej jej dcéry, pričom pobyt medzi týmito ľuďmi jej vyvolával veľký strach. Okrem toho s kolegyňami z práce chodievala do divadla.

Do práce navrhovateľka dochádza denne autobusom, avšak aj pri tejto ceste má strach. Čo sa týka cestovania s MHD, s tým problém nemá, kratšie cesty zvláda.

Na kontroly chodí pravidelne každý mesiac.

Psychiatra pred dopravnou nehodou nenavštevovala, do práce však musí chodievať, nakoľko doma nedokáže ostať sama.

Zároveň sa zmenil aj charakter jej práce, nakoľko predtým pracovala tak, že väčšinou chodievala vonku na detské ihriská a v súčasnosti, keďže používa barly, túto prácu nevykonáva, miesto toho prijali inú pracovníčku, resp. prešla na ňu náplň jej práce, ona v súčasnosti vykonáva komunikačnú administratívnu prácu s úradom ohľadom aktivačných príspevkov. Jej úzkosť sa prejavuje najmä v situáciách, keď za ňou prídu ľudia, pýtajú sa jej, čo sa jej stalo, teda keď začne o tom rozprávať, opätovne si celú situáciu predstavuje, má strach a plače. Z tohto dôvodu tiež nemôže navštevovať kultúrne, spoločenské podujatia, na ktoré chodievala predtým, nakoľko je tam veľké množstvo ľudí a jednoducho tam neobsedí. Pravidelne chodí na lekárske kontroly, ráno berie lieky citolopran a večer jednu tabletku xanaxu. Pred úrazom nemala strach z ničoho, chodila normálne medzi ľudí aj do otvorených alebo uzavretých priestorov, jednoducho sa pohybovala a obliekala sa elegantne a po úraze tieto veci si už dovoliť nemôže.

Navrhovateľka zároveň uviedla, že si plánovala opraviť rodičovský dom, nakoľko si myslela, že keď pôjde na dôchodok, tak príde práve tam a bude tam bývať. Čo sa týka pomoci, ráno jej pri obliekaní musí pomáhať jej dcéra, najmä čo sa týka obúvania a to isté aj popoludní, keď sa vráti z práce.

Navrhovateľka je taktiež vedená v evidencii aj u iných lekárov, má zvýšený krvný tlak, v tomto období je však úplne stabilizovaný, nemôže nosiť vysoké roláky, taktiež nemôže byť úplne zapnutá pri krku a to z dôvodu, že mala roztrhnutú kožu pri tepne a toto jej veľmi vadí a obmedzuje ju. Najviac sa bojí o svoje deti. Viac na nich lipne.

Zdravotný stav navrhovateľky bol opätovne Sociálnou poisťovňou preskúmavaný s tým, že na posúdení bola v roku 2008, kedy jej bola priznaná 60%-ná invalidita. Následne to bolo v roku 2009, pričom invalidná výška dôchodku jej ostala, mala ísť na posúdenie do Sociálnej poisťovne o 3 roky, avšak došlo k stavu, kedy mohla ísť do dôchodku a teda v súčasnej dobe je na dôchodku, ale zamestnaná na plný pracovný úväzok, keďže jej to zákon umožňuje. Invalidnou nebola uznaná z dôvodu psychických ťažkostí. M.. R. nikdy nebola jej ošetrujúcou lekárkou.

Svedkyňa K. I. vo svojej výpovedi uviedla, že pozná navrhovateľku od detských čias, pričom po dopravnej nehode sa výrazne zmenila hodnota života navrhovateľky, nakoľko táto bola veľmi spoločenská, pričom po dopravnej nehode sa jej správanie veľmi zmenilo, prestala chodiť do spoločnosti, stala sa uzavretejšou a oveľa citlivejšou ako predtým. V bežnom spoločenskom živote patrila medzi ženy, ktoré sa pekne obliekajú. V súčasnosti jej handicap nedovoľuje, aby sa obliekala tak, ako predtým a možno aj práve z tohto dôvodu sa trápi. S navrhovateľkou v čase, keď bola táto doma, sa svedkyňa telefonicky kontaktovala a niektoré situácie riešili aj týmto spôsobom. Podľa názoru svedkyne navrhovateľka má strach z budúcnosti, strach z jazdy, nakoľko opätovne prežíva to, čo sa jej stalo, v prípade, že ide autom.

V minulosti rada plávala, lyžovala s deťmi, bez bariel sa nemôže pohnúť, podľa jej názoru má horšie podmienky týkajúce sa obliekania resp. so zvrškami ako zimné kabáty, s ktorými jej niekto musí pomôcť. Svedkyňa je zároveň aj jej spolupracovníčkou na obecnom úrade, pričom ich práca obnáša hlavne prácu s ľuďmi.

Svedkyňa T.. N. I. vo svojej výpovedi uviedla, že je dlhoročnou spolupracovníčkou, pracujú na jednom úrade od roku 2004, kedy prišla vykonávať prácu do štátnej správy a svedkyňa je jej priamou nadriadenou. Pred dopravnou nehodou vykonávala prácu, ktorá sa týkala štátneho fondu rozvoja a bývania a taktiež v podstate mala ešte aj agendu naviac, nakoľko tieto práce boli u nich kumulované.

Po tom, čo sa stala dopravná nehoda, rok bola navrhovateľka práceneschopná a keď sa vrátila naspäť, postupne sa musela dostávať opäť do pracovného tempa. Predtým nemala také problémy ako po dopravnej nehode. Bola viac komunikatívna, viac vyhľadávala spoločnosť, v práci ako kolegovia sa stretávali a teda i po práci, táto situácia sa u nej dosť skomplikovala tým, že došlo k úmrtiu jej manžela a teda na domácnosť bola odkázaná úplne sama. Stala sa uzavretou, plačlivejšou.

Čo sa týkalo pracovnej agendy, svedkyňa uviedla, že v práci je spoľahlivá. Prácu, ktorú dostane, vykoná. Ďalej uviedla, že aj šatník, ktorý predtým mala, v súčasnosti už nemôžu využívať, predsa len chodí s barlou a s ruksakom.

Práca navrhovateľky v čase pred dopravnou nehodou spočívala hlavne v teréne a po návrate jej museli pracovnú náplň vymedziť iným spôsobom. Navrhovateľka už nemôže v takej miere navštevovať športové a kultúrne podujatia, v zamestnaní usporadúvali branné podujatia, na ktoré predtým chodievala. V súčasnom období síce príde, ale je tu potrebné jej vybaviť odvoz s tým, že už dlhšie ostať nemôže.

Podľa ust. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia účinnej od 01.08.2004, sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktorý má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životnú úkony poškodeného na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.

Podľa ust. § 4 citovaného zákona, sa náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje jednorazovo, musí byť primeraná povahe následkov a predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, sa náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje na základe lekárskeho posudku, pričom sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. I a IV časti.

Podľa ust. § 5 ods. 1 citovaného zákona, sa pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistený Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa ods. 1 za 1 bod a výsledná suma za zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor.

Podľa ods.5 tohto ustanovenia v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzavrieť dohodu o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a to aj nad výšku náhrady stanovenú týmto zákonom, najviac však do výšky náhrady ustanovenej v § 5 ods. 5, ak ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, dohodu s poškodením môže uzavrieť poisťovateľ alebo Slovenská kancelária poisťovateľov.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, dohoda o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia musí mať písomnú formu.

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa ods. 1, ak sa do 3 mesiacov od jeho podania neuzatvorila dohoda podľa ods. 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného.

Podľa ust. , bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo straty

možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú má vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví.

Podľa ust. § 5 ods. 5 citovaného zákona, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia môže zvýšiť najviac o 50%.

V prejednávanej veci si navrhovateľka uplatňovala náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 23.070,- eur s 9,5%-ným úrokom z omeškania ako i náhradu za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 11.535,- eur.

Súdu bolo dňa 30.05.2013 doručené čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľky, ktorým navrhovateľka vzala návrh v časti uplatňovanej pohľadávky za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 10.766,- eur späť. V časti uplatňovanej náhrady za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vzala návrh v časti istiny 5.383,- eur späť a žiadala, aby súd ohľadom týchto súm konanie zastavil. Na pojednávaní zo dňa 03.07.2013 súd uznesením pripustil čiastočné späťvzatie návrhu v časti týkajúcej sa istiny 16.149,- eur a v tejto časti konanie zastavil.

Teda v konaní uplatňovaným nárokom navrhovateľky zostala len náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 12.304,- eur spolu s príslušným úrokom z omeškania ako aj náhrada za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 6.152,- eur.

Je nepochybné, že dňa 10.04.2007 bola navrhovateľka účastníčkou dopravnej nehody, ku ktorej došlo na ceste I/50 v smere Dvorníky - Turňa nad Bodvou, ku ktorej došlo prevádzkou motorového vozidla, kde navrhovateľka bola ako spolujazdkyňa v motorovom vozidle zn. Š. XXXL, ev. č. C.-XXXCZ. Motorové vozidlo zn. Š. XXXL viedol vodič B. I., ktorý sa plne nevenoval vedeniu motorového vozidla a zišiel z vozovky na pravý okraj, kde narazil do stĺpa elektrického vedenia. Pri tejto dopravnej nehode navrhovateľka utrpela rôzne zranenia a medzi inými aj pomliaždenie hrudnej steny, pomliaždenie ľavého ramena, zlomeninu pravého a ľavého stehna, petrochanterickú zlomeninu vpravo, otras mozgu s následkom vzniku pakĺbu pravej stehennej kosti, skrátenie pravej dolnej končatiny o 3 cm.

Navrhovateľka bola v ústavnom ošetrení od 10.04.2007 do 30.05.2007, opätovne od 27.08.2007 do 04.09.2007.

Navrhovateľka si uplatnila dňa 26.05.2011 u odporcu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví titulom sťaženia spoločenského uplatnenia.

V súlade s citovaným zákonom navrhovateľka listom zo dňa 26.05.2011 adresovaným odporcovi navrhla uzavrieť dohodu o vyrovnaní a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Táto dohoda medzi účastníkmi konania uzatvorená nebola.

Navrhovateľka pri uplatnení svojho nároku vychádzala z lekárskeho posudku vypracovaného psychiatričkou M.. V. R. zo dňa 21.04.2011, ktorým bolo ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.500 bodov z dôvodov vážnych duševných porúch vzniknutých pôsobením otrasných zážitkov.

Je pravdou, že takto predložený posudok, nespĺňal náležitosti riadne vypracovaného posudku, ktorú skutočnosť namietal aj odporca, a preto súd v konaní vykonal dokazovanie znaleckým posudkom M.. K. K. - znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, vypracovaného dňa 18.01.2013 pod č. 1/2013. Po preskúmaní zdravotného stavu navrhovateľky znalec uviedol, že táto navštívila psychiatra 10 rokov pred dopravnou nehodou, bola liečená pre zmiešanú úzkostnú depresívnu poruchu 1 rok, následne nemala žiadne psychické ťažkosti, pričom pred dopravnou nehodou sa u nej nevyskytli žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok vznik duševnej poruchy. Navrhovateľka však od dopravnej nehody trpí na duševnú poruchu posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá bola diagnostikovaná na základe klinického psychiatrického vyšetrenia podľa medzinárodne platných kritérií duševných porúch. Tak, ako sú uvedené v medzinárodnej klasifikácii chorôb. Príznaky tohto ochorenia obmedzujú osobu v bežnom, osobnom, spoločenskom, rodinnom aj pracovnom živote, pretrvávajúca je zvýšená úzkostlivosť, nepríjemné zážitky spojené s cestovaním, poruchy spánku, vyhýbavé správanie, v

prípade navrhovateľky cesta autom, zvýšenie úzkosti v uzatvorených priestoroch sťažujú navrhovateľke každodenné fungovanie. Znalec zároveň ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia - položka č. 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných psychologických činiteľov a tiesnivých situácií počtom 800 bodov.

Znalec zároveň uviedol, že psychický zdravotný stav navrhovateľky možno považovať za ustálený, pričom k ustáleniu tohto zdravotného stavu došlo v priebehu rokov 2010 počas ambulantnej psychiatrickej liečby.

V závere znalec uviedol, že posttraumatická stresová porucha, ktorá je uvedená ako diagnóza je správna, pričom vzhľadom na možnosť, schopnosť zaradiť sa do pracovného pomeru, zvýšenie bodového ohodnotenia nenavrhol.

Znalec zároveň rozviedol aj diagnostické kritériá pre túto duševnú poruchu podľa platnej medzinárodnej klasifikácie chorôb, medzi ktoré patrí aj znovuprežívanie stresového faktora v podobe rušivých flashbackov, živých spomienok opakujúcich sa snov, prežívanie úzkosti pri okolnostiach pripomínajúcich alebo spojených so stresom, pričom osoba takto postihnutá sa vyhýba alebo dáva prednosť vyhýbaniu sa okolnostiam, ktoré mu pripomínajú tieto skutočnosti a taktiež musia byť prítomné aj kritériá týkajúce sa neschopnosti vybavovať čiastočne alebo úplne momenty z obdobia expozície. Sú prítomné ktorékoľvek príznaky zvýšenej psychickej citlivosti a vzrušivosti, ktoré sa týkajú problémov so zaspávaním, podráždenosti, problémy s koncentráciou a podobne, pričom tieto kritériá musia byť plnené v priebehu 6 mesiacov od stresovej udalosti alebo od konca obdobia stresu, avšak niekedy môže byť účelnejšie diagnostikovať túto chorobu aj po dlhšom období než 6 mesiacov.

Ďalej zároveň uviedol, že ťažkosti, ktorými navrhovateľka trpí, majú súvis s dopravnou nehodou. Prejavy úzkosti, poruchy spánku a flashbacky sa týkajú oblasti cestovania a zážitkov súvisiacich s dopravnou nehodou. U navrhovateľky neboli tieto príznaky pred dopravnou nehodou a nesúvisia s úmrtím jej manžela.

Keďže zástupca za odporcu mal výhrady voči znaleckému posudku podaného znalcom, súd v konaní vypočul ako svedka znalca M.. K. K., ktorý odôvodnil skutočnosti týkajúce sa ohodnotenia zdravotného stavu na 800 bodov s tým, že rozsah je uvedený 2.600 až 3.300 bodov, ktoré je najvyššie bodové ohodnotenie, avšak do tejto bodovej hranice patria závažnejšie duševné a psychické poruchy v celkovom osobnom fungovaní, napr. ťažké úrazy s demenciou, kedy človek ostáva v opatrovateľskej starostlivosti. Bodové ohodnotenie nenavrhol zvýšiť, nakoľko mal za to, že stav napriek tomu, že súvisí bezprostredne s dopravnou nehodou, neobmedzuje navrhovateľku, resp. nepriniesol osobne stratu bežného fungovania v zamestnaní. Po rehabilitácii bola schopná ďalej pracovať a zaradiť sa do bežného života. Ďalej uviedol, že čo sa týkalo rozdielov diagnózy uvedenej v posudku M.. R. (č.l. 6) posttraumatická stresová porucha a jeho záverov s tým, že sú poruchy, ktoré patria medzi úzkostné poruchy, ktoré predstavujú jednu skupinu porúch. Je ich niekoľko reaktívna, posttraumatická, špecifické úzkostné poruchy tzv. fóbie. Navrhovateľka je u M.. K. vedená s diagnózou - zmiešaná úzkostná depresívna porucha, čiže je tam stav úzkosti a depresie, čo platí pre posttraumatickú stresovú poruchu, ale keďže znalec dôslednejšie skúmal a posudzoval klinický stav ako i celý časový vývoj, tak stanovil príznaky pre posttraumatickú stresovú poruchu a preto túto diagnózu takýmto spôsobom stanovil. Uviedol, že čo sa týkalo časového hľadiska, je jednoznačné, že ťažkosti začali po autonehode a tieto príznaky sa majú upraviť do 6-tich mesiacov od udalosti. To, že navrhovateľka navštívila psychiatra až tri roky po nehode, znalec zdôvodnil tým, že toto nie je vôbec neobvyklý postup pre pacienta s rôznymi psychickými poruchami, vyslovene psychiatria nenavštívia, v prípade navrhovateľky mala množstvo iných telesných ťažkostí ako aj s rodinnými príslušníkmi. Z tohto dôvodu, je tu i tá možnosť, že navštívi odborného lekára až s odstupom určitého času.

Je pravdou, že v prípade, ak by sa navrhovateľka začala liečiť skôr, jej psychický stav mohol byť lepší, avšak v roku 2010 od začiatku liečby, teda v priebehu tohto roku sa podľa znalca jej stav ustálil a práve tento rok je možné považovať za obdobie ustálenia zdravotného stavu po psychickej stránke u navrhovateľky.

Súd zároveň zistil, že dňa 23.07.2009 odporca poskytol navrhovateľke odškodnenie z dôvodu sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 25.068,75 eur.

Oboznámením sa rozsudku sp. zn. zo dňa 23.05.2012 odporca plnil navrhovateľke ešte sumu 1.004,77 eur titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dopravná nehoda zasiahla do života navrhovateľky a priniesla so sebou trvalé následky a obmedzenia v bežnom živote. Z tohto dôvodu aj odporca poskytol navrhovateľke náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia titulom somatických následkov. Obmedzenia navrhovateľky však pretrvávajú a týkajú sa psychických následkov, ktoré i znalec vo svojom znaleckom posudku ohodnotil sumou 800 bodov.

Rozhodným obdobím určenia hodnoty jedného bodu pre stanovenie výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (vznik nároku rok 2011) je rok 2010, v ktorom hodnota 1 bodu je 15,38 eur a teda nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia súdom priznaný u navrhovateľky predstavuje čiastku 15,38 x počet bodov 800, t.j. 12.304,- eur. Súd sa s bodovým ohodnotením vypracovaným znalcom M.. K. plne stotožnil a priznal navrhovateľke náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 12.304,- eur, mal za to, že jej psychické poruchy priamo súvisia s touto dopravnou nehodou, pretrvávajú doposiaľ, i keď je pravdou, že navštívila odborného psychiatra až s odstupom určitého obdobia, čo však znalec priamo vo svojej výpovedi uviedol, že je to bežná skutočnosť, a v prípade navrhovateľky zdôvodnená nielen jej dlhotrvajúcou práceneschopnosťou, ale aj jej zdravotnými problémami, ktoré súviseli s dopravnou nehodou.

Keďže tieto psychické problémy pretrvávali u navrhovateľky i po nástupe do práce, využila odbornú psychiatrickú liečbu a práve v roku 2010 sa stav navrhovateľky v rámci tejto psychickej poruchy ustálil.

Na námietku zástupcu odporcu týkajúcu sa premlčania uplatneného práva na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia súd dáva do pozornosti skutočnosť, že je pravdou, že navrhovateľka utrpela ujmu na zdraví pri dopravnej nehode dňa 10.04.2007 a bodové ohodnotenie bolo vykonané až 21.04.2011, avšak poukazuje na skutočnosť, že v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia a teda jeho nároku o škode, ktorá spočíva v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v čase, kedy možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, pričom pre posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil závisí od vyjadrenia lekára a teda v predmetnej veci znalec ustálil zdravotný stav navrhovateľky práve od obdobia roku 2010.

Z ust. vyplýva, že subjektívna premlčacia doba je dvojročná a začína plynúť okamihom splnenia dvoch zložiek a teda 1) kedy sa poškodený skutočne dozvie o škode, a to tak, aby mohol svoj nárok vyčísliť v žalobnom návrhu. Okamih vzniku škody sa nemusí kryť s okamihom škodovej udalosti, či protiprávnym konaním a 2) kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá.

Právo na náhradu škody z ublíženia na zdraví tvorí niekoľko zložiek súčasne a jednotlivé zložky práva na náhradu škody sa prejavujú ako samostatné čiastkové nároky. Určenie výšky náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia je ale závislé na lekárskom (znaleckom) posudku. Preto v predmetnom prípade deň dopravnej nehody zo dňa 10.04.2007 nie je možné v zmysle ust. považovať za počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby.

Zdravotný stav navrhovateľky sa však ustálil až v roku 2010.

Preto súd námietku navrhovateľa o premlčaní predmetného nároku nepovažoval za dôvodnú.

Za dôvodný tiež nepovažoval súd návrh na priznanie mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia tak, ako to požadovala navrhovateľka práve z dôvodov uvádzaných znalcom v jeho výpovedi na pojednávaní dňa 15.05.2013 (č.l. 82), nakoľko napriek skutočnosti, že jej zdravotný stav súvisí bezprostredne s dopravnou nehodou, neobmedzuje navrhovateľku v takom rozsahu, aby sa nemohla zaradiť do bežného fungovania v zamestnaní, po rehabilitácii bola schopná ďalej pracovať a zaradiť sa do života.

Vzhľadom na túto skutočnosť súd návrh v prevyšujúcej časti týkajúcej sa mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol a priznal navrhovateľke náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v počte bodov stanovených znalcom.

Keďže navrhovateľka v konaní uplatňovala i úrok z omeškania, súd v súlade s ust. priznal navrhovateľke poplatok z omeškania, ktorý ustanovuje vykonávací predpis podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 účinného do 31.12.2008 je výška úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska splatný k prvému dňu s plnením peňažného dlhu.

Podľa nariadenia vlády SR č. účinného po 31.12.2008 je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky splatná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd tak priznal navrhovateľke 9,5%-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 12.304,- eur od 26.08.2011 do zaplatenia.

Súd priznal náhradu trov konania právnemu zástupcovi navrhovateľa podľa ust. , nakoľko účastník mal vo veci úspech len čiastočný a teda mu priznal náhradu trov konania vo výške 70%.

Podľa ust. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice - okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.