Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (18)Rozsudok_2T-24-2013.pdf
PDF · 97.33 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/24/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, samosudkyňou JUDr. Zuzanou Biščákovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. októbra 2013 v Prešove, takto
rozhodol:
Obvinený:
C. G., U.. X.X.XXXX H. D., F. R. L. Č.. XXX, O. D.
j e v i n n ý, ž e
začiatkom júna 2011 v Prešove požiadal svoju vtedajšiu partnerku G. E., aby pre neho zobrala pôžičku vo výške 3.600,-€ na kúpu osobného motorového vozidla zn. K. K., H. X., L. G. E. zobrala v Slovenskej sporiteľni, a. s., v Prešove, dňa 7.6.2011 vo výške 7.000,-€ a následne mu sumu 3.600,-€ v hotovosti odovzdala v byte v D. U. Z.. R. Č.. XX s tým, že buď ju zapíše na ODI Prešov ako vlastníčku kupovaného vozidla, alebo jej túto pôžičku vráti, pričom obvinený ako vlastníka vozidla na ODI Prešov zapísal seba a pôžičku doposiaľ nevrátil, čím poškodenej G. E., F. R. D., Z.. Y. Č.. XX spôsobil škodu vo výške 3.600,-€.
t e d a
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu
č í m s p á ch a l
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
Z a t o m u s ú d u k l a d á:
Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri nezistení priťažujúcich a poľahčujúcich okolností trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu ukladá skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona mu ukladá povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe škodu poškodenej G. E., U.. XX.XX.XXXX, F. R. D., Y. Č.. XX vo výške 3 600,-Eur.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala dňa 25.3.2013 obžalobu na obvineného C. G. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej, svedkov ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledujúci skutkový stav:
Obžalovaný C. G. vypovedal, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Uviedol, že on mal vlastné peniaze na kúpu auta. Prvé auto mu daroval otec, pričom ho predal, avšak nepredával ho z dôvodu, že mal dlhy tak, ale preto, že začalo tiecť servo riadenie, pričom túto chybu auta uviedol aj v kúpno predajnej zmluve. Uviedol, že on pracoval v Č. H. E.. Od konca roka 2008 pracoval vo firme DDD do 1.10.2010, pričom výplatu v čistom mal vo výške 500,-€. Na výplatnej páske mal uvedené 320,-€, tých zvyšných 200,-€ mu zamestnávateľ doplácal na ruku zhruba raz za dva týždne. Začiatkom roka 2008 bral pôžičku vo výške 20.000,-Sk. Iný príjem nemal. V roku 2010 býval u rodičov poškodenej, kde finančne do domácnosti neprispieval ničím. V tomto období mal splátky vo firme Cetelem a ďalších 6 úverov, pôžičky v Slovenskej sporiteľni splácal mesačne asi 55,-€. Ďalej uviedol, že v roku 2003 a 2004 pracoval vo firme Xavax, kde mu chodila výplata na účet vo výške 13.000,- až 14.000,-Sk, potom v roku 2006 asi 3 roka až jeden rok pracoval spolu s poškodenou v ČR, kde mesačný príjem mal 8.000,- Kč, z ktorých 2000,-Kč posielal domov každý mesiac otcovi. Tieto peniaze mal uložené doma a použil ich na kúpu auta, presnú sumu, však obžalovaný uviesť nevedel. Uviedol, že ich použil na kúpu auta audi A6 v roku 2011. V apríli 2010 zobral pôžičku zo Slovenskej sporiteľne vo výške 1700,-€, kde po stiahnutí spracovateľského poplatku zostalo asi 1500,-€, ktoré mali použiť na dovolenku, nakoniec však na dovolenku nešli. Obžalovaný ďalej vypovedal, že v tom období kúpil na pôžičku notebook a preto peniaze z tejto pôžičky asi 500,-€ až 600,-€ použil na splatenie pôžičky za notebook. Od 1.6.2011 sa zamestnal vo firme M., avšak s pánom G. mal ešte dohodu do konca roka 2010, kde išiel na jeho zavolanie občas vykonať nejaké práce. Taktiež pracoval na stavbe u C. M., kde bol vyplatený podľa prác, ktoré vykonal, niekedy to bolo 200,-€, niekedy 50,-€, v apríli alebo máji 2011 mu otec dal sumu 1300,-€. V roku 2011 spolu aj s poškodenou býval na Bernolákovej ulici, kde začali medzi nimi hádky, pričom keď od nej žiadal peniaze, aby mu požičala na zaplatenie bytu, tak mu tieto peniaze nechcela dať. Obžalovaný ďalej uviedol, že v tomto období splácal pôžičku zo Slovenskej sporiteľne, z firmy Cetelem, platil 19,90 € mesačne T-mobile za internet a mal aj nejaký paušál v Orange. Auto Audi A4 mu daroval otec, toto predal za sumu 1700,-€ v marci alebo apríli 2011, kde peniaze vložil na účet do Slovenskej sporiteľni. Obžalovaný ďalej vypovedal, že čo sa týka kúpy auta Audi A6, požiadal otca, aby išiel s ním kúpiť to auto, pretože otec je automechanik, kde otec zobral do auta mamu aj brata a išli do Sabinova. On toto auto kúpil a potom v pondelok prišiel do Sabinova, kde ten pán, ktorý ho predával ho na polícii odhlásil a on ho hneď na to prihlásil v Prešove. Peniaze na kúpu mal z našetrených mojich peňazí, predal auto Audi A4, otec mu dal peniaze 1300,-€ a mal peniaze aj z pôžičky, kde celú neminul, minul len tú časť na vyplatenie notebooku a taktiež pracoval vo firme DDD expres, takže mal príjem. Obžalovaný ďalej uviedol, že čo sa týka jeho vzťahu s poškodenou, zo začiatku to bol normálny vzťah, potom mali problémy, tak sa rozišli, na čo poškodená v septembri až októbri 2010 pojedla tabletky a dostala sa na psychiatriu. On jej povedal, že takto sa problémy neriešia. Potom sa dali znova dokopy, lebo mu jej bolo ľúto, pričom ona trvala na tom, aby si prenajali nejaký byt a bývali sami, kde pár dni pred Vianocami 2010 zohnal byt, kde bolo potrebné platiť sumu 150,-€ so všetkým, tento vzťah už nebol taký ako predtým, on si chodil sám, kde chcel a ona tiež. Taktiež keď si chcel niečo kúpiť, tak si to kúpil, nepýtal sa jej a ona tiež. Takýto vzťah mali aj v júny 2011. Uviedol, že poškodená asi po roku až dvoch ich chodenia hovorila o tom, že sa chce vydávať a mať deti, pričom on nechcel, uviedol, že bol ešte mladý, nechcel sa viazať. Vie o tom, že vyplácali aj nejakú zálohu za prenájom haly, kde mala byť svadba, ale on nevie dátum, pretože s tým, nesúhlasil. Čo sa týka pôžičky, ktorú si poškodená zobrala v Slovenskej sporiteľni vo výške 7 000,-Eur, uviedol, že on sa o tom dozvedel asi mesiac potom, pričom mu to bolo divné, pretože ona mala 10.000,-€ od babky. Obžalovaný opätovne zopakoval, že on od nikoho peniaze nepýtal, mal vlastné peniaze.
Poškodená G. E. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ona spolu s obžalovaným chodila 7 a 1 roka, kde od januára 2011 boli zasnúbení. Ona si v júny 2011 zobrala pôžičku vo výške 7.000,-€, kde 3600,-€
dala obžalovanému na kúpu auta a zvyšnú časť vložila na vkladnú knižku, pričom tieto peniaze mali byť použité na svadbu. Ona túto pôžičku zobrala na svoje meno, lebo obžalovanému by pôžičku nedali, lebo bol v tom období nezamestnaný. Uviedla, že bývali spolu v garzónke v podnájme, kde všetky výdavky uhrádzala ona, obžalovaný jej ničím neprispieval. Poškodená ďalej vypovedala, že obžalovaný predal auto Audi A4 v roku 2011, kde peniaze, ktoré získal predajom použil na splácanie pôžičiek a 400,-€, ktoré sa mu zvýšili, použil na kúpu skútra. Z tej pôžičky, ktorú si zobrala jej prišlo na účet 6800,-€. Ona poskytla obžalovanému 3600,-€ na kúpu auta s tým, že ju zapíše ako vlastníčku auta, pretože si chcela nejako zabezpečiť, aby jej tieto peniaze vrátil. S obžalovaným sa v decembri 2011 rozišla a odišla bývať k rodičom. Uviedla, že ona sa mu po nejakom čase od rozchodu ozvala, že čo je s tou pôžičkou, kde jej povedal, že to auto prepíše na ňu, len aby mal odo nej pokoj, čo však neurobil. Preto mu znova telefonoval jej brat, ktorému obžalovaný povedal, že keďže pôžička je na jej meno, tak je to jej starosť. Poškodená ďalej vypovedala, že obžalovaný počas celého ich vzťahu mal vždy nejaké pôžičky, keď začali spolu chodiť, tak mal exekúciu z dôvodu, že nesplácal T-mobile, potom si vzal na splátky notebook a potom čo ho rozbil si zobral na splátky ďalší notebook, splácal pôžičku z firmy Cetelem. Ku kúpe auta Audi A6, poškodená uviedla, že ona pri tom nebola, ona to auto videla v deň, keď ho obžalovaný kúpil, pričom vedela, že sa auto kupovalo zo Sabinova a vedela aj o tom, že auto bolo napísané na obžalovaného, pretože ona vtedy nemala čas na tento prepis. Poškodená ďalej uviedla, že oni spolu plánovali svadbu, ale jej to pripadalo tak, že ju plánovala ona. Uviedla, že ona mu hneď po ich rozchode telefonovala, aby jej vrátil peniaze, kde jej na to povedal, že auto prepíše na ňu a potom mu telefonoval jej brat, ktorému povedal, že auto je napísané na neho, takže on už nebude nič riešiť, pričom všetky tieto telefonáty boli v januári 2012 a rozišli sa v decembri 2011. Poškodená vo svojej výpovedi jednoznačne uviedla, že suma 3600,-€, bola z jej strany jednoznačne pôžička, nie dar, kde pri odovzdávaní týchto peňazí nebol nikto okrem nich nebol.
Svedok B.. C. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vie o tom a to z rozprávania obžalovaného s ktorým je v kamarátskom vzťahu, že ho poškodená udala z dôvodu, že mu mala požičať nejaké peniaze na auto a on jej ich nevrátil. Vypovedal, že on nevie uviesť, či mu poškodená mala požičať, alebo či mu ich mala dať. Svedok ďalej uviedol, že čo sa týka finančnej situácie obžalovaného, on vie o tom, že koncom roka 2010 bol prepustený z práce a bol vo veľmi zlej finančnej situácii, celú zimu sa spolu s Martinou trápili, obžalovaný sedel doma, nemal prácu, čo ho aj donútilo predať auto Audi A4, aby mohol splatiť dlhy. Potom v lete sa to zlepšilo, on v tom období staval rodinný dom, preto mu aj kamarátsky vypomáhal na stavbe, kde mu dal za to nejaké peniaze, koľko, to nevedel uviesť, maximálne do 200,- Eur a dopomohol mu aj k tomu, aby ho jeho brat zamestnal vo svojej firme. Svedok ďalej uviedol, že vie o tom, že obžalovaný s poškodenou plánovali svadbu, nedošlo k nej z dôvodu, že sa rozišli, pričom vie, že niekedy v tom období keď sa zasnúbili, poškodená zobrala pôžičku a asi 3 roka na to sa rozišli.
Svedok C. G., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že on sa nevie vyjadriť k finančnej situácii jeho syna v roku 2010 až 2011. V tom období býval spolu s poškodenou. Svedok uviedol, že niekedy v marci až apríli 2011 dal synovi sumu vo výške 1300,-€ a taktiež mu predtým za 5.000,-€, za ktoré si kúpil auto. Uviedol, že on bol spolu so synom v Sabinove, keď chcel kúpiť auto Audi A6, nevie však za akú sumu ho syn kúpil. Uviedol, že je pravdou, že v tomto období sem tam dával aj synovi peniaze, keď na niečo potreboval, napríklad 20,-€, 50,-€ alebo 100,-€. Uviedol, že v čase, keď syn pracoval v Českej republike viac ako rok posielal mesačne domov v obálke po 2.000,-Kč, pričom aká to bola celková suma, to uviesť nevie.
Svedkyňa L. M. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že vie o tom, že v čase keď ešte boli spolu C. G. K. G. E., G. E. na svoje meno vzala pôžičku 7.000,-€, kde polovica z tejto sumy mala ísť na kúpu auta a polovica na svadbu, pričom obžalovaný si potom tieto peniaze privlastnil. Svedkyňa k tomu ďalej doplnila, že asi pol roka pred tým, než poškodená zobrala túto pôžičku jej napísala poškodená správu, či môže jej manžel požičať obžalovanému sumu 4.000,.-€, lebo mal rôzne dlhy. Uviedla, že vie o tom, že obžalovaný ešte pred tým, než poškodená zobrala pôžičku predával auto Audi A4, kde z peňazí, ktoré sa mu zvýšili kúpil motorku asi za 500,-€. Svedkyňa ďalej vypovedala, že vie o tom, že poškodená vtedy pracovala, obžalovaný nepracoval, potom chvíľu pracoval. Poškodená sa jej sťažovala, že nemá čo jesť, chodila sa najesť k mame, pretože obžalovaný na domácnosť neprispieval, ona platila všetko a to aj z peňazí z pôžičky. Svedkyňa uviedla, že všetky tieto skutočnosti, vie z rozprávania poškodenej. Svedkyňa taktiež doplnila, že z rozprávania poškodenej vie, že potom, čo obžalovaný predal Audi A4, vyplatil sumu asi 3.500,-€ na rôzne dlhy a exekútorov.
Svedok G. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným sa stretol tým spôsobom, že on mal na predaj auto Audi A6, kde dal inzerát na internetovú stránku Autobazár.eu, kde ho obžalovaný kontaktoval, že príde. Uviedol, že to bolo niekedy v júny pred 4 - 5 rokmi. Obžalovaný prišiel na ohliadku so svojím otcom a bratom, pričom obžalovaný auto kúpil, kde mu osobne odovzdal sumu okolo 3500,- € a prepis bol urobený asi o týždeň.
Svedkyňa L. E. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ona poškodenú pozná asi 15 rokov, obžalovaného pozná z obdobia, keď boli s poškodenou partneri a z rozprávania poškodenej vie o tom, že niekedy v júny, júly 2011 zobrala pôžičku vo výške 7000,-€, kde 3000,-€ nechala na svadbu, ktorú mali mať niekedy v auguste, septembri 2012 a zvyšnú časť peňazí dala obžalovanému na kúpu auta, pretože predtým predal auto Audi A4, keďže mal dlhy, ktoré potreboval vyplatiť. Svedkyňa uviedla, že ona osobne pri tom, ako poškodená brala pôžičku nebola, o tejto pôžičke sa nikdy nerozprávala ani s obžalovaným.
Svedkyňa L. C. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodenú pozná od strednej školy a z toho dôvodu pozná aj obžalovaného. Svedkyňa ďalej uviedla, že vie o tom, že obžalovaný v roku 2011 nepracoval a keďže mal veľa dlhov, tak sa rozhodol, že auto, ktoré vtedy mal, Audi A4 predá na splatenie dlhov. Vtedy z dôvodu, aby si mohol nájsť skôr prácu sa rozhodol, že kúpia nové auto. Preto poškodená, ktorá vtedy pracovala, zobrala pôžičku vo výške 7000,-€ zo Slovenskej sporiteľne, kde 3600,-€ dala obžalovanému na kúpu auta a zvyšné peniaze odložila na vkladnú knižku, ktoré mali byť použité na svadbu. Svedkyňa uviedla, že ona vtedy poškodenej hovorila, aby tie zvyšné peniaze nedávala na vkladnú knižku, ale aby ich dala jej, že ich odloží, pretože ich minú, kde tieto peniaze nakoniec aj minuli na chod domácnosti, oblečenie a podobne, keďže obžalovaný vtedy nepracoval. Svedkyňa uviedla, že všetky tieto skutočnosti vie od poškodenej, s obžalovaným som sa o tomto nerozprávala.
Svedok G. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že on sa s obžalovaným stretol vtedy, keď si chcel kúpiť auto, pričom to bolo v apríli, rok uviesť nevedel, kde on na stránke autobazar.eu hľadal na kúpu nejaké vozidlo, kde našiel auto, ktorého majiteľom bol práve obžalovaný, bolo to auto Audi A4, rok výroby 1996. Následne na to sa stretli pri obchodnom dome Nay a on súhlasil, že kúpi od obžalovaného, kde pôvodná cena bola 1700,-€ a obžalovaný mu dal 50,-€ zľavu. Hneď v ten deň ho na ODI Prešov odhlásili. Svedok ďalej uviedol, že obžalovaný mu povedal, že on by auto nepredával, že auto je dobré, ale že má nejaké dlhy, že je nútený ho predať. Svedok ďalej uviedol, že potom, čo auto odhlásili na ODI Prešov čakali pri aute, pretože obžalovaný ešte išiel prefotiť zmluvu, alebo niečo podobné, niečo si išiel vybaviť.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj listinné dôkazy a to zoznam vozidiel vlastníka C. G., z ktorého je zrejmé, že obžalovaný bol vlastníkom motorového vozidla Audi A4 od 26.8.2009 do 15.4.2011 a vozidla Audi A6 od 13.6.2011 do 12.6.2012. Zo správy Sociálnej poisťovne bolo zistené, že obžalovaný bol zamestnaný vo firme Jaroslav G. - N. - Y. od 1.10.2008 do 31.8.2010 s mesačným príjmom vo výške okolo 320 Eur, potom bol v tejto firme zamestnaný od 4.10.2010 do 31.12.2010 s mesačným príjmom 56,-Eur a vo firme M., E..A..O.. v období od 1.6.2011 do 31.12.2011 s mesačným príjmom vo výške okolo 317,-Eur.
Zo správy CETELEM SLOVENSKO a.s., vyplýva, že obžalovaný uhradil dňa 13.4.2011, teda v deň predaja motorového vozidla zn. Audi A4, splátku vo výške 26,94 Eur, na ktorú mu už bola zaslaná upomienka, ďalej splátku vo výške 128,60 Eur, kde už bolo pristúpené k vymáhaniu, splátku vo výške 15,90 Eur, kde mu bola zaslaná upomienka, splátku vo výške 38,70,-Eur, splátku vo výške 65,60 Eur, kde mu bola taktiež zaslaná upomienka, splátku vo výške 130,03 Eur, kde bolo vstúpené do vymáhania.
Zo správy Slovenskej sporiteľne, a.s. bolo zistené, že obžalovaný uzavrel dňa 30.4.2010 zmluvu o úvere, kde mu bol poskytnutý úver vo výške 1.700,-Eur, pričom konečná splatnosť úveru je 20.1.2014.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, dospel k záveru, že obžalovaný C.Á. G. sa dopustil prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pričom sa riadil nasledovnou úvahou:
Obžalovaný C. G. poprel vo svojej výpovedi, aby mu poškodená G. E. poskytla sumu vo výške 3 600,- Eur ako pôžičku na kúpu osobného motorového vozidla zn. Audi A6 a to s tým, že jej uvedenú sumu vráti
alebo ju zapíše ako vlastníčku uvedeného vozidla. Uviedol, že ide len o pomstu z jej strany z dôvodu rozpadu ich vzťahu. Poškodená naopak v prípravnom konaní ako aj hlavnom pojednávaní zhodne uviedla, že mu tieto peniaze len požičala za účelom kúpy uvedeného vozidla, keďže jej obžalovaný povedal, že si tak ľahšie nájde prácu a tieto peniaze jej mal vrátiť alebo ju zapísať ako vlastníčku vozidla. Poškodená uviedla, že nik nebol pri tom prítomný ako peniaze obžalovanému dala. Súd pri posudzovaní viny obžalovaného vychádzal aj z ďalších dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a to výpovede svedkov predovšetkým KK. M. K. C. M., ktorí ako priatelia obžalovaného aj poškodenej zhodne uviedli, že obžalovaný bol v čase skutku vo veľmi zlej finančnej situácii, mal niekoľko dlhov, pričom dlho nikde nepracoval. Svedok C. M. dokonca uviedol, že obžalovaný mu vypomáhal na stavbe jeho rodinného domu, kde mu za to zaplatil sumu maximálne do 200 Eur, pričom mu vybavil aj prácu u svojho brata. Táto výpoveď svedka je podporená aj listinným dôkazom a to výpisom zo Sociálnej poisťovne, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný naozaj pracoval vo firme M. v období od 1.6.2011 do 31.12.2011. Svedok C. M. vo svojej výpovedi jednoznačne uviedol, že práve dlhy prinútili predať obžalovaného vozidlo zn. Audi A4. Svedkyne L. M., L. E. K. L. C.á zhodne potvrdili, že vedia od poškodenej, že zobrala pôžičku vo výške 7 000,-Eur, pričom sumu vo výške 3 600,-Eur z tejto pôžičky dala obžalovanému na kúpu auta. Je pravdou, že tieto svedkyne neboli osobne prítomné pri tom, ako poškodená dala obžalovanému túto sumu, všetky svedkyne však o tom vypovedali zhodne a rovnako a potvrdili, že to vedia od poškodenej a sú s poškodenou v priateľskom vzťahu, je teda nelogické, aby poškodená svojím priateľkám, ktorým sa zdôverovala s problémami vo vzťahu o tejto skutočnosti klamala. Súd tu prihliadol aj k výpovedi svedka G. L., ktorému obžalovaný predal vozidlo Audi A4, kde mu pri predaji povedal, že by auto nepredával, ale má dlhy. O tom, že obžalovaný mal v tom čase viacero pôžičiek svedčia aj listinné dôkazy z firmy CETELEM SLOVENSKO ako aj Slovenskej sporiteľne, z ktorých je zrejmé, že obžalovaný mal v rozhodnom období viacero dlhov, pričom v čase od konca roka 2010 do 1.6.2011 nemal žiadnu stálu prácu. Z vykonaných dôkazov je taktiež preukázané, že v deň predaja auta Audi A4 zaplatil obžalovaný niekoľko splátok pôžičiek v ktorých už bol v omeškaní resp. bolo začaté s ich vymáhaním. Všetky tieto skutočnosti preukazujú, že finančná situácia obžalovaného v rozhodnom období nebola priaznivá. Aj na základe týchto skutočností súd neuveril tvrdeniam obžalovaného, že mal dostatok finančných prostriedkov na kúpu osobného motorového vozidla zn. Audi A6. Poškodená oproti tomu rovnako vypovedal v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, pričom jej výpoveď je podporená výpoveďou viacerých svedkov, ktorí zhodne potvrdili, že poškodená sa im zdôverila, že zobrala pôžičku zo Slovenskej sporiteľne vo výške 7 000,-Eur, kde polovica mala ísť na zaplatenie svadby a polovicu teda sumu 3 600,-Eur poskytla obžalovanému na kúpu auta. Obžalovaný C. G. je z miesta bydliska hodnotený všeobecne, doposiaľ bol raz súdne trestaný, pričom odsúdenie je zahladené, teda sa na neho hľadí, akoby súdne trestaný nebol.
Súd uložil obžalovanému podmienečný trest na spodnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom taktiež pri spodnej hranici trestnej sadzby a to vzhľadom na jeho doterajší život, pretože mal za to, že takáto trest postačí na jeho nápravu, aby v budúcnosti pokračoval v riadnom živote. Zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť poškodenej škodu v skúšobnej dobe, ktorá bola v tomto konaní preukázaná a poškodená si ju v prípravnom konaní riadne a včas uplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.