Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_10C-91-2013.pdf
PDF · 81.08 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/91/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodní banka, a.s., Radlická 333/150, Praha 5, Česká republika, zastúpeného: Mgr. Roman Ambrož, advokát, Mikulášska 29, Bratislava, proti odporcovi: S. K., nar. XX.XX.XXXX, toho času na neznámom mieste, zastúpenému v konaní opatrovníkom Helenou Nemcovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Vranov nad Topľou, o zaplatenie 154.407,93 Kč s príslušenstvom takto
rozhodol:
odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 154.407,93 Kč s úrokom vo výške 10.90 % ročne zo sumy 97.591,39 Kč za obdobie od 17.10.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 99.511,39 Kč za obdobie od 17.10.2012 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 367 Eur na zaplatenom súdnom poplatku a na účet jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 535,53 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 29.11.2012 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 154.407,93 Kč s príslušenstvom titulom nesplateného úveru.
Nakoľko sa súdu žiadnymi dostupnými prostriedkami nepodarilo zistiť pobyt odporcu, bol mu ustanovený podľa § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovník.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd prejednal vec v neprítomnosti opatrovníka odporcu, nakoľko tento bol na pojednávanie riadne predvolaný.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením návrhu na začatie konania, zmluvy o úvere, všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa, oznámenia o zosplatnení úveru, upomienky, výpisu z úverového účtu, ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:
Na základe zmluvy o úvere zo dňa 05.09.2007 poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 150.000,- Kč. Predmetný úver sa odporca zaviazal splácať v 60 mesačných anuitných splátkach na úroky a istinu vo výške 3.264,- Kč, vždy 15.teho dňa v mesiaci. Prvá splátka úveru bola splatná dňa 15.10.2007, posledná splátka dňa 15.09.2012. Výzvou zo dňa 17.12.2009 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie jeho dlhu, ktorý vznikol neplatením bežných splátok úveru. Z uvedeného dôvodu zaslal navrhovateľ
odporcovi tiež upomienku. Podaním zo dňa 15.02.2010 oznámil navrhovateľ odporcovi, že došlo k zosplatneniu úveru z dôvodu predošlých márnych výziev na zaplatenie dlžnej sumy z úveru. Z tohto dôvodu navrhovateľ vyhlásil pohľadávku z jeho úveru k 15.02.2010 za splatnú. Zároveň ho vyzval na vrátenie dlžnej sumy s príslušenstvom Ku dňu 16.10.2012 činila pohľadávka navrhovateľa sumu 154.407,93 Kč, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny čerpaného úveru vo výške 97.591,39 Kč, nesplatených úrokov vo výške 10,90 % ročne z nesplatenej istiny, a to v sume 31.988,21 Kč, úroku z omeškania v zákonnej výške v sume 22.908,33 Kč a nezaplatených poplatkov vo výške 1.920,- Kč. Pohľadávka bez príslušenstva činila sumu 99.511,39 Kč.
Na základe uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 498 Obchodného zákonníka, strany môžu určiť peňažné prostriedky, ktoré sú predmetom zmluvy aj v inej mene, než je euro, pokiaľ to nie je v rozpore s devízovými predpismi. Pokiaľ sa strany nedohodnú inak, je dlžní povinný vrátiť peňažné prostriedky v mene, v ktorej sa mu poskytli a v tej istej mene platiť úroky.
Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Z oboznámených listinných dôkazov bolo preukázané, že navrhovateľ poskytol na základe úverovej zmluvy odporcovi peňažné prostriedky vo výške 150.000,- Kč, čím splnil svoju zmluvnú povinnosť podľa uvedenej zmluvy. Na jej základe vznikla odporcovi povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v dojednanom čase a spôsobom dohodnutým v zmluve. Bolo preukázané zo spisového materiálu, že odporca si neplnil svoju zmluvnú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas.
Z vyššie uvedených dôvodov po výzvach navrhovateľ zosplatnil predmetný úver k 15.02.2010 a žiadal ho o zaplatenie nesplatenej istiny, vzniknutých úrokov, úrokov z omeškania, ako aj poplatkov, tak ako sú špecifikované vyššie. Zo strany odporcu nedošlo k zaplateniu týchto súm v prospech navrhovateľa.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia ako aj zistený skutkový stav preto súd považoval za právne dôvodné vyhovieť podanému návrhu a zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 154.407,93 Kč, ktorá pozostáva z nesplatenej istiny vyčerpaného úveru vo výške 97.591,39 Kč, nezaplatených úrokov k 15.02.2010 vo výške 31.988,21 Kč, taktiež úroku z omeškania k uvedenému dňu vo výške 22.908,33 Kč a poplatkov vo výške 1.920,- Kč.
Zároveň súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie úroku vo výške 10.90 % ročne zo sumy 97.591,39 Kč za obdobie od 17.10.2012 do zaplatenia, pričom súd má za to, že v zmysle ustanovenia
§ 503 ods. 3 veta druhá Obchodného zákonníka je povinný dlžník platiť úroku do vrátenia peňažných prostriedkov od ich poskytnutia, teda aj keď mal byť úver zo strany odporcu zaplatený poslednou splátkou dňa 15.09.2012, doposiaľ nedošlo k vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov, a preto má navrhovateľ právo na zaplatenie úroku z poskytnutých finančných prostriedkov vo výške dohodnutej v úverovej zmluve.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR. č. 87/1995 Z. z., súd priznal navrhovateľovi taktiež právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 99.511,39 Kč za obdobie od 17.10.2012 do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odporca sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, čím vzniká navrhovateľovi právo na zaplatenie úroku z omeškania.
Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 1 O.s.p., keď súd priznal úspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania v plnej výške. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 367 Eur a trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli určené v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. V konaní boli vykonané tri úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd a účasť na pojednávaní. Hodnota jedného úkonu právnej služby z predmetu konania činí 141,07 Eur v zmysle § 10 citovanej vyhlášky, k čomu je nutné pripočítať 2 krát režijný paušál za úkony v roku 2012 vo výške 7,63 Eur a a 1 krát režijný paušál vo výške 7,81 Eur. Spolu činia trovy právneho zastúpenia 446,28 Eur a po zvýšení o 20 % sadzbu DPH, nakoľko je právny zástupca platiteľom DPH, čo činí 89,25 Eur, činia trovy právneho zastúpenia sumu 535,53 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.