Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Cb-38-2013.pdf
PDF · 87.12 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cb/38/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno, sudcom Mgr. Ľudovítom Majerčíkom, v právnej veci navrhovateľa : Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, v konaní zast. GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Vodná 3, Košice, IČO: 36 730 564, proti odporcovi : La-costa Stavebniny, s.r.o., Komárňanská 683, Iža, IČO: 36 840 076, v konaní zast. opatrovníčkou H.. E. L. vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu X. B. o zapl. 10.337,80 eur s prísl.
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 10.337,80 eur spolu s 9,50 % ročným úrokom z omeškania od 9.10.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, súdny poplatok v sume 620.- eur a trovy právneho zastúpenia v sume 1.199,81 eur do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu dňa 29.1.2013 návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporcu označeného v návrhu na zaplatenie istiny v celkovej sume 10.337,80 eur z dôvodu neoprávneného odberu elektriny bez uzavretej zmluvy na dodávku elektrickej energie, ktorý bol zistený na základe kontroly vykonanej poverenými zamestnancami navrhovateľa. K návrhu navrhovateľ pripojil aj listinné dôkazy, ktoré preukazovali tvrdenia uvedené v návrhu.
Okresný súd Komárno vydal platobný rozkaz č.k. 4Rob/11/2013-20, dňa 7.3.2013, ktorý však uznesením č.k. 4Rob/11/2013-27, dňa 29.5.2013 zrušil, pretože platobný rozkaz nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk. Súd vykonal vo veci šetrenie, pričom výsledkom tohto šetrenia bolo, že súd zistil, že odporca nesídli na adrese uvedenej v obchodnom registri.
Uznesením č.k. 4Cb/38/2013-30, zo dňa 1.7.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.8.2013, súd ustanovil odporcovi podľa § 29 ods. 3 a 6 O.s.p. opatrovníčku pre konanie.
Na pojednávaní dňa 9.10.2013 súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti opatrovníčky odporcu, ktorá sa neustanovila na pojednávanie, ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania a mala predvolanie riadne vykázané.
Substitučne poverená advokátska koncipientka právneho zástupcu navrhovateľa trvala na podanom návrhu v celom rozsahu, poukázala na predložené listinné dôkazy a žiadala návrhu vyhovieť a priznať aj náhradu trov konania. Opatrovníčka odporcu sa v rámci súdneho konania, počas dokazovania,
nevyjadrila vo veci samej, ani ústne, ani písomne, pričom jej boli doručené zákonné poučenia (aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p.), ako aj návrh a prílohy návrhu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa § 120 ods. 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Po vykonanom dokazovaní, teda po oboznámení sa s návrhmi účastníkov konania, ako aj po oboznámení sa s listinnými dôkazmi predloženými v rámci konania, súd po zhodnotení všetkých dôkazov tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, po prihliadnutí na všetko, čo vyšlo za konania najavo ustálil nasledovný skutkový a právny záver, pričom je nutné uviesť, že účastníci konania boli poučení písomne aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p., ktoré im bolo doručené aj spolu s predvolaním na termín pojednávania.
Dňa 16.6.2011 bola vykonaná kontrola odberného miesta poverenými zamestnancami navrhovateľa, ktorí zistili, že odberné miesto je bez platnej zmluvy na dodávku elektrickej energie, odberné miesto nebolo odpojené a elektromer bol v zapnutom stave, pričom spotreba bola registrovaná. Po kontrole bolo odberné miesto odpojené. Zistené skutočnosti boli zaznamenané do Protokolu o zistení neoprávneného odberu a zabezpečená bola aj fotodokumentácia (č.l. 7 a 13 spisu).
Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.
Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky podľa § 95 ods. 1 písm. i) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovilo, že podľa vyhlášky č. 292/2012 Z.z. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny s účinnosťou od 1.10.2012, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
V predmetnom konaní je nutné konštatovať, že v čase podania návrhu boli platné iné právne predpisy, ako v čase rozhodnutia súdu. Navrhovateľom uvádzané ustanovenia zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike boli zrušené a to od 1.9.2012, pričom zákonodarca otázku právnych nárokov pre uplatnenie náhrady škody z titulu neoprávneného odberu elektriny neriešil, preto súd v čase rozhodovania pre daný prípad aplikoval ustanovenia platného zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, ako aj vykonávacieho predpisu. Ďalej je však potrebné uviesť, že dôkazná situácia sa nezmenila ani po prijatí nových predpisov. Navrhovateľ predložil súdu listinné dôkazy, najmä však uvedený „Protokol o zistení neoprávneného odberu“, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom a vyúčtovanie náhrady škody (č.l. 5 až 13 spisu), ktoré preukazujú dôvodnosť podaného návrhu. Výpočet výšky škody obsahuje listinný dôkaz č.l. 8 spisu, z ktorého vyplýva, že škoda bola určená v rámci zákonných predpokladov a možností. Právny zástupca navrhovateľa doložil ešte aj tabuľku odpočtov elektromerov (č.l. 35 a 36 spisu) teda dôkaz, ktorý preukazuje počiatočný stav, z ktorého sa vychádzalo pri výpočte škody.
Do rozhodnutia súdu odporca dlh navrhovateľovi nezaplatil a počas dokazovania sa nepreukázal ani opak tvrdení navrhovateľa. Na základe uvedeného teda bolo preukázané, že návrh proti odporcovi bol v celom rozsahu podaný dôvodne.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného od 15.1.2009) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe uvedeného, keďže sa odporca dostal do omeškania so splnením svojho dlhu (§ 365) a uplatnený úrok z omeškania je vyčíslený v súlade s citovaným zákonným ustanovením (§ 369 ods. 1), súd dospel k záveru, že návrh bol podaný aj v tejto časti úrokov z omeškania dôvodne. Súd priznal
navrhovateľovi úroky z omeškania v súlade s tým, ako si to v návrhu uplatnil a v súlade s ustanoveniami občianskeho práva (§ 517 ods. 2 OZ, ako aj § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.).
Rozhodnutie o náhrade trov konania je v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Výška priznanej náhrady trov konania pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za návrh, ktorý navrhovateľ zaplatil na výzvu súdu v sume 620.- eur, ako aj z trov právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil právny zástupca navrhovateľa písomne už v návrhu, ako aj v jeho vyčíslení zo dňa 10.10.2013 a ktoré boli vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Náhrada trov právneho zastúpenia pozostáva z 3 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu a pojednávanie dňa 9.10.2013) po 270,54 eur, 3 krát paušálnej náhrady po 7,81 eur, náhrady cestovného a PHM v celkovej sume 60,71 eur, náhrady za stratu času (8 polhodín á 13,01 eur) v sume 104,08 eur, ako aj 20 % DPH, spolu teda zo sumy 1.199,81 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre. Odvolanie musí obsahovať náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2 O.s.p. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.