Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cb-69-2013.pdf
PDF · 88.55 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cb/69/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Boženou Sukupčákovou v právnej veci žalobcu: Mesto Senica, so sídlom Senica, Štefánikova 1408/56, IČO: 00 309 974, právne zast.: JUDr. Gabriela Olejárová, advokátka so sídlom Senica, Krátka 160/7, proti žalovanému: Taggart Developments Slovakia s.r.o., so sídlom Senica, Gen. L. Svobodu 1405/22, IČO: 35 921 846, o zaplatenie 654,89 € s prísl., takto
rozhodol:
Súd ruší platobný rozkaz Okresného súdu Senica č. k. 6Rob/13/2013-14 zo dňa 17.4.2013.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 339,30 € s úrokom z omeškania 9% ročne za čas od 1.2.2010 do zaplatenia, sumu 150,59 € s úrokom z omeškania 9% ročne za čas od 1.2.2011 do zaplatenia, sumu 165,- € s úrokom z omeškania 9% ročne za čas od 1.9.2010 do zaplatenia, všetko 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a to sumu 68,74 € ako náhradu trov právneho zastúpenia a sumu 39,- € ako náhradu iných trov konania, do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku a to advokátke JUDr. Gabriele Olejárovej.
odôvodnenie:
Žalobca podal proti žalovanému na Okresnom súde Senica dňa 29.1.2013 návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 654,89 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh žalobca odôvodnil tak, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 1.6.2009 uzatvorená nájomná zmluva, predmetom ktorej bol nájom časti pozemku žalobcu žalovaným za účelom zásobovania a parkovania, za odplatu 339,30 € ročne. Zároveň žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 31.12.2009 ďalšiu nájomnú zmluvu, ktorou žalobca žalovanému prenajal časť svojho pozemku za účelom umiestnenia reklamného zariadenia, za odplatu 165,- € ročne. Keďže žalovaný neuhradil žalobcovi v lehote splatnosti nájomné za roky 2010 a 2011, žalobca od nájomnej zmluvy zo dňa 1.6.2009 odstúpil a žalovaného vyzval na úhradu nedoplatku na nájomnom vo výške 489,89 € (nedoplatok za rok 2010 v sume 339,30 € a nedoplatok za časť roka 2011 v sume 150,59 €). Žalovaný rovnako nezaplatil žalobcovi v lehote splatnosti ani nájomné vo výške 165,- €, určené zmluvou zo dňa 31.12.2009, a neurobil tak ani na písomnú výzvu žalobcu. Preto sa žalovaný dostal voči žalobcovi do omeškania s úhradou sumy celkom 654,89 € (339,30 € + 150,59 € + 165,- €) a okrem práva na jej zaplatenie vzniklo žalobcovi tiež právo na úhradu príslušných úrokov z omeškania.
Súd vo veci vydal dňa 17.4.2013 platobný rozkaz, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd v zmysle § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil.
Súd vec následne rozhodoval v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p., účinného od 1.1.2013, podľa ktorého v drobných sporoch nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a listinnými dôkazmi k nej pripojenými a zistil tento stav veci:
Nájomnou zmluvou zo dňa 1.6.2009 mal súd preukázané, že žalobca ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným ako nájomcom písomnú nájomnú zmluvu na dobu určitú do 31.12.2013, predmetom ktorej bol nájom časti nehnuteľností - časť pozemku o výmere 261 m2 z celkovej výmery 112813 m2, zapísaného na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X, pre obec a k. ú. Y.. Účelom nájmu bolo využívanie predmetnej časti pozemku žalovaným na zásobovanie tovarom a parkovanie. Výška nájomného bola stanovená dohodou na sumu 339,30 € ročne, splatná do 31.1. príslušného kalendárneho roka. Bolo dojednané, že žalobca má právo od zmluvy odstúpiť, ak nájomca nesplní povinnosť, ktorú porušuje, v lehote do 10 dní od doručenia písomného oznámenia žalobcu. Doručením písomného oznámenia žalobcu mal zároveň zmluvný vzťah účastníkov zaniknúť. Zmluva bola žalobcom i žalovaným riadne podpísaná.
Z nájomnej zmluvy zo dňa 31.12.2009 súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným ako nájomcom písomnú nájomnú zmluvu na dobu určitú do 31.12.2010, predmetom ktorej bol nájom časti nehnuteľností - časť pozemku o výmere 5 m2 z celkovej výmery 113269 m2, zapísaného na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X, pre obec a k. ú. Y.. Účelom nájmu bolo umiestnenie reklamného zariadenia žalovaného na predmetnej časti pozemku. Výška nájomného bola stanovená dohodou na sumu 165,- €, a bola splatná do 31.8.2010. Zmluva bola oboma zmluvnými stranami riadne podpísaná.
Z listu žalobcu zo dňa 19.5.2011, označeného ako odstúpenie od zmluvy, mal súd preukázané, že žalobca oznámil žalovanému, že odstupuje od nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 1.6.2009, nakoľko si žalovaný ani na základe písomnej výzvy žalobcu nesplnil svoju základnú zmluvnú povinnosť, a to uhradiť žalobcovi dlžné nájomné za roky 2010 a 2011 v sume spolu 678,60 €. Doručenie odstúpenia od zmluvy žalovanému žalobca preukázal kópiou listovej zásielky, ktorá sa žalobcovi vrátila ako nedoručená s poznámkou, že nebola adresátom prevzatá v odbernej lehote.
Výzvou žalobcu na úhradu zo dňa 16.9.2011 mal súd preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na nájomnom v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 1.6.2009 v sume 489,89 € (nedoplatok za rok 2010 vo výške 339,30 € + nedoplatok za časť roka 2011 vo výške 150,59 €), a v zmysle nájomnej zo dňa 31.12.2009 v sume 165,- €, teda spolu nedoplatok 654,89 €, všetko v lehote do 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzvu žalobca doručoval žalovanému na adresu jeho sídla zapísanú v obchodnom registri s tým, že zásielka sa žalobcovi vrátila ako nedoručená z dôvodu, že jej adresát si ju neprevzal v odbernej lehote.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, v znení účinnom do 31.1.2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok
zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení účinnom do 31.1.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 173 ods. 2 veta prvá O.s.p. ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne. V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným ako nájomcom celkom dve písomné nájomné zmluvy podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorých prenechal žalobca žalovanému do nájmu v zmluve určené časti pozemkov v jeho vlastníctve. Za to sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi dohodnuté nájomné vo výške 339,30 € ročne (zmluva z 1.6.2009), resp. jednorazovo 165,- € (zmluva z 31.12.2009).
Súd mal preukázané, že žalobca z uzavretých zmlúv o nájme riadne plnil, keď poskytol žalovanému predmet nájmu - príslušné časti pozemkov do užívania. Súd však už nemal preukázané, že by žalovaný žalobcovi zaplatil nájomné v sume celkom 654,89 €, pozostávajúcej z dlžného nájomného za rok 2010 v sume 339,30 €, z dlžného nájomného za časť roka 2011 v sume 150,59 €, a z dlžného nájomného v jednorazovej sume 165,- €. Sám žalovaný pritom žalobou vymáhaný dlh nijakým spôsobom nespochybnil a nenamietal, a to ani pokiaľ ide o jeho existenciu, ani pokiaľ ide o jeho výšku. Súd preto žalovaného zaviazal sumu 654,89 € ako nedoplatok na dohodnutom nájomnom žalobcovi zaplatiť.
Žalobca okrem tejto istiny žiadal priznať tiež úrok z omeškania z jednotlivých dlžných súm nájomného, a to vo výške 9,75 % ročne zo sumy 339,30 € od 1.2.2010 do zaplatenia, zo sumy 150,59 € od 1.2.2011 do zaplatenia, a zo sumy 165,- € od 1.9.2010 do zaplatenia.
Keďže súd mal preukázané, že do omeškania so zaplatením vyššie uvedených súm sa žalovaný dostal v dňoch 1.2.2010, 1.2.2011 (dni nasledujúce po dňoch splatnosti nájomného v zmysle zmluvy z 1.6.2009), a v deň 1.9.2010 (deň nasledujúci po dni splatnosti nájomného v zmysle zmluvy z 31.12.2009), patrí žalobcovi z uvedených súm úrok z omeškania vo výške podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení účinnom do 31.1.2013, o 8 percentuálnych bodov vyšší než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Keďže v období od 1.2.2010 do 1.2.2011 bola základná úroková sadzba ECB stanovená na 1 % ročne (hlavné refinančné operácie), patria od 1.2.2010, od 1.2.2011 i od 1.9.2010 žalobcovi úroky z omeškania len vo výške 9 % ročne, teda 1 % + 8 %. Súd preto žalobu v časti prevyšujúcej 9% ročný úrok z omeškania z jednotlivých dlžných súm zamietol, a žalobcovi priznal úrok z omeškania iba vo výške 9 % ročne tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný len v pomerne nepatrnej časti (úrok z omeškania priznaný vo výške 9 % ročne, namiesto v žalobe žiadaného úroku 9,75 % ročne), priznal náhradu trov konania v sume 107,74 €, pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 39,- € a z trov právneho zastúpenia žalobcu v sume 68,74 €.
Právnemu zástupcovi žalobcu súd priznal odmenu v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 2 úkony právnej služby po 26,56 €, t. j. 53,12 € (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, návrh na vydanie platobného rozkazu), a režijný paušál za 2 úkony právnej služby po 7,81 €, t. j. 15,62 €. Náhradu iných trov konania žalobca priznať nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, t. j. cestou Okresného súdu Senica, Nám. oslobodenia 1, 905 30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).