Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-29-2013.pdf
PDF · 104.18 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/29/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Renáty Deákovej, v právnej veci žalobkyne F.. L. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., H. XX, štátna občianka SR, zast. Mgr. Jozef Mochnacký, advokát, AK Lučenec, T. G. Masaryka 14/A, proti žalovanému Q. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E., C. X, adresa na doručovanie G., B. B. XX, štátny občan SR, zast. JUDr. Anton Širgel, advokát, AK Fiľakovo, Malocintorínska 30, v konaní o vydanie vecí, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. 12C/9/2012-207 zo dňa 25. 10. 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia vo výške 118,84 Eur na účet jej právneho zástupcu Mgr. Jozefa Mochnackého, advokáta, vedený vo V., a. s., X. E., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXX v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému vydať žalobkyni veci presne špecifikované vo výroku rozsudku, nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 321,- Eur a právneho zastúpenia vo výške 831,66 Eur na účet jej advokáta a uhradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 457, 80 Eur, všetko do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Okresný súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že žaloba žalobkyne na vydanie vecí bližšie určených v žalobnom návrhu je dôvodná. Žalobkyňa vo svojom návrhu pre prípad, že vydanie vecí nebude možné, žiadala, aby súd zaviazal žalovaného o zaplatenie sumy 2 859,45 Eur ako sumy zodpovedajúcej hodnote vecí, ktorých vydanie nebude možné.
Okresný súd v odôvodnení poukázal, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že bývali v spoločnej domácnosti do jarných mesiacov roku 2011 v byte vo výlučnom vlastníctve žalovaného v E. na ul. C. X, a ani to, že kupovali do bytu rôzne veci, aj tie ohľadne ktorých sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala ich vydania, z ktorých nebolo medzi účastníkmi sporné, že elektrické spínače a zásuvky v celom byte kupovala žalobkyňa. Sporné medzi účastníkmi konania boli investície do hnuteľných vecí, a to kuchynskej linky a do chladničky, keď žalovaný tvrdil, že investoval do varnej dosky B., umývadla s batériou, chladničku zaplatila jeho matka a žalobkyňa tvrdila, že všetky veci, ktorých vydania sa v tomto konaní domáha tvoria jej výlučné vlastníctvo, čo aj podľa názoru okresného súdu preukázala. Za kuchynskú linku žalobkyňa zaplatila dňa 11. 08. 2005 sumu 48 000,-- Sk ako zálohu po tom, ako túto
sumu vybrala zo svojho účtu v Q. Q. a dňa 02. 09. 2008, 30. 09. 2008 žalobkyňa vyberala zo svojho účtu v D. B. (č.l. 60 spisu) finančnú hotovosť spolu vo výške 22 000,--Sk na doplatenie kuchynskej linky. Žalovaný nepreukázal, že do kuchynskej linky investoval 15 000,--Sk. Ohľadne vydania chladničky značky M. bielej farby, túto žalobkyňa prevzala ako dobierku dňa 11. 12. 2008 a vyplatila za ňu 16 781,--Sk po tom, ako zo svojho účtu Q. Q. vybrala 15 000,-- Sk a zvyšok jej poskytla matka. Žalovaný nepreukázal, že by chladnička bola v jeho výlučnom vlastníctve, resp. že by do nej prispel určitou sumou. V súvislosti s vydaním umývadla s batériou značky H. so skrutkovou výpusťou a flexi hákom, žalobkyňa predložila doklad o jeho zaplatení, pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobkyňa tieto hnuteľné veci zaplatila, ale on jej hotovosťou prispel 2 000,-- Sk, čo nepreukázal. Súd podotkol, že žalobkyňa nepopierala, že aj žalovaný, resp. jeho rodičia, prispeli určitými finančnými prostriedkami na nákup hnuteľných vecí do bytu, kde bývala so žalovaným, nešlo však o použitie týchto finančných prostriedkov na nákup hnuteľných vecí, ktorých vydania sa v konaní domáhala. Tiež poukázal, že žalovaným navrhnutí a vypočutí svedkovia nevedeli presne, kedy malo dôjsť k odovzdaniu peňazí, neboli svedkami vyplácania hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom tohto sporu., v ich výpovediach bol rozpor, keď otec žalovaného mal dať 500,-- Eur na nákup varnej dosky, čo je v rozpore s e-mailovou komunikáciou medzi účastníkmi konania (č. l. 61 spisu), z ktorej vyplýva, že 500,-- Eur na ňu dali krstní rodičia žalobkyne. Okresný súd uzavrel, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. V súvislosti s poukazovaním žalovaného na skutočnosti, že použil finančné prostriedky na opravu áut žalobkyne, zobral úver jej rodičom, že žalobkyňa mu spôsobila škodu, okresný súd uviedol, že môže svoje právo využiť v súdnom konaní podaním žaloby smerujúcej voči žalobkyni, pretože z jeho strany nebol podaný v tomto konaní kvalifikovaný návrh. Súd o eventuálnom petite o zaplatenie sumy 2 859,45 Eur nerozhodoval, pretože mal za to, že veci, ktorých žalobkyňa sa podanou žalobou domáha vydania, existujú a že je možné ich zo strany žalovaného vydať.
Proti rozsudku okresného súdu čo do výroku o náhrade trov konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že okresný súd vyhovel žalobe žalobkyne v celom rozsahu a priznal jej trovy konania, keď priznaná náhrada trov konania vo výške 321,-- Eur pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 171,-- Eur a zaplateného preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 150,- Eur. Žalobkyňa však zaplatila preddavok na trovy znaleckého dokazovania v celkovej výške 350,-- Eur (150,-- Eur + 200,-- Eur). Žalobkyňa si na pojednávaní uplatnila náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku a zaplateného preddavku na znalecké dokazovanie. Vo vyčíslení trov právneho zastúpenia bola v dôsledku chyby v písaní nesprávne uvedená suma 150,-- Eur a nie suma 350,-- Eur, ktorá suma bola žalobkyňou ako preddavok na znalecké dokazovanie v skutočnosti, a ktorej výška aj vyplývala zo spisu. Okresný súd nepriznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to konzultáciu s klientom zo dňa 16. 05. 2012 a konzultáciu s klientom zo dňa 17. 09. 2012, t. j. vo výške 2 krát 37,07 Eur + režijný 2 krát 7,63 Eur, čo je 54,33 Eur, ktoré úkony neboli súdom priznané z dôvodu, že neboli právnym zástupcom preukázané, k čomu uviedla, že uvedené úkony boli riadne vykonané a predložila o tom doklady. Navrhuje, aby odvolací súd výrok o náhrade trov konania zmenil a rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 521,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 885,99 Eur na účet advokáta žalobkyne Mgr. Jozefa Mochnackého vedený v V., a. s., X. E., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXX v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkazy, jednostranne v prospech žalobcu, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nezisťoval, či boli peniaze, ktoré použila žalobkyňa použité na kúpu veci - kuchynská linka, pokiaľ žalobkyňa uviedla, že sumy vybraté z účtu boli použité na kúpu predmetných vecí, to nie je pravda, pretože tieto peniaze použila na kúpu iných vecí pre svoju rodinu, v tomto smere podal oznámenie na Obvodné oddelenie PZ v Lučenci, kde uviedol, že žalobkyňa odcudzila faktúry, t. j. doklady o kúpe konkrétnych hnuteľných vecí, na základe čoho bol neúspešný na prvostupňovom súde. Súd neakceptoval dôkaz - list, na základe ktorého sa žalobkyňa vzdala vecí uvedených v tomto liste, čo potvrdila aj podpisom. Tiež poukázal na nové dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa a dodatočne ich predloží, a to listinné dôkazy - výpis z účtu otca žalovaného vedeného v banke, ktorým chce preukázať čerpanie peňazí na doplatok na kuchynskú linku a kúu varnej dosky, ktoré si od žalovaného žalobkyňa prevzala, pričom sa dohodli, že sumu, ktorú jej dal vo výške 500,- Eur odpočíta z kuchynskej linky. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v plnom rozsahu.
Vo svojom doplnení odvolania doručenom na súd 28.11.2012 (podanom na pošte dňa 27. 11. 2012) žalovaný uviedol, že navrhuje odvolaciemu súdu prípadnú zmenu napadnutého rozsudku tak, že zamietne žalobu ako nedôvodnú. Poukázal, že varnú dosku v hodnote 500,-- Eur si od žalovaného žalobkyňa prevzala s dohodou, že sumu vo výške 500,- Eur, ktorú dal žalovanému otec, odpočíta z kuchynskej linky, nakoľko kuchynská linka je zabudovaná v jeho byte, kde spoločne bývali. K tejto dohode došlo ústnou formou, keď upresňuje, že z hodnoty kuchynskej linky spolu 75 000,-- Sk, t. j. 2 490,-- Eur sa má odpočítať finančný podiel žalovaného vo výške 1 000,-- Eur, t. j. 2 krát po 500,-- Eur. Podľa žalovaného doteraz zistený skutkový stav neobstojí, žiada, aby odvolací súd vykonal nové dokazovanie a právne správne posúdil vec, pretože žalobkyňa nemá žiaden právny dôvod domáhať sa vydania veci, eventuálne náhrady škody v peniazoch. Žalobkyňa uviedla, že sa domáha vydania hnuteľných vecí z dôvodu bezdôvodného obohatenia žalovaného a následne v žalobe uviedla, že sa domáha hnuteľných vecí z dôvodu, že sa považuje za výlučnú vlastníčku hnuteľných vecí, keď podotkol, že žalobkyňa sama prejavila vôľu v rámci spolužitia aj na spoločné investovanie do kúpy hnuteľných vecí. Má za to, že všetky hnuteľné veci nadobudli spoločne a stali sa ich podielovými spoluvlastníkmi, keď časť spoločne nadobudnutých hnuteľných vecí žalobkyňa už odniesla pri opustení spoločnej domácnosti, o čom bola spísaná listina „vydanie vecí dňa 06. 11. 2011“, čo obaja vlastnoručne podpísali, čím žalovaný považoval vyporiadanie spoločne nadobudnutých hnuteľných vecí za vybavené. Podľa neho treba prihliadnuť aj na ďalšie jeho výdavky, t. j. opravy a údržbu osobných motorových vozidiel G. a V. X. vo vlastníctve žalobkyne a žalovaným splácaný úver z kreditnej úverovej karty Q., ktorú sumu žalobkyňa použila na kúpu bytu pre jej rodičov. Poukázal na žalobkyňou doručenú „žiadosť o vydanie vecí zo dňa 10. 10. 2011“, kde je v predposlednom odseku uvedené, že sa žalobkyňa vzdáva hnuteľných vecí, medzi iným aj elektrických vypínačov a zásuviek v celom byte a napriek tomu iniciovala vydanie týchto vecí súdnym sporom. Namietal, že súd neskúmal odkiaľ žalobkyňa disponovala finančnými prostriedkami na kúpu konkrétnych hnuteľných vecí, teda v spore sa nepreukázal pôvod finančných prostriedkov na ich kúpu. Žalovaný má za to, že to boli finančné prostriedky, ktoré dostal on od jeho rodičov na kúpu spoločne nadobudnutých hnuteľných vecí, keďže mienili so žalobkyňou vytvoriť trvalé spolužitie. V súdnom konaní nebola preukázaná ani „presná úhrada doplatku ku kuchynskej linke a nákup chladničky“ tiež, že úhrady na kúpu hnuteľných vecí boli výlučne z finančných prostriedkov žalobkyne. Podľa žalovaného hnuteľné veci sú žalobkyňou právne nenárokovateľné, lebo nie je preukázaný právny dôvod, na základe ktorého by mala žalobkyňa výlučné vlastníctvo k daným hnuteľným veciam, ktoré sú predmetom sporu.
Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že sa nestotožňuje s odvolacím dôvodmi žalovaného. Má za to, že prvostupňový súd vykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi konania a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou vecí, ktorých vydania sa domáha. Žalobkyňa v konaní uniesla dôkazné bremeno spôsobu nadobudnutia vlastníctva k požadovaným veciam tak, ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku a preukázala, že požadované veci sú v držbe žalovaného. Tvrdenia žalovaného a ním navrhnutých svedkov sa ukázali ako rozporné, nehodnoverné a účelové, keď pri varnej doske B.alovaný uviedol, že peniaze na ňu mu dal jeho otec, čo potvrdili ním navrhnutí svedkovia
- rodinní príslušníci, ale z emailovej komunikácie medzi účastníkmi konania je zrejmé, že varná doska patrila žalobkyni. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by bol vlastníkom, resp. spoluvlastníkom požadovaných vecí. Pokiaľ ide o trestné oznámenie žalovaného podané na OO PZ v Lučenci, toto považuje za účelové, nie je zrejmé, aké doklady a faktúry mala žalobkyňa odcudziť. Tiež z listu žalobkyne zo dňa 10. 10. 2011 nevyplýva, že by sa žalobkyňa vzdala požadovaných vecí, naopak, žalobkyňa v predmetnom liste uvádza, že za veci, ktoré sú pevne pripojené k stene alebo podlahe, a to elektrické vypínače a zásuvky v celom byte, plávajúce podlahy, obkladačky v kúpeľni, WC a nad kuchynskou linkou nežiada finančnú, ani vecnú náhradu, z tohto znenia nevyplýva, že by sa žalobkyňa vzdala vlastníckeho práva k týmto veciam. Žalobkyňa v čase písania tejto výzvy bola ochotná prenechať uvedené veci žalovanému bez náhrady za predpokladu, že ostatné veci jej budú vydané, čo sa však nestalo. Poukázala na § 205 Obč. zák. a uviedla, že pokiaľ z odvolania vyplývajú nové dôkazy, má za to, že navrhovaný dôkaz nie je z procesného hľadiska takým dôkazom, ktorý by bolo možné považovať za odvolací dôvod. Žalovanému musel byť tento dôkaz známy už v konaní pred súdom prvého stupňa, pričom ho nenavrhol napriek poučeniu v zmysle § 120 ods. 4 Obč. zák. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že doplatok kuchynskej linky uhradila žalobkyňa zo svojich finančných prostriedkov. Žalobkyňa má za to, že okresný súd vo veci správne zistil skutkový stav a správne právne
posúdil, navrhuje, aby odvolací súd rozsudok čo do výroku vo veci samej ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 118,84 Eur, ktoré špecifikoval.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. l Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „OSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil, pretože dospel k záveru, že odvolanie žalovaného ani žalobkyne čo do výroku o náhrade trov konania nie je dôvodné, okresný súd ako súd prvého stupňa vo veci správne rozhodol, s čím sa odvolací súd plne stotožnil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V danej veci o návrhu žalobkyne o vydanie konkrétne špecifikovaných veci v žalobnom petite odvolací súd po preskúmaní spisu Okresného súdu Rimavská Lučenec sp. zn. 12C/9/2012 nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali v tejto veci správnosť rozhodnutia okresného súdu, ktorý venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. Na takto zistený skutkový stav správne aplikoval právne predpisy a v tomto smere je aj správna výroková časť napadnutého rozsudku okresného súdu, uvedené svoje rozhodnutie okresný súd aj adekvátne odôvodnil, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj k dôvodom odvolania žalovaného, odvolací súd akcentuje súdnu ochranu vlastníckeho práva proti porušovaniu oprávnení vlastníka, ktorú je možné realizovať aj prostredníctvom žaloby na vydanie veci (actio reivindicatio), čo v danom konaní uplatnila žalobkyňa ako vlastníčka veci nadobudnutých kúpou (§ 132 ods. l Občianskeho zákonníka) voči žalovanému, keďže žalovaný zadržiaval veci žalobkyne a súčasne odmietal ich vydať, pričom žalobkyňa vlastníctvo k zadržiavaným veciam nadobudnutých kúpou aj preukázala a uniesla tak dôkazné bremeno svojich tvrdení, ktoré naopak neuniesol žalovaný, čo je zrejmé z odôvodnenia prvostupňového rozsudku. Pasívna legitimácia v danom konaní prislúchala žalovanému, ktorý veci mal fakticky u seba vo svojom byte v E. na ul. C. X po tom ako žalobkyňa so žalovaným ukončili spolužitie v spoločnej domácnosti. Pokiaľ žalovaný namietal nepravdivosť tvrdenia žalobkyne, že sumy vybraté z účtu boli použité na kúpu predmetných vecí, pretože tieto peniaze použila na kúpu iných vecí pre svoju rodinu, uvedené tvrdenie nepreukázal. V tejto súvislosti neobstojí ani jeho námietka, že súd nezisťoval, či boli peniaze žalobkyňou použité na kúpu veci - kuchynská linka, ktorá je v rozpore s vykonaným dokazovaním, z ktorého vyplýva kúpa a zaplatenie kuchynskej linky z finančných prostriedkov žalobkyne. Uvedenú skutočnosť nemôže ovplyvniť ani subjektívne tvrdenie žalovaného o podaní trestného oznámenia o odcudzení faktúr žalobkyňou, pretože faktúry sú účtovnými dokladmi, ale neosvedčujú vlastnícke právo k veci. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že pokiaľ žalovaný niečo tvrdí, je povinný svoje tvrdenia preukázať, resp. označiť dôkazy za splnenia podmienok v odvolacom konaní podľa § 205a OSP na ich preukázanie (§ 120 ods. l OSP), čo sa však v danom prípade nestalo, preto odvolací súd na nepreukázané tvrdenia žalovaného navyše v rozpore s vykonaným dokazovaním prihliadnuť nemohol.
K novým dôkazom uvádzaným v odvolaní žalovaným, odvolací súd poukazuje na zásadu neúplnej apelácie ovládajúcu odvolacie konanie v sporových veciach, ktorá predpokladá, že skutková stránka veci sa objasní na súde prvého stupňa. Za týmto účelom je účastník konania povinný v zmysle § 120 ods. 4 OSP predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Žalovaný napriek tomu, že túto povinnosť nesplnil, resp. v odvolaní obsiahnuté skutočnosti neuplatnil pred súdom prvého stupňa riadne a včas, dovoláva sa ich účinkov v odvolacom konaní, preto odvolací súd poukazuje na taxatívne ustanovené podmienky § 205a OSP, ktoré odvolateľ
nepreukázal, preto nie je možné tak na nové dôkazy uplatnené až v odvolacom konaní prihliadať. Tiež pokiaľ sa týka odvolacej námietky žalovaného ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdom prvého stupňa odvolací súd poukazuje na § 153 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého súd rozhoduje na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval z prednesov účastníkov. Skutkový základ rozhodnutia sa teda obmedzuje uvedeným ustanovením OSP na skutkový stav, ktorý sa tvorí v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. V tomto smere je relevantným, že súd prvého stupňa splnil vo vzťahu k účastníkom poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. 4 OSP a navrhovateľ, ako aj samotný odporca uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovanie. Ak teda účastník mal možnosť súdu predložiť dôkaz a toto neurobil, nemôže byť táto jeho pasivita hodnotená na ujmu toho, aby súd nemohol z vykonaných dôkazov urobiť skutkový záver, ktorý pochopiteľne nemusí sa zhodovať s predstavou účastníka konania, v danom prípade žalovaného. Za takéhoto stavu odvolaciu námietku týkajúcu sa nesprávnych, či subjektívnych skutkových zistení, ako aj nových dôkazov uplatnených až v odvolacom konaní hodnotil odvolací súd ako nedôvodnú a nespôsobilú ovplyvniť správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku.
Pokiaľ žalovaný v doplnení odvolania doručenom na súd 28. 11. 2012 (podanom na pošte dňa 27. 11. 2012) uvádzal a upresňoval odvolacie dôvody, odvolací súd sa nimi nezaoberal s poukazom na § 205 ods. 3 OSP, z ktorého vyplýva, že rozšíriť, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ len do uplynutia lehoty na odvolanie, ktorá zákonná lehota na podanie odvolania odvolateľovi uplynula dňa 22. 11. 2012.
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd odvolacie dôvody žalovaného nepovažoval za spôsobilé na zmenu rozhodnutia prvostupňového súdu, žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, majúce vplyv na skutkové zistenia, resp. právne posúdenie veci a všetky skutočnosti, ktoré v odvolaní zdôraznil (najmä spochybňovanie tvrdení žalobkyne bez relevantných dôkazov, namietanie skutkových zistení), boli známe súdu už v štádiu prvostupňového konania a podstatné je, že okresný súd tieto skutočnosti ako relevantné pri svojom rozhodovaní aj zohľadnil.
Pokiaľ žalobkyňa podala odvolanie čo do výroku o náhrade trov konania a namietala správnosť priznanej výšky, odvolací súd ani v tomto smere nezistil pochybenie prvostupňového súdu, pretože tento postupoval v súlade s § 151 ods. l OSP a návrhom právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 11. 06. 2012 na č.l. 200 súdneho spisu, pričom nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby, a to konzultácia s klientom zo dňa 16. 05. 2012 a 17. 09. 2012 je v súlade s vyhláškou, podľa ktorej odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za ďalšiu poradu alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu (§ 14 ods. l písm. b/ vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb č. 655/2004 Z. z. v platnom znení v čase uskutočnenia úkonu, ďalej aj vyhláška), keď z predložených dokladov (prehlásenie klienta) vyplýva konzultácia dňa 16. 05. 2012 v čase od 14:00 do 14:30 hod., t. j. 1 hodiny a dňa 17. 09. 2012 v čase od 13:00 do 13:30 hod., t. j. tiež 1 hodiny a nie skončená hodina, za čo by advokátovi prináležala odmena v súlade s vyhláškou.
Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd nezistil dôvod na zmenu napadnutého rozsudku, resp. jeho zrušenie, preto napadnutý rozsudok okresného súdu vrátane trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP, a ich náhrada bola priznaná úspešnej žalobkyni voči neúspešnému žalovanému. V odvolacom konaní vznikli žalobkyni trovy len na nákladoch právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby v sume 111,21 € (vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného), režijný paušál v sume 7,63 €, čo spolu predstavuje sumu 118,84 €, priznanú podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1, písm. b/, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu Mgr. Jozefa Mochnackého, advokáta, v zmysle výroku tohto rozsudku.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.