Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25CoE-37-2013.pdf
PDF · 65.52 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/37/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávnených: 1/ P. T., 2/ L. T., 3/ mal. A. T., všetci bytom N. č. XX, oprávnení v 1/ a 3/ rade zast. matkou J. T., bytom N. č. XX, právne zast. JUDr. Agatou Džačovskou, advokátkou, AK Senica, proti povinnému P. T., bytom Q. č. XXX, právne zast. JUDr. Janou Švantnerovou, advokátkou, AK Bardejov, o vymoženie dlžného výživného a bežného výživného, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 3Er 21/2012-52 zo dňa 3.12.2012, ktorým súd vyhovel námietkam povinného, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinného proti exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Šajánkom, EX 90/2012, ako aj námietkam proti trovám exekúcie z dôvodu, že povinný predložil doklady preukazujúce plnenie si povinnosti platiť výživné na mal. A. T. a plnoleté P. T. a L. T., určenú mu rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 2C/14/2007-427 zo dňa 3.6.2009 a tento tak nemá voči oprávneným dlh na výživnom. Povinný predložil súdu doklady, bankové výpisy a potvrdenia o vkladoch hotovosti preukazujúce platenie výživného v súdom určenej sume matke maloletých, resp. priamo na účet už plnoletej P. T.. Súd prvého stupňa z predložených dokladov zistil, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie nemá povinný žiaden dlh na výživnom a tak existujú dôvody, pre ktoré je vedenie exekúcie voči nemu neprípustné. Námietkam povinného proti exekúcii preto vyhovel.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka a zákonná zástupkyňa oprávnených, J. T.. Uvádza, že doklady, ktoré jej boli zaslané a ktoré mali preukazovať platby povinného sú nečitateľné a tak nie je možné overiť konkrétne platby zasielané povinným. Taktiež uviedla, že povinný prisľúbil deťom darčeky a peniaze na ne posiela ako jej, tak aj deťom na ich účty a tieto platby preto nemožno jednoznačne identifikovať.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaní, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a
na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 50 ods. 4, 5 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Námietky povinného voči nariadenej exekúcii smerovali k tej skutočnosti, že on si svoju povinnosť vo vzťahu k plateniu výživného na mal. A. a teraz už plnoletú P. a L. T. plní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým bola určená výška výživného a plnil si ju v súdom určenej výške aj v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Na podanie návrhu na začatie exekúcie preto nebol daný dôvod.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie a z predložených dokladov od povinného, z bankových výpisov bezhotovostných prevodov a potvrdení vkladu v hotovosti na účet matky resp. plnoletých detí zistil, že ku dňu podania návrhu nemal povinný žiaden dlh voči oprávneným, čo súd prvého stupňa aj riadne odôvodnil.
Po podanom odvolaní a predložení veci odvolaciemu súdu ten skúmal, či povinný si svoju povinnosť voči oprávneným aj v súčasnosti riadne plní a je teda odôvodnený predpoklad, že si svoju povinnosť bude plniť aj naďalej. Z predložených bankových dokladov od povinného bolo bezpochyby zistené, že v roku 2012 a do júna 2013 si povinný svoju vyživovaciu povinnosť plnil riadne a ani za toto obdobie mu u oprávnených nevznikol dlh.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo a plnenie si povinnosti zo strany povinného voči oprávneným bolo potvrdené, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Na podanie návrhu na začatie núteného výkonu súdneho rozhodnutia v tejto veci nebol zo strany oprávnených daný dôvod a súd mal za preukázané plnenie si svojej povinnosti zo strany povinného. Súd preto odôvodnene podaným námietkam proti exekúcii zo strany povinného vyhovel.
Odvolací súd preto napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Úlohou súdu bude po právoplatnosti tohto uznesenia postupovať v súlade s § 50 ods. 5 Exekučného poriadku a rozhodnúť o zastavení exekúcie. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Oprávnení neboli v odvolacom konaní úspešní, iným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.