Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_26C-5-2011.pdf
PDF · 112.07 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/5/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou v právnej veci navrhovateľa Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO 36 854 140, zastúpeného Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom so sídlom Michalská ulica 9, Bratislava proti odporkyni I. Y., U. H. H. XXXX/XX, U., C. H. Z. XX, U., o zaplatenie 8.213,56 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a.
Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom od odporkyne domáhal zaplatenia sumy 8.213,56 € s úrokom 10 % ročne zo sumy 6.142,77 € od 10.10.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 6.250,74 € od 10.10.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom nevráteného úveru. Uviedol, že na základe zmluvy o zlúčení zo dňa 23.04.2009 sa navrhovateľ stal právnym nástupcom spoločnosti ISTROBANKA, a.s. a prebral všetky jej práva a záväzky s účinnosťou od 01.07.2009. Dňa 13.10.2004 uzavrel I. D., H. W.. T. XXXX/X, U. s právnym predchodcom navrhovateľa úverovú zmluvu č. 88399-831090, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebného úveru vo výške 6.638,78 € (200.000,- Sk) s individuálne dojednanou ročnou úrokovou sadzbou, ktorý sa I. D. zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Za riadne plnenie záväzku I. D. sa zaručila odporkyňa podpisom ručiteľskej listiny zo dňa 13.10.2004. I. D. svoje zmluvné povinnosti neplnil riadne a včas, preto navrhovateľ vyzval odporkyňu ako ručiteľa na splnenie povinnosti. Odporkyňa na výzvu nereagovala a dlžnú sumu neuhradila. Navrhovateľ oznámil odporkyni zosplatnenie úveru ku dňu 03.04.2007. Žalovaná suma 8.213,56 € predstavuje istinu vo výške 6.142,77 €, riadny úrok z úveru vo výške 48,88 €, úrok z omeškania vo výške 1.962,83 € a poplatky vo výške 59,09 €. V zmysle úverovej zmluvy sa právny predchodca navrhovateľa s I. D. dohodli, že vyčerpaný a nesplatený úver sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou 10 % ročne, že v prípade omeškania odporcu so zaplatením akýchkoľvek záväzkov z úverovej zmluvy sa budú tieto úročiť úrokmi z omeškania.
Okresný súd Trenčín vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 55Ro/2281/2010-34 zo dňa 19.11.2010, proti ktorému podala odporkyňa v stanovenej lehote odpor s odôvodnením, čím nastali účinky podľa § 174 ods. 2 O.s.p..
Odporkyňa v podanom odpore vzniesla námietku premlčania. Uviedla, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a spravuje sa ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pričom aj jej ručiteľský záväzok sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ zosplatnil úver dňa
03.04.2007 a dňa 03.04.2010 uplynula trojročná premlčacia lehota. Namietala, že dlžník I. D. uhradil nejaké splátky poskytnutého úveru a že navrhovateľ mal podať návrh v prvom rade proti dlžníkovi I. D., pričom ona mala byť žalovaná až v druhom rade.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 02.05.2011 uviedol, že odporkyňa vec nesprávne právne posúdila. Dňa 13.10.2004 uzavrel navrhovateľ s primárnym dlžníkom I. D. úverovú zmluvu a odporkyňa sa zaviazala ručiteľskou listinou zo dňa 13.10.2004 uspokojiť pohľadávku navrhovateľa z predmetnej úverovej zmluvy. Úverová zmluva bola uzavretá v režime Obchodného zákonníka a režime zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Úverová zmluva je tzv. absolútny obchod a vzťahy založené touto zmluvou sa spravujú režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov tohto právneho vzťahu. Ručiteľská listina bola uzavretá v režime Obchodného zákonníka. Pripustil, že vzťah medzi navrhovateľom a odporcom vykazuje charakter spotrebiteľského vzťahu podľa súčasnej právnej úpravy, avšak v čase uzavretia úverovej zmluvy sa táto nepovažovala za spotrebiteľskú zmluvu. Predstavovala špeciálny obchodnoprávny kontraktuálny typ zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorého začlenenie do kategórie obchodnoprávnych zmlúv bol zachovaný, no bola do neho inkorporovaná ochrana spotrebiteľa. Systém ochrany spotrebiteľa nestanovuje priamo, akým právnym režimom sa zmluvné vzťahy budú spravovať. Uzavretá zmluva nebola spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, ale bola zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Medzi spotrebiteľské zmluvy bola úverová zmluva začlenená až s účinnosťou od 01.01.2008. Ďalej uviedol, že na vznik povinnosti ručiteľa splniť záväzok namiesto dlžníka sa nevyžaduje jeho predchádzajúce súdne vymáhanie od dlžníka.
Na pojednávaní dňa 09.10.2013 odporkyňa uviedla, že s podaným návrhom nesúhlasí, naďalej vznáša námietku premlčania, pretože úver bol zosplatnený dňa 03.04.2007 a návrh vo veci samej bol podaný dňa 24.09.2010. Poukázala na to, Ž. I. D. bol jej priateľom, mal úver v Istrobanke 6.638,78 € (200.000,- Sk) a v Prvej stavebnej sporiteľni mal úver vo výške 16.596,96 € (500.000,- Sk). V oboch úveroch bola ručiteľom. S I. D. sa dohodli, že ona bude splácať úver v Prvej stavebnej sporiteľni a on bude splácať úver v Istrobanke. Riadne spláca úver v Prvej stavebnej sporiteľni. I. D. túto dohodu nedodržal, keď od nej navrhovateľ požaduje splácať úver, ktorý mal splácať I. D..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením návrhu, úverovej zmluvy č. 88399-831090/4900 zo dňa 13.10.2004, obchodných podmienok Istrobanky, a.s. účinnými od 15.12.2003, vyhlásenia I. D. zo dňa 13.10.2004, ručiteľskej listiny zo dňa 13.10.2004, príkazu na úhradu zo dňa 13.10.2004, výpisu z kníh navrhovateľa zo dňa 22.07.2009, upomienky č. 2 zo dňa 22.01.2007 a jej doručenky, vyhlásenia splatnosti úveru zo dňa 22.03.2007 a jeho doručenky, oznámenia splatnosti úveru zo dňa 21.02.2007 a jeho doručenky, výzvy na úhradu zostatku zo dňa 22.07.2009 a jej doručenky, odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 07.03.2011, vyjadrenia navrhovateľa k odporu zo dňa 02.05.2011
a zistil tento skutkový stav:
Dňa 13.10.2004 uzavrel I. D. s navrhovateľom, resp. jeho právnym predchodcom, úverovú zmluvu č. 88399-831090, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebného úveru vo výške 6.638,78 € (200.000,- Sk). I. D. sa predmetnou úverovou zmluvou zaviazal splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach. V zmluve o úvere si zmluvné strany dojednali úrok 10 % ročne zo sumy vyčerpaného a nesplateného úveru. I. D. sa zaviazal splácať istinu úveru a úroky v mesačných splátkach v maximálnej výške 88,23 € (2.658,- Sk) do 10 rokov. Navrhovateľ dňa 13.10.2004 poskytol v prospech účtu I. D. úver v sume 6.638,78 € (200.000,- Sk). Návratnosť poskytnutého úveru bola zabezpečená ručiteľskou listinou odporkyne č. RL 82/090/2004 zo dňa 13.10.2004. I. D. svoje zmluvné povinnosti neplnil riadne a včas, preto ho navrhovateľ vyzval na zaplatenie dlžných splátok upomienkou zo dňa 22.01.2007. Listom zo dňa 21.02.2007 navrhovateľ oznámil I. D. zosplatnenie úveru k 03.03.2007. Listom zo dňa 22.03.2007 navrhovateľ oznámil odporkyni vyhlásenie splatnosti úveru a vyzval ju ako ručiteľa na splnenie záväzku. Listom zo dňa 22.07.2009 navrhovateľ opätovne vyzval odporkyňu na úhradu zostatku spotrebného úveru. Odporkyňa na výzvy nereagovala a dlžnú sumu neuhradila. Nakoľko odporkyňa navrhovateľovi dlžnú sumu neuhradila, žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.09.2010
sa navrhovateľ od odporkyne domáhal zaplatenia sumy 8.213,56 € s úrokom 10 % ročne zo sumy 6.142,77 € od 10.10.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 6.250,74 € od 10.10.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalovaná suma 8.213,56 € predstavuje istinu vo výške 6.142,77 €, riadny úrok z úveru vo výške 48,88 €, úrok z omeškania vo výške 1.962,83 € a poplatky vo výške 59,09 €.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len "Občianskeho zákonníka") v znení účinnom a platnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom a platnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom a platnom ku dňu uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom a platnom ku dňu uzavretia zmluvy typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/ 2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom a platnom ku dňu uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/ 2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom a platnom ku dňu uzavretia zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len "Občianskeho zákonníka") právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je ustanovené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
Podľa § 548 ods. 2 Občianskeho zákonníka ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.
Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah z predmetnej úverovej v súlade s právnou úpravou platnou v deň uzavretia zmluvy, t.j. dňa 13.10.2004. Zmluvu označenú ako úverová zmluva súd podľa jej obsahu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené na predtlačených formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Predmetom spotrebiteľských zmlúv je najmä dodanie tovaru, vykonanie služby prípadne ich kombinácia. Predmetná zmluva spĺňa všetky pojmové znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere pozitívne vymedzené v citovanom ustanovení § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného a platného ku dňu uzavretia zmluvy, nakoľko predmetom zmluvy je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov I. D., ktorý je fyzickou osobou, ktorému bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania - teda je spotrebiteľom v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, navrhovateľom - právnickou osobou, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania za odplatu - teda je veriteľom v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Právna forma poskytnutých peňažných prostriedkov nie je rozhodujúca pre to, aby išlo o spotrebiteľský úver. Smernica Rady (ES) zo dňa 22. 12. 1986 č. 87/102/ES v znení na ňu nadväzujúcich smerníc 90/88/ES, 98/7/ES (ďalej len "Smernica"), ktorá bola podnetom pre prijatie zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch si nevzala za cieľ pokryť iba jeden konkrétny zmluvný typ zmluvy o úvere, keďže tieto ustanovenia by sa jednoducho obchádzali zvolením iného typu zmluvy s totožným výsledkom, ale cieľom bolo pokrytie samotnej kauzy všetkých zmluvných typov, pri ktorých dochádza k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi bez ohľadu na právnu formu. V tomto prípade je kauzou dočasné poskytnutie (a synalagmatické prijatie a dočasné užívanie) peňažných prostriedkov za odplatu. Tým sa vytvoril len všeobecný pojem "spotrebiteľské úvery", ktorý je spoločným označením pre všetky zmluvné typy s vyššie uvedenou kauzou. Takéto široké vymedzenie a postihnutie samotnej kauzy práve pokrýva tento široký rozsah možných zmluvných typov (zmluva o úvere, zmluva o pôžičke, všetky možné nepomenované zmluvy - z nich napr. finančný lízing), a v tomto prípade zmluvu o úvere.
Je zrejmé, že zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a I. D. dňa 13.10.2004 je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.2004 vychádzajúc z európskej legislatívy (Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách) resp. obdobným typom zmluvy podľa zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa tzv. typovou zmluvou. Spĺňa totiž náležitosti spotrebiteľskej zmluvy pozitívne vymedzené v citovanom
ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ktoré treba vykladať v spojení s európskou legislatívou vtedy platnou a účinnou a s dôvodovou správou k následnej novelizácii zákonom č. 568/2007 Z. z., podľa ktorého tam uvedený výpočet právnych foriem spotrebiteľských zmlúv je len demonštratívny a teda spotrebiteľskou zmluvou môžu byť aj iné zmluvy. Predmetná úverová zmluva spĺňa súčasne náležitosti typovej zmluvy podľa zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom a platnom ku dňu uzavretia zmluvy.
Spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami adhéznymi, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy (oferent) vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ, t. j. osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a spotrebiteľ, t. j. osoba (aj podnikateľský subjekt), ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť.
V danej veci právny predchodca navrhovateľa, ktorý zmluvu uzatváral ako poskytovateľ peňažných prostriedkov, je dodávateľom - právnickou osobou, podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a I. D. je spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci obchodnej činnosti. Z úverovej zmluvy a z vyjadrení odporkyne súd zistil, že obsah zmluvy nie je výsledkom rokovania strán, ale bol navrhovateľom ako dodávateľom vzhľadom k jeho postaveniu silnejšej strany v danom vzťahu určený vopred, bez toho, aby I. D. alebo odporkyňa mali možnosť individuálne ovplyvniť znenie zmluvy. Zmluvné strany spotrebiteľskej zmluvy si nedojednali, či sa ich vzťah má spravovať ustanoveniami Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Ustanovenie, že zmluvné strany uzatvárajú podľa ustanovení § 497 až 507 Obchodného zákonníka úverovú zmluvu vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, nemožno považovať za ustanovenie o voľbe Obchodného zákonníka. Možnosť dohody o podriadení vzťahu úprave Obchodného zákonníka je v spotrebiteľských zmluvách vzhľadom na kogentnosť ich právnej úpravy v Občianskom zákonníku obmedzená za účelom ochrany strany, ktorá nie je podnikateľom, teda strany, ktorá bežne bude v slabšom postavení. Zákon nepripúšťa, aby dohodou, ktorá je všeobecne možná, došlo k zhoršeniu právneho postavenia tejto strany. V takom prípade musí súd posúdiť, či sa konkrétny zmluvný vzťah bude spravovať Občianskym zákonníkom alebo Obchodným zákonníkom, a to po zohľadnení úpravy, ktorá je pre spotrebiteľa v zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka priaznivejšia. Spravovanie zmluvného vzťahu vyplývajúceho z predmetnej úverovej zmluvy ustanoveniami Obchodného zákonníka súd považoval vzhľadom na vznesenú námietku premlčania za nepriaznivejšie pre spotrebiteľa a zhoršujúce jeho právne postavenie ako slabšej strany - spotrebiteľa. S Obchodným zákonníkom je totiž spojená premlčacia doba (ktorá má práve pre stranu v postavení dlžníka v danej veci aj spotrebiteľa rozhodujúci význam, keďže jemu vzniká dlh - povinnosť na majetkové plnenie, ktoré je predmetom premlčania) dlhšia štvorročná, v porovnaní s kratšou trojročnou premlčacou dobou v Občianskom zákonníku. Z uvedených skutočností vyplýva, že uzavretá zmluva je v danom prípade občianskoprávnou zmluvou a práva a povinnosti z nich vyplývajúce je potrebné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka.
Záväzok ručiteľa splniť dlh v prípade, ak ho nesplnil dlžník má k povinnosti dlžníka plniť svoj záväzok subsidiárnu povahu. Povinnosť ručiteľa uspokojiť pohľadávku zabezpečenú ručením je založená na tom, že dlžník nezaplatil splatný (zročný) dlh napriek tomu, že ho veriteľ na to písomne vyzval. Písomnú výzvu na plnenie musí veriteľ dlžníkovi doručiť. Ak ani napriek doručenej výzve a po uplynutí primeranej doby na plnenie dlžník svoj záväzok nesplní, veriteľ môže nárok na plnenie dlhu uplatniť voči ručiteľovi. Povinnosťou ručiteľa je uspokojiť pohľadávku veriteľa v takom rozsahu, v akom sa zaviazal v ručiteľskom záväzku. Ručiteľ má právo uplatniť proti veriteľovi námietky smerujúce voči pohľadávke, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník, a teda aj námietku premlčania.
Odporkyňa ako ručiteľ vzniesla námietku premlčania. Odporkyňou namietané premlčanie predstavuje kvalifikované uplynutie času ustanoveného zákonom na uplatnenie práva. To znamená, že ak oprávnená osoba (v tomto prípade navrhovateľ) neuplatní svoje právo v zákonom stanovenej dobe, jej nárok, teda možnosť súdnej vynútiteľnosti práva, zaniká. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, v tomto prípade s poukazom na ustanovenie § 548 ods. 2 Občianskeho zákonníka na námietku odporkyne ako ručiteľa. V takom prípade podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Po právnom posúdení v zmysle citovaných zákonných ustanovení na základe tvrdených a preukázaných skutočností súd uznal námietku premlčania vznesenú odporkyňou za dôvodnú.
V danej veci je predmetom konania majetkové právo (pohľadávka). Ako každé právo majetkovej povahy i toto právo (pohľadávka) podlieha premlčaniu. Navrhovateľ mohol právo po prvýkrát vykonať (uplatniť na súde) deň po márnom uplynutí splatnosti určenej navrhovateľom v oznámení o splatnosti úveru, t.j. najskôr dňom 04.03.2007. Týmto dňom začína plynúť premlčacia doba. Pre toto právo nie je stanovená zákonom osobitná premlčacia doba, preto platí všeobecná premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka (§ 101), t.j. trojročná. Premlčacia doba potom skončila 04.03.2010 (§ 122 ods. 2). Návrh došiel súdu dňa 24.09.2010. Z toho nepochybne vyplýva, že návrh bol podaný až po uplynutí premlčacej doby.
Ak podľa § 548 ods. 2 Občianskeho zákonníka ručiteľ namietne dôvodne premlčanie, nemožno premlčané právo priznať, pretože uplatnením námietky premlčania došlo k zániku nároku. To znamená, že došlo k zániku autoritatívnej vynútiteľnosti práva. Veriteľ teda má právo od odporkyne ako ručiteľa požadovať plnenie, ale toto právo nemôže úspešne uplatniť na súde, t.j. nemôže ho procesne vynútiť. Jeho prípadnú žalobu o plnenie súd za splnenia ďalších zákonných podmienok zamietne. Je to tak nie preto, že navrhovateľ nemá právo, ale preto, že nemá nárok, takže svoje právo nemôže úspešne uplatniť na súde.
V predmetnej veci sa odporkyňa dovolala premlčania dôvodne, súd preto nemôže právo na plnenie navrhovateľovi priznať a preto jeho návrh bez meritórneho preskúmania zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporkyňa mala vo veci plný úspech, preto by jej patrila plná náhrada trov konania. Nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, § 205a ods.1, § 221 ods.1 Os.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.