Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Cb-26-2012.pdf
PDF · 132.39 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cb/26/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Dunajskej Strede v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci žalobcu: VÚB Leasing, a.s., IČO: 31 318 045, Mlynské Nivy 1, Bratislava proti žalovanému: W. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. X. U.. Č.. XXX, T. B., podnikajúci pod obchodným menom Milan Kmetík, IČO: 17 675 987, miesto podnikania Dolná ul. č. 489, Orechová Potôň, zast. JUDr. Marcela Kucháriková, advokátka, Senecká cesta 2, Šamorín o návrhu na zaplatenie 3.906,97 eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu na zaplatenie 3.500 eur takto
rozhodol:
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 1.318,03 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku žalobu voči žalovanému z a m i e t a.
O trovách konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 31.01.2011 domáhal súdnou cestou zaplatenia 3.906,57 eur s príslušenstvom žalovaným titulom plnenia z lízingovej zmluvy č. 135280 zo dňa 04.09.2008.
Konajúci súd dňa 11.04.2011 vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor s odvodnením. Uviedol, že po havárii opravil predmet lízingu svojpomocne, poistnú udalosť poisťovňa odmietla zlikvidovať, nakoľko žalobca nepovolil výpočet plnenia formou rozpočtu. Žalovaný do opravy vložil 3.500-4.000 eur. Žalobca napokon predmet lízingu predal, a to za cenu nižšiu ako bola výška svojpomocnej opravy, teda za 3.035 eur a tým pri predaji nepostupoval s odbornou starostlivosťou.
Žalobca vo vyjadrení k odporu dňa 08.10.2012 uviedol, že lízingová zmluva č. 135280 zo dňa 04.09.2008 bola uzatvorená na dobu užívania 44 mesiacov, žalovaný podmienky zmluvy neplnil, zmluva bola mimoriadne ukončená, predmet lízingu bol dňa 30.04.2010 odobratý, dňa 15.07.2010 predaný. Výnos z predaja bol 3.035 eur s DPH s tým, že šlo o trhovú cenu, bez znaleckého posudku. Pokiaľ ide o opravu návesu - nákladného valníka Fliegl SDS 350, tá mohla byť v zmysle článku 2 bod 1 všeobecných zmluvných podmienok lízingovej zmluvy hradená len nájomcom, pričom na jeho opravy a údržbu bol žalovaný povinný používať len autorizované servisy, v zmysle čl. 5 písm. h/, j/ všeobecných zmluvných podmienok je žalovaný povinný hradiť všetky náklady spojené s odobratím predmetu, náklady na jeho predaj ako aj zaplatiť všetky lízingové splátky do konca dohodnutej doby lízingu. Dňa 04.12.2012 žalovaný doplnil, že predajná cena 3.035 eur odvíjajúca sa od dopytu trhu predstavovala cenu obvyklú s prihliadnutím na rok výroby, používanie a technický stav vozidla, ktoré bolo vyrobené 08.01.2003.
Na to žalovaný dňa 02.04.2011 namietol, že je potrebné pri uplatňovaní nároku žalobcu vyplývajúceho z predčasného ukončenia lízingovej zmluvy vychádzať z ceny obvyklej. Poukázal na Stanovisko NS ČR Cpjn 204/2007 zo dňa 08.09.2010.
Dňa 05.04.2013 bol súdu doručený vzájomný návrh, ktorým sa žalovaný voči žalobcovi domáha zaplatenia 3.500 eur titulom svojpomocnej investície na opravu vozidla po havárii s tým, že dňa 24.03.2010 bol predmet lízingovej zmluvy pri havárii poškodený, opravu návesu vykonal žalovaný svojpomocne, nakoľko na opravu v servise nemal peniaze, cenu opravy nežiada, na opravu návesu použil dva stĺpky, zhrňovaciu strešnú konštrukciu, hliníkové predné čelo, 3 ks hliníkových bočníc, 2 ks preglejky na podlahu, nepoškodenú plachtu, všetko za 3.500 eur. Ako dôkaz o kúpnej cene náhradných dielcov predložil čestné vyhlásenie predajcu Alfraha Abdelhamida Aliho Almbroka.
Dňa 16.05.2013 predložil žalobca súdu fotodokumentáciu technického stavu valníkového návesu Fliegl SDS 350 EČ: DS 427 YD.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom splnomocneného zástupcu žalobcu, žalovaného, jeho právnej zástupkyne, oboznámením sa so spisom, vyhodnotil pripojené listinné dôkazy - lízingovú zmluvu č. 135280 zo dňa 04.09.2008, Všeobecné zmluvné podmienky lízingu, splátkový kalendár k lízingovej zmluve, záverečný protokol o mimoriadnom ukončení lízingovej zmluvy č. 135280 zo dňa 20.10.2010, jej mimoriadne ukončenie zo dňa 30.04.2010 a ustálil tento skutkový stav veci :
Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 04.09.2008 lízingovú zmluvu č. 135280, predmetom ktorej bolo poskytnutie nájmu s právom kúpy návesu: nákladný valník Fliegl SDS 350. V zmysle tejto zmluvy v spojení so splátkovým kalendárom sa žalovaný zaviazal za užívanie predmetu lízingu zaplatiť zálohu vo výške 7.998,90 eur a platiť žalobcovi splátky po 360,42 eur mesačne so splatnosťou vždy k 4. dňu mesiaca. Žalovaný zaplatil žalobcovi dlžnú sumu v lehote splatnosti iba čiastočne, ďalšie splátky neuhradil. 1/ Dlhuje tak 1,081,20 eur titulom zaostalých splátok : 3 x 360,40 eur, splatnosť: dňa 04.02.2010, 04.03.2010, 04.04.2010. 2/ Dlhuje tak 4.792,20 eur: istina podľa rozpisu splátok zo všetkých dohodnutých nezaplatených lízingových splátok , ktoré sú uvedené v splátkovom kalendári do konca dohodnutej doby lízingu. 3/ Dlhuje tak 492,46 eur: zmluvná pokuta za oneskorenú úhradu lízingovej splátky do faktického vydania predmetu lízingu prenajímateľovi, uhradená zmluvná pokuta 25,23 eur. 4/ Dlhuje tak 97,34 eur: úrok. 5/ Dlhuje tak 504 eur: náklady spojené s dispozíciou s predmetom lízingu po mimoriadnom ukončení lízingovej zmluvy dňom 30.04.2010. Ad 2/ - 5/ po odpočítaní sumy 3.035 eur, za ktorú bol valníkový náves predaný, predstavuje sumu 2.825,77 eur. Suma 2.825,77 eur + ad 1/ - zaostalé splátky vo výške 1.081,20 eur predstavuje žalovaných 3.906,97 eur ako celkové záväzky nájomcu voči prenajímateľovi.
Podľa § 269 ods. 2 Obch. zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa článku 3 písm. a/, d/, k/ Všeobecných zmluvných podmienok lízingu - výška a termín lízingových splátok (ďalej „splátka“) sa určujú v súlade s podmienkami uvedenými v „Splátkovom kalendári“ (príloha č. 2 k LZ) s tým, že prvá periodická splátka je splatná v deň prevzatia predmetu lízingu, pokiaľ LZ výslovne neuvádza, že to tak nie je. Od tohto dátumu sa odvíjajú termíny ďalších splátok podľa dohodnutých období. Splátkový kalendár pri podpise LZ je predbežný a termíny splatnosti lízingových splátok sú uvedené podľa predpokladaného dátumu prevzatia predmetu lízingu dohodnutého nájomcom (čl. 2., ods. a/). V prípade, že skutočný termín dodania predmetu lízingu je iný ako dátum predpokladaného
prevzatia predmetu lízingu, posunú sa termíny splatnosti všetkých lízingových splátok o rozdiel medzi týmito termínmi. Nájomca nie je oprávnený svojvoľne meniť výšku a termíny dohodnutých splátok. Zmena termínu a výšky splátky zo strany nájomcu je možná len po dohode s prenajímateľom, a to formou dodatku k LZ. Doba lízingu sa určuje počtom kalendárnych mesiacov v texte LZ. Doba lízingu sa začína počítať kalendárnym mesiacom, v ktorom dôjde k prevzatiu predmetu lízingu nájomcom a začína plynúť odo dňa prevzatia predmetu lízingu. Doba lízingu sa končí posledným dňom kalendárneho mesiaca určeného ako posledný mesiac doby lízingu. Toto ustanovenie platí pre určenie konca doby lízingu iba v prípade riadneho ukončenia lízingu. Pred riadnym ukončením zmluvy prenajímateľ zašle nájomcovi výzvu, aby nájomca prejavil svoj prípadný záujem o odkúpenie predmetu lízingu za cenu, ktorá bola stanovená v LZ. Ak nájomca na základe tejto výzvy požiada o odkúpenie predmetu lízingu, prenajímateľ je povinný mu tento odpredať po vyrovnaní všetkých záväzkov vyplývajúcich z LZ, ale iba v prípade, ak pred tým nedošlo k rozhodnutiu prenajímateľa o mimoriadnom ukončení lízingovej zmluvy. Ak sa nájomca k tejto výzve nevyjadrí do 14 dní od jej odoslania, resp. nepožiada o odkúpenie predmetu lízingu, predmet lízingu je povinný vrátiť prenajímateľovi na konci doby lízingu.
Podľa článku 5 písm. b/, j/ citovaných Všeobecných podmienok - prenajímateľ má právo mimoriadne ukončiť lízingovú zmluvu len v prípade, že nájomca :
- nezaplatí v termíne určenom v lízingovej zmluve a Splátkovom kalendári vstupnú splátku a poplatok za uzavretie lízingovej zmluvy, alebo
- je v omeškaní s platením lízingovej splátky, resp. zmluvnej pokuty alebo ďalších záväzkov podľa tejto zmluvy po dobu dlhšiu ako 30 dní, alebo
- spôsobuje nevhodným používaním predčasné opotrebenie predmetu lízingu, alebo
- je začaté konkurzné alebo vyrovnacie konanie na majetok nájomcu, alebo
- je rozhodnuté o zrušení nájomcu s likvidáciou, alebo
- prenechá bez súhlasu prenajímateľa predmet lízingu tretej osobe, alebo
- nedodržuje zmluvne dohodnuté podmienky poistenia predmetu lízingu (najmä nesplnenie povinnosti vinkulovať poistné plnenie v prospech prenajímateľa, vrátane nepredloženia dokladu o vinkulácii, neuzavretie poistnej zmluvy v stanovených lehotách, porušenie povinnosti poisteného nájomcom) alebo
- nepredloží doklad o zaplatení povinného zmluvného poistenia (u dopravnej techniky), alebo
- bude viac ako 30 dní v omeškaní so splnením povinností uvedených v bode 2 ods. j/, alebo k/, alebo l/, alebo
- bude viac ako 30 dní v omeškaní so splnením povinností uvedených v bode 3 ods. j/, alebo k/, alebo
- nezabezpečí okamžitú montáž a použiteľnosť predpísaných zabezpečovacích zariadení, prípadne v stanovenej lehote neodovzdá prenajímateľovi doklady o ich namontovaní, alebo
- inak hrubo porušuje ustanovenia tejto zmluvy.
Pri mimoriadnom ukončení lízingovej zmluvy je nájomca na základe vyčíslenia v Záverečnom protokole povinný uhradiť :
- dlžné lízingové splátky a zmluvnú pokutu do rozhodnutia o mimoriadnom ukončení LZ, resp. do zániku predmetu lízingu,
- lízingové splátky a zmluvnú pokutu do rozhodnutia o mimoriadnom ukončení LZ do faktického vydania predmetu lízingu prenajímateľovi, spolu so zmluvnými pokutami,
- istinu podľa rozpisu splátok (čl. 3, ods. c/) zo všetkých dohodnutých nezaplatených lízingových splátok ktoré sú uvedené v Splátkovom kalendári do konca dohodnutej doby lízingu,
- poplatok za mimoriadne ukončenie lízingovej zmluvy podľa aktuálneho sadzobníka prenajímateľa,
- úrok za obdobie od odobratia predmetu lízingu po jeho ďalšiu realizáciu, ktorý je prenajímateľ oprávnený si nárokovať za každý aj začatý kalendárny mesiac vo výške úroku z poslednej lízingovej splátky splatnej pred rozhodnutím o mimoriadnom ukončení lízingovej zmluvy, tento mesačný úrok je uvedený pri danej splátke v rozpise splátok (čl. 3, ods. c/)
- úrok z obdobie od zániku alebo odcudzenia predmetu lízingu po obdržanie úplného poistného plnenia, ktorý je prenajímateľ oprávnený si nárokovať za každý aj začatý kalendárny mesiac vo výške úroku z poslednej lízingovej splátky splatnej pred rozhodnutím o mimoriadnom ukončení lízingovej zmluvy, tento mesačný úrok je uvedený pri danej splátke na rozpise splátok (čl. 3, ods. c/)
- finančné náklady prenajímateľa z mimoriadneho ukončenia lízingovej zmluvy vo výške stanovenej kúpnej ceny, zníženej o obvyklý úrok za obdobie od mimoriadneho ukončenia LZ do termínu jej splatnosti,
- náklady spojené s vyhľadaním, odobratím a skladovaním predmetu lízingu, náklady na jeho ďalšiu realizáciu a poplatky za zmeny v príslušných evidenciách (demontáž, prevoz, skladovanie, poistenie, opravy, inzercia, znalecký posudok a pod.)
- prípadné poistné uhradené prenajímateľom počas akcie na bezplatné poistenie a rozdiel celkového poistného zaplateného prenajímateľom poisťovni a vyfakturovaného poistného nájomcovi,
- prípadný rozdiel medzi obstarávacou cenou predmetu lízingu podľa cenníka dodávateľa platného k termínu kúpy predmetu lízingu a obstarávacou cenou predmetu lízingu uvedenou na lízingovej zmluve, v prípade poskytnutia zľavy dodávateľom predmetu lízingu,
- náklady prenajímateľa vzniknuté povinnosťou odviesť dodatočné danie, poplatky alebo podobné zrážky určené zákonom z dôvodu mimoriadneho ukončenia lízingovej zmluvy, najmä povinnosťou dodatočne odviesť DPH pri odcudzení predmetu lízingu.
Povinnosť mimoriadne ukončiť lízingovú zmluvu písomnou formou si účastníci konania nedohodli ani v lízingových zmluvách ani vo všeobecných podmienkach. K zániku záväzkového vzťahu takýmto spôsobom teda môže dôjsť i ústnym i konkludentným prejavom. To vyplýva z článku VII., odsek 5 záverečných ustanovení lízingovej zmluvy, podľa ktorých vzťahy prenajímateľa a nájomcu, ktoré táto zmluva výslovne neupravuje, sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka, lízingová zmluva bola platne ukončená.
S poukazom na takto ustálený skutkový a právny stav bol na mieste záver, že nárok žalobcu je opodstatnený čo do položky 1/ 1.081,20 eur titulom zaostalých splátok, čo do položky 2/ 4.792,20 eur titulom dlžnej istiny, čo do položky 3/ 492,46 eur titulom Zmluvnej pokuty, čo do položky 4/ 97,34 eur titulom úroku, čo do položky 5/ 504 eur titulom nákladov spojených s dispozíciou s predmetom lízingu, a to s odpočítaním sumy 3.035 eur ako kúpnej ceny valníkového návesu, za ktorý bol žalobcom dňa 15.07.2010 tretej osobe predaný, spolu je to 3.906,79 eur. Podľa Protokolu o prevzatí predmetu kúpy (čl. 146 spisu) prevzal kupujúci Marián Gašparovič, Autodoprava od predávajúceho VÚB Leasing a. s. náves nákladný valníkový Fliegl SDS 350 EČ: DS 427 YD, kupujúci vykonal prehliadku predmetu kúpy a vyskúšal jeho funkčnosť. Podľa kúpnej zmluvy č. 135280 zo dňa 15.07.2010 (čl. 144 spisu) bola kúpna cena 3.035 eur. Podľa vyjadrenia žalobcu (čl. 142 spisu) predajná cena predstavovala cenu obvyklú s prihliadnutím na rok výroby (2002), používanie a technický stav návesu. Žalobca dňa 16.05.2013 pripojil technickú fotodokumentáciu (čl. 180 - 186 spisu). Túto technickú fotodokumentáciu súd zaslal spoločnosti Fliegl - Slovakia spol. s r. o., výhradnému dovozcovi návesov Fliegl so žiadosťou, aby mu oznámil obvyklú cenu nákladného valníkového návesu Fliegl DSD 350, rok výroby 2002 s prihliadnutím na jeho technický stav, vrátane zjavného čiastočného poškodenia (čl. 190 spisu). Spoločnosť súdu dňa 08.07.2013 (čl. 199 spisu) túto cenu odhadla v rozsahu od 3.500- do 4.000 eur bez DPH. Tzn. že k sume 4.000 eur treba pripočítať 19 % DPH, čo sa rovná sume 4760 eur. A práve to je obvyklá kúpna cena návesu. Tento záver súdu sa opiera o Stanovisko NS ČR Judikát Cpjn 204/2007 o tzv. konečnom vyrovnaní záväzkov strán na základe dohody strán v zmluve o finančnom lízingu v zmysle ktorého je nutné od lízingových splátok odpočítať výťažok z predaja predmetu lízingu. Právo na zaplatenie všetkých splátok je dané špecifickým charakterom finančného lízingu. Lízingové splátky v sebe zahŕňajú náklady na zadováženie predmetu lízingu vrátane úrokov, ktoré je lízing prenajímateľ povinný platiť peňažnému
ústavu, aj zisk, ktorý získa. Má právo na vrátenie predmetu lízingu. Tomuto právu zodpovedá povinnosť lízingového nájomcu vrátiť predmet lízingu na vlastné náklady a nebezpečenstvo. Pri predaji predmetu lízingu je lízing prenajímateľ povinný postupovať s náležitou starostlivosťou. Ak by sa predajná cena (3.035 eur) podstatne odchyľovala od obvyklej ceny, je treba pri odpočítaní vyjsť z tejto obvyklej ceny (4790 eur). Právo lízingového nájomcu na vrátenie výťažku z predaja predmetu lízingu možno dovodiť z ustanovenia § 351 ods. 2 Obch. zákonníka. Preto je na mieste záver, že žalobca mal povinnosť vykonať odpočet obvyklej ceny tejto veci vo výške 4.790 eur. Ak odpočítal menej (3.035 eur), musí tento rozdiel znášať zo svojho. Rozdiel 4.760 eur mínus 3.035 eur = 1.725 eur preto súd odpočítal z uplatnených 3.906,97 eur, čo je 2.181,97 eur. Na zaplatenie tejto sumy má žalobca nepochybne právo.
Žalovaný podal dňa 05.04.2013 vzájomný návrh (čl. 164 spisu). Odôvodnil ho v zmysle § 97 ods. 1 O. s. p. titulom práva žalovaného na vyplatenie svojpomocnej investície na opravu návesu po havárii dňa 24.03.2010 v sume 3.500 eur, čo prestavuje cenu náhradných dielcov použitých na svojpomocnú opravu, náhradné dielce, to sú 2 ks stĺpkov, zhrňovacia strešná konštrukcia, hliníkové predné čelo, 3 ks hliníkových bočníc, 2 ks preglejky na podlahu, nepoškodená plachta, kúpil od predajcu Almbroka (čl. 166 spisu).
Žalobca k vzájomnému návrhu dňa 16.05.2013 (čl. 177 spisu) uviedol, že v zmysle čl. 2 písm. f/, i/ Všeobecných zmluvných podmienok: chyby a nedostatky predmetu lízingu nezbavujú nájomcu povinnosti platiť lízingové splátky v dohodnutej výške a termínoch. Ak predmet lízingu má vady, pre ktoré ho nemožno riadne užívať, alebo takéto užívanie sťažujú, nájomca nemá právo na poskytnutie náhradného predmetu lízingu, rovnako nemá nárok na zníženie ani odpustenie lízingových splátok. Všetky náklady spojené s prevádzkou, opravami a údržbou predmetu u vozidla spolu s povinným zmluvným poistením a cestnou daňou, hradí nájomca.
1/ K skutkovej podstate škody:
Lízingová zmluva ani Všeobecné zmluvné podmienky bližšie nedefinujú pojem škody a ani neupravujú rozsah jej náhrady. Preto treba v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenie všeobecnej úpravy Obch. zákonníka, teda § 373 a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového, teda peňažného plnenia. Pre posúdenie predmetnej právnej veci tvoriacej obsah vzájomného návrhu je významné, že škoda ako predpoklad vzniku zodpovednosti je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej súvislosti s právnym úkonom.
V čl. 2 písm. f/, i/ Všeobecných zmluvných podmienok vôbec žiadna povinnosť nájomcu oznámiť prenajímateľovi bez zbytočného odkladu potrebu opráv nevznikla, a preto ani nevznikla zodpovednosť za škodu, ktorá by nesplnením takejto povinnosti voči prenajímateľovi ako vlastníkovi predmetu lízingu nastala. Z tohto článku však nevyplýva, že by náklady spojené s udržiavaním podstaty predmetu lízingu mal znášať nájomca zo svojho. Vyplýva to i z vyjadrenia splnomocneného zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 25.09.2013, kedy uviedol, že ak mienil žalovaný uplatniť náklady súvisiace s opravou (havarovaného) návesu, mal by mať náves opravený v autorizovanom servise, nie svojpomocne. V tomto smere preto súd uzatvára, že z čl. 2 písm. f/, i/ Všeobecných zmluvných podmienok vyplýva povinnosť nájomcu udržiavať podstatu predmetu lízingu, avšak na náklady prenajímateľa, bez akejkoľvek oznamovacej povinnosti v tomto smere a taktiež bez akýchkoľvek právnych následkov, ktoré by mali nastať, ak si nesplní zmluvne dojednanú povinnosť opraviť predmet lízingu výhradne v autorizovanom servise. Nájomca vykonal svojpomocnú opravu. Nesplnením povinnosti vykonať opravu v autorizovanom servise prenajímateľovi nevznikla žiadna škoda, v tomto konaní si žiadnu neuplatnil, pričom splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 25.09.2013 výslovne uviedol, že hodnota (následne po odobratí predaného) návesu nemá vplyv na náklady uplatňované v tomto konaní žalovaným, z čoho súd vyvodil, že náves pri tomto predaji nebol deklarovaný ako havarovaný a neopravený, ale ako plne spôsobilý cestnej premávky.
Ku vzniku povinnosti prenajímateľa nahradiť škodu, ktorá mala nájomcovi vzniknúť, investíciu do havarovaného valníkového návesu treba, aby boli kumulatívne splnené všetky tri zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú protiprávny úkon, škoda a príčinná súvislosť medzi nimi. Z tohto plynie, že v prípade nesplnenia čo i len jedného z predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu, nemožno poškodenej strane nárok na náhradu škody priznať. Nákupom náhradných dielcov v sume 3.500 eur nepochybne ujma v majetkovej sfére poškodeného nájomcu nastala. Nastal i protiprávny úkon kedy mu za tieto vložené investície prenajímateľ ako vlastník predmetu lízingu nezaplatil.
Pokiaľ ide o vzťah príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkon a škodou, v právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Súd preskúmal, či príčinná súvislosť nechýba pri aplikácii všeobecne platného ustanovenia § 374 Och. zákonníka, ak ide o okolnosti vylučujúce zodpovednosť za škodu. Zodpovednosť povinnej strany je totiž v špecifických prípadoch vylúčená, a to z dôvodu porušenia preventívnych povinností poškodeným nájomcom. Ide o prípad nedostatku súčinnosti poškodenej strany (§ 376 ObZ) o prípad predchádzania vzniku škody (§ 382 ObZ), o prípad zakročovacej povinnosti (§ 384 ObZ), kedy ide o vždy o spoluspôsobenie škody poškodeným. Vo všetkých prípadoch chýba príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením povinnosti zodpovednou osobou a vznikom škody. Ide o liberačný dôvod. Liberačný dôvod bol v tomto prípade naplnený. Napokon nedostatok súčinnosti poškodeného nájomcu viedol až k odobratiu predmetu lízingu a zániku lízingovej zmluvy, ako vecne správne namietol splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 25.09.2013.
Žalovaný v tomto konaní namietol neplatnosť čl. 2 písm. i/ Všeobecných zmluvných podmienok.
2/ K skutkovej podstate neplatnosti právneho úkonu:
Podľa § 267 ods. 1 Obch. zák., ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník. To neplatí pre zmluvy uzatvorené podľa druhej časti tohto zákona.
V zmysle tohto ustanovenia treba každý dôvod neplatnosti právneho úkonu posudzovať podľa tohto, či je ustanovený na ochranu len jedného účastníka alebo nie. Relatívne neplatným bude len ten právny úkon, ktorého dôvod neplatnosti chráni záujem len jedného účastníka právneho vzťahu. Domáhať sa neplatnosti potom môže len ten účastník právneho vzťahu, ktorého záujmy boli dôvodom neplatnosti dotknuté. Výkonu práva z čl. 2 písm. i/ Všeobecných zmluvných podmienok treba odoprieť právnu ochranu, pretože je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku (§ 265 ObZ). Prenajímateľ bol vlastníkom predmetu lízingu. Vlastníctvo zaväzuje a nevyplývajú z neho len úžitky (dosiahnutie zisku v podnikaní), avšak i náklady. Náklady spojené s prevádzkou predmetu lízingu hradí nájomca zo svojho, vrátene opráv. Tzn., že udržiavanie podstaty predmetu lízingu má za povinnosť nájomca, a to i napriek tomu, že i za to platí prenajímateľovi lízingovej splátky. To je v súlade s podstatou finančného lízingu na druhej strane klauzula čl. 2 písm. i/ Všeobecných zmluvných podmienok neobsahuje záväzok ako nájomcu ani prenajímateľa znášať opravy na vlastné náklady. Nesvedčí to o inom ako o zlej viere prenajímateľa a privádza to nájomcu do stavu právnej neistoty. Zlá viera vyplýva aj z formulára záverečného protokolu o mimoriadnom ukončení lízingovej zmluvy č. 135280, ktorá položku nákladov spojených s opravami predmetu lízingu v rámci „vyrovnania záväzkov a pohľadávok“ neobsahuje vôbec a to ani ako nulová položka, v neprospech nájomcu obsahuje„ náklady spojené s vyhľadaním, odobratím a skladovaním predmetu lízingu, náklady na jeho ďalšiu realizáciu a poplatky za zmeny v príslušných evidenciách (demontáž, prevoz, skladovanie, poistenie, opravy, inzercia, znalecký posudok a pod.)“. V tomto smere ide o typický nepoctivý obchodný styk. Naopak v tomto smere sa správal ekonomicky a racionálny nájomca, ak valníkový náves opravil sám a poškodené dielce vymenil za bezvadné. Hodnota týchto dielcov, ktoré sám vyrobiť nevedel, ale musel ich zadovážiť, predstavuje sumu 3.500 eur (stĺpky 2 ks, zhrňovacia strešná konštrukcia, hliníkové predné čelo, hliníkové bočnice 3 ks, preglejka na podlahu 2 ks, plachta). Ide o náhradné dielce, za ktoré by musel prenajímateľ ako vlastník predmetu lízingu zaplatiť bez ohľadu na to, kým by bola oprava
valníkového návesu po havárii vykonaná. V tejto súvislosti poistné plnenie nie ej relevantné a sám žalobca poistné plnenie zmaril (viď oznámenie poisťovne na čl. 26 spisu), čo opäť svedčí o zlej viere žalobcu.
Podľa § 268 Obch. zák., kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre náhradu tejto škody platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti (§ 373 a nasl.).
Výklad k citovanému ustanoveniu je nasledovný: “Zodpovednosť za škodu spôsobenú neplatnosťou právneho úkonu upravuje všeobecne OZ v § 42. Vzhľadom na to, že zodpovednosť v zmysle § 42 OZ je spojená so všeobecnými úpravami zodpovednosti za škodu, ktorá je koncipovaná na princípe prezumovaného zavinenia, na obchodné vzťahy, ktoré sú ovládané objektívnou zodpovednosťou, je nepoužiteľná. Preto ObZ má v tomto smere špeciálnu úpravu zodpovednosti. Ide o špeciálnu zodpovednosť vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti za škodu upravenú v ObZ (§ 373 a nasl.). Zákon tu záväzkom na náhradu škody sankcionuje každého, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, v dôsledku ktorej vznikla škoda, ide teda o objektívnu zodpovednosť. Zákonodarca tu koncipuje špeciálnu úpravu liberačného dôvodu, ktorý spočíva v tom, že oprávnená osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela, teda ide o nedostatok dobrej viery oprávnenej strany. Vyžaduje sa skutočná vedomosť o neplatnosti právneho úkonu (zákon nepoužíva formuláciu „vedieť musel“). Vzhľadom na túto špeciálnu úpravu liberačného dôvodu, v týchto prípadoch nemožno použiť ustanovenie § 374 upravujúcu liberačné dôvody pri všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu. Tak isto je tu špeciálne koncipovaný protiprávny úkon, ktorým je spôsobenie neplatnosti právneho úkonu. Ide tu o zodpovednosť mimozmluvnú (deliktuálnu), pretože nie je dôsledkom porušenia zmluvnej povinnosti. Povinný subjekt je ten, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu. Pri tom nie je rozhodujúce, či túto neplatnosť zavinil, alebo nie. Povinnou osobou nemusí byť len niekto z účastníkov právneho úkonu, ale aj tretia osoba, ktorá napr. poskytovala pre takýto právny úkon informácie. Oprávnenou osobou je osoba, ktorej bol právny úkon určený. Pokiaľ ide o náhradu škody, musia byť splnené aj ďalšie náležitosti, ako je príčinná súvislosť medzi neplatnosťou právneho úkonu a vznikom škody, ako aj medzi správaním zodpovednej osoby a vznikom neplatnosti právneho úkonu. Ustanovenie v tomto smere odkazuje na obdobné použitie všeobecných ustanovení o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti (§ 373 a nasl.).
Z citovaného ustanovenia a komentára Obch. zák. (Oľga Ovečková a kol.) vyplýva, že jediným liberačným dôvodom je nedostatok dobrej viery na strane žalovaného. Jeho skutočná vedomosť o neplatnosti právneho úkonu - článku 2 písm. i/ Všeobecných zmluvných podmienok v tomto konaní nebola preukázaná, pričom nepostačuje, že o tejto neplatnosti žalovaný musel vedieť, keďže lízingová zmluva spolu so Všeobecnými zmluvnými podmienkami uzavrel. Súd má preto vznik škody vo výške 3.500 eur za preukázaný, má za preukázaný protiprávny úkon žalobcu, ktorým je spôsobenie neplatnosti právneho úkonu - čl. 2 psím. i/ Všeobecných zmluvných podmienok, pričom je naplnený i tretí predpoklad vzniku zodpovednosti škodcu za škodu, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a neplatnosťou právneho úkonu, pretože ak by Všeobecné zmluvné podmienky obsahovali platnú klauzulu o náhrade nákladov spojených s opravami predmetu lízingu, vrátene nositeľa týchto nákladov, pristúpil by nájomca k svojpomocnej oprave na vlastné náklady iba v prípade, že by mu boli prenajímateľom uhradené alternatívne, že by boli v prípade (akéhokoľvek) ukončenia lízingovej zmluvy vedené ako pohľadávka voči prenajímateľovi. V opačnom prípade mohol (a zrejme aj mal) ponechať predmet lízingu neopravený, najmä, ak by mal vedomosť o zo strany splnomocneného zástupcu žalobcu tvrdenej skutočnosti, že valníkový náves mohol v zmysle čl. 2 písm. I / Všeobecných zmluvných podmienok opraviť len autorizovaný servis a preto, že mu za jeho opravu nič nepatrí. Naopak to bol žalovaný, ktorý sa zachoval ako správny hospodár, a keďže na to mal potrebné znalosti a zručnosti, sám havarovaný náves opravil a kvalitu tejto opravy následne nenamietal ani prenajímateľ ani subjekt, ktorý predmet lízingu nájomcovi odobral, ani kupujúci. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi správaním zodpovednej osoby (prenajímateľa) a vznikom neplatnosti právneho úkonu, tá je daná jednoznačne vopred naformulovanými lízingovými podmienkami zo strany prenajímateľa, ktoré nájomca, i keď bol podnikateľom, ťažko mohol ovplyvniť, alebo ich prijímal bez výhrad, alebo v opačnom prípade by s ním prenajímateľ lízingovú zmluvu neuzavrel.
3/ K skutkovej podstate finančného lízingu:
Subjektívne právo účastníkov zmluvy nesmie neprimerane oslabovať zásady poctivého obchodného styku za dodržania princípu právnej istoty. Ak veriteľ uzatvára zmluvu s dlžníkom, ktorá z ekonomického hľadiska predstavuje väčšie riziko, aby získal zisk - nakoľko ten je cieľom jeho podnikania - musí zmluvné vzťahy definovať jednoznačne aby vylúčil ich iný výklad a aby si tak zabezpečil splnenie záväzku. Článok 2 písm. i/ Všeobecných zmluvných podmienok jednoznačne definovaný nie je, možno ho vykladať v prospech i v neprospech dlžníka. Nemožno preto dlžníkovi vytýkať, že namieta neplatnosť tohto článku. Ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Súd zdôrazňuje, že princíp právnej istoty musí byť dodržaný a tým aj zásady poctivého obchodného styku práve v prípade záväzkov založených lízingovou zmluvou, nakoľko právna podstata lízingu nemá v SR špeciálne zakotvenie v konkrétnom právnom ustanovení. Finančný lízing je špecifický súkromnoprávny inštitút, lízingová zmluva je nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 2 ObZ. Jej podstatou je finančná služba spočívajúca v zadovážení predmetu lízingu v prenechaní lízingovému nájomcovi na dočasné užívanie a konečne v zaistení prevodu vlastníctva predmetu lízingu na lízingového nájomcu. Za túto finančnú službu zjednávajú účastníci lízingovej zmluvy lízingovú odmenu, splatnú v zásade v pravidelných platbách s tým, že všetky náklady a všetky riziká spojené s predmetom lízingu nenesie lízingový prenajímateľ, ako je obvyklé u bežného nájmu, ale naopak lízingový nájomca. Avšak práve vzhľadom na to, že ani ObZ ani OZ takýto typ zmluvy osobitne neupravujú, musia byť vzájomné práva a povinnosti upravené v zmluve tak, aby žiadne ustanovenie zmluvy alebo jej obchodných podmienok (VLP) nevzbudzovali žiadne pochybnosti, nakoľko zásada zmluvnej voľnosti, na ktorej stojí Obchodný zákonník ich v tomto smere nijako neobmedzuje. Avšak článok 2 písm. i/ Všeobecných zmluvných podmienok takéto pochybnosti vzbudzuje.
Súd tak uzatvára nasledovné:
Žalobca má právo na plnenie v sume 2.181,97 eur.
Žalovaný má právo na náhradu škody v sume 3.500 eur.
Podľa § 358 Obch. zák., na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
Výklad k citovanému ustanoveniu je nasledovný:
Započítanie jednostranným právnym úkonom je prípustné, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a pritom ide o pohľadávky, z ktorých ani jedna nie je vylúčená zo započítania, a to ani dohodou strán, ani zákonom. Následkom započítania je, že vzájomne započítané pohľadávky sa zrušujú, pokiaľ sa kryjú. Pokiaľ by sa pohľadávky nekryli úplne, t. j. jedna pohľadávka by prevyšoval a druhú, pohľadávka v rozsahu prevýšenia trvá ďalej. Zánik vzájomných pohľadávok nastane ex tunc od okamihu, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Nie je teda rozhodujúce, kedy prišiel prejav smerujúci k započítaniu druhej strane.
Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi trvá aj naďalej v rozsahu 1.318,03 eur, pričom žalobca ju dobrovoľne splniť odmieta. Súd mu preto túto povinnosť uložil.
Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní bolo uplatnených viac nárokov, rozhodne súd o náhrade trov konania až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).