Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13S-141-2012.pdf
PDF · 101.76 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/141/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraj Florovič a JUDr. Ing. Miroslav Manďák, v právnej veci navrhovateľa: B., R., T., proti odporcovi: I., T., I., v konaní o vyslovenie nesúladu všeobecného záväzného nariadenia odporcu č. 5/2009 zo dňa 10. septembra 2009 so zákonom, jednomyseľne takto
rozhodol:
Všeobecne záväzné nariadenie I. č. 5/2009 zo dňa 10. septembra 2009 v časti článku III. odsek 4, článku IV. odsek 2 a článku V. odsek 1, 2, 5 nie je v súlade s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 13 ods. 5 a ods. 10 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, so zákonom č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov a s ustanovením § 86 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaním zo dňa 9. októbra 2012, označeným ako žaloba, žiadal rozhodnúť o nesúlade ustanovenia článku III. odsek 4, článku IV. odsek 2 a článku V. odsek 1, 2, 5 Všeobecne záväzného nariadenia I. I. č. 5/2009 o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov zo dňa 10. septembra 2009 so zákonom. Zároveň žiadal dočasne pozastaviť účinnosť napadnutých ustanovení predmetného všeobecne záväzného nariadenia. Pokiaľ ide o článok III. odsek 4 preskúmavaného nariadenia, navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že z interpretácie § 2 zákona č. 219/1996 Z.z. vyplýva, že zámerom zákonodarcu nebolo zaviesť všeobecnú prohibíciu požívania alkoholických nápojov, ale ochranu pred zneužívaním alkoholických nápojov určenými druhovo vymedzenými skupinami. Zákonodarca neumožňuje obci (mestu) obmedzovať základné práva a slobody jednotlivca nad nevyhnutnú mieru. Samotný zákon č. 219/1996 Z.z. v ust. § 3 ods. 1 predpokladá, aby zákazy a obmedzenia v ňom ustanovené boli náležite verejnosti oznámené na miestach, kde ich nemožno prehliadnuť. V uvedenom článku predmetného všeobecne záväzného nariadenia však občan reálne nemá ako zistiť, kde sa nachádza takto vymedzená hranica miesta, na ktoré sa vzťahuje uvedený zákaz a kde mu potenciálne hrozí uloženie sankcie. Z citovaného všeobecne záväzného nariadenia zároveň vyplýva, že v časovo vymedzených úsekoch je v podstate celoročne zakázaný predaj, podávanie a požívanie alkoholických nápojov na ním označených miestach, čo je v rozpore s § 2 ods. 4 zákona č. 219/1996 Z.z.. Navrhovateľ zdôraznil, že verejnosť musí byť na zákazy a obmedzenia na verejne prístupných miestach náležite upozornená. Citované ustanovenie pôsobí zmätočne i vtom smere, že v úvode predmetného článku sa zakazuje predaj, podávanie alebo požívanie alkoholických nápojov na miestach určených pod písm. a)
- f), no vzápätí pod písm. a), b), d), e), f) sa upravuje len zákaz požívania alkoholických nápojov na týchto miestach. Rovnako tak z ustanovení písm. a) a b), týkajúcich sa výnimiek zo zákazu vyplýva, že na terasách reštauračných zariadení možno požívať alkoholické nápoje bez časového obmedzenia.
K článku IV. odsek 2 nariadenia navrhovateľ uviedol, že obce sú oprávnené len na obmedzenie alebo zákaz predávania, podávania a požívania alkoholických nápojov, zákon im nedal oprávnenie zverejňovať text všeobecne záväzného nariadenia. Článku V. ods. 1 všeobecne záväzného nariadenia navrhovateľ vytýkal, že do predmetného článku je pretransformované ust. § 12 zákona č. 219/1996 Z.z.. Citované ustanovenie všeobecne záväzného nariadenia upravuje sankciu za porušenie nariadenia, avšak takéto porušenie zákazu nemožno sankcionovať sankciou, ktorou sa postihuje porušenie zákazu stanoveného zákazom. K článku V. odsek 2 všeobecne záväzného nariadenia navrhovateľ uviedol, že v zmysle § 86 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. môže obec prejednávať priestupky porušenia všeobecne záväzného nariadenia obce len v blokovom konaní, čo v danom prípade vzhľadom na úpravu priestupkového konania nie je možné. V zmysle § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. má jedine starosta oprávnenie písomne poveriť zamestnanca obce rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch, alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Z uvedeného vyplýva, že nie je prípustné, aby mestské zastupiteľstvo prostredníctvom nariadenia určilo, kto bude ukladať pokuty za porušenie nariadenia - t.j. v danom prípade Oddelenie sociálnych služieb I. I.. K článku V. ods. 5 všeobecne záväzného nariadenia navrhovateľ uviedol, že v predmetnom článku bola prepisovaním zákonnej úpravy od uvedeného nariadenia vytvorená úprava, ktorá je v rozpore so zákonom. Navrhovateľ zároveň konštatoval, že nakoľko väčšina ustanovení predmetného všeobecne záväzného nariadenia vrátane jeho napadnutých častí je prepísaná len zo zákona č. 219/1996 Z.z., javí sa takáto úprava nadbytočná. Pri tvorbe nariadenia na tomto úseku bolo potrebné zamerať sa len na ustanovenie činností, ktorých vykonávanie je možné v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. zakázať alebo obmedziť na určitý čas alebo na určitom mieste.
Navrhovateľ podal proti článku III. odsek 4, článku IV. odsek 2 a článku V. odsek 1, 2, 5 Všeobecne záväzného nariadenia I. I. č. 5/2009 protest prokurátora č. Pd 46/12-7 zo dňa 18. júna 2012. Navrhovateľ v proteste konštatoval porušenie zákona v napadnutých častiach predmetného všeobecne záväzného nariadenia. I. I. uznesením č. 75/2012 rozhodlo, že protestu prokurátora proti Všeobecne záväznému nariadeniu I. I. č. 5/2009 nevyhovuje.
Tunajší súd výzvou zo dňa 30. októbra 2012 vyzval odporcu, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy doručil súdu originál spisu, ktorý sa vzťahuje na danú vec. Uvedená výzva bola odporcovi riadne doručená dňa 5. novembra 2012, čo má súd za preukázané z vrátenej doručenky.
Uznesením zo dňa 11. decembra 2012, č. k. 13S/141/2012-36 tunajší krajský súd dočasne pozastavil účinnosť článku III. odsek 4, článku IV. odsek 2 a článku V. ods. 1, 2, 5 Všeobecne záväzného nariadenia I. I. č. 5/2009 do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 13S/141/2012.
Odporca na výzvu súdu zo dňa 30. októbra 2012 nereagoval a súdu ani do dňa konania hlavného pojednávania, t.j. do dňa 9. októbra 2013, na ktoré sa bez ospravedlnenia nedostavil, nepredložil úplný a v origináli žurnalizovaný administratívny spis vzťahujúci sa na danú vec.
Krajský súd v Trenčíne ako súd príslušný na konanie podľa § 250zfa ods. 3 O.s.p. preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu na preskúmanie a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že Všeobecne záväzné nariadenie I. I. č. 5/2009 zo dňa 10. septembra 2009 v napadnutej časti nie je v súlade s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 13 ods. 5 a ods. 10 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, so zákonom č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov a s ustanovením § 86 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že účelom a predmetom konania o preskúmanie zákonnosti všeobecne záväzných nariadení územnej samosprávy je posúdenie obsahového súladu právneho predpisu nižšej právnej sily s predpisom vyššej právnej sily.
V zmysle ustanovenia § 250zfa ods. 1 O.s.p., ak obec, alebo vyšší územný celok nezruší, alebo nezmení na základe protestu prokurátora svoje všeobecne záväzné nariadenie, môže prokurátor vo veciach územnej samosprávy podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom. Vo veciach pri plnení úloh štátnej správy môže prokurátor podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov starosta je štatutárnym orgánom obce. Starosta môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch, alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení.
Podľa § 13 ods. 10 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa obec dozvedela o tom, kto sa konania podľa odseku 8 dopustil, najneskôr však do troch rokov od porušenia nariadenia alebo nesplnenia povinnosti podľa odseku 8 písm. c). Pri ukladaní pokút sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Výnos pokút je príjmom obce.
Podľa § 86 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v blokovom konaní môžu prejednávať obce priestupky proti verejnému poriadku podľa § 47 a 48, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49, priestupky proti majetku podľa § 50, ako aj priestupky proti poriadku v správe vykonávanej obcou (§ 21 ods. 1, § 24 ods. 1 písm. c), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 písm. b), § 30 ods. 1, § 32 ods. 1, § 34 ods. 1, § 35 ods. 1, § 45 a 46) a priestupky porušenia všeobecne záväzného nariadenia obce.
Predmetné ustanovenie § 250zfa Občianskeho súdneho poriadku, t.j. konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce a vyššie územného celku so zákonom, nariadením vlády a všeobecnými záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, bolo zaradené k osobitným konaniam v správnom súdnictve novelou Občianskeho súdneho poriadku a to zákonom č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15. októbra 2008. Toto ustanovenie vychádza z čl. 125 ods. 1 písm. c), d) Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého je zrejmé, že Ústava Slovenskej republiky pripúšťa možnosť, aby o súlade všeobecných záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy so zákonmi vo veciach územnej samosprávy (čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky) a so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy vo veciach prenesenej štátnej správy (čl. 71 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) mohol rozhodovať okrem ústavného súdu aj iný, t.j. všeobecný súd. Podľa dôvodovej správy k novele O.s.p. (zákon č. 384/2008 Z.z.) zmena vychádza aj z požiadavky, aby ústavný súd rozhodoval, pokiaľ je to možné, len o najzávažnejších veciach, čo odôvodňuje úvahu o presune preskúmania zákonnosti všeobecne záväzných nariadení všeobecnými súdmi.
Všeobecne záväzné nariadenie vydáva územná samospráva na plnenie úloh samosprávy obce, mesta či vyššieho územného celku, alebo ak to ustanovuje zákon; takéto všeobecne záväzné nariadenie nesmie odporovať ústave ani zákonom. Vo veciach, v ktorých obec, mesto či vyšší územný celok plnia úlohy štátnej správy, môžu vydať nariadenie len na základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach; takéto nariadenie nesmie odporovať ani inému všeobecne záväznému právnemu predpisu.
V danej veci bolo predmetnom konania posúdenie súladu Všeobecne záväzného nariadenia I. I. č. 5/2009 zo dňa 10. septembra 2009, konkrétne článku III. odsek 4, článku IV. odsek 2 a článku V. ods. 1, 2, 5, so zákonom.
V zmysle článku III. odsek 4 predmetného všeobecne záväzného nariadenia odporcu sa zakazuje predaj, podávanie a požívanie alkoholických nápojov na týchto určených verejných priestranstvách a v tomto časovom období:
a) T. I. M. D. - zákaz požívať alkoholické nápoje na verejných a verejne prístupných priestranstvách v čase od 7,00 do 6,00 hod. nasledujúceho dňa, s výnimkou terás reštauračných zariadení,
b) Ulica C. - zákaz požívať alkoholické nápoje na autobusovej stanici a v okolí domu kultúry G. S. v čase od 14,00 do 6,00 hod. nasledujúceho dňa, s výnimkou terás reštauračných zariadení,
c) autobusové nástupištia na území I. v čase od 6,00 hod. do 5,00 hod. nasledujúceho dňa,
d) detské ihriská - zákaz požívať alkoholické nápoje na detských ihriskách na území I. I. v čase od 6,00 hod. do 5,00 hod. nasledujúceho dňa,
e) školy a školské zariadenia, CVČ a verejné priestranstvá v okolí týchto zariadení do 100 m - zákaz požívať alkoholické nápoje sa vzťahuje na zariadenia pre deti a mládež v čase od 7,00 hod. do 6,00 hod. nasledujúceho dňa,
f) parky, na cintoríny, okolie kostolov a okolie múzea G. - zákaz požívať alkoholické nápoje v daných lokalitách a vo vzdialenosti 50 m od nich v čase od 14,00 hod. do 5,00 hod. nasledujúceho dňa.
Podľa článku IV. odsek 2 všeobecne záväzného nariadenia text oznamu podľa ods. 1 musí byť jednoznačný, výrazný, dobre viditeľný a umiestnený na vhodnom podklade. Súčasťou tohto oznamu musí byť citácia tohto všeobecne záväzného nariadenia a zákona č. 216/1996 Z.z..
Podľa článku V. ods. 1 všeobecne záväzného nariadenia právnickej, alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá porušila zákaz, obmedzenie, alebo povinnosť uvedenú v článku III ods. 1 písm. a) a b), v článku III. odsek 2 a v článku IV., môže uložiť mesto pokutu od 165,- eur do 6.638,- eur.
V zmysle článku V. odsek 2 všeobecne záväzného nariadenia za porušenie článku III. ods. 2 a 3 maloletou osobou uloží I. I., oddelenie sociálnych služieb, zákonnému zástupcovi maloletého pokutu do výšky 33,- eur.
Podľa článku V. ods. 5 všeobecne záväzného nariadenia pokutu podľa odseku 1 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď zákaz, obmedzenie, alebo povinnosť boli porušené.
Vo všeobecnosti platí, že pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu (v danom prípade všeobecne záväzného nariadenia) je nevyhnutné, aby súd vychádzal z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu (odporcu).
Pod pojmom spis žalovaného správneho orgánu podľa § 250d ods. 1 O.s.p. sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu v danej veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (R66/1998).
Vzhľadom na skutočnosť, že odporca napriek výzve tunajšieho súdu v súdom určenej lehote (a ani dodatočne do dňa konania hlavného pojednávania, na ktoré sa bez ospravedlnenia nedostavil) nepredložil súdu originál svojho administratívneho spisu vzťahujúceho sa na danú vec a súčasne sa k predmetnej veci žiadnym iným spôsobom ani nevyjadril, krajský súd pri preskúmaní veci mohol vychádzať iba zo skutočností namietaných v návrhu navrhovateľa a prednesených na hlavnom pojednávaní.
Článok III. ods. 4 všeobecne záväzného nariadenia odporcu obsahuje výpočet verejných priestranstiev, na ktorých sa zakazuje predaj, podávanie a požívanie alkoholických nápojov vrátane určeného časového rozpätia, v rámci ktorého uvedený zákaz platí. Podľa názoru krajského súdu však občania zo znenia predmetného článku nemajú ako rozlíšiť, ktoré časti napr. T. M. R. D. majú charakter verejných a verejne prístupných priestranstiev. Taktiež pojmy ako ,,okolie domu kultúry“ ,,verejné priestranstvo v okolí týchto zariadení do 100 m“ (od škôl, školských zaradení, CVČ), ,,vo vzdialenosti 50 metrov od nich“ (od parkov, cintorínov, okolia kostolov a okolia múzea G.) sú formulované nejasne, nejednoznačne. Občan nemá možnosť reálne zistiť, kde sa nachádza takto vymedzená hranica uvedených verejných priestranstiev, na ktoré sa vzťahuje predmetný zákaz a kde občanovi uloženie sankcie potenciálne hrozí. Rovnako tak formulácia uvedeného článku je podľa názoru krajského súdu zmätočná. V úvode tohto ustanovenia sa uvádza, že sa zakazuje predaj, podávanie a požívanie alkoholických nápojov na verejných priestranstvách pod písmenami a) až f), avšak jednotlivé písmená a), b), d), e), f) určujú už len zákaz požívania alkoholických nápojov na týchto miestach. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je jasné, či na uvedených priestranstvách je zakázaný predaj, podávanie a požívanie alkoholických nápojov, alebo len požívanie alkoholických nápojov. Krajský súd zastáva právny názor, že verejnosť musí byť na zákazy a obmedzenia na verejne prístupných miestach náležite upozornená a takéto miesta musia byť vymedzené tak, aby prijatá norma nespôsobila stav interpretačnej a právnej neistoty.
Pokiaľ ide o článok IV. ods. 2 všeobecne záväzného nariadenia odporcu krajský súd uvádza, že zásah do práv a ukladanie povinností obcou (mestom) musí byť v súlade so zákonom. Obce (mestá) sú splnomocnené len na obmedzenie alebo zákaz predávania, podávania a požívania alkoholických nápojov, zákon im však nedáva oprávnenie ukladať povinnosť zverejňovať text všeobecne záväzného nariadenia.
K článku V ods. 1 predmetného všeobecne záväzného nariadenia tunajší súd uvádza, že do predmetného ustanovenia je pretransformované znenie § 12 ods. 1 zákona č. 219/1996 Z.z. Uvedené ustanovenie umožňuje obci uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá porušila zákaz, obmedzenie alebo povinnosť uvedenú v § 2 ods. 1 písm. a) a b), v § 2 ods. 2 a v § 3 (predmetného zákona), pokutu od 5 000 Sk do 200 000 Sk. Predmetný článok V ods. 1 nariadenia však upravuje sankciu za porušenie nariadenia (konkrétne článku III. ods. 2 a čl. IV.). Krajský súd na základe uvedeného zastáva právny názor, že porušenie zákazu v predmetnom nariadení nemožno sankcionovať sankciou, ktorou sa postihuje porušenie zákazu stanoveného zákazom.
V článku V. ods. 2 všeobecne záväzného nariadenia odporcu je splnomocnené Oddelenie sociálnych služieb I. I. uložiť zákonnému zástupcovi maloletého pokutu za porušenie článku III. ods. 2 a 3 predmetného nariadenia maloletým do výšky 33,- eur. V zmysle § 86 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. však obce môžu prejednávať priestupky za porušenie všeobecne záväzného nariadenia obce len v blokovom konaní, čo však v danom prípade nie je možné. Rovnako tak krajský súd považuje za neprípustné, aby mestské zastupiteľstvo prostredníctvom nariadenia určilo, kto ukladá pokuty za porušenie všeobecne záväzného nariadenia. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb., v zmysle ktorého má jedine starosta, resp. primátor oprávnenie písomne poveriť zamestnanca obce rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch, alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
K článku V. ods. 5 predmetného všeobecne záväzného nariadenia krajský súd uvádza, že toto je v rozpore s § 13 ods. 10 zákona č. 369/1990 Zb., v zmysle ktorého pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa obec dozvedela o tom, kto sa konania podľa odseku 8 dopustil, najneskôr však do
troch rokov od porušenia nariadenia alebo nesplnenia povinnosti podľa odseku 8 písm. c). Uvedený článok všeobecne záväzného nariadenia, ktorý vychádza z ust. § 12 ods. 4 zákona č. 219/1996 Z.z., však umožňuje uložiť pokutu do jedného roka odo dňa, keď zákaz, obmedzenie, alebo povinnosť boli porušené. Na základe uvedeného krajský súd v zhode s názorom navrhovateľa konštatuje, že prepisovaním zákonnej úpravy do predmetného nariadenia bola vytvorená úprava, ktorá je v rozpore so zákonom.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru, že predmetné Všeobecne záväzné nariadenie I. I. č. 5/2009 zo dňa 10. septembra 2009 v časti článku III. odsek 4, článku IV. odsek 2 a článku V. odsek 1, 2, 5 nie je v súlade s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 13 ods. 5 a ods. 10 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, so zákonom č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov a s ustanovením § 86 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov nepriznal, nakoľko navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.