Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoP-81-2013.pdf
PDF · 81.42 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/81/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: K. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K. X, D., proti odporcovi: V. S., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXX/XX, M., o určenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 20. mája 2013, č.k. 20P/125/2012-59, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa uložil odporcovi s účinnosťou od 1.6.2013 platiť na výživu navrhovateľky mesačne výživné vo výške 150,- eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil s použitím ust. § 62 ods. 1, 2 a 3, § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne. Navrhovateľka pokračuje v štúdiu na vysokej škole, teda jej náklady sú podstatne vyššie, ako suma 50,- eur, ktorú bol ochotný odporca navrhovateľke platiť, ktorá suma je zanedbateľnou vzhľadom na náklady, aké má navrhovateľka nielen so štúdiom, ale aj s cestovaním do školy, stravovaním, ošatením a nákladmi na trávenie voľného času. Naviac odporca sám uviedol, že od mája 2011 navrhovateľke na jej výživu žiadnou sumou neprispel a s navrhovateľkou ani neudržuje žiaden kontakt, pričom všetky náklady navrhovateľky uhrádzajú starí rodičia navrhovateľky, ktorí sú dôchodcovia a poberajú iba starobné dôchodky. Navrhovateľka poberá len sirotský dôchodok a od januára 2013 rodinné prídavky, ktorých sumy nepostačujú na jej náklady. Súd mal za to, že vzhľadom na náklady, ktoré navrhovateľka má, je suma 150,- eur primeranou sumou a zodpovedá súčasným nákladom, ktoré sú vynakladané navrhovateľkou. Súd uviedol, že napriek tomu, že odporca sa druhýkrát oženil a pribudli mu ďalšie dve vyživovacie povinnosti, je potrebné, aby sa podieľal i na výživu navrhovateľky, keďže táto je síce plnoletou, ale nie zárobkovo činnou. Súd bol toho názoru, že odporca má dosť finančných prostriedkov, keďže pracuje aj jeho manželka a jeho dve maloleté deti navštevujú predškolské zariadenie, a preto sú ich náklady oveľa nižšie ako náklady navrhovateľky. Súd poukázal na to, že odporca je vysokoškolsky vzdelaný, má možnosť aj vzhľadom na svoj fyzický vek nájsť si prácu, ak mu terajšie príjmy nepostačujú na úhradu nákladov spojených s jeho rodinou a výživou navrhovateľky.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a uložiť mu s účinnosťou od 1.7.2013 platiť na výživu navrhovateľky 50,- eur mesačne. Odvolanie odôvodnil tým, že neboli zohľadnené dôkazy, ktoré predložil počas konania. V spoločnej domácnosti žije so svojou manželkou a maloletými deťmi V., nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.X.XXXX. Uviedol, že jeho príjmy spolu s manželkou dosahujú sumu 866,14 eur, pričom poplatky predstavujú výšku 541,65 eur a na stravu, hygienické potreby a náklady na ošatenie im zostáva 324,49 eur.
K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodov vecnej správnosti potvrdiť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 OSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahmi a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 20P/125/2012 je určenie výživného na plnoleté dieťa.
Predmetom odvolacieho konania preskúmania správnosti postupu rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým odporcovi uložil s účinnosťou od 1.6.2013 platiť navrhovateľke výživné vo výške 150,- eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk navrhovateľky.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa nezistil skutkový stav rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, pričom z obsahu napadnutého rozsudku nemožno vyvodiť, akými úvahami sa súd pri hodnotení dôkazov riadil, z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, a prečo nevykonal ďalšie dôkazy.
Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
Z ust. § 125 O.s.p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.
Vo všeobecnosti platí, že ak zákon upravuje spôsob vykonania dôkazu, jeho vykonanie je možné iba spôsobom v zákone upraveným. Ak sa tak nestane, nemožno považovať vykonanie dôkazu za uskutočnené, čoho dôsledkom bude, že na dôkaz vykonaný v rozpore so zákonom nie je možné prihliadať. To platí aj pre vykonanie dôkazu listinou. Zákon stanovuje, že dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu (samosudca) na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie. Z uvedeného vyplýva, že súd zisťuje tvrdené a preukazované skutočnosti z listín tak, že sa s nimi oboznámi a výsledok tohto postupu uvedie v odôvodnení rozsudku alebo iného konečného rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 OSP. Spôsob vykonania dôkazu listinou musí vyplývať zo zápisnice o pojednávaní. V zápisnici o pojednávaní musí byť uvedené presné označenie listiny, ktorá bola prečítaná, resp. jej časť. Vykonanie dôkazu oboznámením sa s celým súdnym spisom, resp. iným spisom nie je správne, pretože nemožno preskúmať, ktoré konkrétne dôkazné prostriedky zo spisu boli použité (R 22/1979).
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania realizácia procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva, pričom odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi), a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní. Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu ako vyplývajú z čl. 36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 46 Ústavy SR. Jedným z týchto princípov predstavujúcim súčasť práva na riadny proces a vylučujúcim svojvôľu pri rozhodovaní je i povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 ods. 1 O.s.p.), a to spôsobom zakotveným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, ak sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba považovať takéto rozhodnutie za rozhodnutie v rozpore s čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 46 Ústavy SR.
Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že súd prvého stupňa okrem výsluchu účastníkov a svedkyne, ktorej výsluch bol však vykonaný mimo pojednávania a obsah zápisnice nebol na pojednávaní oboznámený, nevykonal na pojednávaniach žiadne dokazovanie, s poukazom na čo nie je potom zrejmé, na základe čoho dospel k svojim skutkovým zisteniam, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, keď v konaní žiadne listinné dôkazy vykonané neboli.
Ďalej je potrebné prvostupňovému súdu vytknúť, že nie je zrejmé, o akom návrhu navrhovateľky konal, keď táto na pojednávaní dňa 20.5.2013 pozmenila svoj návrh v tom smere, že žiadala, aby súd uložil odporcovi platiť jej výživné s účinnosťou od 1.6.2013 vo výške 150 eur mesačne, pričom o tomto návrhu navrhovateľky prvostupňový súd žiadnym spôsobom nerozhodol, a teda nie je ani zrejmé, či ho považoval za zmenu pôvodného návrhu v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p. alebo čiastočné späťvzatie návrhu v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p.. S prihliadnutím na uvedené, bude potrebné opätovne vyzvať navrhovateľku, aby sa vyjadrila, od kedy žiada odporcovi uložiť platiť jej výživné a v akej výške, keď v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine môže požadovať výživné odo dňa začatia súdneho konania, a teda odo dňa dôjdenia návrhu na začatie konania súdu (27.3.2012) a v prípade, že jej požiadavka bude od neskoršieho dátumu ako bola jej požiadavka v návrhu na začatie konania, bude potrebné v prevyšujúcej časti konanie zastaviť. V prípade, že navrhovateľka bude požadovať výživné od skoršieho dátumu ako bolo uvedené v návrhu na začatie konania, bude potrebné o takomto návrhu rozhodnúť v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p..
Súd prvého stupňa tiež pochybil, pokiaľ svojim rozsudkom vôbec nerozhodol o trovách konania, keď v danom prípade už nejde o konanie, ktoré bolo možné začať i bez návrhu, a teda o trovách konania je potrebné rozhodnúť.
Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o
subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, prax a pod.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti (dopyt na trhu práce a pod.). Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti dané okrem iného jeho fyzickým stavom, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Po vrátení veci súd prvého stupňa vec opätovne prejedná, v potrebnom rozsahu vykoná dokazovanie a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodní. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne tak o náhrade trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.
Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.