Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoPr-3-2013.pdf
PDF · 75.41 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoPr/3/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Romana Tichého v právnej veci navrhovateľa: Y. B., nar. XX.X.XXXX, bytom J. Q. XXXX/XX, Q., právne zastúpený Mgr. Patrikom Pálffym, advokátom so sídlom v Q., K.. W. X, proti odporcovi: VÝVOJ Martin, a.s., Komenského 19, Martin, IČO: 36 381 829, právne zastúpený JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou so sídlom Q., S. XX, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 5Cpr/1/2011-133 zo dňa 7. februára 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zamietol, m e n í tak, že u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi odporcom listom zo dňa 15.8.2011 ku dňu 16.8.2011, j e n e p l a t n é .
V ostatnej časti rozsudok okresného súdu z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru dané mu odporcom listom zo dňa 15.8.2011 ku dňu 16.8.2011 a nároku na náhradu mzdy v súvislosti s takýmto skončením pracovného pomeru. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ neodborne vykonal zvary do základného materiálu na hliníkovom zvarenci, ktorý bol následne zmätočný. Postupoval tak napriek tomu, že nemal oprávnenie na zváranie hliníka a jeho pracovné zaradenie vo funkcii technológa ho oprávňovalo iba na koordinovanie zvárania. Týmto konaním porušil vnútorné smernice odporcu, ktoré podrobne upravujú postup zamestnancov pri jednotlivých pracovných úkonoch. Odporca, v zmysle svojho pracovného poriadku, hodnotil konanie navrhovateľa ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré s ním okamžite skončil pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Prvostupňový súd (odvolávajúc sa na závery uznesenia krajského súdu, ktorým bol jeho predchádzajúci rozsudok v predmetnej veci zrušený) sa zameral na posúdenie osoby navrhovateľa ako zamestnanca, jeho pracovného zaradenia a spôsobu porušenia pracovnej disciplíny. Konštatoval, že navrhovateľ nemal oprávnenie na zváranie hliníka, čoho si bol vedomý a napriek tomu sa snažil sám odstrániť nedostatok výrobku, ktorý sa stal následne nepoužiteľný. Jeho argument, že tak postupoval v snahe zabezpečiť dodávku termínovanú pre zahraničného odberateľa, nepovažoval za dostatočne odôvodňujúci takéto konanie. Naopak zdôraznil, že odporca je organizáciou, ktorá zabezpečuje dodávky do zahraničia pre spoločnosti s výrobou vojenskej techniky, prípadne pre zabezpečovanie civilnej bezpečnosti, kde je nutné predpokladať dodržiavanie kvality, presnosti a časovej dôslednosti. Pracovný postup pri realizovaní jednotlivých výrobkov mal odporca presne daný, čo navrhovateľovi bolo známe a napriek tomu ho nerešpektoval, zasahoval do výrobku spôsobom, na ktorý nemal oprávnenie.
Prvostupňový súd tak dospel k záveru, že od odporcu nemožno žiadať, aby vyškolení pracovníci pre určitý technologický postup a technologickú disciplínu konali v určitých situáciách skratovo a tieto porušovali. Dôvera odporcu bola v prípade navrhovateľa dôvodne narušená, ako zamestnávateľ sa nemôže spoľahnúť, že v budúcnosti sa bude v záťažových situáciách správať inak. Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že mal v úmysle svojim konaním zabrániť škode na majetku odporcu a postupoval tak v súlade s ust. § 178 ods. 1 Zákonníka práce. Snažil sa o zabezpečenie plynulého priebehu dodávky tak, aby nedošlo k omeškaniu. Ďalej uviedol, že ako zamestnanec v minulosti neporušil pracovnú disciplínu, bol spoľahlivý, mal profesionálny prístup k plneniu pracovných úloh a škodu, ktorá jeho konaním odporcovi vznikla, v plnej výške uhradil. Pokiaľ svojim konaním porušil pracovnú disciplínu, nebolo jeho konanie takej intenzity, aby spĺňalo podmienky závažného porušenia.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť. Konanie navrhovateľa, pre ktoré s ním okamžite skončil pracovný pomer bolo svojvoľné, vedel, že na takýto postup nie je oprávnený. Postupoval v rozpore s pracovnými smernicami, s ktorými bol riadne oboznámený. Priamo škoda, ktorá bola konaním navrhovateľa spôsobená a následne uhradená, nebola vysoká, oveľa závažnejšia bola však nepriama škoda, ktorá týmto konaním vznikla (náhrada mzdy navrhovateľa za čas, ktorý vykonával neoprávnené zvary, za čas, v ktorom zabezpečoval následne nový zvarenec, náhrada mzdy ďalších zamestnancov podieľajúcich sa na náprave). Časové hľadisko dokončenia či nedokončenia zákazky nebolo dôvodom, pre ktorý bol s navrhovateľom skončený pracovný pomer, poukazovanie na tieto okolnosti nie je opodstatnené. Zdôraznil, že je spoločnosťou so špecializovaným zameraním v oblasti obrannej techniky a akékoľvek porušenie či vybočenie zo stanovených pravidiel upravujúcich technologický postup pri výrobe nemôže byť akceptovateľný. Navrhovateľ svojim konaním stratil jeho dôveru.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a vo zvyšnej časti týkajúcej sa nároku navrhovateľa na náhradu mzdy, rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia v tejto časti vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Navrhovateľ v podanom odvolaní nenamietal správnosť skutkových záverov okresného súdu, nesúhlasil však s právnym posúdením veci okresným súdom. Krajský súd uvedenú námietku navrhovateľa považuje v celom rozsahu za dôvodnú. Okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z právnych záverov odvolacieho súdu prezentovaných v uznesením, ktorým bolo jeho predchádzajúce rozhodnutie v predmetnej veci zrušené, krajský súd sa však s následnou aplikáciou na daný skutkový stav s názorom okresného súdu nestotožňuje.
Možno súhlasiť s tým, že presné a dôsledné dodržiavanie technologických postupov a technologickej disciplíny upravených vo vnútorných smerniciach odporcu, je pre posúdenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny významné kritérium. Táto skutočnosť je však len jedným z hľadísk, ktoré treba zobrať do úvahy pri právnom posúdení, či konanie zamestnanca (navrhovateľa) je závažným porušením pracovnej disciplíny odôvodňujúcim okamžité skončenie pracovného pomeru. Odvolací súd prihliadal na zistenia týkajúce sa osoby navrhovateľa ako zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, ako aj k situácii, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Navrhovateľ nesprávnosť svojho postupu priznal, svojou iniciatívou zabezpečil odstránenie nedostatku, ktorý spôsobil. Odporcovi nevznikla majetková škoda veľkého rozsahu, nebolo zistené ani ohrozenie jeho povesti, prípadná strata dôvery jeho klientov. Nemožno ustáliť, že cieľom navrhovateľa bolo poškodenie odporcu, alebo získanie vlastného majetkového prospechu. Zároveň navrhovateľ doteraz nebol zo strany odporcu hodnotený v súvislosti s plnením svojich pracovných úloh negatívne. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu z uvedeného hľadiska nebol správny a krajský súd ho zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Tým, že okresný súd neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhodnotil odlišne ako prvostupňový súd, jeho rozhodnutie, ktorým zamietol nárok navrhovateľa na náhradu mzdy, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pre ktoré sa už oprávnenosťou výšky (rozsahu) tohto nároku nezaoberal. Krajský súd preto v tejto časti jeho rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa okresný súd bude zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku navrhovateľa na náhradu škody, v tejto časti vec opätovne prejedná a rozhodne. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo zákonným kritériám vyplývajúcich z § 157 ods. 2 O.s.p., v novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.