Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Co-112-2012.pdf
PDF · 77.01 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/112/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Sociálna poisťovňa a.s., Bratislava, 29. augusta 8-10, IČO: 30 807 484, proti žalovanému STAMAR-SP s.r.o., Hviezdoslavova 1310, 091 01 Stropkov, IČO: 36 486 400, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Advokátska kancelária, Sov. hrdinov 166/63, 089 01 Svidník, o zaplatenie 9.086,61 Eur s príslušenstvom jednohlasne takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok okrem výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.928,73 Eur na účet vedený v štátnej pokladnici č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zaviazal žalobcu zaplatiť trovy konania žalovanému na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta, vo výške 754,44 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zavial žalovaného zaplatiť súdny poplatok vo výške 175,50 Eur na účet Okresného súdu Svidník do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Náhradu trov štátu nepriznal.
Vychádzal zo zistenia, že dňa 1.10.2007 zamestnanec žalovaného H. D., ktorý bol poistencom žalobcu, utrpel závažný pracovný úraz. K tomuto pracovnému úrazu došlo pri vykonávaní murárskych prác vo výške 3,65 m na kovovom lešení bez použitia vhodných prostriedkov kolektívneho zabezpečenia, bez náležitého preškolenia z dodržiavania bezpečnostných predpisov pri výkone stavebných prác vo výškach a bez náležitej zdravotnej prehliadky. Došlo k pádu zamestnanca po uvoľnení fošien z lešenia, na ktorých stál. Zamestnanec spadol, utrpel ťažké zranenia a tieto si vyžiadali liečenie a práceneschopnosť v trvaní od 1.10.2007 do 22.10.2008. Predmetnú udalosť šetril Inšpektorát bezpečnosti práce Prešov, ktorý následne po prešetrení uložil žalovanému pokutu vo výške 50.000,- Sk podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce. Inšpektorát práce skonštatoval, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu v tom, že dovolil vykonávať zamestnancovi práce vo výškach 3,65 m bez použitia vhodného prostriedku na zabezpečenie, neoboznámil zrozumiteľne zamestnancov s právnymi predpismi týkajúcich sa bezpečnosti práce. Inšpektorát práce konštatoval, že aj poškodený zamestnanec mohol v zmysle predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia odmietnuť vykonať takúto prácu, opustiť pracovisko a vzdialiť sa do bezpečia. Neurobil tak, vyšiel a pracoval na lešení, na ktorom došlo jednak k jeho manipulácii, jednak k posunu fošní pri nezabezpečenom zábradlí, aj keď na to bol upozornený.
Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že Okresná prokuratúra vo Svidníku v konaní č. Pv581/07-16 zo dňa 3.12.2008 začala trestné stíhanie konateľa žalovaného J. Y. pre prečin ublíženia na zdraví. Bolo to v súvislosti s pracovným úrazom, ktorý utrpel jeho zamestnanec H. D.. Toto trestné stíhanie bolo podmienečne zastavené a bola stanovená skúšobná doba v rozsahu 18 mesiacov.
Následne bol zamestnanec uznaný invalidným od 22.9.2008. Zamestnancovi ako poistencovi žalobcu vyplatil žalobca nemocenské poistenie za obdobie od 11.10.2007 do 22.10.2008 vo výške 4.197,30 Eur, na dôchodkovom poistení za obdobie od 29.9.2008 do 13.9.2009 vo výške 4.889,31 Eur a na dávke dôchodkové poistenia od 14.9.2009 do 13.3.2010, kedy splnil zamestnanec nárok na starobný dôchodok, sumu 2.628,32 Eur.
Výrok v prevyšujúcej časti zamietnutej žaloby odôvodnil spoluzodpovednosťou žalovaného, konateľa žalovaného a poškodeného podľa § 441 OZ.
Výrok o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP.
Výrok o zaplatení súdneho poplatku rozhodol podľa § 2 ods. 2 a § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb.
Výrok o trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 OSP.
Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom neodôvodnil, prečo dospel k delenej zodpovednosti za vzniknutú škodu podľa § 438 ods. 2 OSP. Vo veci náhrady škody účastníkom konania bol len žalovaný, ktorý bol zamestnávateľom poškodeného zamestnanca. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa rozdelil mieru zodpovednosti medzi zamestnávateľa, zamestnanca a konateľa spoločnosti, odňal tým možnosť konať pred súdom vo vzťahu k miere zavinenia. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ sa stane, že či už fyzická alebo právnická osoba, ktorá plní povinnosti podľa Zákona o sociálnom poistení, nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu a táto dávka sa poskytla neprávom alebo vo výške, ktorá jej nepatrila, je povinný nahradiť neprávom vyplatené sumy. Vzhľadom k tomu, že žalobca vychádzal z rozhodnutia Inšpektorátu bezpečnosti práce, ktoré bolo riešené aj so samotným žalovaným, vychádzajúc z výlučného zavinenia žalovaného, preto výplatu realizoval v celom rozsahu v prospech poškodeného poistenca na základe takto zistených skutočností. Preto žalobca navrhoval rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi nárok v celom rozsahu.
K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 2 OSP a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s použitím ust. § 206 ods. 2 OSP vzhľadom k tomu, že výrok, ktorým bolo čiastočne žalobe vyhovené, nebol napadnutý odvolaním a ako taký nadobudol právoplatnosť.
Odvolací súd zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, pretože tento bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý mal za následok nesprávne právne posúdenie veci a navyše je nepreskúmateľný.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia vyplývajúca z nedostatku dôvodov je potrebné hodnotiť ako odňatie účastníkovi možnosti konať pred súdom, pretože tento nemá možnosť reagovať minimálne v odvolacom konaní na nepreskúmateľné závery súdu prvého stupňa, čo je zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP.
Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania.
Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 438 ods. 1, 2 OZ, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.
Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
V predmetnej veci je možné konštatovať, že závery súdu prvého stupňa o spoluzodpovednosti poškodeného a konateľa spoločnosti pri náhrade škody voči žalobcovi sú predčasné. Čiastočne možno žalobcovi prisvedčiť pri jeho odvolacích námietkach v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je dostatočne odôvodnené, prečo dospel k záveru o spoluzodpovednosti tretích osôb okrem žalovaného a vo vzťahu konkrétne k tým-ktorým spoluzodpovedným osobám neuviedol podrobnejšie zdôvodnenie. Súd prvého stupňa sa obmedzil na konštatovanie troch konaní, ktoré podľa jeho názoru ho zaviazali na rozdelenie zodpovednosti medzi zamestnávateľa, zamestnanca a konateľa spoločnosti v podobe právoplatného rozhodnutia Inšpektorátu bezpečnosti práce v Prešove, právoplatného rozhodnutia okresného prokurátora vo Svidníku a záveru Inšpektorátu bezpečnosti práce a výsledkov vykonaného dokazovania vo vzťahu k zamestnancovi, teda poškodenému. Tieto stručné závery neodôvodňujú podľa názoru odvolacieho súdu dospieť k jednoznačnému záveru, že ďalšie tretie osoby okrem žalovaného participujú na spoluzodpovednosti každá rovnako, teda po 25 %.
Vo vzťahu k poukázanému trestnému stíhaniu konateľa spoločnosti je nutné konštatovať, že tento postup orgánov činných v trestnom konaní zodpovedal v tom čase právnej úprave, kde nebolo možné postupovať vo vzťahu k právnickej osobe, pokiaľ išlo o naplnenie skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví. Z týchto dôvodov orgány činné v trestnom konaní postupovali voči konateľovi spoločnosti žalovaného, ktorý reprezentuje v zmysle ustanovení obchodných spoločnostiach týkajúcich sa spoločnosti s ručením obmedzeným túto navonok a zodpovedá za všetky úkony vo vzťahu k tretím osobám. V konaní však orgány činné v trestnom konaní vychádzali zo záverov Inšpektorátu bezpečnosti práce a znaleckým posudkom, ale závery boli totožné. Je potrebné poukázať na to, že nijakým spôsobom v tomto trestnom konaní nebol preukázaný prípadný exces konania konateľa, ktorý by znamenal vznik škody na zdraví u zamestnanca. Z týchto dôvodov súd sa domnieva, že delenie zodpovednosti medzi zamestnávateľa a konateľa spoločnosti nebol správny. Na druhej strane je možné prisvedčiť čiastočne tomu, že napriek rozhodnutiu Inšpektorátu bezpečnosti práce (ďalej len IBP), z ktorého výhradne vychádzal žalobca pri plnení voči svojmu poistencovi, tak v samotnom rozhodnutí IBP Prešov v znaleckom posudku vykonanom pre účely trestného konania je zrejmé, že aj samotný poistenec, teda poškodený H. D., by mal spoluzodpovedať za škodu, ktorá vznikla. Z výsledkov vykonaného dokazovania, vrátane výsluchu svedkov, ktorí boli spolupracovníci poškodeného, vyplýva, že nedostal žiaden pokyn pre výkon práce, pri ktorej došlo k pracovnému úrazu. Jednak pôsobil vo firme ako zámočník tým, že do práce nastupoval na druhú smenu s výkonom práce v celkom inom rozsahu ako boli murárske práce. Bol oboznámený spolupracovníkmi o tom, že práce sa dokončia na druhý deň inými pracovníkmi na to určenými, napriek tomu iniciatívne sám postupoval tak, že vyšiel na lešenie, začal výškovými prácami, konkrétne ukončením murárskych prác a to bez náležitej odbornej vybavenosti, použitia prostriedkov a dokonca sám manipuloval s týmto lešením v tom zmysle, že ho posúval do iného priestoru, ako bol umiestnený pri jeho nástupe do práce. Z tohto dôvodu nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami žalobcu, že keď nebol poškodený poistenec účastníkom konania, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v zmysle nárokov uplatnených v tomto konaní podľa Občianskeho zákonníka a predpisov o sociálnom poistení a dospel čiastočne k správnemu záveru, že tu ide o spoluzodpovednosť nielen žalovaného, ale aj tretích osôb, konkrétne poškodeného. Nič na tom nemení ani argument žalobcu, že vychádzal z protokolu IBP Prešov a plnil v celom rozsahu nároky poistenca majúc za to, že výlučne za túto škodu zodpovedá žalovaný. Vyššie citované predpisy o sociálnom poistení nebránia dospieť k delenej zodpovednosti a k tomu vykonané dokazovanie v rámci občianskeho konania dáva podklad.
Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, a preto postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).
Odvolaním žalobcu nebol napadnutý výrok, ktorým bolo čiastočne žalobe vyhovené a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 veta prvá OSP).
V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa v zmysle naznačených záverov odvolacieho súdu vyhodnotiť doterajšie vykonané dokazovanie a na základe toho rozhodnúť o spoluzodpovednosti vo vzťahu medzi žalovaným ako zamestnávateľom a poškodeným ako zamestnancom.
V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.