Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18P-67-2012.pdf
PDF · 90.19 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/67/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou Zdenkou Zamecovou, vo veci starostlivosti o maloleté deti: B. U., B.. XX.XX.XXXX H. J. U., B.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti matky: I. Ž., B.. XX.XX.XXXX, X. Y. X. X, O., a otca: N.. J. U., B.. XX.XX.XXXX, X. J. X, O., o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 02.05.2011 č.k. 19C/53/2011-24 v časti o výživnom tak, tak, že vyživovaciu povinnosť otca na mal. B. U., B.. XX.XX.XXXX zvyšuje zo sumy 60,- € na sumu 110,- € mesačne a na mal. J. U., B.. X.X.XXXX zvyšuje zo sumy 40,- € na sumu 90,- € mesačne, na obe deti s účinnosťou od 01.09.2012, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné za obdobie od 01.09.2012 ku dňu 31.10.2013 na mal. B. v sume 650,- € a na mal. J. v sume 650,- € povoľuje súd otcovi splácať na každé dieťa v splátkach po 20,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia, k rukám matky.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí sa svojim návrhom zo dňa 17.09.2012 doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.09.2012 domáhala zvýšenia výživného na obidve mal. deti, na mal. B., B.. XX.XX.XXXX žiadala výživné zvýšiť zo sumy 60,- € na sumu 300,- € mesačne a na mal. J., B.. XX.XX.XXXX žiadala výživné zvýšiť zo sumy 40,- € na 250,- € mesačne. U oboch detí žiadala výživné zvýšiť dňom 01.08.2011. O zvýšenie výživného žiadala z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, u mal. B. v tom, že od 01.09.2012 začala navštevovať 1. ročník strednej školy - športového gymnázia v Trnave, mal. J. už navštevuje 4. triedu základnej školy. Uviedla, že s obidvomi deťmi žije sama v 2-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov. Všetky platby spojené s užívaním bytu ako aj nájomné platí ona, tieto poplatky predstavujú mesačne sumu 160,- €. Poukázala na skutočnosť, že otec mal. detí si vyživovaciu povinnosť voči nim riadne neplní, nezaplatil výživné za mesiace november a december 2012.
Otec mal. detí uviedol, že momentálne nie je ochotný prispievať na mal. deti vyšším výživným z dôvodu, že nemá z čoho, je bez zamestnania už asi 1 a pol roka. Naposledy pracoval u zamestnávateľa RP
- J.Š. T., kde sa jeho čistý mesačný príjem pohyboval v rozpätí 700-800,- €. U tohto zamestnávateľa došlo ku skončeniu pracovného pomeru na jeho podnet a to z dôvodu, že zamestnávateľ mu dlhoval nejaké peniaze, preto zamestnávateľovi navrhol skončenie pracovného pomeru, s čím tento súhlasil a ku skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou. V období od 04.02.2013 do 15.03.2013 pracoval prostredníctvom agentúry v Čechách, za uvedené obdobie zarobil približne do 30.000,- Kč netto. V
súčasnej dobe pracuje u zamestnávateľa H. I. ako vodič taxíka iba na 10 hodín týždenne. Uviedol, že si stále hľadá zamestnanie, nemôže však nájsť zamestnanie primerané jeho vysokoškolskému vzdelaniu. O prácu sa zaujímal vo viacerých firmách, nezamestnal sa z dôvodu, že ho nevedeli finančne ohodnotiť, ponúkali mu zárobok okolo 550-600,- € mesačne, prácu odmietol aj z dôvodu, že tam bola veľká zodpovednosť, jednalo sa o prácu elektroprojektanta. Uviedol ďalej, že býva v rodinnom dome svojej matky, na nákladoch spojených s prevádzkou rodinného domu neprispieva, nakoľko nemá z čoho, všetko hradí jeho matka zo starobného dôchodku.
Otec ešte uviedol, že do 10.03.2014 má prerušenú podnikateľskú činnosť, túto prerušil z dôvodu, že nemal dostatok pracovných príležitostí a navyše mal neuhradené faktúry od odberateľov za práce, ktoré pre nich vykonal. Tieto finančné prostriedky pomocou svojich právnikov JUDr. Miroslava Kadúca a JUDr. Erika Brilského vymáha súdnou cestou.
Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky vyhovieť a výživné na mal. deti zvýšiť na sumu zodpovedajúcu možnostiam otca a odôvodneným potrebám mal. detí.
Z pripojeného spisu súd zistil, že výživné na mal. deti bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu v Trnave zo dňa 02.05.2011, č.k. 19C/53/2011-24, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 03.06.2011. Týmto rozsudkom súd ohľadne výživného schválil rodičovskú dohodu tak, že na mal B. určil výživné sumou 60,- € mesačne a na mal. J. sumou 40,- € mesačne. Z listinných dôkazov v spise súd zistil, že v čase poslednej úpravy výživného otec pracoval u zamestnávateľa RP - J. T. s mesačným príjmom 380,- € brutto a matka dosahovala čistý priemerný mesačný zárobok 420,94 €, keď rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali.
Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že matka žije s mal. deťmi sama, v roku 2011 dosahovala čistý priemerný mesačný zárobok vo výške 365,49 €, v roku 2012 za obdobie január - august dosiahla čistý priemerný mesačný zárobok 387,21 €, v roku 2013 matka dosahuje čistý priemerný mesačný príjem vo výške 402,17 €. Mal. B. od septembra 2012 navštevuje strednú školu - športové gymnázium v Trnave, mal. J. navštevuje základnú školu, v septembri 2012 začal navštevovať 4. triedu ZŠ. Matka žije s deťmi v byte jej rodičov, všetky náklady vo výške okolo 160,- € hradí z vlastného príjmu. Matka poberá rodinný prídavok na 2 deti, v roku 2012, bola výška tohto prídavku na obe deti spolu vo výške 45,08 € mesačne. Otec s maloletými deťmi nie je v kontakte.
Otec mal. detí je v súčasnej dobe bez zamestnania, naposledy pracoval u zamestnávateľa RP - J. T., ul. Zavarská 10/C, Trnava, u tohto pracoval od 28.04.2011 do 06.06.2011 a od 01.07.2011 do 31.12.2011. Otec pracoval v pozícii vodič motorového vozidla, dosahoval čistý priemerný mesačný zárobok 331,23 € a okrem toho poberal aj mesačné diéty vo výške 527,- €. V oboch prípadoch boli pracovné pomery založené na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú, o oboch prípadoch boli skončené v zmysle § 60 zákonníka práce - dohodou. Následne otec iba krátkodobo pracoval v Čechách cestou zamestnávateľskej agentúry. Otec je v súčasnej dobe stále bez zamestnania, u zamestnávateľa RP - J. T. došlo ku skončeniu pracovného pomeru zo strany otca, u tohto zamestnávateľa mohol naďalej pracovať s čistým mesačným príjmom okolo 800,- €. Podľa vyjadrenia otca je bez zamestnania z dôvodu, že si nemôže nájsť jemu zodpovedajúce a primerané zamestnanie s príslušným finančným ohodnotením zodpovedajúcim jeho vzdelaniu. Z uvedeného dôvodu odmietol možnosti zamestnať sa v Bratislave za mesačný príjem okolo 550-600,- €. Podľa jeho vyjadrenia zamestnanie odmietol aj z dôvodu, že pracovné zaradenie si vyžadovalo veľkú zodpovednosť a nebolo finančne ohodnotené. Otec žije v dome svojej matky, na nákladoch spojených s údržbou domu a s bývaním ničím neprispieva. Zo správy od zamestnávateľ otca Volkswagen Slovakia súd zistil, že u tohto zamestnávateľa otec pracoval v období od 01.06.2001 do 01.07.2004, v čase rozviazania pracovného pomeru mal základnú mesačnú mzdu vo výške 1.141,- €. Jedná sa o mzdu základnú, tento príjem by mohol byť vyšší, čo by záviselo od príplatkov za druhú a tretiu smenu, nočné príplatky, odpracované hodiny nadčas a pod.
Podľa § 62 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sa aj na starostlivosť rodičov o spoločnú domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd berie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnakým spôsobom, ak rodičia žijú spolu, avšak jeden z nich neplní dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
V zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
V zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, najmä s poukazom na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti je dôvodný, nakoľko od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, ktoré vyrástli, v dôsledku ktorej skutočnosti sa ich odôvodnené potreby zvýšili. Vzhľadom na túto skutočnosť, s prihliadnutím na to, že u mal. B. došlo k podstatnej zmene pomerov od septembra 2012, súd vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti zvýšil od uvedenej doby u každého dieťaťa o sumu 50,- € mesačne, teda na mal. B. súd výživné zvýšil na sumu 110,- € mesačne a na mal. J. na sumu 90,- € mesačne. Súd mal za to, že výživné v takejto výške je primerané tak odôvodneným potrebám maloletých detí a zodpovedá aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, ktorý pokiaľ by mal pozitívny postoj k práci a k vyživovacej povinnosti voči svojim deťom, mohol dosahovať čistý mesačný zárobok minimálne 1.141,- € u zamestnávateľa Volkswagen Slovakia, resp. minimálne 800,- € mesačne u zamestnávateľa J. T.. U týchto zamestnávateľov došlo ku skončeniu pracovného pomeru zo strany otca, vlastným pričinením sa teda otec dostal do situácie, že je bez zamestnania a bez príjmu. Zadaného skutkového stavu súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného na mal. deti je dôvodný, nakoľko otec pri riadnej pracovnej morálke, a so zodpovedným prístupom k práci mohol dosahovať taký príjem, z ktorého by bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Výživné v uvedenej zvýšenej výške je podľa názoru primerané aj odôvodneným potrebám maloletých
detí (suma 200,- €, ktorú má otec platiť na výživné na mal. deti predstavuje 17,53 % z príjmu, ktorý mohol dosahovať u zamestnávateľa Volkswagen Slovakia). Zo strany otca došlo k zavádzaniu súdu v tom smere, že tvrdil, že mu odberatelia dlhujú nejaké finančné prostriedky, z ktorého dôvodu má prerušené podnikanie a že tieto finančné prostriedky pre neho vymáhajú advokáti JUDr. Ing. Miroslav Kadúc a JUDr. Erik Brilský. Z ich vyjadrení vyplýva, že pre otca mal. detí nevymáhajú žiaden finančné prostriedky a neposkytujú mu žiadne služby. Podľa názoru súdu terajší spôsob zamestnania otca - keď pracuje u zamestnávateľa H. I. 10 hodín týždenne iba na zastupovanie s čistým mesačným zárobkom 99,59 € nie je zodpovedajúci možnostiam a schopnostiam otca, preto súd pri zvýšení výživného vychádzal minimálne z príjmu 1.141,- € u zamestnávateľa Volkswagen Slovakia.
Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď zročné výživné za obdobie od 01.09.2012 ku dňu 31.10.2013 na každé dieťa v sume 650,- € povolil súd otcovi splácať na každé dieťa v splátkach po 20,- € mesačne spolu s bežným výživným, vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnej dobe je otec bez zamestnania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.
Náležitosti odvolania (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.) : z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť dvojmo.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.