Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/123/2022

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Mihálikovej a sudcov JUDr. Vladimíra Kuráka a JUDr. Moniky Liptákovej, na verejnom zasadnutí konanom 20. júna 2023 prejednal odvolanie obžalovaného C. T., nar. X.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. z 28.6.2022 a takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného C. T. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. z 28.6.2022 bol obžalovaný C. T. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., s poukazom na ust. § 138 písm. h) Tr. zák., na skutkovom základe, že:

dňa 7.1.2021 v čase okolo 20.50 hod. viedol jazdnú súpravu zloženú z ťahača značky VOLVO FH 460, evidenčné číslo ZA-522HS a návesu značky KRONE MEGALINER, evidenčné číslo ZA-821YL po ceste číslo II/520 smerom od obce Vavrečka na mesto Námestovo, pričom pri prejazde križovatkou cesty číslo II/520 s cestou číslo III/2273, nachádzajúcej sa v blízkosti čerpacej stanice Slovnaft v Námestove, nerešpektoval dopravné značenie „Daj prednosť v jazde“ a vošiel s vozidlom na hlavnú cestu číslo III/2273, po ktorej v tom čase viedla osobné motorové vozidlo značky ŠKODA FELICIA evidenčné číslo NO-592AD E. J., nar. XX.X.XXXX, kde následne, z dôvodu nedania prednosti v jazde, došlo k zrážke vozidiel, pri ktorej poškodená E. J., nar. XX.X.XXXX utrpela otras mozgu, zlomeninu hornej čeľuste a orbity Le Fort II, zlomeninu nosa a nosovej priehradky s jej vybočením doľava, zlomeninu hrudnej kosti s minimálnym posunom, zlomeninu III. rebra vľavo, pomliaždenie pravého dolného laloka pľúc, tržné zmliaždenú ranu dolnej pery úst a predsiene úst, nekomplikovanú zlomeninu korunky zuba číslo 11 bez obnaženia zubnej drene, čiastočne vykĺbenie zubu číslo 21 - kývavý II-III stupňa, zlomeninu korunky zuba číslo 42, otvorenú trieštivú zlomeninu oboch jabĺčok s posunom kostných úlomkov, zlomeninu hlavice stehennej kosti vpravo bez posunu, zlomeninu oblúka 5. driekového stavca bez posunu s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní minimálne 4 mesiace, čím porušil ustanovenia , , , a o cestnej premávke v platnom znení.

Za to bol podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého mu súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a podľa Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 24 mesiacov. Zároveň podľa , Tr. zák. uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 4 roky a 5 mesiacov. Podľa súd odkázal poškodenú E. J., nar. XX.X.XXXX, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom 28.6.2022 (č.l. 353 súdneho spisu) vyplýva, že procesné strany po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení požiadali o doručenie rozsudku bez toho, aby sa bližšie vyjadrili k opravnému prostriedku.

Dňa 7.7.2022 bolo okresnému súdu doručené odvolanie obžalovaného (podané na pošte dňa 4.7.2022, č.l. 360 súdneho spisu) do výrokov o vine, treste, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 13.9.2022 obžalovaný bližšie písomne odôvodnil odvolanie (na č.l. 371-378 súdneho spisu, vrátane príloh). Z jeho obsahu vyplýva, že obžalovaný poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku prvostupňového súdu a v stručnosti aj na jeho odôvodnenie, so zameraním na vykonané dôkazy, ako aj vyhodnotenie obhajoby obžalovaného súdom, ako i úvahy súdu vedúce k tomu, že súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného zo žalovaného skutku, ani jeho právnej kvalifikácii. Tento rozsudok obžalovaný nepovažuje za zákonný, nakoľko na hlavných pojednávaniach neboli vykonané dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu a jeho obhajoba nebola vyvrátená dôkazmi, ktoré boli vykonané v priebehu vyšetrovania a na hlavnom pojednávaní. Sú tak dané dôvody na zrušenie rozsudku odvolacím súdom uvedené v , , , Súd pri jeho výsluchu dôsledne nepostupoval podľa Namietal, že prokurátor mu hneď kládol otázky a nebol vyzvaný, aby samostatne opísal priebeh udalostí. Pritom v prípravnom konaní pri výsluchu obvineného sa vyjadril, ako prebiehala dopravná nehoda a čo jej predchádzalo. Prokurátor mu vôbec nekládol otázky k jeho obhajobe, táto ho ani nezaujímala a v odôvodnení rozsudku nie je ani zmienka o jeho obhajobe tak, ako ju predniesol v prípravnom konaní. Tie povinnosti, ktorých nedodržanie mu súd vyčíta vo výrokovej časti rozsudku (, , , a o cestnej premávke v platnom znení), tieto pri svojej jazde dodržal a neporušil ich. Poukázal na svoju výpoveď z prípravného konania, že predtým ako začal vychádzať na hlavnú cestu, sa presvedčil, či po hlavnej ceste neprichádzajú vozidlá, ktorým by mal dať prednosť v jazde. Zľava prichádzalo vozidlo, ktoré však bolo v takej vzdialenosti, ktorá mu nebránila vyjsť na hlavnú cestu a bezpečne sa zaradiť do svojho jazdného pruhu. Vodička Felície ho musela vidieť. Pred križovatkou nezastavoval, lebo bola námraza a mal by problém sa s kamiónom pohnúť. Bez zastavenia vošiel na hlavnú cestu, pričom keď už bol s celým kamiónom na hlavnej ceste, vodička Felície, keď bola pred kamiónom, tak strhla riadenie do protismeru a narazila do jeho kamiónu. V čase nárazu s kamiónom stál. Vystúpil a šiel k vozidlu Felícia, otvoril dvere vodiča. Žena bola zranená, zastavil vozidlo a pán z toho vozidla zavolal policajtov a prišla sanitka. Podľa obžalovaného sa vodička nevenovala riadeniu, telefonovala za jazdy, nakoľko vo svojej výpovedi uviedla, že zavolala svojmu bratovi po náraze, ale pri takom náraze ani nemohla tušiť, kde má telefón, a nieto ešte volať. Podľa neho vzhľadom na charakter zranení nebola pripútaná bezpečnostným pásom. Po nehode všetky autá obchádzali jeho kamión. Vyslovil podozrenie, že vodička nedodržala povolenú rýchlosť. Vodička neprispôsobila rýchlosť stavu a povahe vozovky, na ktorej sa tvorila námraza. Na hlavnom pojednávaní 28.4.2022 uviedol, že vyšetrovateľa žiadal o výpis telefonických hovorov poškodenej, navrhol vypočuť policajta kpt. N. I., ktorý bol prítomný na mieste dopravnej nehody a vyhotovil záznam z dopravnej nehody, zápisnicu o obhliadke miesta dopravnej nehody s plánikom a fotodokumentáciou. Na pojednávaní 28.6.2022 navrhol vykonať rekonštrukciu dopravnej nehody. Ani jeden ním navrhnutý dôkaz nebol vykonaný, hoci išlo o dôkazy, ktorými mohla byť preverená jeho výpoveď a taktiež výpoveď poškodenej. Odmietnutím vykonania dôkazov súd porušil jeho právo na obhajobu. Za existujúcej dôkaznej situácie tak nemôže ísť o porušenie dôležitej povinnosti, nakoľko aj pre vodičku Felície ako účastníčku cestnej premávky platia tie isté ustanovenia a zákona. Za porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, považuje skutočnosť, že samosudkyňa na hlavnom pojednávaní dňa 28.4.2022 prečítala výpoveď poškodenej E. J. z 9.4.2021 a z 27.5.2021, hoci poškodená bola prítomná na hlavnom pojednávaní. Takýto postup by prichádzal do úvahy len vtedy, keby sa poškodená na hlavné pojednávanie nedostavila za splnenia zákonných podmienok Vzhľadom na to, že obhajoba obžalovaného nebola preverená v priebehu vyšetrovania ním navrhnutými dôkazmi, bol osobný výsluch poškodenej svedkyne potrebný. Potrebný bol najmä z toho dôvodu, aby mohol klásť otázky svedkyni prokurátor, ako aj obžalovaný. Podľa názoru obžalovaného zostal nevysvetlený minimálne rozpor vo výpovediach svedkyne poškodenej, keď táto pri výpovedi zo dňa 9.4.2021 okrem iných skutočností vypovedala, že signalizovala odbočenie vpravo, a pri výsluchu dňa 27.5.2021

vypovedala, že signalizovala odbočenie vľavo. Pokiaľ zostal tento rozpor neodstránený, v prípade, že signalizovala odbočenie vpravo, by mu nič nebránilo vyjsť na hlavnú cestu, nakoľko by sa ich vozidlá minuli. Podľa obžalovaného výpoveď poškodenej, tak ako bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, je nedostatočná a nedáva odpoveď na všetky otázky súvisiace s dopravnou nehodou. Poukázal aj na tú skutočnosť, že pokiaľ ho poškodená registrovala, že prichádza do križovatky a nespomaľuje, mala reagovať znížením rýchlosti jazdy a prípadne brzdením, prípadne vyhýbacím manévrom vpravo a nie vľavo. Ak by bola vykonaná rekonštrukcia dopravnej nehody a v rámci nej vyšetrovací pokus, mohla byť táto jej výpoveď preverená vykonaním objektívnych dôkazov. Aj poškodená, ktorá prichádzala po hlavnej ceste, mala možnosť vidieť vozidlo, ktoré viedol, a registrovať aj skutočnosť, že s týmto vozidlom nestojí pred hranicou križovatky, ale že vchádza na hlavnú cestu, teda jeho vozidlo je v pohybe. V rámci rekonštrukcie je možné vykonať aj vyšetrovací pokus, pri ktorom mohli byť zistené výhľadové pomery a preverená možnosť, ako mohla vodička korigovať rýchlosť, spôsob a smer jazdy a zabrániť tak dopravnej nehode. Súd sa mal zaoberať skutočnosťou, prečo poškodená viedla vozidlo pri stredovej čiare, ako to uvádza znalec vo svojom znaleckom posudku, keď sa na ceste jazdí vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu. Vykonaná rekonštrukcia a vyšetrovací pokus by tak prispel k objasneniu skutkového stavu a prevereniu jeho obhajoby. Zostala bez povšimnutia aj skutočnosť, z akého dôvodu sa vozidlo poškodenej nachádzalo v čase nárazu svojou časťou v protismernom pruhu. Poškodená mala možnosť vyhnúť sa kontaktu s vozidlom obžalovaného tak, že by sa vozidlu vyhýbala vpravo, ako prikazuje o cestnej premávke. Tvrdí, že na hlavnú cestu nevychádzal s vozidlom tak, ako to zakreslila polícia a znalec v znaleckom posudku, ale nachádzal sa so svojím vozidlom viac vpravo. Toto mohli preveriť navrhované úkony, ktoré súd nevykonal, čím došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu, ako aj práva na spravodlivý proces, čo malo za následok, že skutkový stav dôležitý pre rozhodnutie súdu nebol zistený riadne. Z výpovede svedkyne poškodenej vyplýva, že v čase dopravnej nehody bola vozovka v poriadku, určite na vozovke nebola námraza, čo je v rozpore so zápisnicou o obhliadke miesta dopravnej nehody, ktorá bola vykonaná dňa 7.1.2021 v čase od 21.30 hod. do 23.00 hod., z ktorej vyplýva, že na vozovke sa tvorí námraza, poľadovica, padá mrznúci dážď a dážď so snehom. Už v priebehu vyšetrovania mal vyšetrovateľ vyžiadať správu zo SHMÚ, aké bolo počasie 7.1.2021 v mieste dopravnej nehody. V čase popisu náčrtu miesta dopravnej nehody vytvoreného kpt. N. I. bolo na tomto náčrtku viac nameraných vzdialeností, kamión na náčrtku je zakreslený inak, ako zostal po dopravnej nehode, keď v skutočnosti zadná časť kamióna bola už na hlavnej ceste a nie na ceste vedľajšej. Na podporu tohto tvrdenia uvádza, že po dopravnej nehode autobusy idúce od Námestova kamión obchádzali bez toho, aby si nadchádzali vpravo na vedľajšiu cestu, odkiaľ s kamiónom vychádzal. Porovnaním náčrtkov miesta dopravnej nehody v prílohe č. 5 znaleckého posudku s náčrtkom miesta dopravnej nehody, ktorý tvorí prílohu zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody, je pečiatka umiestnená odlišne. Táto skutočnosť zostala bez povšimnutia zo strany súdu. Na tomto náčrtku je rukou písaná poznámka, že obžalovaný bol pri nehode, ale miery nekontroloval. Tento náčrtok miesta dopravnej nehody považuje za neprehľadný, nie je dostatočne čitateľný, preto navrhol, aby bol k nemu vypočutý kpt. N. I.. Súd tento návrh odmietol. Z prečítanej výpovede svedka N. F. vyplynulo, že kamión mohol stáť tak 8-10 m od Felície, pričom prepočtom vzdialenosti podľa mierky vyhotoveného náčrtku by to bola len vzdialenosť 3,75 m. Znalec nevysvetlil bližšie, ako vzniklo poškodenie zvodidla a či toto poškodenie zodpovedá nárazovej rýchlosti Felície, ako ju vypočítal znalec. Zadokumentovanie miesta dopravnej nehody nebolo vykonané dôsledne, pričom znalec z neho vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku. Chcel si nechať vypracovať súkromný znalecký posudok znalcom z odboru cestnej dopravy, ale nepodarilo sa mu to zabezpečiť. V ďalšej časti obžalovaný namietal vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia č. 4/2021 MUDr. Jánom Jelenčíkom. Podľa jeho názoru mal tento posudok vypracovať znalec z odvetvia traumatológie. Znalec riešil aj otázky, ktoré prináležia riešiť znalcom z iných odvetví. Vyjadroval sa napríklad k otázkam, pokiaľ ide o pôsobenie síl na telo poškodenej pri jednotlivých fázach nárazov. Znalec konštatoval, že pri trojbodovom pripútaní bezpečnostným pásom sa na tele nachádzajú odtlačky a odreniny od pásov až známky tupého poranenia hrudníka a brucha. Z jeho posudku však nevyplýva, že by mala poškodená poranenie od bezpečnostného pásu v zmysle odtlačkov, odrenín na hornej časti tela. Zostala nezodpovedaná otázka, ako mohla poškodená utrpieť poranenia hlavy v prípade, ak by bola zapnutá v trojbodovom bezpečnostnom páse. Teda mechanizmus vzniku poranení u poškodenej nebol dostatočne preukázaný. Týmto bolo tiež porušené ustanovenie o konaní. Na podporu svojej obhajoby predložil obžalovaný k odvolaniu fotografie, ktoré sám vyhotovil a tieto zachytávajú miesto dopravnej nehody tak z jeho pohľadu,

ako aj z pohľadu vodičky Felície. Fotografie vyhotovené pri obhliadke miesta dopravnej nehody, ktorá bola vykonaná za tmy, sú z pohľadu rozhľadových pomerov nedostatočné. Pokiaľ ide o uložený trest, súd mu síce uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 roky, ale tiež mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 4 roky a 5 mesiacov, čo je takmer na strednej hranici trestu zákazu činnosti. Uloženie tohto trestu odôvodnil súd s poukazom na neospravedlniteľné konanie, keď jazdil s jazdnou súpravou ako vodič z povolania, nereagoval na zreteľné dopravné značenie „Daj prednosť v jazde“ a spôsobil poškodenej ťažkú ujmu na zdraví. Uloženie tohto trestu považuje za nedostatočne odôvodnené a neprimerane prísne, nakoľko vodičský preukaz potrebuje na zabezpečenie prostriedkov pre život a výkon povolania. S poukazom na ust. namietal nedostatky odôvodnenia rozsudku, z ktorého nevyplýva, prečo súd nevyhovel návrhom obžalovaného na vykonanie dokazovania. Na tomto základe navrhol krajskému súdu zrušiť rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a po zrušení napadnutého rozsudku vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Odvolanie obžalovaného bolo zaslané stranám trestného konania, s výnimkou splnomocnenkyne poškodenej E. J. sa k odvolaniu obžalovaného nevyjadrila žiadna iná strana trestného konania. Z podania splnomocnenej zástupkyne poškodenej E. J. zo dňa 14.11.2022, označeného ako „žiadosť o podanie informácie“, čiastočne vyplýva aj vyjadrenie sa k odvolaniu obžalovaného (na č.l. 389 súdneho spisu). Odvolanie obžalovaného považuje za zmätočné, zavádzajúce, spochybňujúce a alibistické. Poškodená trvá na svojich výpovediach, nemá dôvod spochybňovať postup prvostupňového súdu a trvá na správnosti všetkých vyhotovených dôkazoch.

Intervenujúca prokurátorka krajskej prokuratúry v konečnom návrhu uviedla, že rozsudok okresného súdu, pokiaľ ide o vecnú stránku, jeho odôvodnenie tak do výroku o vine, ako aj do výroku o treste považuje za správny a zákonný. Stotožnila sa aj s výškou trestu zákazu činnosti vodiča. Poukázala na nedôslednosť v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu, v ktorom sudkyňa poukázala na priznanie poľahčujúcej okolnosti, avšak v zmysle výroku o treste táto poľahčujúca okolnosť priznaná nebola. Podotkla, že niektoré dôvody odvolania obžalovaného vyznievajú skôr v jeho neprospech. Na tomto základe navrhla, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa zamietol. Splnomocnenkyňa poškodenej E. J. sa odvolala na písomné vyjadrenie a vyjadrila sklamanie, že obžalovaný doteraz neprejavil žiadnu ľútosť a snahu pomôcť poškodenej. Obžalovaný sa pridržal svojho odvolacieho návrhu, t.j. navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Trval na vykonaní rekonštrukcie prípadu, podľa neho bol znalecký posudok zmanipulovaný. Nevie, ako má reagovať na to, čo uviedla zástupkyňa poškodenej, on má dosť problémov sám so sebou, asi až taký vinný nebol, keď mu nezobrali vodičský preukaz.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa , zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané riadne a včas, v lehote stanovenej v na to určenom súde, bolo podané oprávnenou osobou v súlade s , obsah odvolania spĺňa náležitosti podľa a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle , a preto odvolací súd nepostupoval podľa

Podľa ust. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Krajský súd považuje rozsudok prvostupňového súdu vo všetkých jeho výrokoch za zodpovedajúci stavu veci a zákonu. Zároveň v procesnom postupe súdu nevzhliadol žiadne také porušenie predpisov o konaní, ktoré by mali dopad na zistenie skutkového stavu veci a zabezpečenia spravodlivého rozhodnutia vo veci. Krajský súd na podklade odvolania obžalovaného preskúmal správnosť a zákonnosť výrokov napadnutého rozsudku (o vine, treste a náhrade škody), ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie zákonným spôsobom a vytvoril si podklad na rozhodnutie o vine obžalovaného, ako aj treste v súlade so zásadami . Odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje konkretizáciu a podrobný opis jednotlivých dôkazov, ktoré boli podkladom pre jeho závery, a na túto časť rozsudku odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje. Výsledky hodnotenia dôkazov súdu prvého stupňa sú súčasťou odôvodnenia napadnutého rozsudku a tieto zodpovedajú kritériám , ako aj zásadám formálnej logiky. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery.

Vinu obžalovaného mal preukázanú najmä závermi znaleckého posudku Ing. Jána Rabčana, znalca z odboru cestná doprava, v znení jeho doplnku, znaleckého posudku MUDr. Jána Jelenčíka, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, v znení jeho doplnku, výpoveďami poškodenej, ako aj relevantnými listinnými dôkazmi - záznam o dopravnej nehode, zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody a náčrtom miesta dopravnej nehody, predloženou fotodokumentáciou, ktoré boli oboznámené na hlavnom pojednávaní. O záveroch znaleckého posudku z odboru cestnej dopravy nemal ani krajský súd žiadne pochybnosti, jeho závery sú logické, úplné a dostatočné pre rozhodnutie súdu. Súčasne znalec ozrejmil, z čoho pri svojich záveroch vychádzal, akými metódami sa riadil. K záverom znaleckého posudku bol znalec aj vypočutý na hlavnom pojednávaní a obžalovaný mal možnosť klásť mu otázky. Ako vyplýva zo zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody na č.l. 208 súdneho spisu, znalec sa zúčastnil aj obhliadky. Z týchto záverov jednoznačne vyplýva, že poškodená nemala možnosť dopravnej nehode zabrániť, nakoľko obžalovaný začal vykonávať vjazd na hlavnú cestu jednu sekundu pred zrážkou, kedy sa vozidlo poškodenej nachádzalo 14,4 až 17,6 m pred miestom zrážky. Poškodená jazdila rýchlosťou 54 až 63 km/hod. a v tejto rýchlosti nemala možnosť zrážke na hlavnej ceste zabrániť ani intenzívnym brzdením. Dopravnej nehode by zabránila, keby v tejto situácii v čase, kedy mohla rozpoznať kolíznu situáciu, jazdila rýchlosťou 17 až 21 km/hod. a reagovala intenzívnym brzdením. Poškodená však viedla motorové vozidlo po hlavnej ceste, kde bola predpísaná rýchlosť 60 km/ hod., teda viedla motorové vozidlo len mierne zvýšenou rýchlosťou. Obžalovaný nedal prednosť v jazde vodičke idúcej po hlavnej ceste, nerešpektoval dobre viditeľné dopravné značenie, zároveň mal zo svojej pozície dobrý rozhľad, podcenil svetelné podmienky a odhad vzdialenosti v tme (dopravná nehoda zo dňa 7.1. o 20.50 hod.) na prejazd jazdnej súpravy zloženej z ťahača a návesu z vedľajšej cesty na hlavnú pri odbočovaní vľavo a tiež nerešpektoval ani stav vozovky (mokrá cesta, tvorila sa námraza, o čom svedčí jeho vyjadrenie, že nechcel zastavovať, lebo mal obavu, že by sa nerozbehol), o to viac, že túto cestu nepoznal, ako sám uviedol. Svojou jazdou nielen obmedzil, ale ohrozil inú účastníčku cestnej premávky na živote a zdraví, čo bolo hlavnou a prvotnou príčinou dopravnej nehody a jej preukázateľných následkoch na zdraví poškodenej. Absolútne nie je namieste vytýkať spôsob jazdy vodičke Felície (mierne zvýšená rýchlosť, resp. vedenie vozidla viac pri strede vozovky). Tieto nedostatky by neovplyvnili vznik dopravnej nehody. Ak by aj vodička jazdila pri pravom okraji, tak jazdná súprava zasahovala celú cestu. Táto nemala možnosť dopravnej nehode zabrániť ani pri správnej technike jazdy. Rovnako nie je možné pripísať na ťarchu poškodenej spôsob jej reakcie na kolíznu situáciu vytvorenú obžalovaným a toľkokrát opakovanou námietkou, že poškodená sa mu mala vyhnúť vpravo. Uvedené podstatné skutočnosti jednoznačne usvedčujú obžalovaného zo spáchania stíhaného trestného činu a napĺňajú všetky zákonné kvalifikačné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., s poukazom na ust. § 138 písm. h) Tr. zák.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.

V posudzovanej veci uplatnené odvolacie námietky obžalovaným smerujú primárne do oblasti skutkových zistení (spochybňovanie zadokumentovania dopravnej nehody, záverom znaleckých posudkov), teda výhrad voči skutkovým zisteniam, spôsobu hodnotenia dôkazov vykonaných súdom nižšej inštancie a zároveň polemizuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa. V podstate ide o snahu obžalovaného presadiť vlastnú, pre neho priaznivú a od skutkových zistení súdu prvého stupňa inú verziu skutkového stavu veci, a to spochybňovaním všetkého.

K spôsobu zvolenej obhajoby obžalovaného, ako aj odvolacím námietkam krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že tieto neboli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie o vine obžalovaného. Predmetom dokazovania sú všetky skutočnosti dôležité pre meritórne rozhodnutie trestnej veci. V každej trestnej veci má dokazovanie individuálny charakter, je dané povahou veci. Hranice dokazovania v trestnom konaní sú stanovené konkrétnym prípadom. Rámcovo ich možno určiť, vychádzajúc zo zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci ( ). Táto zásada zahŕňa - zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, povinnosť orgánov činných v trestnom konaní obstarať dôkazy z úradnej povinnosti, právo strán obstarať dôkazy, povinnosť orgánov činných v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou pristupovať k objasňovaniu okolností a vykonávaniu dôkazov svedčiacich proti obvinenému a okolností a dôkazov svedčiacich v jeho prospech. Primárnym cieľom tejto zásady je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Rozsah dokazovania na hlavnom pojednávaní je vymedzený obžalobou, môže byť však výrazne ovplyvnený návrhmi strán. Pre trestné konanie platí, že sa majú dokazovať len okolnosti dôležité, z hľadiska rozhodovania závažné. Zužovanie rozsahu dokazovania, ako aj nadbytočné rozširovanie je pre dokazovanie škodlivé a podstatne narušuje zásadu rýchlosti, úplnosti a objektívnosti trestného konania. Jedine súd je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná a ktoré, naopak, zamietne, a tak určiť rozsah dokazovania.

Okresný súd správne zamietol vykonať dôkazy, ktoré navrhoval obžalovaný - rekonštrukciu, resp. v rámci nej vyšetrovací pokus, výsluch policajta k vyhotovenému plániku dopravnej nehody - k tým skutočnostiam, ktoré chcel obžalovaný preukázať. Aj keď z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, z akých dôvodov okresný súd tieto dôkazy odmietol, zo zvukovej nahrávky z hlavných pojednávaní je zrejmé, že súd uviedol dôvody svojho procesného postupu, čo považoval krajský súd za postačujúce. Teda dôvody zamietnutia navrhovaných dôkazov boli obžalovanému známe už pred rozhodnutím vo veci samej, ako to vyplýva zo zápisníc o hlavnom pojednávaní zo dňa 28.4.2022 na č.l. 337 súdneho spisu (súd zamietol výsluch svedka N. I.) a zo dňa 28.6.2022 na č.l. 350 súdneho spisu (zamietol rekonštrukciu). V tejto súvislosti krajský súd dáva do pozornosti, že súd rozhoduje o tom, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná. Táto jeho činnosť nebola v rozpore s právom obžalovaného na spravodlivý proces, nakoľko skutočnosti majúce sa dokázať boli preukázané inými dôkaznými prostriedkami (znaleckým posudkom z odboru cestnej dopravy), resp. boli pre vec nepodstatné (umiestnenie pečiatky na plániku z dopravnej nehody - podpísaného obžalovaným a tým, ktorý bol súčasťou znaleckého posudku, napriek tomu, že oba plániky boli obsahovo totožné).

K procesným nedostatkom (nedôslednému výsluchu obžalovaného, nevypočutiu poškodenej napriek jej prítomnosti na hlavnom pojednávaní): Z obsahu výpovede obžalovaného jednoznačne vyplýva, že mal možnosť vyjadriť sa ku skutku ako takému. Jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní z 28.4.2022 na č.l. 336 začína slovami: „Ja neviem, čo by som ku skutku uviedol....“. Z podanej obžaloby je zrejmé, že ani zvolená obhajoba obžalovaného v prípravnom konaní nebola dostatočnou pre prokurátora, aby vec neposunul do fázy súdneho konania. Preto aj otázky, ktoré kládol prokurátor obžalovanému, prirodzene smerovali k tomu, aby si prokurátor v kontradiktórnom konaní pred súdom obžalobu presadil. Bolo na obžalovanom, aby si zvolil spôsob obhajoby a v rámci nej aj spôsob, či sa bude obhajovať sám alebo prostredníctvom zvoleného obhajcu a či ako strana v konaní s právom predkladať dôkazy svoje tvrdenia aj podloží vlastnými dôkazmi. Ani v procesnom postupe súdu, ktorý bol zavŕšený prečítaním výpovedí poškodenej z prípravného konania, napriek prítomnosti poškodenej na hlavnom pojednávaní nevzhliadol krajský súd žiadny nedostatok. Primárne treba uviesť, že takýto spôsob výkonu tohto dôkazného prostriedku bol navrhnutý v obžalobe. Obžalovaný navrhnutý spôsob nenamietal, dokonca s čítaním výpovedí poškodenej súhlasil (na č.l. 336 - rub súdneho spisu). Podľa názoru krajského súdu boli pre vykonanie tohto dôkazu splnené všetky zákonné podmienky a osobný výsluch poškodenej nebol potrebný. K uvádzanému rozporu vo výpovediach poškodenej ohľadom vyhodenia smerovky na zmenu smeru jazdy krajský súd uvádza, že táto pochybnosť bola odstránená už v rámci prípravného konania dokonca z iniciatívy poškodenej, ktorá dostatočne vysvetlila svoje pochybenie. Okrem toho aj z prvotného výsluchu poškodenej (z 29.1.2021) vyplýva, že poškodená spontánne uvádzala, že

zapla smerovku doľava. V týchto súvislostiach ide len o využitie tejto nepresnosti obžalovaným v jeho prospech. Obžalovaný sám na začiatku trestného stíhania nikde neuviedol takúto skutočnosť na svoju obhajobu. Charakter a rozsah zranení, ktoré utrpela poškodená, umožňovali, aby posudok vyhotovil znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia. Okrem iného znalec uviedol, že poškodená bola pripútaná bezpečnostným pásom, čomu napovedal charakter a lokalizácia ním popísaných zranení. Pri preskúmaní jednotlivých dôkazov krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by napovedali o manipulácii pri zaznamenávaní miesta dopravnej nehody, resp. o nedôslednosti poverených odborných pracovníkov pri ich činnosti.

K rozhodnutiu o treste si prvostupňový súd vytvoril dostatočný podklad pre rozhodnutie. Na hlavnom pojednávaní oboznámil dôkazy ohľadom osoby obžalovaného, a to výpis z registra trestov, registra priestupkov a evidenčnú kartu vodiča. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva jasná úvaha súdu, v akých zákonných mantineloch sa pohyboval pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Rovnako z neho vyplýva aj úvaha, ktorá súd viedla k uloženiu jednotlivých trestov obžalovanému, ako aj ich výmery.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie spoločnosťou. Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy (prevencia). Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom nesmie byť prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení krajský súd vyhodnotil uložený trest ako primeraný, zákonný a spravodlivý. Takto uložený trest zodpovedá najmä závažnosti porušenia povinnosti vodiča, následkom na zdraví poškodenej, ako aj osobe obžalovaného. Prvostupňový súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na dolnej hranici trestnej sadzby (trestná sadzba pri prečine ublíženia na zdraví podľa , Tr. zák. je stanovená v rozpätí 1 až 5 rokov). Súčasne súd určil aj správny pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, resp. v danom prípade takéto okolnosti neboli na strane obžalovaného zistené. Aj keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle Tr. zák. - že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, ide o formálny nedostatok odôvodnenia (na ktorý poukázal aj prokurátor v konečnom návrhu). Je zrejmé z obhajoby obžalovaného, ako aj z výrokovej časti napadnutého rozsudku, že táto veta do odôvodnenia koncepčne nezapadá, a preto platí, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je

0 : 0. Opodstatnený a dôvodný je aj trest zákazu činnosti, a to nielen z toho dôvodu, že k vyvodeniu trestnej zodpovednosti došlo vzhľadom na činnosť s vedením motorového vozidla, ale najmä preto, že v osobe obžalovaného ide o nedisciplinovaného vodiča, tak ako vyplýva z evidenčnej karty vodiča, s poukazom na počet (12 priestupkov) a charakter priestupkov v doprave (aj jazda pod vplyvom alkoholu, opakované prekročenie rýchlosti, dokonca aj po spáchaní žalovaného skutku), o to viac, že ide o vodiča z povolania, profesionála, od ktorého je potrebné vyžadovať zvlášť dôsledné dodržiavanie predpisov v cestnej premávke. Ďalej je potrebné uviesť, že obžalovaný má v registri trestov jeden záznam - rozhodnutie maďarského súdu z 3.9.2019 za trestný čin proti dopravným predpisom. Preto aj výšku uloženého trestu zákazu činnosti považoval krajský súd za zákonnú a primeranú.

Aj výrok o náhrade škody zodpovedá stavu veci a zákonu. Je nespochybniteľné, že konaním obžalovaného utrpela poškodená škodu na zdraví, ako aj škodu na motorovom vozidle, ktorú si riadne uplatnila v rámci trestného konania. Vzhľadom na stret viacerých vzťahov zodpovedností za škodu, charakter uplatnených nárokov, civilné konanie poskytne širší priestor na spravodlivé prešetrenie tohto nároku, preto bolo správne poškodenú s jej uplatneným nárokom na náhradu škody odkázať na civilný proces.

V neuvedených podrobnostiach krajský súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého prvostupňového rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil a tento si osvojil.

Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd odvolanie obžalovaného C. T. ako nedôvodné zamietol v zmysle ust.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.