Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11C-77-2013.pdf
PDF · 78.61 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/77/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci navrhovateľky: Q. V., nar. XX.X.XXXX, bytom V., Ď. X p r o t i odporcovi: Q. V., nar. X.X.XXXX, posledne bytom V.R., O. XX, o určenie výživného a prísl. takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky minimálnym výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, ktoré v súčasnosti činí 27,13 Eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 21.3.2013.
Dlžné výživné za obdobie od 21.3.2013 do 30.9.2013 vo výške 19,91 Eur je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Návrh v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom zo dňa 21.3.2013 žiadala o určenie výživného voči odporcovi, ktorí je jej otcom vo výške 30 eur mesačne od 1.9.2012.
Odporca sa k návrhu nevyjadril a na pojednávanie sa napriek riadnemu a včas doručenému predvolaniu nedostavil. Súd preto s použitím § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) konal v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a svedkyne Z. V., rodným listom, potvrdením o návšteve školy, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove zo dňa 29.4.2013, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka je dcérou odporcu. Povinnú školskú dochádzku ukončila v roku 2010 a od septembra 2010 začala študovať na Strednej odbornej škole železničnej v Košiciach, pričom štúdium predčasne ukončila hneď v 1. ročníku z dôvodu záškoláctva. V čase od 29.7.2011 do 18.4.2012 sa zdržiavala v reedukačnom centre v Spišskom Hrhove a to na základe právoplatného rozsudku tohto súdu č.k. 25P 177/2011-40 zo dňa 28.11.2011. Citovaným rozsudkom bola nad navrhovateľkou (v tom čase
maloletou) nariadená ústavná starostlivosť v reedukačnom centre Spišský Hrhov a obaja jej rodičia boli zaviazaní prispievať na jej výživu minimálne výživné, ale na účet spomínaného reedukačného centra. K nariadeniu ústavnej výchovy došlo v dôsledku opakovaných krádeží zo strany navrhovateľky. K ukončeniu ústavnej starostlivosti došlo plnoletosťou maloletej, keďže návrh na predĺženie ústavnej starostlivosti bol zamietnutý rozsudkom tohto súdu č.k. 27P 245/2012-45 zo dňa 16.7.2012. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 10.8.2012.
Po zrušení ústavnej výchovy navrhovateľka znovu pokračovala v štúdiu najprv SOŠ železničnej, neskôr prestúpila na SOŠ obchodu a služieb v Prešove, kde je v súčasnosti v 2. ročníku podľa pripojeného potvrdenia školy.
Navrhovateľka býva u svojej mamy, ktorej jediným príjmom je sociálna dávka vo výške 123,20 Eur. Z toho len za byt podľa doloženej nájomnej zmluvy uhrádza 100 Eur mesačne. Matka navrhovateľky má vyživovaciu povinnosť aj k ďalšej dcére a to maloletej B., nar. XX.X.XXXX, na výživu ktorej jej otec (nie odporca) prispieva sumou 50 eur mesačne. Za mesačný lístok MHD navrhovateľke uhrádza 9,90 Eur.
Odporca je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove vyplýva, že dostáva dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur mesačne. Podľa vyjadrenia navrhovateľky je bezdomovcom, ale mesačne jej uhrádza výživné vo výške 25 Eur mesačne vrátane obdobia od podania návrhu do septembra 2013, pričom za uvedené obdobie len v jednom mesiaci zaplatil 20 Eur, v ostatných mesiacoch jej uhradil 25 Eur mesačne.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Pojem „nezaopatrené dieťa“ je vysvetlený v § 3 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa.
Podľa § 3 ods. 1 vyššie citovaného zákona nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku
a/ sa sústavne pripravuje na povolenie štúdiom alebo
b/ sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa tohto zákona je štúdium
a/ na strednej škole okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov
b/ na vysokej škole okrem externého štúdia.
Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je teda potrebné navrhovateľku, aj keď je plnoletá, považovať za nezaopatrené dieťa, keďže nedovŕšila 25 rokov a sústavne sa pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole. Preto s poukazom na ustanovenia § 62 ods. 1, 3 zákona o rodine trvá stále vyživovacia povinnosť rodičov voči nej a pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť zo strany odporcu vzhľadom na to, že jeho jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi, ktorú poberá len vo výške 62,50 Eur mesačne, súd stanovil najnižšie možné výživné t.j. minimálne výživné v zmysle § 62 ods. 3 zákona o rodine. Výška minimálneho výživného sa odvíja od sumy životného minima a v súčasnosti predstavuje sumu 27,13 Eur mesačne.
Keďže navrhovateľka požadovala výživné vyššie a to v sume 30 Eur mesačne, pričom pomery odporcu neumožnili vyhovieť tomuto návrhu, návrh v prevyšujúcej časti z vyššie uvedených dôvodov bol zamietnutý. Podobne bol zamietnutý aj návrh o určenie výživného za obdobie pred podaním návrhu, keďže navrhovateľka žiadala výživné určiť od 1.9.2012. Z ustanovenia § 77 ods. 1 zákona o rodine totiž vyplýva, že spätne možno určiť výživné len pre maloleté dieťa, u plnoletého dieťaťa možno výživné priznať len odo dňa začatia súdneho konania, t.j. od podania návrhu na súd.
Navrhovateľka podala návrh na súd 21.3.2013, preto súd s poukazom na § 77 ods. 1 zákona o rodine priznal výživné len od uvedeného dátumu. Naposledy odporca zaplatil výživné v mesiaci september 2013, pričom jeho dlh za obdobie od priznania nároku do konca septembra 2013 súd vyčíslil na 19,91 Eur. Podľa vyjadrenia navrhovateľky za uvedené obdobie totiž zaplatil 6 x 25 Eur a 1 x 20 Eur, čo oproti stanovenému výživnému predstavuje rozdiel 6 x 2,13 Eur + 1 x 7,13 Eur. Vzhľadom na výšku tohto dlžného výživného súd zaviazal odporcu zaplatiť ho naraz, avšak stanovil dlhšiu lehotu na zaplatenie s poukazom na pomery odporcu a s použitím § 160 ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Výrok o trovách konania vyplýva z tej skutočnosti, že žiadny z účastníkov nepodal návrh na ich náhradu podľa § 151 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.