Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-1384-2013.pdf
PDF · 80.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/1384/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného L. U., U..G..C.., T. XX, X., N.: XX XXX XXX povinnému T. T., B.. XX.XX.XXXX, X. V. XX, XXX XX W., vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola, Jantárová 30, 040 01 Košice pod spis. zn. Ex 169/2009 o vymoženie pohľadávky vo výške 96,26 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávneného z a v ä z u j e nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi, Jantárová 30, 040 01 Košice trovy exekúcie vo výške 53,95 Eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 29.01.2009 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 96,26 Eur s prísl., a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Košice II sp. zn.: 41 Ro 304/08-29 zo dňa 03.09.2008.
Dňa 17.05.2013 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/182223 zo dňa 28.05.2013.
Dňa 19.09.2013 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) s odôvodnením, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekučného konania vo výške 56,25 Eur.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ak sa ukáže, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd exekúciu zastaví. Existencia nedostatku majetku povinného pritom musí byť podložená šetrením súdneho exekútora.
Preto súd nahliadol do spisu, ako aj listinných dôkazov v ňom založených a zistil, že súdny exekútor po doručení poverenia na vykonanie exekúcie a vydaní upovedomenia o začatí exekúcie zisťoval majetkové pomery povinného, pričom lustráciami bolo zistené, že povinný nevlastní žiadne motorové vozidlá, nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, a to ani podielovo, nemá vedené žiadne bankové účty, nebol zistený hnuteľný majetok vo vlastníctve povinného, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie a ktorý by bol exekučne postihnuteľný, nie je poberateľom mzdy ani dôchodku, nie je evidovaný v živnostenskom registri. Pracovníci exekútorského úradu vykonali šetrenie v mieste trvalého bydliska povinného a zistili, že bytový dom v ktorom mal povinný bývať bol zbúraný a povinný sa odťahoval na neznáme miesto. Z uvedeného vyplýva, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil.
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena za daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Trovy exekúcie boli súdnym exekútorom špecifikované nasledovne:
1/ § 14 ods. 1.................................................................................................................33,19 Eur
2/ § 22 ods. 1:
- náklady spojené so zavedením spisu............................................................................1,92 Eur
- poštovné........................................................................................................................7,60 Eur
- cestovné........................................................................................................................ 4,17 Eur
Spolu „bez DPH“........................................................................................................46,88 Eur
DPH 20%.......................................................................................................................9,37 Eur
Spolu s DPH................................................................................................................56,25 Eur
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur.
Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ust. § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Preskúmaním návrhu exekútora na priznanie trov exekúcie súd zistil, že uplatňované vyššie uvedené položky boli súdnym exekútorom vyčíslené v súlade s vyhláškou.
Súd sa však nestotožňuje s vyčíslením náhrady hotových výdavkov súdnym exekútorom v položke ad 2/. Súdny exekútor požadoval priznať 1,92 Eur ako náhradu za náklady spojené so zavedením spisu, avšak uvedené náklady súd považuje len za administratívne náklady a výdavky, ktoré sú už v zmysle ust. § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene súdneho exekútora a nie je ich možné priznať duplicitne. Preto súd krátil súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov o 1,92 Eur.
Trovy súdneho exekútora teda predstavuje:
1/ Paušálna suma...........................................................................................................33,19 Eur
2/ Náhrada hotových výdavkov.....................................................................................11,77 Eur
20% DPH zo sumy 40,09 Eur.........................................................................................8,99 Eur
Spolu........................................................................................................................... 53,95 Eur
Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Pretože v danom prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného, na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.