Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cb/170/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Marekom Kohútom v právnej veci žalobcu: HELP CAR s.r.o., so sídlom Radlinského 1716, Dolný Kubín, IČO: 46 186 298, zast. Advokátska kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., so sídlom Nerudova 14, Košice, IČO: 47 240 482, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Viena Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 246,- eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 246,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 246,- eur od 20.12.2012 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 397,52 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 381,02 eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátska kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 240 482, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 20.3.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 246,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 246,- eur od 10.12.2012 až do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania.

Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že na základe dopravnej nehody zo dňa 8.11.2012 vznikla p. H.. P. (ďalej ako poškodený) škoda na jeho osobnom motorovom vozidle B. B EČV: PP XXX BS. R. predmetnej dopravnej nehody bol vodič iného motorového vozidla p. Ľuboslav U. s vozidlom L.: KE XXX YJ, ktorý mal Zmluvu o poistnom zmluvnom poistení vozidla uzavretú so žalovaným. V dôsledku tejto nehody bolo vozidlo B. C3 nutné opraviť z dôvodu jeho nepojazdnosti. H. uvedenú nepojazdnosť svojho vozidla uzavrel poškodený so žalobcom W. o poskytnutí náhradného vozidla, a to U. O L.: DK 125 BB. Predmetné vozidlo mal poškodený v užívaní počas nepojazdnosti svojho motorového vozidla, teda v čase od 12.11.2012 do 29.11.2012. Poškodený sa listom zo dňa 4.12.2012 jemu doručenom najneskôr 5.12.2012 dozvedel skutočnosť, že jeho vozidlo resp. škoda na jeho vozidle bude posúdená ako totálna škoda. Žalobca vystavil poškodenému faktúru odo dňa prevzatia vozidla, teda od 12.11.2012 do 29.11.2012, pričom listom zo dňa 4.12.2012 bolo oznámené poškodenému, že oprava jeho vozidla by bola nerentabilná a poistná udalosť sa bude likvidovať ako totálna škoda. Zároveň týmto listom bolo poškodenému oznámené, že poistné plnenie predstavuje sumu vo výške 4.536,35 eur. Faktúra žalobcu č. 2012/070 za zapožičanie motorového vozidla HUYNDAI I30Us bola vystavená na sumu 756,- eur. Na základe plnenia poisťovne zo dňa 4.2.2013 vo výške 294,- eur žalobca požaduje doplatenie žalovanej sumy, nakoľko na základe predchádzajúcich skúseností a prepočtu uhradenej sumy je jasné, že žalovaný

uznal denný nájom len vo výške 30,- eur. Žalovaný šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 4.12.2012 s tým, že poistné plnenie bolo vo výške 4.536,35 eur, avšak žiadnym spôsobom sa nevyjadril k uhradeniu nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla, len bez akéhokoľvek zdôvodnenia žalovaný uhradil sumu 294,- eur. Poškodený, a teda na základe postúpenia pohľadávky uvedenej nižšie - žalobca, má nárok z povinného zmluvného poistenia na náhradu škody v plnej výške, ktorá mu preukázateľne vznikla v dôsledku dopravnej nehody zavinenej druhou stranou. Tento nárok na náhradu škody sa podľa žalobcu vzťahu aj na škodu z dôvodu užívania požičaného náhradného vozidla po dobu, kým je poškodený v neistote ohľadom vybavenia jeho poistnej udalosti.

Dňa 12.2.2013 žalobca a poškodený uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej poškodený postúpil svoju pohľadávku na náhradu škody voči žalovanému vo výške rovnajúcej sa fakturovanej sume žalobcom.

Vzhľadom na skutočnosť, že k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti došlo dňa 4.12.2012 a v zmysle ust. § 797 ods. 3 Obč. zák. plnenie je splatné do 15 dní len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, bol podľa žalobcu žalovaný povinný vyplatiť riadne poistné plnenie najneskôr dňa 19.12.2012, a teda dňom 20.12.2012 sa žalovaný dostal s plnením poistnej sumy do omeškania. Výška uplatnených úrokov z omeškania je v súlade s ust. Nariadenia vlády SR č. , t. j. 8,75 % ročne.

Súd rozhodol v skrátenom konaní platobným rozkazom č. k. -22 zo dňa 6.5.2013, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor v ktorom uviedol, že vozidlo, že s uvedeným žalobným návrhom sa nestotožňuje v celom rozsahu, a to jednak čo do výšky uplatňovaného nároku ako aj jeho právneho základu. K dopravnej nehode došlo prevádzkou motorového vozidla EČV: KE 829 IF, ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené u žalovaného na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalovaným ako poisťovateľom a Východoslovenskou energetikou, a.s. ako poistníkom. K poistnej udalosti došlo dňa 8.11.2012, pričom ohliadka poškodeného motorového vozidla bola vykonaná dňa 9.11.2012, pri ktorej bol poškodený p. Krajči upovedomený o tom, že sú odhadované vysoké náklady na opravu a pred zahájením opravy je nutné kontaktovať poisťovňu. Nárok na náhradu škody za poškodené motorové vozidlo si poškodený uplatnil u žalovaného poisťovateľa dňa 20.11.2012, ktorý listom zo dňa 4.12.2012 informoval poškodeného, že poistná udalosť na jeho motorovom vozidle bude riešená ako totálna škoda, a teda oprava motorového vozidla je neekonomická. Po skončení šetrenia poistnej udalosti žalovaný uhradil poškodenému z povinného zmluvného poistenia náhradu škody za poškodené motorové vozidlo v sume 3.186,35 eur.

Poškodený Pavol Krajči si zároveň uplatnil nárok na náhradu škody spočívajúcom v náhrade nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla zdôvodňujúc výšku nároku faktúrou č. 2012/070 vystavenou dodávateľom - žalobcom za zapožičanie náhradného motorového vozidla značky U. O za obdobie od 12.11.2012 do 29.11.2012, t. j. 18 dní v sadzbe 35,- eur za deň bez DPH v celkovej sume 756,- eur. Žalovaný ako poisťovateľ poukázal v prospech poškodeného na účet žalobcu plnenie v sume 294,- eur za 7 dní užívania náhradného motorového vozidla, pričom priznal výšku nájomného v sume 42,- eur za jeden deň.

Poukazujúc na ust. a ust. Obč. zák. a ust. a ust. mal žalovaný za to, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je zodpovednosťou objektívnou bez ohľadu na zavinenie, aj v prípade nároku na náhradu nákladov za zapožičanie náhradného motorového vozidla, je potrebné skúmať predpoklady zodpovednosti za škodu, a to vznik škody, udalosť vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a príčinnú súvislosť, ktoré je povinný poškodený preukázať. Z cit. ustanovení vyplýva povinnosť škodcu nahradiť škodu v preukázanej výške, pričom ide o skutočnú škodu. Podľa ustálenej súdnej praxe skutočná škoda spočíva v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol použiť v dôsledku poškodenia a túto je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov, pričom žalobca je vo vzťahu k uplatnenému nároku povinný tieto náklady preukázať.

Žalovaný považoval vynaložené náklady na prenájom motorového vozidla za nie nevyhnutné a za neúčelne vynaložené s poukazom na to, že poškodený má právo na náhradu skutočnej škody

spočívajúcej v nákladoch na vypožičanie motorového vozidla porovnateľného s poškodeným motorovým vozidlom v rozsahu nákladov nutne a účelne vynaložených. Súdna prax podľa žalovaného dospela k záveru, že výška náhrady účelne vynaložených nákladov na vypožičanie vozidla po dobu opravy vlastného motorového vozidla zásadne nesmie presiahnuť obvyklú cenu prenájmu obdobných áut v danom mieste a čase.

Podľa žalovaného bol poškodený H. P. už pri ohliadke motorového vozidla dňa 9.11.2012 oboznámený s tým, že sa predpokladajú vysoké náklady na opravu motorového vozidla, pričom skutočnosť, že je tu predpoklad vysokých nákladov na prenájom motorového vozidla, bola poškodenému známa už v čase nehody, o čom svedčia fotografie poškodeného motorového vozidla, z ktorých je zrejmý značný rozsah a závažnosť poškodenia. Na tento značný rozsah poškodenia poukazuje aj skutočnosť, že poistná udalosť bola dňa 4.12.2012 poisťovateľom posúdená ako totálna škoda, teda oprava motorového vozidla bola neekonomická. Napriek rozsahu poškodenia mal poškodený kontaktovať pred zahájením opravy poisťovateľa, čo neurobil a namiesto toho si už dňa 12.11.2012 zapožičal náhradné motorové vozidlo u žalobcu, pričom nárok na náhradu škody si uplatnil u žalovaného ako poisťovateľa až dňa 20.11.2012, čo je potrebné hodnotiť ako neúčelné a nehospodárne. Podľa žalovaného poškodený ďalším užívaním náhradného vozidla v období, keď mal preukázateľne vedomosť o neúčelnosti týchto nákladov, postupoval v rozpore so všeobecnou prevenčnou povinnosťou ( ) a nezakročil spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia za účelom odvrátenia hroziacej škody spočívajúcej v ďalších nákladoch na prenájom motorového vozidla. Preto je podľa žalovaného poškodený výlučne zodpovedný za spôsobenú škodu a nemôže očakávať od poisťovateľa, aby takúto škodu nahradil, keď takto vyčíslená škoda presahuje skutočnú škodu podľa , ktorú je poisťovateľ povinný nahradiť titulom povinného zmluvného poistenia.

Žalovaný má za to, že predložená faktúra č. 2012/070 nepreukazuje výšku skutočnej škody, keď nepreukazuje, že bolo účelné zapožičanie náhradného motorového vozidla 18 dní za obdobie od 12.11.2012 do 29.11.2012, keď pri stanovení výšky náhrady škody nie je rozhodujúca čiastka vyfakturovaná žalobcom ako prenajímateľom, ale výška škody spočívajúca v účelne a nutne vynaložených nákladoch na prenájom náhradného motorového vozidla, pričom skutočnosť, že došlo k postúpeniu pohľadávky nezbavuje žalobcu dôkazného bremena vo vzťahu k preukázaniu nároku čo do dôvodu ako aj výšky. S poukazom na uvedené mal žalovaný za to, že ďalšie náklady na prenájom náhradného motorového vozidla, ktoré žalobca uplatňuje nad rámec nákladov, ktoré mu boli zo strany žalovaného ako poisťovateľa uhradené, nie sú nutne a účelne vynaloženými nákladmi, teda prevyšujú skutočnú škodu, ktorú je poisťovateľ povinný uhradiť a nie sú v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, preto žiadal žalobu zamietnuť.

Žalovaný zároveň poukázal na článok II. ods. 4 Zmluvy o postúpení pohľadávky, v ktorom je uvedené, že rozdiel medzi výškou poistného plnenia od zákonného poisťovateľa vinníka - žalovaného a skutočnou výškou škody vzniknutou v dôsledku zapožičania a úhrady nákladov náhradného motorového vozidla, postupca eviduje ako pohľadávku vo výške 246,- eur voči žalovanému. Vzhľadom na to, že rozdiel fakturovanej sumy (756,- eur) a sumy vyplatenej žalovaným (294,- eur) predstavuje 462,- eur a nie 246,- eur ako uvádza žalobca, mal žalovaný za to, že zo Zmluvy o postúpení pohľadávky nie je zrejmé, aká pohľadávka a v akej výške má byť predmetom postúpenia, teda je nedostatočne identifikovateľná. Vzhľadom na to, že nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky je určitosť pohľadávky a jej existencia v čase postúpenia, keď žalobca tiež nepreukázal, žeby pohľadávka v čase postúpenia existovala, je Zmluva o postúpení pohľadávky podľa žalovaného neurčitá a teda neplatná. S poukazom na uvedené mal žalovaný za to, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v tomto konaní.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že už samotné konanie poškodeného spočívajúce v pristúpení k prenajatiu si náhradného vozidla, samo o sebe svedčí o potrebe jeho prenajatia. Ak by totiž poškodený vozidlo nepotreboval, zrejme by k uzatvoreniu nájomnej zmluvy nebol vôbec pristúpil, pričom o účelnosti prenajatia a využívania náhradného vozidla poškodeným svedčí aj ten fakt, že do dňa škodovej udalosti poškodený vlastnil motorové vozidlo a toto denne používal na pracovné ako aj osobné účely. Ohľadom dĺžky prenájmu žalobca uviedol, že táto tiež nebola neobvyklá a neprimerane dlhá, pričom k zapožičaniu náhradného vozidla poškodeným došlo v krátkom časovom odstupe po vzniku nehody, čo napovedá, že poškodený vozidlo potreboval. To, že k uplatneniu svojho nároku na náhradu škody za poškodené vozidlo pristúpil poškodený až dňa 20.11.2012 nemá podľa žalobcu žiadny dopad na potrebu využitia náhradného vozidla, nakoľko ak by tak urobil skôr, ukončenie poistnej

udalosti by to neurýchlilo. Pokiaľ žalovaný v podanom odpore uvádza, že oznámením zo dňa 4.12.2012 poisťovateľ upovedomil poškodeného o tom, že škodová udalosť bude likvidovaná ako totálna škoda, tak tomuto argumentu žalovaného žalobca nerozumie, nakoľko poškodený prestal používať náhradné vozidlo dňa 29.11.2012, teda ešte pred oboznámením sa s touto skutočnosťou. To, že poškodený mohol v čase vzniku dopravnej nehody vidieť rozsah poškodenia svojho motorového vozidla, a tým bez právnej opory dedukovať rozsah celkovej škody, ho nijaký spôsobom nezbavuje práva pristúpiť k prenájmu náhradného vozidla. Podľa žalobcu všeobecné konštatovanie, že poškodený po tom, ako mu je neformálne, neoficiálne a bez akejkoľvek záväznosti oznámené, že škoda na motorovom vozidle v jeho osobnom vlastníctve je považovaná za totálnu, by si mal zaobstarať iné vozidlo na svoje náklady, je v neprospech poškodeného. Napokon by to mohlo viesť ešte k pozvoľnejšiemu a zdĺhavejšiemu likvidovaniu poistných udalostí zo strany poisťovateľov, než je tomu aktuálne. V tomto prípade poškodený užíval náhradné vozidlo do 29.11.2012, pričom oznámenie žalovaného o tom, že škoda na motorovom vozidle je považovaná za totálnu, bolo urobené až dňa 4.12.2012, pričom do dispozície poškodeného sa mohlo dostať najskôr 5.12.2012. Teda najskôr dňa 5.12.2012 mohlo byť poškodenému zrejmé, že oprava poškodeného vozidla vykonávaná nebude. Žaloba poukázal na bod 2.3 Metodického usmernenia č. 17/2002 vydaného Slovenskou kanceláriou poisťovateľov, v ktorom je uvedené, že pri posudzovaní oprávnenosti uplatňovaného nároku je nutné prihliadať na pružnosť pri vyšetrovaní zistenia povinnosti plniť, t. j. či predĺženie doby vypožičania nebolo spôsobené neprimerane dlhou dobou vybavovania poistnej udalosti, napríklad pri totálnej škode alebo vystavovaní krycieho listu. Podľa žalobcu súčasne výkladom menovaného usmernenia konkr. bodu 2.4 ods. 6 je možné dospieť k jasnému záveru, že nárok na náhradu za vypožičané motorové vozidlo zaniká dňom nasledujúcim po dni ukončenia opravy motorového vozidla, resp. dňom nasledujúcim po dni rozhodnutia poisťovne o totálnej škode. V tejto súvislosti žalobca zastával názor, že takéto rozhodnutie poisťovne musí obsahovať aj výšku škody, ktorá bude poškodenému vyplatená, aby sa samotný poškodený vedel do budúcna zariadiť, keď len oznámenie o skutočnosti, že poistná udalosť bude totálna škoda, bez výšky poistného plnenia, nie je relevantnou skutočnosťou na ukončenie prípadného nájmu zo strany poškodeného.

Výška uplatňovaného nároku na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla, ktorá je uvedená v liste žalobcu zo dňa 3.12.2012 adresovaného žalovanému je správa a nejde o chybu v písaní. Žalobca si reálne uplatnil u žalovaného nárok na náhradu nákladov vo výške 540,- eur, a teda za prenájom vozidla v dĺžke trvania 18 dní pri dennom nájme 30,- eur s DPH. Je vecou rozhodnutia veriteľa akú výšku svojej pohľadávky si voči dlžníkovi uplatní, pričom v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol žalobca voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške 756,- eur, pričom z tejto celkovej sumy sa žalobca rozhodol požadovať od žalovaného sumu 540,- eur. To, že žalovaný počet dní prenájmu náhradného vozidla neprerátal nájmom vo výške 30,- eur s DPH ale sadzbou nájomného vo výške 42,- eur s DPH nemôže byť na ujmu žalobcu, ktorý sa domáha plnenia zodpovedajúceho rozdielu medzi sumou uplatňovanou listom zo dňa 3.12.2013 a sumou vo výške 294,- eur, ktorú už žalovaný uhradil dňa 4.2.2013.

Žalobca mal za to, že výška postupovanej pohľadávky je dostatočne špecifikovaná a hlavne určitá s poukazom na vyššie uvedené.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu JUDr. E. D., prednesom právnej zástupkyne žalobcu ako aj oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaný sa na pojednávanie konané dňa 9.10.2013 ospravedlnil telefaxovým podaním doručeným súdu dňa 8.10.2013, v ktorom uviedol, že poskytol žalovanému na jeho účet dňa 22.1.2013 poistné plnenie v sume 294,- eur, pričom dňa 11.2.2013 mal poškodený na základe predloženého dokladu - pohyby na účte zaplatiť žalobcovi za prenájom náhradného motorového vozidla sumu 462,- eur. Následne poškodený podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky postúpil pohľadávku na žalobcu, preto žalovaný namietal, že v tom čase, teda 12.2.2013 nemohla byť predmetom postúpenia pohľadávka vo výške 756,- eur ako tvrdí žalobca.

Z výsluchu konateľa žalobcu súd zistil, že ohľadom postúpenia pohľadávky v sume 246,- eur mal žalobca za to, že táto je určitá, v čase postúpenia existovala, nakoľko už bola uhradená poškodeným prenajímateľovi. Pre objasnenie skutkového stavu uviedol, že keď niekto má počas havárie poškodené

vozidlo, pričom z poistky vinníka nehody sa hradí nájom zodpovedajúci výške nájmu za vypožičanie si obdobného motorového vozidla v obdobnej triede, t. zn. ak má poškodený poškodenú napr. M., za ktorú je nájom cca 20,- eur denne, môže si od poisťovne uplatniť nárok len 20,- eur, a to aj v tom prípade, ak by mal vypožičané auto vyššej triedy, za ktoré by platil sadzbu napr. 100,- eur denne. V tomto prípade žalovaný podľa konateľa žalobcu uznal sadzbu 42,- eur s DPH, ale žalobca nežiadal od žalovaného takúto sadzbu, ale žiadal len sadzbu 30,- eur s DPH. Z listinných dôkazov je zrejmé, že nikdy takáto suma ako uvádza žalovaný vo svojom ostatnom vyjadrení vo výške 756,- eur nikdy postupovaná nebola, ale bola postúpená len pohľadávka vo výške 246,- eur podľa článku II. bodu 4 zmluvy. Na základe vyššie uvedeného mal konateľ žalobcu za to, že nie je potrebné vykonať výsluch PaedDr. P. ohľadom postúpenia pohľadávky. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že v Zmluve o poskytnutí náhradného vozidla je jasne uvedené, že motorové vozidlo bolo zapožičané dňa 12.11.2012 a vrátené dňa 29.11.2012, pričom dátum 12.11.2012 je aj dátum uzavretia zmluvy.

Zo zápisu o ohliadke poškodeného motorového vozidla súd zistil, že je v ňom uvedená poznámka o odhadovaných vysokých nákladoch na opravu s tým, že pred započatím opravy je nutné kontaktovať poisťovňu a dohodnúť ďalší postup likvidácie poistnej udalosti.

Z oznámenia o poistnom plnení súd zistil, že ním dňa 1.2.2013 oznámil žalovaný poškodenému, že dňa 31.1.2013 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého je predpokladaný výpočet výšky plnenia za priznanú výšku nájomného 42,- eur s DPH za jeden deň s tým, že toto poistné plnenie bude poukázané na účet žalobcu.

Z pripojeného výpočtu výšky plnenia súd zistil, že podľa žalovaného sú primerané náklady za zapožičanie náhradného vozidla vo výške 42,- eur za jeden deň s tým, že primeraná doba na zapožičanie je 7 dní, t. j. žalovaný priznal poškodenému celkový nárok na zapožičanie náhradného vozidla v sume 294,- eur.

Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 5.12.2012 súd zistil, že žalovaný oznámil poškodenému, že dňa 4.12.2012 ukončil šetrenie poistnej udalosti poškodeného vozidla B. B EČV: PP XXX BS so záverom, že náklady na opravu poškodeného motorového vozidla presiahli všeobecnú hodnotu, teda oprava by bola neekonomická a škoda je riešená ako totálna. Celkovo bolo poškodenému priznané z tohto titulu poistné plnenie v sume 3.186,35 eur.

Zo Zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla súd zistil, že žalobca poskytol poškodenému H.. H. P. motorové vozidlo U. O EČV: DK XXX BB s tým, že toto motorové vozidlo bol zapožičané dňa 12.11.2012 a vrátené dňa 29.11.2012, teda nájom motorového vozidla bol 18 dní.

Z faktúry č. 2012/070 vystavenej dňa 29.11.2012 s tým istým dátumom splatnosti súd zistil, že ňou žalobca ako dodávateľ vyfakturoval poškodenému ako odberateľovi zapožičanie tohto náhradného vozidla od 12.11.2012 do 29.11.2012, t. j. 18 dní zo sadzbou 35,- eur bez DPH za jeden deň, teda celkovo sumu 756,- eur vrátane DPH.

Z výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že poškodený uhradil žalobcovi z titulu nájmu sumu 462,- eur.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 12.2.2013 súd zistil, že poškodený ako postupca postúpil žalobcovi ako postupníkovi svoju pohľadávku vzniknutú titulom Zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla HUYNDAI I30Us, EČV: DK 125 BB, na základe ktorej mu prenajímateľ vystavil dňa 29.11.2012 faktúru č. 2012/070 s dátumom splatnosti dňa 29.11.2012 vo výške 756,- eur s DPH za zapožičanie náhradného vozidla od 12.11.2012 do 29.11.2012. Žalovaný ako poisťovňa vinníka ukončil likvidáciu predmetnej poistnej udalosti, pričom na účet prenajímateľa uhradil sumu 294,- eur dňa 4.2.2013, keď predmetom postúpenia je rozdiel medzi výškou poistného plnenia od žalovaného a skutočnou škodou vzniknutou v dôsledku zapožičania a úhrady nákladov náhradného vozidla, ktorú postupca eviduje ako pohľadávku vo výške 246,- eur voči žalovanému.

Žalobca do spisu predložil aj Metodiku náhrady škody pri prenájme náhradného vozidla - Metodické usmernenie SKP č. 17/2002, kde z článku 1 bod 1.2 vyplýva, že metodické usmernenie je záväzné pre tých členov Slovenskej kancelárie poisťovateľov, ktorí ho písomne akceptovali a rovnako je záväzné pre tých členov kancelárie, ktorí na základe delegovania vybavujú poistné udalosti v mene a na účet kancelárie. Týmto Metodickým usmernením sú povinní sa riadiť zamestnanci kancelárie. Podľa článku 2 bod 2.1 uvedeného usmernenia okrem iného vyplýva, že z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa poškodenému hradí aj škoda, ktorá vznikne vynaložením nákladov potrebných na zistenie rozsahu škody poškodených osôb a tiež nákladov spojených s odstraňovaním, resp. zmiernením škodových dôsledkov poškodených osôb (napr. odtiahnutie nepojazdného vozidla, odstránenie vytečených pohonných hmôt z vozidla, prenájom náhradného vozidla).

Podľa článku 2 bod 2.3 usmernenia pri posudzovaní oprávnenosti uplatňovaného nároku je nutné prihliadnuť na:

- priamu súvislosť medzi škodou na motorovom vozidle a vypožičaním motorového vozidla za úplatu,

- účelnosť vypožičania s prihliadnutím na možnosti iného riešenia (napr. použitie taxi pri ojedinelej potrebe využitia náhradného vozidla),

- primeranosť (časová, cenová) vypožičania s prihliadnutím na typovú značku, rozsah a špecifikáciu poškodenia motorového vozidla ako aj na trhovú cenu za vypožičanie motorového vozidla,

- individuálnosť prípadu s prihliadnutím na potrebu zabezpečenia alebo plnenia neodkladných úloh, odvrátenie škody, ochranu zdravia.

Podľa článku 2 bod 2.4 usmernenia okrem iného, nárok na náhradu škody za vypožičané motorové vozidlo nevzniká dňom nasledujúcim po dni ukončenia opravy motorového vozidla, resp. po dni rozhodnutia poisťovne o totálnej škode.

Podľa ust. tento zákon upravuje povinné zmluvné za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len "kancelária").

Podľa ust. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa ust. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa ust. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa ust. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa ust. rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa ust. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ust. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ust. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. v platnom znení podľa ust. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vychádzajúc z vyššie cit. zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci súd mal za preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.2.2013, ktorou bola na žalobcu postúpená pohľadávka vo výške 246,- eur ako rozdiel medzi poskytnutým poistným plnením za nájom náhradného motorového vozidla a vyfakturovaným nájmom, keď žalovaný uhradil poškodenému z titulu nájmu náhradného vozidla sumu 294,- eur, pričom žalobca ako prenajímateľ vyfakturoval poškodenému ako nájomcovi sumu 756,- eur, pričom žalobca ako právny nástupca poškodeného si v konaní neuplatňoval rozdiel v plnej výške, t. j. vo výške 462,- eur, ale uplatňoval si len nárok na zaplatenie sumy 246,- eur, keď takto zníženú sumu odôvodnil výškou nájmu za vypožičanie obdobného motorového vozidla v obdobnej triede. Táto postúpená pohľadávka bola v zmluve o jej postúpení určito a nezameniteľne špecifikovaná a naviac v čase postúpenia existovala. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 8.11.2012 došlo k dopravnej nehode, kde bola poškodenému PaedDr. Pavlovi P. spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle B. B EČV: PP XXX BS, kde rovnako nebolo sporné, že poškodený škodovú udalosť žalovanému ako poisťovni v stanovenej lehote riadne nahlásil a ďalej bolo nesporné, že túto škodu spôsobil vodič Q. U. s vozidlom EČV: KE XXX YJ, ktorý mal uzatvorenú Zmluvu o povinnom zmluvnom poistení vozidla so žalovaným.

Ako vyplýva z ust. mal vinník dopravnej nehody ako poistený právo, aby žalovaný ako poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením alebo zničením veci. V zmysle cit. zákonného ustanovenia je potrebné, aby tieto nároky boli preukázané, pričom táto povinnosť bola preukázateľne splnená, nakoľko došlo k oznámeniu o škodovej udalosti, bola predložená Zmluva o poskytnutí náhradného vozidla spolu s faktúrou č. 2012/070 za zapožičanie náhradného vozidla v sume 756,- eur ako aj to, že žalovaný ako poisťovňa vinníka uhradil priamo na účet prenajímateľa motorového vozidla sumu 294,- eur a poškodený uhradil zostatok vyfakturovanej sumy z titulu nájmu vo výške 462,- eur. Za škodu spôsobenú na motorovom vozidle poškodeného zodpovedá podľa ust. prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, ktorý má v zmysle Zmluvy o povinnom zmluvnom poistení voči poisťovni - žalovanému právo, aby za neho nahradila poškodenému škodu. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že ide o škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, rovnako bol nesporný aj vznik škody a príčinná súvislosť medzi touto osobitnou povahou prevádzky a vznikom škody. Všeobecne sa pod pojmom škoda rozumie ujma, ktorú utrpí poškodený, objektívne vyjadriteľná v peniazoch, teda hodnota, o ktorú sa v dôsledku škody zmenšil majetok poškodeného. Zníženie stavu finančných prostriedkov je vždy majetkovou ujmou, ktorú je možné vyjadriť v peniazoch. Skutočnou škodou v zmysle cit. ust. v danom prípade bola majetková ujma spočívajúca v zmenšení existujúceho majetkového stavu poškodeného, keď zaplatením požičovného za náhradné motorové vozidlo sa zmenšil existujúci majetkový stav právneho predchodcu žalobcu. Vynaložená čiastka na zapožičanie náhradného motorového vozidla je v priamej príčinnej súvislosti s poškodením motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu, pre ktoré bolo nutné použiť zapožičané motorové vozidlo s tým, že žalobca si uplatňuje v tomto konaní iba ten nárok spočívajúci vo vynaloženej čiastke, o ktorú prevyšovali náklady na vypožičanie náhradného motorového

vozidla výdaje, ktoré by boli spojené s použitím vlastného automobilu poškodeného, teda výdaje za nájom tohto motorového vozidla.

Naviac, tak ako to už bolo uvedené, si žalobca ako právny nástupca poškodeného neuplatňoval celú výšku skutočnej škody, ale len sumu 246,- eur, keď sa žalobca stotožnil so žalovaným priznanou výškou nájomného 42,- eur s DPH za jeden deň prenájmu motorového vozidla, a to aj napriek tomu, že sám žalobca v zmysle splnomocnenia od poškodeného vyzval žalovaného k úhrade nájomného za 18 dní prenájmu len vo výške 540,- eur, teda pri dennej sadzbe nájmu 30,- eur vrátane DPH, z ktorej žalovaný uhradil čiastku 294,- eur. V tejto súvislosti sa súd stotožnil s primeranosťou výšky nájmu za jeden deň, keď sám žalovaný považoval za primeranú sadzbu nájomného vo výške 42,- eur, preto uplatnený nárok na sadzbu nájomného vo výške 30,- eur súd považoval za nesporný. Zároveň súd považoval vypožičanie náhradného motorového vozidla počas celého obdobia od 12.11.2012 do 29.11.2012, t. j. 18 dní za účelné. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že nebolo účelné vypožičať si náhradné motorové vozidlo, lebo poškodený bol už pri ohliadke motorového vozidla dňa 9.11.2012 oboznámený s predpokladom vysokých nákladov na jeho opravu, keď zo Zápisu o ohliadke poškodeného motorového vozidla v žiadnom prípade nevyplýva skutočnosť, že predmetná poistná udalosť bude likvidovaná ako totálna škoda, ale len tá skutočnosť, že pred zahájením opravy poškodeného motorového vozidla je nutné kontaktovať žalovaného ako poisťovňu, pričom o skutočnosti, že nehodová udalosť bude likvidovaná ako totálna škoda sa mohol právny predchodca žalobcu dozvedieť najskôr dňa 5.12.2012 z písomného oznámenia datovaného žalovaným ku dňu 4.12.2012, kde nájom skončil už pred týmto oznámením, a to dňa 29.11.2012. V tejto súvislosti súd poukazuje nielen na tú skutočnosť, že poškodený sa mohol prvýkrát dozvedieť o rozsahu škody, resp. o tom, že ide o škodu totálnu až týmto rozhodnutím žalovaného o spôsobe likvidácie škodovej udalosti zo dňa 4.12.2012, v žiadnom prípade nie zo Zápisu o ohliadke poškodeného motorového vozidla, keď až toto rozhodnutie žalovaného o tom, že ide o škodu totálnu bolo pre klienta záväzné, pričom je nepochybné, že poškodený mal vypožičané motorové vozidlo pred týmto rozhodnutím a po dobu kratšiu ako bolo šetrenie škodovej udalosti. Žalovaný nijakým spôsobom súdu nepreukázal, že poškodený nemal potrebu vypožičať si náhradné motorové vozidlo, pričom prospech účelnosti prenajatia a využívania náhradného motorového vozidla svedčí aj ten fakt, že tento bol do dňa škodovej udalosti vlastníkom poškodeného motorového vozidla, ktoré využíval a ktoré nemohol ďalej užíval v dôsledku dopravnej nehody. Táto účelnosť používania náhradného motorového vozidla vyplýva aj zo samotného Metodického usmernenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov, kde je obmedzený nárok na náhradu za vypožičanie motorového vozidla do dňa nasledujúceho po ukončení opravy motorového vozidla, resp. do dňa rozhodnutia poisťovne o totálnej škode. Samotný zápis o ohliadke poškodeného motorového vozidla nemožno považovať za rozhodnutie poisťovne o totálnej škode, keďže tento má len informatívny charakter, teda je potrebné vychádzať z toho, že poškodený užíval náhradné motorové vozidlo pred ukončením poistného šetrenia.

S poukazom na vyššie uvedené súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu vo výške 246,- eur. Zároveň súd nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz spočívajúci vo výsluchu poškodeného - PaedDr. Pavla Krajčiho, ktorého navrhoval žalovaný vypočuť najmä s ohľadom na rozpor listinných dôkazov, a to vyfakturovanej čiastky nájmu vo výške 756,- eur, z ktorej bola žalovaným poskytnutá suma 294,- eur a poškodeným suma 462,- eur, pričom však žalobca ako právny nástupca poškodeného si uplatňoval v konaní nárok na zaplatenie 246,- eur, keď tento rozdiel žalobca náležite objasnil súdu tým, že od žalovaného ako poisťovateľa vinníka dopravnej nehody požadoval nárok na úhradu nájomného za vypožičanie obdobného motorového vozidla v obdobnej triede, t. j. vo výške len 30,- eur s DPH za deň, čo predstavuje za 18 dní nájmu sumu 540,- eur a nie nárok na skutočne vynaložený nájom, ktorý bol za motorové vozidlo vo vyššej triede v sadzbe 42,- eur za deň, celkovo vo výške 756,- eur.

Podľa ust. plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Keďže v danom prípade šetrenie poistnej udalosti žalovaný ako poistiteľ ukončil najneskôr dňa 5.12.2012, a to oznámením o poistnom plnení poškodenému, v ktorom jednak uviedol, že táto nehodová udalosť bude likvidovaná ako totálna škoda a z tohto titulu bude poškodenému poskytnuté poistné

plnenie v celkovej sume 3.186,35 eur, teda po uplynutí 15 dní najneskôr dňom 20.12.2012 sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho záväzku. Výška úroku z omeškania 8,75 % ročne zodpovedá ust. Nariadenia vlády č. , kde k 20.12.2008 bola základná úroková sadzba ECB 0,75 %, preto súd priznal žalobcovi náhradu na výšku úroku z omeškania tak ako to žiadal.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanému.

Trovy konania úspešného žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 381,02 eur. Súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej pomoci, tak ako to vyčíslil právny zástupca žalobcu vo svojom podaní doručenom tunajšiemu súdu elektronicky dňa 11.10.2013, pričom tieto boli vykonané v súlade s Vyhláškou č. a sú to 2 úkony zo dňa 13.3.2013 - prevzatie veci a písomné podanie žaloby na súd. Ďalej súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu nárok na úkon právnej pomoci zo dňa 19.6.2013 - vyjadrenie k odporu a za písomné podanie na súd zo dňa 13.8.2013, ktoré bolo vyjadrenie k výzve súdu a ktorým žalobca zároveň predložil ďalšie listinné dôkazy. Rovnako v súlade s cit. vyhláškou boli aj ďalšie dva úkony právnej pomoci, a to porada s klientom zo dňa 9.10.2013, kde si žalobca uplatnil v súlade s cit. vyhl. len nárok na jednu polovicu z tarifnej odmeny za úkon právnej pomoci vo výške 21, eur t. j. sumu 10, eur a účasť na pojednávaní dňa 9.10.2013, kde bola tarifná odmena rovnako ako predchádzajúce úkony právnej pomoci s výnimkou porady s klientom vyčíslená v súlade s ust. cit. vyhl. vo výške 21, eur za jeden úkon. Režijný paušál predstavuje pri jednom úkone vykonanom v roku 2013 sumu 7, eur, čo celkovo pri šiestich úkonoch právnej pomoci predstavuje nárok žalobcu na režijný paušál vo výške 46,86 eur. Spolu tarifná odmena a režijný paušál právneho zástupcu žalobcu predstavuje sumu 165,11 eur.

V súlade s citovanou vyhláškou konkrétne s ust. § 17 ods. 1 je aj vyčíslenie náhrady za stratu času cesta Košice - Poprad a späť (§ 17 ods. 1 AT) za sedem polhodín v sume 13,02 eur za jednu polhodinu.

Cestovné za 1 cestu trasa Košice - Poprad a späť spolu 240 km (, vyhl. č. a , o cestovných náhradách) osobným motorovým vozidlom J. Q. X,X TDi, L.: MI XXX AV pri priemernej spotrebe 5,2 l/100 km, plus amortizácia 0,183 eur/ km. Priemerná cena nafty v čase ciest právneho zástupcu na pojednávania bola vo výške l,390 eur/liter. Úhrnom celková náhrada cestovného a amortizácie motorového vozidla predstavuje sumu 61,27 eur.

Spolu trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z odmeny advokáta žalobcu, jeho výdavkov a cestovného spolu vo výške 317,52 eur navýšené o príslušnú 20 % DPH podľa ust. § 18 ods. 3 cit. vyhlášky vo výške 65,50 eur, teda celkovo trovy právneho zastúpenia vrátane DPH žalobcu predstavujú sumu 381,02 eur.

Povinnosť žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 397,52 eur jeho právnemu zástupcovi vyplýva z ustanovenia , podľa ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.