Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43C-96-2012.pdf
PDF · 105.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-43C/96/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v právnej veci navrhovateľky: H.. Y. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. 5, L., pr. zast. Mgr. Evou Braxatorisovou, advokátkou, so sídlom Trenčianska 17, Bratislava proti odporcovi: E. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. 5, L., v skutočnosti H. XXX, okres X. B., o určenie, že zaniklo právo na zabezpečenie bytovej náhrady, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že odporcovi zaniklo právo na zabezpečenie bytovej náhrady priznanej rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 6C 93/2001-25 zo dňa 12.2.2003.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 438,90 eur na účet jej právnej zástupkyne, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.7.2012 navrhovateľka žiadala súd, aby určil odporcovi povinnosť vysťahovať sa z 3-izbového bytu č. XX na X.. poschodí bytového domu na R. ul. č. X v L., resp. na základe zmeny petitu žiadala, aby súd určil, že odporcovi zaniklo právo na bytovú náhradu, ktorú mu priznal právoplatný rozsudok tunajšieho súdu č. k. 6C 93/2001-25 zo dňa 12.2.2003. Svoj návrh odôvodnila tým, že na základe tohto rozhodnutia sa stala výlučnou nájomníčkou a členkou bytového družstva a odporca sa mal z bytu vysťahovať do 15 dní po tom, ako mu bude zabezpečený náhradný byt. V r. 2004 si predmetný byt odkúpila do osobného vlastníctva a stala sa jeho jedinou vlastníčkou. Podľa výpisu z LV je odporca od 19.3.2012 vlastníkom rodinného domu, avšak z bytu sa stále neodsťahoval. Do miesta trvalého bydliska prichádza približne každých 7-10 dní a vždy sa zdrží niekoľko dní. Zvyšok času pravdepodobne trávi v zakúpenom dome.
Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 18.1.2013 tak, že s vysťahovaním súhlasí a navrhol, aby mu súd uložil povinnosť sa vysťahovať tak, že po vyplatení určitej sumy sa do 15 dní vysťahuje. Stačí, aby sa s navrhovateľkou vyrovnali tak, aby si zaplatil dlhy a nech je pokoj. Uviedol, že predmetný byt si s navrhovateľkou zaobstarali počas manželstva, keď ho dostal od vtedajšieho zamestnávateľa - železníc ako služobný byt po prevelení do Bratislavy. Zaslúžil sa aj o obnovu tohto bytu, kým navrhovateľka, ktorá síce tiež pracovala ako učiteľka, len pila a ani prstom nepohla. Preto došlo aj k rozvodu, lebo stále chodila domov v podnapitom stave. Dlho sa však súdili o mladšiu dcéru E. ale on tie pojednávania už neznášal, tak súhlasil, aby bola zverená navrhovateľke, aj keď táto sa priznala, že pije. Po rozvode zostali žiť v uvedenom byte a navrhovateľke navrhoval, aby byt odkúpili do osobného vlastníctva a dali ho dcére. Potom sa však dozvedel, že navrhovateľka si byt odkúpila do svojho osobného vlastníctva za zostatkovú hodnotu asi 20.000,- Sk. Mal zdravotné problémy, ale aj tak pracoval a všetky zarobené peniaze dával aj po rozvode do bytu, lebo navrhovateľka dávala peniaze len do alkoholu, cigariet a krížoviek. V r. 2010 išiel do predčasného dôchodku a od mája 2012 je na riadnom
dôchodku. Na jar 2010 povedal navrhovateľke, aby jeho bytovú situáciu riešili, na čo ona odpovedala, že mu kúpi byt a aby čakal. Chodil sestre do Štúrova a zistil, že tam sú ceny bytov podstatne nižšie, preto chcel, aby mu navrhovateľka dala 30.000,- eur, keďže hodnota predmetného bytu je podľa neho 100.000,- eur a on vypadne. Navrhovateľka však nič neriešila a jeho sestra mu navrhla, že mu požičia na kúpu nejakej nehnuteľnosti a keď ho navrhovateľka vyplatí, tak jej to vráti. Kúpil teda dom v obývateľnom stave v obci H. za cenu 15.500,- eur.
Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že má za to, že návrh je podaný dôvodne, nakoľko došlo na strane odporcu k podstatnej zmene pomerov, keď už má zabezpečenú potrebu trvalého bývania vo vlastnom rodinnom dome a bezdôvodne odmietol poskytnutú bytovú náhradu na H. X v L., ide o 3-izbový byt s príslušenstvom, čiastočne rekonštruovaný a zariadený. Pripomenula, že manželstvo účastníkov konania bolo disharmonické a zo strany odporcu dochádzalo k častým fyzickým aj verbálnym útokom na navrhovateľku a počas celého spolužitia sa správal násilne aj voči všetkým členom domácnosti. Odporca tiež dlhodobo neplatí úhrady spojené s užívaním tohto bytu. Toto všetko sú dôvody, ktorými navrhovateľka preukazuje naliehavosť právneho záujmu na svojom nároku. Poukázala na judikatúru pod č. R25/1980 a na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odporca napriek snahe navrhovateľky k mimosúdnemu riešeniu sporu nepristúpil. Stroskotala aj ponuka navrhovateľky darovať predmetný byt spoločnej dcére na nesúhlase odporcu, ktorý finančnú náhradu požaduje aj od nej. Zohľadnenie skutočnosti, že odporca si na kúpu rodinného domu požičal peniaze neprichádza do úvahy, keďže v tom istom čase odporca absolvoval nákladné dovolenky tak, ako to preukazuje výpis zo sociálnej siete.
Navrhovateľka vypovedala, že s odporcom po rozvode zostali žiť v predmetnom byte aj spolu s deťmi. Širšia rodina im mohla poskytnúť 1-izbový byt a odporca chcel, aby sa ona s deťmi odsťahovala a jemu nechala predmetný 3-izbový, čo odmietla. K inému bytu sa dostať nevedela a uvádzal, že dôvodom prečo zostal bývať s nimi je, že chcel byť s deťmi. V čase rozhodnutia súdu o zrušení ich spoločného nájmu bytu ceny bytov neboli také, aby sa dala uskutočniť výmena bytov alebo kúpa iného. Keď po čase došlo k zmene právnej úpravy a náhradné bývanie bolo možné riešiť aj nájmom, riešiť to súdnou cestou nechcela z dôvodu, že odporca vie byť veľmi nepríjemný a mladšia dcéra ešte študovala a nechcela vyvolávať konflikty. Na prelome r. 2011-2012 jej odporca oznámil, že s nimi už bývať nechce a požadoval, aby mu kúpila iný byt alebo mu dala 30.000,- eur. Preto začala hľadať pre odporcu nájom, následne sa však dozvedela, že odporca si kúpil dom a náhradné bývanie prestala hľadať, keďže ho mal už zabezpečené. Odporca sa v súčasnosti pravidelne zdržiava v byte v rozsahu asi 8-10 dní.
Odporca na pojednávaní uviedol, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko je toho názoru, že povinnosť navrhovateľky zabezpečiť mu náhradné ubytovanie stále trvá. Predmetný byt dostal on od svojho zamestnávateľa, udržiaval ho, napr. kuchyňu prerábal vlani. Nie je spravodlivé, že tam robil údržbára a potom z toho nemá nič. Uviedol, že s navrhovateľkou sa chcel rozumne dohodnúť tak, že mu dá aspoň 20.000,- eur. Navrhovateľka však na toto pristúpiť nechce, lebo je chamtivá, ona bude milionárka a on nebude mať nič. Dom v H. kúpil za 15.000,- eur, ale nebýva tam, ale je tam malá záhradka a je tam spokojný. Stále však býva v Bratislave alebo u sestry v Štúrove. Už 5 rokov si nevie nájsť prácu. Poukázal na to, že navrhovateľka sa stala výlučnou nájomníčkou bytu len preto, že po rozvode mala dcéru zverenú do výchovy. Byt odkúpila za 700,- eur a obratom ho predá za 4 mil. korún a keďže priznala, že pije, z tých peňazí neuvidí nič ani on ani ich dcéra.
Svedkyňa E. F., dcéra účastníkov konania vypovedala, že v čase rozvodu jej rodičov bola maloletá a okrem bytu sa riešilo komu bude zverená do výchovy. Jej sestra bola už plnoletá a obe povedali, že chcú zostať s mamou, keďže aj otec chcel, by mu bola zverená do výchovy. Podľa jej názoru to bolo preto, že vtedy bolo rozhodované tak, že byt sa prisúdil tomu, kto sa staral o mal. dieťa. Po rozvode otec povedal, že o byt ho nepripravíme a zostali žiť spolu. Spolužitie však nebolo dobré a so sestrou sa mu snažili vyhýbať a mali z neho strach, nakoľko býval agresívny a výbušný, keď mu niekto protirečil a už počas manželstva zvykol fyzicky útočiť na mamu. Po rozvode si jeho útoky voči mame nevšimla, ale jej dal facku. Zasiahla však mama. Otec sa mame a neskôr aj im so sestrou začal vyhrážať. Mama sa jeho útoky snažila riešiť, ale asi nie s veľmi dobrým výsledkom. Bola ja na polícii, aj u lekára. Otec platil iba polovicu nájomného družstvu, avšak nič iné neplatil a ani nenakupoval do domácnosti, všetko hradila mama. V r. 2012 zrazu prišiel s tým, že už s nimi bývať nechce a nech ho mama vyplatí. Mama však na to nemá peniaze, preto otec prišiel za ňou, aby si zobrala úver a vyplatila ho. Situácia sa potom ešte
zhoršila, lebo keď príde, stále kričí a dožaduje sa peňazí. Preto sa snaží zdržiavať mimo domu keď je tam otec, ale aj tak je to náročné na psychiku a nevie pritom ako to zvláda mama.
Súd vykonal okrem výsluchu účastníkov konania a svedkyne E. F. aj dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, a to najmä výpisom z LV č. XXXX, rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 6C/93/01-25 zo dňa 12.2.2003, výzvou na mimosúdne vyrovnanie zo dňa 29.7.2013 a vyjadrením odporcu k nej zo dňa 10.8.2013 vrátane výpisom z e-mailovej komunikácie a výňatkom z účtu odporcu na sociálnej sieti www.facebook.sk, pričom zistil nasledovné:
Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 9C 172/96 zo dňa 24.2.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.4.1998.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 6C 93/01-25 zo dňa 12.2.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.4.2003 súd zrušil účastníkom právo spoločného nájmu k 3-izbovému družstevnému bytu v L. na R. č. X na X. poschodí, č. bytu XX a za výlučnú nájomníčku a členku družstva určil navrhovateľku. Odporcovi uložil povinnosť byt vypratať a vysťahovať sa z neho najneskôr do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu.
Odporca je podľa výpisu z LV č. XXXX výlučným vlastníkom rodinného domu so súp. č. XXX nachádzajúceho sa na parc. č. XXX/X o výmere 555 m2 v okrese Nové Zámky, obec a katastrálne územie H..
Podľa § 712 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.
Podľa § 712 ods. 2 OZ náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.
Podľa § 712c ods. 1 OZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.
Podľa § 712c ods. 3 OZ nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v znení neskorších predpisov bytovú náhradu alebo prístrešie zabezpečí ten, v prospech koho sa byt vypratáva.
Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 189/1992 Zb. zabezpečením bytovej náhrady je pre účely tohto zákona predloženie písomného vyhlásenie osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie, o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme bytu s osobou, ktorá ma vypratať byt.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podmienkou úspešnosti určovacej žaloby je naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to u navrhovateľa. Požadovaná naliehavosť právneho záujmu je chápaná jednak v zmysle časovom (potreba
odstránenia neistoty musí byť aktuálna), jednak v tom zmysle, že žalobca nemá inú možnosť, hlavne že nemá možnosť žalovať na plnenie z toho istého právneho pomeru.
Určovacia žaloba má charakter preventívny a slúži na eliminovanie stavu ohrozenia práva či eliminovanie neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, alebo je síce možné k zodpovedajúcej náprave dospieť aj inak, ale prostredníctvom určovacej žaloby možno dosiahnuť úpravu, ktorá odvráti prípadné budúce spory medzi účastníkmi.
Navrhovateľka odôvodňovala naliehavosť právneho záujmu na určení tým, že odporca má zabezpečenú potrebu trvalého bývania vo vlastnom rodinnom dome a bezdôvodne odmietol poskytnutú bytovú náhradu. Počas spolužitia sa odporca správal voči členom domácnosti násilne, dlhodobo neplatí úhrady spojené s užívaním bytu a ďalšie iné majetkové nároky si mal uplatniť v inom súdnom konaní.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľka zabezpečila pre odporcu bytovú náhradu, keď mu ponúkla prenájom trojizbového bytu nachádzajúceho sa na H. ul. č. X v L. s tým, že nájom by bolo možné začať ku dňu 9.9.2013. Nájomné predstavuje sumu 250,- eur mesačne, k čomu je potrebné pripočítať náklady na spotrebu energií a médií. Vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady navrhovateľka odovzdala odporcovi vo forme výzvy na mimosúdne vysporiadanie zo dňa 29.7.2013, v ktorej zároveň navrhla aj formu vysporiadania uzavretím darovacej zmluvy medzi účastníkmi konania a ich spoločnou dcérou. Odporca na túto výzvu reagoval podaním zo dňa 10.8.2013, v ktorom uviedol, že darovanie by jeho situáciu neriešilo, jedine ak mu dcéra dá 30.000,- eur a ponuku prenájmu bytu na H. ul. odmietol s tým, že nájomné za 3-izbový byt si z dôchodku nemôže dovoliť a navyše po podpise nájomnej zmluvy môže o pár mesiacov či dní dostať výpoveď a zas je na ulici.
Určovacia žaloba o určenie zániku práva na bytovú náhradu je jediným prostriedkom, ktorým môže navrhovateľka pri výkone súdneho rozhodnutia preukázať, že jej vzájomná povinnosť, resp. podmienka vypratania bytu odporcom, bola naplnená, že právo odporcu na zabezpečenie bytovej náhrady zaniklo, čím je daný naliehavý právny záujem navrhovateľky na tomto určení. Pri zániku nájmu bytu právna úprava vychádza zo zásady, že nájomca nesmie zostať bez zákonom garantovanej možnosti bývania ani v prípade, keď jeho nájom k bytu zanikol z niektorého v zákone uvedeného dôvodu a má povinnosť z bytu sa vysťahovať. Primerane tomu zákon takémuto nájomcovi za predpokladu, že jeho bytová potreba naďalej trvá, zabezpečuje právo na bytovú náhradu vo forme práva na náhradný byt alebo náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Nájomca stráca nárok na zabezpečenie priznanej bytovej náhrady, ak bezdôvodne neuzavrie nájomnú zmluvu o bytovej náhrade, ktorú je povinná zabezpečiť osoba, v prospech ktorej sa nájom bytu zrušil a ktorú súd určil za ďalšieho výlučného nájomcu bytu. Ak je totiž bytová náhrada zabezpečená, nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný zo zákona uzavrieť nájomnú zmluvu o bytovej náhrade v zákonnej 30-dňovej lehote, počítanej od doručenia písomného vyhlásenia o tom, že bytová náhrada je zabezpečená, pokiaľ nájomca bezdôvodne takúto nájomnú zmluvu neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne priamo zo zákona a vypratanie bytu už nie je podmienené bytovou náhradou. Skutočnosť, či nájomnú zmluvu o bytovej náhrade nájomca neuzavrel bezdôvodne, posudzuje súd v konaní o určenie, že nájomcovi zaniklo právo na zabezpečenie bytovej náhrady, skúmajúc oprávnenosť prípadného odmietnutia bytovej náhrady a splnenie zákonom stanovených podmienok zániku práva na bytovú náhradu zo strany zabezpečovateľa.
Pri poskytnutí náhradného bytu ako bytovej náhrady zákon umožňuje poskytnúť náhradný byt horšej kvality a menšej obytnej plochy ako je byt vypratávaný, pri splnení podmienky pre ľudsky dôstojné bývanie nájomcu. V danom prípade ponúknutý trojizbový byt o výmere cca 70 m2 na H. ul. v L. spĺňa zákonom stanovené podmienky náhradného bytu z hľadiska kvality, výmery podlahovej plochy, polohy, kde sa byt nachádza, predstavuje primeraný náhradný byt, zodpovedajúci náhradnému bytu v zmysle súdneho rozhodnutia. Odporca prevzal vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady začiatkom augusta 2013 tak, ako potvrdzuje mailová komunikácia účastníkov konania, jeho reakcia vyjadrením zo dňa 10.8.2013 je bezdôvodným odmietnutím bytovej náhrady, keďže neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť, na ktorú by súd mal prihliadať, nešpecifikoval v čom ponúknutá bytová náhrada nespĺňa jeho požiadavky, tvrdenie, že ide len o náhradné ubytovanie a nie náhradný byt vychádza z nesprávneho odporcovho výkladu. Reakcia odporcu teda podľa názoru súdu predstavuje bezdôvodné neuzavretie
zmluvy, odmietnutie bytovej náhrady je neoprávnené, preto právo odporcu na zabezpečenie náhradného bytu zaniklo. Zároveň je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že odporca má v súčasnosti svoju bytovú otázku vyriešenú a svoje bytové potreby si uspokojuje bývaním v rodinnom dome v obci H. ktorý je podľa evidencie v katastri nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve, ktorý je podľa jeho vlastného vyjadrenia obývaniaschopný a v ktorom žije sám.
Zákon síce nevylučuje výslovne pridelenie náhradného bytu alebo zabezpečenie náhradného ubytovania jednému z bývalých manželov len preto, že má právo k inému bytu. Je však potrebné každý jednotlivý prípad skúmať aj z hľadiska zásad občianskoprávnych vzťahov vyplývajúcich z 1. hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka. Ak môže manžel, ktorému sa má zabezpečiť bytová náhrada užívať bež vážnejších prekážok iný byt, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve a ktorý je schopný trvale uspokojovať jeho bytovú potrebu, nebolo by zabezpečovanie bytovej náhrady, resp. v danom prípade pridelenie náhradného bytu, v súlade s dobrými mravmi.
Rozsudkom o zrušení práva spoločného nájmu bytu a o povinnosti odporcu ho vypratať po pridelení bytovej náhrady bol medzi účastníkmi konania vytvorený nový právny vzťah, ktorý je charakterizovaný právom odporcu na bývanie v byte do pridelenia bytovej náhrady. Pretože tento právny vzťah bol založený s ohľadom k okolnostiam, ktoré tu boli v dobe predchádzajúceho rozhodnutia a ktoré sa týkali najmä vtedajších bytových pomerov odporcu, a preto tieto okolnosti sa do pridelenia bytovej náhrady môžu zmeniť, je potrebné pripustiť taký právny prostriedok, ktorý by umožnil, aby sa zmena pomerov vypratávaného manžela premietla v odôvodnených prípadoch do trvania jeho práva na bývanie.
Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľka v zmysle rozsudku tunajšieho súdu č. k. 6C 93/2001-25 zo dňa 12.2.2003 splnila svoju povinnosť zabezpečiť odporcovi primeraný náhradný byt, keď mu predložila písomné vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady na dobu neurčitú, pričom súd len zdôrazňuje, že v danom prípade ponúknutý trojizbový byt spĺňa zákonom stanovené podmienky náhradného bytu z hľadiska kvality, výmery podlahovej plochy, polohy, kde sa byt nachádza a predstavuje primeraný náhradný byt, zodpovedajúci náhradnému bytu v zmysle súdneho rozhodnutia, ktorú však odporca bezdôvodne neprijal, preto mu nárok na bytovú náhradu zo zákona zanikol. Taktiež má súd za to, že v tomto prípade je potrebné prihliadnuť aj na okolnosti, ktoré odôvodňujú takú zmenu pomerov, ktorá má vplyv na trvanie práva odporcu na zabezpečenie bytovej náhrady. Za také dôvody súd považuje predovšetkým skutočnosť, že odporca má bytovú otázku vyriešenú a nie je odkázaný na bývanie v byte, ktorého výlučnou nájomníčkou sa už v r. 2003 stala navrhovateľka, čo aj sám potvrdzuje svojimi vyjadreniami, keď od navrhovateľky alebo ich spoločnej dcéry požaduje len finančné vyrovnanie, pričom však takýto jeho nárok bude prípadne predmetom iného konania. Finančné znevýhodnenie odporcu bolo však aj v tomto konaní spochybnené s poukazom na odporcove nákladné dovolenkové destinácie, s ktorými sa preukazuje na svojom účte na sociálnej sieti (v priebehu r. 2011 - apríl U., august rybačka v X., september V., november Y. a december A.). Súd prihliadol aj na výpovede navrhovateľky a svedkyne týkajúce sa disharmonického spolužitia s odporcom a jeho konfliktného a násilného správania sa, ktorý po výpovedi svedkyne reagoval slovami: „Pokojne ma vysťahujte, nemám na to žalúdok. Nech sa s tým zadrhnú. Pán Boh ich potrestá“.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 149 ods. 1 OSP a úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 339,40 eur - advokátska odmena vypočítaná podľa § 11 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 1 písm. a) až c) a § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. za 5 úkonov právnej služby po 60,07 eur (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. - 4. účasť na pojednávaní dňa 4.2.2013, 20.5.2013 a 9.10.2013, písomné podanie na súd - zmena petitu), spolu s režijným paušálom po 7,81 eur. Spolu náhrada trov konania predstavuje 438,90 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a OSP),
· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.