Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_12C-98-2012.pdf
PDF · 111.78 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/98/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Zdenkou Zamecovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpený splnomocnencom: SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporcovi: Y. M., O.. XX.XX.XXXX, V. U. X, Z., o zaplatenie sumy 1 778,70 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 199,80 € so 6,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 66,06 € od 25.11.2008 do zaplatenia, s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 67,72 € od 20.12.2008 do zaplatenia, s 10% ročným úrokom z omeškania zo sumy 66,02 € od 20.02.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd návrh navrhovateľa v časti úroku z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 66,06 eur od 19.11.2008 do 24.11.2008, úroku z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 66,06 eur od 25.11.2008 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 67,72 € od 20.12.2008 do zaplatenia zamieta.
Súd návrh navrhovateľa v časti istiny 1.578,90 € s príslušenstvom zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 12.11.2012 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1778,70 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 66,06 eur 19.11.2008 do zaplatenia, zo sumy 67,72 € od 20.12.2008 do zaplatenia, vo výške 10% ročne zo sumy 66,02 € od 20.02.2009 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1578,90 € od 19.3.2009 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zástupcu.
Návrh odôvodnil tým, že odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o pripojení, na základe ktorej využíval služby poskytované mu právnym predchodcom navrhovateľa, pričom sa zaviazal za ne platiť riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku. Právny predchodca vystavil dňa 5.2.2009 faktúru č. 0897808068 na sumu vo výške 66,02 € s dátumom splatnosti dňa 19.2.2009, dňa 5.12.2008 faktúru č. 2895547635 na sumu vo výške 67,72 € s dátumom splatnosti dňa 19.12.2008, dňa 4.11.2008 faktúru č. 3894427920 na sumu vo výške 66,05 € s dátumom splatnosti dňa 24.11.2008, a dňa 4.3.2009 faktúru č. 3898936534 na sumu vo výške 1578,90 € s dátumom splatnosti dňa 18.3.2009 ktoré odporca neuhradil a preto si uplatnil i úrok z omeškania.
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že si je vedomá svojich podlžností voči navrhovateľovi, a nedopatrením neuhradila faktúry z dôvodu sťahovania sa. Pretože požadovaná suma je veľmi vysoká, je schopná zaplatiť navrhovateľovi za faktúry, ktorými si vyfakturoval poskytnuté služby, nie zmluvné pokuty. Dodala, že je spotrebiteľom, uzavretá zmluva je spotrebiteľskou a zmluvné podmienky na základe ktorých si navrhovateľ uplatňuje zmluvnú pokutu sú neprijateľné.
Súd nariadil vo veci pojednávanie, pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý sa písomne ospravedlnil a za neúčasti odporcu, ktorý bol riadne predvolaný. Účastníci konania boli písomne poučení, že všetky dôkazy a skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada (§ 120 ods. 4 O.s.p).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov najmä Zmluvou o pripojení a faktúrami zo dňa 5.2.2009, 5.12.2008, 4.11.2008, 4.3.2009 a ostatnými listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
Odporkyňa uzatvorila s právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. (predtým T-Com Slovensko, a.s.) dňa 4.8.2008 Zmluvu o pripojení č. 9901698832, na základe ktorej sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal sprístupniť a poskytovať odporcovi prístup do verejnej elektronickej komunikačnej služby MAGIO a dodať a umožniť mu používanie koncového zariadenia - Magio BOX a odporca sa zaviazal platiť poskytovateľovi (ako klient a účastník) cenu za sprístupnenie a poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby podľa platnej tarify poskytovateľa. Odporca si vybral z ponuky právneho predchodcu navrhovateľa balík služieb označený ako Magio Klasik + internet bez TP/ISDN so službami a v balíku s ponukou Magio Leto 2008. Zmluva bola uzavretá s dobou viazanosti na 24 mesiacov. Zo záverečných ustanovení Zmluvy vyplýva, že odporca sa zaviazal za poskytovanú službu platiť mesačne vopred 32,95 € a podľa odseku 9 záverečných ustanovení sa účastníci dohodli na zmluvnej pokute vo výške 268,04 € - pre prípad porušenia záväzku užívať službu Magio vo zvolenom programe počas viazanosti 24 mesiacov a zároveň uplatnenie zmluvnej pokuty poskytovateľom podľa príslušnej položky platnej Tarify pre poskytovanie služby Magio vzťahujúcej sa na užívanie služby Magio po dobu viazanosti za cenu výhodnejšiu ako je cena za poskytovanie služby bez viazanosti.
Z platnej tarify účinnej od 1.6.2008 vyplýva, že služba Magio klasik + internet bez TP sa poskytuje za sumu 51,70 € vrátane DPH. Z bodu III/16 označeného ako „Zmluvná pokuta za nedodržanie záväzku doby viazanosti 24 mesiacov“ pri službe Magio klasik + internet bez TP je 521,41 € .
Faktúrou č. 3898936534 fakturoval právny predchodca navrhovateľovi (poskytovateľ) odporcovi jednorazové zmluvné pokuty so špecifikáciou: dvakrát Pokuta Magio Klasik + internet vo výške 521,41 € a Pokuta Jar 2008 Magio 24 mes.viaz vo výške 268,04 €, Pokuta Leto 2008 Magio vo výške 268,04 €, spolu 1578,90 €, splatné 18.3.2009. Z faktúry súd zároveň zistil, že nedoplatok odporcu za predchádzajúce obdobia je 199,80 €.
V priebehu konania navrhovateľ zaslal na tunajší súd písomné podanie, doručené dňa 17.9.2013, v ktorom uviedol, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh odporcu, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol jeho právny predchodca odporcovi, pretože mu za 0,03 € poskytol telekomunikačné zariadenie Magio Box, ktorého štandardná cena v čase uzavretia zmluvy o pripojení bola 398,00 € sa program služieb Magio Klasik bez TP za zľavnený mesačný paušál 32,95 € pričom štandardná cena programu bola 51,71 €. Poukázal tiež na to, že zmluvná pokuta plní funkciu satisfakčnú (reparačnú), t.j. že účelom dojednania o nej bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody. Ďalej zmluvná pokuta podľa navrhovateľa v tomto prípade plní aj funkciu preventívnu a to v tom, že pod hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby včas a riadne plnil svoje povinnosti zo zmluvy. Zmluvnú pokutu považuje za primeranú v zmysle analógie iuris § 3a ods. 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého sa považuje za primeranú sankcia do výšky poskytnutej hodnoty peňažných prostriedkov, pričom ak sankcie dosiahnu hodnotu poskytnutých peňažných prostriedkov je možné ako sankciu ďalej uplatňovať úroky z omeškania v zmysle tohto nariadenia. V tomto podaní teda navrhovateľ trval v celom rozsahu na podanom návrhu, avšak zároveň uviedol, že v prípade, ak by súd neuznal nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že jeho právnemu predchodcovi bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého koncového zariadenia, v tomto
prípade 397,96 € a celkovej poskytnutej zľavy na službu Magio Klasik bez TP vo výške 450,03 €. Táto škoda by nebola právnemu predchodcovi vznikla, pokiaľ by si odporca plnil všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy počas celej doby viazanosti. Preto žiadal, aby súd priznal navrhovateľovi zmluvnú pokutu minimálne do výšky spôsobenej skutočnej škody.
Z činnosti súdu je známe, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. dňa 16.12.2011 uzatvorila s navrhovateľom Zmluvu o postúpení pohľadávky, uvedená zmluva je zaregistrovaná na tunajšom súde pod č. 1SprV/81/2012.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je dôvodná len čiastočne.
Podľa § 5 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, 3) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné spojenie zostavené prostredníctvom verejnej telefónnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ4) a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu o pripojení.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Je nepochybné, že v danom prípade má Zmluva o pripojení charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Účastníci konania uzavreli zmluvu, ktorej existenciu odporca nepoprel, svojim charakterom ide o zmluvu spotrebiteľskú a to z dôvodu, že právny predchodca mal postavenie dodávateľa a odporca mal postavenie spotrebiteľa. Odporca obsah zmluvy a obchodných podmienok a teda aj dojednanie o zmluvnej pokute, pred ich podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že právny predchodca navrhovateľa ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných (typových), resp. formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané vo viacerých prípadoch, tieto má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť, môžu si len vybrať „balík služieb“ ktorého súčasťou sú už v tarife a v cenníkoch určené ceny, poplatky a pokuty (sankcie) za porušenie povinností klientom - spotrebiteľom. Zo zmluvy o pripojení vyplýva dohoda o zmluvných pokutách v rôznej výške a vo vzťahu k rôznym porušeniam viažúcim sa aj na rôzne právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi poskytnuté komponenty dodané mu so zľavou.
Navrhovateľ poskytol odporcovi službu v rámci jeho podnikateľskej činnosti a odporca pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách a jej výška je fixne stanovená v Cenníku pre každý balík služieb.
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle silnejšej zmluvnej strany, v tomto prípade dodávateľa.
Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Zmluvné podmienky upravené touto účastníkmi uzavretou zmluvou, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej, nemôžu zhoršiť zmluvné postavenie spotrebiteľa nad rámec práv a povinností, ktoré upravuje Občiansky zákonník.
Zmluvná pokuta je inštitútom, ktorý plní úlohu paušalizovanej náhrady škody. Jej výška nie zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka, a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť, i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.
Podľa ustanovenia §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.
Podľa ustanovenia §34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ l53 ods. l O.s.p.).
V danom prípade právny predchodca navrhovateľa zmluvnou pokutou zabezpečoval poskytnutie služby v „akciovej cene“ teda za zníženú cenu. Súd pri skúmaní zmluvnej pokuty prihliadol k ostatným zmluvným podmienkach, k povahe poskytovanej služby, a okolnostiam zmluvy. (čl. 4 ods. 1 Smernice Rady 93/13/ EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta má zohľadňovať kapitalizáciu rizika poskytovateľa služby, ktorý poskytuje klientovi (odporcovi) služby za zvýhodnených podmienok, tie však nemôžu byť tak výhodné, aby sa oplatilo klientovi, využiť službu a neuhradiť poplatok za službu. Podstatou je v prípade predčasného ukončenia garantovať návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri poskytnutí služby.
V prípade poskytnutej služby predstavuje zľava pri dvojročnej viazanosti sumu 450,03 € a zľava z kúpnej ceny Magio Boxu 398,00 €. V danej veci zmluvnú pokutu vo výške 268,04 € dohodnutú vo Zmluve o pripojení tak ako je dojednaná súd za neprimeranú sankciu, a to s poukazom na to, že táto nie je odstupňovaná pre prípady porušenia zmluvy (vo vzťahu k viazanosti na určitý počet mesiacov), ďalej že spotrebiteľ si vybral z trhu viacerými dodávateľmi práve právneho predchodcu navrhovateľa z dôvodu výhodnej ceny a pokiaľ by takúto cenu neposkytoval, nebol by pravdepodobne zmluvu uzavrel vôbec. Súd však má za to, že tak, ako je vyjadrená dohoda o zmluvnej pokute, je nedostatočne určitá. Naviac nebolo preukázané, že fakturovaná zmluvná pokuta „Pokuta Jar 2008 Magio 24 mes.viaz“ vo výške 268,04 € akokoľvek súvisí s predmetným zmluvným vzťahom, nakoľko v zmluve o pripojení zo dňa 4.8.2008 je predmetom zmluvy program Leto 2008 a nie Jar 2008.
Podstatným v tomto smere je, že takto dojednané zmluvné pokuty zaväzovali odporcu k ich zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej viazanosti, teda 24 mesiacov, a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované navrhovateľom, riadne platil ich úradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. V tomto smere navrhovateľ nerozlišoval medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ poruší zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné, nakoľko podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa. V danom prípade došlo k porušeniu povinností odporcu na konci dohodnutej viazanosti.
V tomto prípade mal súd za preukázané, že táto zmluvná podmienka - zmluvná pokuta, je podľa názoru súdu neakceptovateľná a vyvoláva značný nepomer medzi zmluvnými stranami v ich právach a povinnostiach. Súd mal za to, že v danom prípade by bolo neefektívne moderovať zmluvnú pokutu. Zo súdnej praxe je známe, že vo viacerých prípadoch došlo k zníženiu zmluvnej pokuty súdom a právny predchodca navrhovateľa ich naďalej používal v nezmenenej výške. Je tiež predpoklad, že právny predchodca navrhovateľa postupuje svoje pohľadávky práve z dôvodu, aby nový oprávnený - navrhovateľ, ktorý nebol účastníkom zmluvy - nemohol byť postihnutý za používanie nekalých zmluvných podmienok.
Zároveň mal súd za to, že neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu. Osobitné normy § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniam záväzkového práva v Občianskom zákonníku. Je nutné preto rešpektovať zásadu osobitnej normy na ochranu spotrebiteľa.
Ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu v časti zmluvnej pokuty 268,04 € je i skutočnosť, že záverečné ustanovenia Zmluvy o pripojení sú nečitateľné. Veľkosť písma týchto záverečných ustanovení je odlišná od veľkosti písma v záhlaví Zmluvy o pripojení a spôsobuje objektívnu nemožnosť spotrebiteľovi za bežných podmienok sa s týmito ustanoveniami oboznámiť.
Uplatnená zmluvná pokuta vo výške dvakrát 521,41 € nebola individuálne písomne dojednaná v zmluve, jej výška je uvedená len v Tarife na poskytovanie služby Magio. Táto je tak rozsiahla, že spotrebiteľ ku dňu uzatvárania Zmluvy o pripojení nemá možnosť sa s ňou oboznámiť. Tarifa nie je podpísaná účastníkmi Zmluvy o pripojení. Toto dojednanie zmluvnej pokuty je neplatné a preto súd návrh v tejto časti zamietol. Okrem toho aj v prípade, ak by bola aj táto zmluvná pokuta dojednaná platne vzťahovala by sa na ňu argumentácia uvedená vyššie týkajúca sa neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky.
Na základe vyššie uvedených dôvodov súd v rozsahu zmluvných pokút vo výške 1578,90 € zamietol. Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo strany žalobcu, súd má dostatočne preukázané, že právny predchodca žalobcu dodal žalovanej služby a žalovaná je povinná platiť cenu za poskytnuté služby. Tieto služby boli vyúčtované jednotlivými faktúrami, ktoré boli súdu predložené. Žalovaná cenu za poskytnuté služby vo výške 199,80 eur neuhradila, preto súd v tejto časti žalobe vyhovel v prospech žalobcu, na ktorého bola pohľadávka postúpená zmluvou.
Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Do 31. 12. 2008 sa zákonná výška úrokov z omeškania počítala ako dvojnásobok diskontnej sadzby NBS (neskôr tzv. základná úroková sadzba NBS) a od 1. 1. 2009 (nar. vlády 586/2008 Z. z.) sa zákonná výška úrokov z omeškania počíta tak, že k základnej úrokovej sadzbe ECB (tzv. hlavné refinančné operácie) sa pripočíta 8 percentuálnych bodov.
Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením jednotlivých faktúr, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z., keďže k 25.11.2008 bola zákonná výška ročného úroku z omeškania vo výške 6,5%, k 20.12.2008 bola zákonná výška ročného úroku z omeškania vo výške 5%, k 20.2.2009 bola zákonná výška ročného úroku z omeškania vo výške 10% a k 20.12.2008 bola zákonná výška ročného úroku z omeškania vo výške 5%. V časti úroku z omeškania prevyšujúcej výšku zákonného úroku z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch, t.j. vo výške 7,75% ročne zo sumy 66,06 eur 25.11.2008 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 67,72 € od 20.12.2008 do zaplatenia súd žalobu zamietol. Rovnako súd zamieta návrh v časti príslušenstva, úroku z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 66,06 eur 19.11.2008 do 24.11.2008, nakoľko v predmetnej faktúre č. 3894427920 je uvedený dátum splatnosti 24.11.2008, teda žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením tejto faktúry dňa 25.11.2008, preto nárok žalobcu na úrok z omeškania predchádzajúci dňu 25.11.2008 je neodôvodnený.
Súd preto o úroku z omeškania rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a v časti úroku z omeškania zo sumy zmluvnej pokuty návrh zamietol ako nedôvodný.
Naviac súd chce uviesť, že svojim písomným podaním zo dňa 16.9.2013, ktoré došlo na tunajší súd dňa 17.9.2013 navrhovateľ nežiadal pripustiť zmenu návrhu, avšak v bode 6 uvádza, že jeho právnemu predchodcovi vznikla škoda do výšky dotácie do kúpy koncového zariadenia a vo výške poskytnutej zľavy za program Magio. Súd preto toto jeho podanie nemohol hodnotiť ako zmenu alebo rozšírenie
žaloby, dokonca ani ako eventuálny alebo alternatívny petit, keďže naďalej sa žalobca domáha zmluvnej pokuty, aj keď len do výšky škody, ktorá vznikla právnemu predchodcovi žalobcu.
Súd poukazuje na to, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok bola navrhovateľovi postúpená pohľadávka voči odporcovi a to pohľadávka z dvoch zmluvných pokút vyúčtovaná odporcovi faktúrou. V nej je uvedený jednoznačný dôvod zaplatenia a to zmluvné pokuty, čím je špecifikovaná pohľadávka, ktorá z postupcu na postupníka prešla. Navrhovateľ sa teda na základe zmluvy o postúpení pohľadávok stal vlastníkom tejto pohľadávky a oprávneným na jej uplatňovanie. Nebola naňho postúpená žiadna pohľadávka na náhradu škody a preto v tomto spore navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu o náhradu škody. Túto skutočnosť si zrejme navrhovateľ aj uvedomuje, preto neprekvalifikoval svoj návrh na náhradu škody, len naďalej trvá na zmluvnej pokute minimálne do výšky skutočne spôsobenej škody. Ten, komu bola škoda spôsobená, sa môže domáhať jej náhrady v plnom rozsahu, avšak nie je to navrhovateľ, keďže takáto pohľadávka od postupcu na neho neprešla.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., pretože navrhovateľ bol v konaní úspešný len v časti o zaplatenie 199,80 eur ( 11,23 % ) a v časti o zaplatenie 1578,90 eur ( 88,77 % ) súd žalobu zamietol. Teda medzi pomerom úspechu navrhovateľa a jeho neúspechom je rozdiel v jeho neprospech. Nakoľko si odporkyňa náhradu trov konania neuplatnila, súd rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti : Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.