Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-116-2003.pdf
PDF · 78.28 KB
Case nature
Subarea
4Er/116/2003
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v exekučnej veci oprávneného Orange Slovensko, a.s. so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270 proti povinnému W. Ž., E..Č.. XXXXXX/XXXX, V. X. E., V. XX, vedenej na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Róberta Tutka so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 26, o vymoženie istiny vo výške 354,03 Eur s prísl. takto
rozhodol:
exekúciu zastavuje,
priznáva súdnemu exekútorovi JUDr. Róbertovi Tutkovi odmenu a náhradu hotových výdavkov za vykonanú exekúciu (trovy exekúcie) vo výške 30,87 Eur,
u k l a d á oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie priznané súdnemu exekútorovi vo výške 30,87 Eur do 10 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom podaným u súdneho exekútora domáhal nariadenia exekúcie za účelom vymoženie peňažnej pohľadávky od povinného vo výške 354,03 Eur s prísl. na základe vykonateľného Platobného rozkazu tunajšieho súdu č. 1Ro921/02 zo dňa 28. 10. 2002.
Súd poverením č. 5808 013321 dňa 26. 05. 2003 poveril v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom ku dňu začatia predmetného exekučného konania vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Róberta Tutka.
Dňa 19. 08. 2013 doručil súdny exekútor súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, návrh oprávneného ktorý vychádzal z oznámenia súdneho exekútora o majetkových pomeroch povinného v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.
V zmysle ust. § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa ust. § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení do účinnosti zákona č. 341/2005 Z. z. (ďalej v texte len ako „Exekučný poriadok“) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Súd, rešpektujúc dispozičnú zásadu (rovnako platnú aj v exekučnom konaní), predmetnú exekúciu na základe návrhu oprávneného v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. c) v spojitosti s ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil.
Spolu s návrhom oprávneného na zastavenie exekúcie si súdny exekútor uplatnil súčasne aj nárok na úhradu jemu vzniknutých trov exekúcie vo výške 95,95 Eur (výška trov ktorých zahŕňa aj daň z pridanej hodnoty).
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). (§ 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku)
V zmysle s ust. § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
V exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. (ust. § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 569/2008 Z. z.)
V zmysle ust. § 16 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z. z. ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
Odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 500 Sk a najviac 1 000 000 Sk (ust. § 5 ods. 1 vyhlášky).
V zmysle ust. § 5 ods. 3 vyhlášky ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.
Podľa ust. § 3 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. (ust. § 22 ods. 1 vyhlášky)
V zmysle ust. § 26 vyhlášky základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé stokoruny nahor a vypočítaná odmena na celé desaťkoruny nahor.
Po preskúmaní nároku na úhradu trov exekúcie uplatneného súdnym exekútorom priznal súd súdnemu exekútorovi:
Odmenu súdneho exekútora podľa ust. § 5 ods. 1 vyhlášky v spojení s ust. § 16 ods. 2 vyhlášky:
- vo výške 20 % z vymoženej sumy 1 500,00 Sk-300,00 Sk, najmenej však 500,00 Sk
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky
- poštovné (27,00 Sk), poplatky (100,00 Sk) a cestovné (127,90 Sk) 254,90 Sk
Podľa ust. § 23 ods. 1 vyhlášky
- náhradu za stratu času 20,00 Sk
- DPH vo výške 20 % 154,98 Sk
s p o l u celkom 30,87 Eur (929,88) Sk
Súdny exekútor v rámci jeho žiadosti o priznanie trov exekúcie požadoval aj náhradu cestovných výdavkov vo výške 1,10 Eur za pracovnú cestu uskutočnenú dňa 17. 06. 2003.
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. (ust. § 22 ods. 2 vyhlášky)
V zmysle ust. § 2 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách pracovná cesta je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko (odsek 3), vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty.
Podľa spomínaného ust. § 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách je pracovná cesta čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pracovisko. Keďže súdny exekútor vykonal pracovnú cestu v spomínaný deň v rámci mesta Rožňava, súd mu náhradu cestovných výdavkov vynaložených na danú cestu nepriznal.
Záverom súd uvádza, že odmena priznaná súdnemu exekútorovi v minimálnej výške (500,00 Sk) bola dôsledkom aplikácie právnej úpravy (ust. § 5 ods. 1 vyhlášky), ktorej použitie vyplýva z ust. § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 569/2008 Z. z.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že súdom priznané trovy boli zo strany súdneho exekútora vynaložené na vykonanie exekúcie účelne a v súlade s dotknutými právnymi predpismi, preto tieto súdnemu exekútorovi priznal vo výške 30,87 Eur (929,88 Sk).
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
V zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Keďže oprávnený podaním návrhu na zastavenie predmetnej exekúcie v podstate (z procesného hľadiska nepochybne) zavinil, že predmetná exekúcia za účelom vymoženia jeho peňažnej pohľadávky bola zastavená, povinnosť uhradiť trovy exekúcie súdom súdnemu exekútorovi priznané vo výške 30,87 Eur uložil, berúc pritom na zreteľ aj majetkové pomery povinného, oprávnenému.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie len v časti výroku o trovách exekúcie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rožňava.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.