Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoE-180-2013.pdf
PDF · 84.36 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/180/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36864421, proti povinnej: P. P., bytom C. X/X, F., o vymoženie 410,28 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 16Er/342/2005-54 zo dňa 19. marca 2013, takto dňa 9.októbra 2013
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por., § 53 ods. 4, § 22 ods. 2, § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že oprávnený návrhom podaným dňa 15.03.2005 navrhol vykonať exekúciu voči povinnej, na podklade notárskej zápisnice č. N 4792/2004, NZ 84874/2004 zo dňa 28.11.2004, ktorá bola spísaná notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou na základe vyhlásenia Mgr. Tomáša Kušníra. Notárska zápisnica ako exekučný titul v zmysle § 41 ods. 2 písm. c/ Ex. por. v predmetnej exekúcii zaväzovala povinnú k zaplateniu 528,88 eur s úrokom z omeškania 0,25 % denne od 20.08.2004 do zaplatenia. Vyhlásenie v notárskej zápisnici vykonal za povinnú Mgr. Tomáš Kušnír. V zmluve o úvere č. 3480030 uzavretej dňa 01.07.2004 sa nachádza zapracované splnomocnenie, podľa ktorého povinná ako splnomocniteľ splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa Ex. por. na celý jej majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Zo zmluvy o úvere zo dňa 01.07.2004 vyplýva, že povinná si zobrala úver 265,55 eur za poplatok 144,73 eur, ktorý sa zaviazala splácať 6-imi mesačnými splátkami po 68,38 eur. Súd prvého stupňa predmetnú zmluvu o úvere považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a spotrebiteľský úver, resp. za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súčasťou zmluvy o úvere, ktorú vopred pripravil a vyhotovil ako formulárovú zmluvu oprávnený, bola predtlač, ktorá obsahovala splnomocnenie povinnej, ktorá splnomocnila osobu Mgr. Tomáša Kušníra na právne úkony, okrem iného i na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Osobu splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra jednoznačne vybral oprávnený, pretože jeho meno bolo v zmluve uvedené bez akejkoľvek účasti povinnej. Pokiaľ teda oprávnený ako veriteľ sám vybral osobu, ktorá následne za povinnú prejavila vôľu a uznala dlh vo výške, ktorú určil zástupca dlžníka s príslušenstvom, ktoré taktiež určil zástupca dlžníka, súd prvého stupňa zastáva názor, že takáto dohoda o plnej moci je neplatná v súlade s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre kolíziu záujmov zástupcu a zastúpeného. Celé dojednanie - splnomocnenie obsiahnuté v zmluve o úvere, preto hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, resp. je neplatná v zmysle § 39 v spojitosti s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže zástupca povinnej Mgr. Tomáš Kušnír vyhlásil vôľu za povinnej vo forme notárskej zápisnice na základe neplatnej plnej moci, ide o exekučný titul, ktorý je nespôsobilý a vydaný v rozpore s citovanými ustanoveniami zákona. Súd prvého stupňa považoval dojednanie úrokov z omeškania v bode 06 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru - v časti upravujúcej úrok z omeškania v prípade splatnosti celého dlhu vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne, za ustanovenie v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, a teda pre rozpor so zákonom /§ 517 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka/ za absolútne neplatné. Mal za to, že v prípade takto dojednaných úrokov z omeškania, ide aj o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 3, ktorá je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka ex lege neplatná. Pokiaľ ide o tzv. poplatok dojednaný vo výške 144,73 eur, nie je zrejmé, či ide o odplatu za poskytnutie úveru, alebo o zabezpečovaní prostriedok záväzku. Najviac v bode 08 VZP sa uvádza, že ak dlžník uhradí celú dohodnutú sumu pred termínom splatnosti, aj v tomto prípade je povinná zaplatiť dohodnutý poplatok v plnej výške. Je teda zrejmé, že úmyslom veriteľa bolo za každú cenu mať nárok na celý poplatok, a to bez ohľadu na právny dôvod jej uplatnenia. Okrem toho súd prvého stupňa udal, že akákoľvek odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 54,5 % z istiny len pri dobe splácania v 6 mesačných splátkach, a to vo vzťahoch, kde jednou zmluvnou stranou je spotrebiteľ, je neprimerane vysoká a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odhliadnuc od aplikácie § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa názoru súdu ide v prípade poplatku v uvedenej výške zároveň o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je s poukazom na § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd prvého stupňa preto uzavrel, že dohoda o poplatku je neplatná, a teda aj prípadné vyhlásenie zástupcu povinnej v notárskej zápisnici zaväzuje v tomto rozsahu na plnenie v rozpore s citovanými ustanoveniami zákona.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý sa s ním nestotožnil. Domnieva sa, že v tomto prípade súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Namietal, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnej exekútorke. V tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnej exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie. Predmetné plnomocenstvo preskúmala notárka pri spísaní notárskej zápisnice, a rovnako sa ním zaoberal aj súd prvého stupňa pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom pre účely vydania poverenia súdnej exekútorke. Ani v jednom prípade nebol zistený rozpor so zákonom, a už vôbec nie v takej miere, ktorá by spôsobila neplatnosť celého právneho úkonu. V súvislosti s plnomocenstvom oprávnený poukázal na skutočnosť, že povinná ako dlžník mohla kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2004 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobila. Dôvodil, že platné právne predpisy povinnej ako dlžníkovi nebránili v tom, aby dobrovoľne sama uznala záväzok zo zmluvy o úvere, pričom výška záväzku bola povinnej ako dlžníkovi známa. Oprávnený ako veriteľ pravidelne vyzýval povinnú na úhradu jej záväzku a vždy špecifikoval aktuálnu výšku dlžnej sumy. Hoci notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 Ex. por. je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva, a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Ex. por., teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Podľa názoru oprávneného boli obidve náležitosti splnené, navyše náš právny poriadok pripúšťa, aby sa v jednej notárskej zápisnici spísal právny záväzok a súčasne v tej istej notárskej zápisnici aj súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou a s exekúciou. Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Zákon účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd. Ak by mal výslovne exekučný vykonať takéto preskúmanie veci v rámci exekučného konania, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Uviedol, že zmluvu o úvere nebolo možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku, nakoľko zmluva vznikla podľa Obchodného zákonníka. Predmetná zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinnou bola v čase svojho vzniku tzv. absolútnym obchodom a nebolo ju možné podriadiť pod vtedy platný právny režim spotrebiteľských zmlúv, resp. zmlúv o spotrebiteľskom úvere. K úroku z omeškania uviedol, že tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. Zo zákona, ani z iných právnych predpisov v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nebolo možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. Oprávnený
poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Obdo 26/2004 zo dňa 22.09.2005 a sp. zn. 2 Obdo 28/2004 zo dňa 22.09.2005. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Povinná sa k odvolaniu oprávneného vyjadrila tak, že si zobrala pôžičku 265,55 eur, zaplatila 995,82 eur, preplatila 165,97 eur a nikto jej nič nevrátil a oprávnený chce ešte 410,28 eur, čo považuje za zdieranie ľudí a nič im nedá. Povinná uviedla, že je chorá a nie je nič dlžná. Dala na súd výpis z pôžičky, naozaj nevie čo od nej chcú. Je po operácii hlavy, má 80 % invalidný dôchodok 200 eur.
Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý predmetnú zmluvu o úvere považoval za spotrebiteľskú zmluvu. Námietka oprávneného, že v preskúmavanom prípade nešlo o spotrebiteľskú zmluvu a v súvislosti s tým poukázal na právnu úpravu zmluvy o úvere ako tzv. absolútneho obchodu, odvolací súd uvádza, že v danom prípade nemohli vzniknúť pochybnosti o spotrebiteľskom charaktere uzatvorenej zmluvy (zmluvy o úvere), pretože oprávnený poskytol povinnej úver v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti, túto finančnú službu prijala povinná ako spotrebiteľ, pri uzatváraní úverovej zmluvy bola jednoznačne v pozícii slabšej zmluvnej strany a nemala možnosť osobitne vyjednať rozhodcovskú doložku, ktorá bola súdom prvého stupňa správne posúdená ako nekalá. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník a ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.04.2004, teda pred uzatvorením predmetnej zmluvy o úvere a zakotvil do právneho poriadku Slovenskej republiky inštitút spotrebiteľských zmlúv. Aj keď predmetný zákon zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník za spotrebiteľské priamo neoznačuje, dospel odvolací súd k záveru, že uvedená právna úprava nemá taxatívny charakter (ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvoreniu predmetnej zmluvy), a preto bola súdom prvého stupňa aplikovaná správne. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto ustanovenia sú tzv. neprijateľnými podmienkami, a ako také ich Občiansky zákonník označuje za neplatné. Na základe takejto interpretácie dospel odvolací súd k záveru, že Občiansky zákonník poskytoval ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami aj pred 01.01.2008.
Vo všeobecnosti je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Ex. por.). Ustanovenie § 41 ods. 2 Ex. por. ďalej taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem iných, exekúciu je možné vykonať na základe notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (§ 41 ods. 2 písm. c/ Ex. por.). Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice spočíva v dodržaní formy zápisnice tak, ako je upravená v ustanovení § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Ex. por.
Z obsahu spisu je nepochybne preukázané, že vyhlásenie povinnej o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou obsiahnuté v notárskej zápisnici č. N 4792/2004, NZ 84874/2004 zo dňa 28.11.2004, ktorá mala byť exekučným titulom v danej veci, bolo za povinnú vykonané Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorého plná moc bola udelená povinnou v zmluve o úvere č. 3480030 zo dňa 01.07.2004. Uvedená zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári, ktorého obsah povinná nemohla ovplyvniť, z čoho je zrejmé, že samotného splnomocnenca si nevybrala slobodným výberom na základe vlastného uváženia, ale tento bol vopred určený oprávneným. Odvolací súd zastáva názor, že zástupca povinnej v skutočnosti v danej veci nehájil jej záujmy v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna, ale hájil predovšetkým záujmy oprávneného ako veriteľa. Záujmy takto určeného splnomocnenca sú v rozpore so záujmami povinnej v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a každý jeho právny úkon urobený za povinnú, teda aj vyhlásenie obsiahnuté v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a notárska zápisnica zo dňa 28.11.2004 preto nie je spôsobilým exekučným titulom.
Odvolací súd vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania pre úplnosť uvádza, že neobstojí ani námietka oprávneného, podľa ktorého súd prvého stupňa vydal pre súdnu exekútorku poverenie na vykonanie exekúcie, čím už raz posudzoval vec o ktorej právoplatne rozhodol. Je pravdou, že súd v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por. preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, a ak zistí ich súlad so zákonom tak súdnu exekútorku poverí vykonaním exekúcie, inak žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Napriek tomu, že v preskúmavanej exekučnej veci súd prvého stupňa poveril súdnu exekútorku vykonaním exekúcie, to ešte neznamená, že exekúciu skutočne vykoná. Exekučný súd, ktorý dohliada na zákonnosť vedenia exekúcie, exekúciu zastaví na návrh alebo bez návrhu (§ 58 ods. 1 Ex. por.), a to v každej fáze exekučného konania, ak zistí, že sú dané dôvody na jej zastavenie. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke preto v tomto prípade nie je dôvodom, ktorý by súdu prvého stupňa nedovoľoval opätovne preskúmať exekučný titul pre jeho súlad so zákonom. Poverenie na vykonanie exekúcie predstavuje individuálny právno-aplikačný akt (procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnej exekútorke), ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdnej exekútorky tým, že jej umožňuje začať vykonávať exekúciu, ale ako také netvorí prekážku rozsúdenej veci.
Odvolací súd uzaviera, že exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (v prípadoch keď nemalo byť vydané ani poverenie súdnej exekútorke na vykonanie exekúcie), a preto z dôvodu, že súd prvého stupňa podmienky na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a následne na zastavenie exekúcie posúdil správne jeho uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.