Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8C-300-2013.pdf
PDF · 84.75 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/300/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, proti odporcovi K. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X., W. XX o zaplatenie 1 525,47 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 927,44 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 30. 12. 2011 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Účastníci konania n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal dňa 19. 06. 2013 na Okresný súd Rimavská Sobota návrh, ktorým sa domáhal na odporcovi zaplatenia sumy 1 525,47 eur s príslušenstvom. Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že odporca uzavrel s navrhovateľom zmluvu o pripojení. Predmetom bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby navrhovateľom. Odporcovi využívaním vyššie uvedených služieb vznikol záväzok vo výške 1 525,47 eur titulom nezaplatených služieb a zmluvnej pokuty/uplatnenej ako náhrada škody, v zmysle uzatvoreného dodatku k zmluve o pripojení.
Na pojednávanie sa nedostavil právny zástupca navrhovateľa, neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil, žiadal, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Odporca mal predvolanie vykázané. Na uvedenom základe súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu, podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním výpisu z programu navrhovateľa, predložených faktúr, zmluvy o pripojení, dodatku k zmluve o pripojení, pokusu o pokonávku, Všeobecných podmienok spoločnosti Orange Slovensko, a. s., na poskytovanie verejnej telefónnej služby (ďalej len "Všeobecné podmienky"), pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Z predložených písomností súd zistil, že navrhovateľ a odporca uzavreli zmluvu o pripojení č. H H a H v zmysle ktorých bola odporcovi vypožičaná SIM - karta s priradeným telefónnym číslom E., 09XXXXXXXXa XXXXXXXXXX.
Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na úhradu sumy 927,44 eur, predstavujúcu neuhradené služby, na základe faktúr a výpisu z počítačového programu mal súd za preukázané, že neuhrádzaním ceny poskytnutých služieb poskytovaných na základe vyššie uvedenej zmluvy vznikol odporcovi dlh spolu v tejto výške a to za obdobie od 2011/04 - 2011/06. Išlo o nezaplatenú cenu poskytnutých služieb, pričom odporca na pokus o pokonávku nereagoval.
Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, táto je v čl. 2.5 dodatkov k zmluvám upravená tak, že v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3, alebo 2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto Dodatku pred uplynutí doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti), je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu.
Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Po preskúmaní uzavretej zmluvy a Všeobecných podmienok, ktoré sú ich neoddeliteľnou súčasťou, ako aj Dodatku k zmluve o pripojení, dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa nároku za neuhradené služby je dôvodný. Na základe predloženého výpisu z počítačového programu a z predložených faktúr mal súd za preukázané, že odporcovi vznikol dlh na cene jemu poskytnutých služieb (mesačné poplatky) celkovo v sume 927,44 eur.
V časti týkajúcej sa povinnosti zaplatiť žalovanú sumu súd uložil odporcovi uhradiť sumu 927,44 eur predstavujúcu neuhradené služby elektronickej komunikačnej siete, ktoré navrhovateľ poskytol odporcovi. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal na odporcovi zaplatenia sumy 598,03 eur predstavujúcu zmluvnú pokutu za nezotrvanie v zmluvnom vzťahu podľa bodu 2.2 dodatku k zmluvám o pripojení (uplatnená škoda v sume 156,- eur, 239,- eur a 203,03 eur za telefón/telekomunikačné zariadenie: Samsung Monte S5620, Nokia 6500 slide a Huawei B260 Flybox 3G Router), súd jeho návrh týkajúci sa tejto sumy zamietol. Túto skutočnosť súd odôvodňuje nasledovne:
Z § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že aj dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty "v prípade porušenia zmluvných povinností" (s demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je účastník povinný uhradiť
zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení ktorej súčasťou sú aj obchodné podmienky a dodatok, obsahuje niekoľko desiatok povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Tomuto záveru nebráni ani demonštratívny výpočet určitých povinností a to práve preto, že je príkladný. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti.
Dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné aj z toho dôvodu, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu má podľa § 544 Občianskeho zákonníka ten, kto poruší zmluvnú povinnosť. Dojednanie o povinnosti zaplatenia zmluvnej pokuty nesmie byť viazané na ďalšiu skutočnosť alebo úkon. V rozoberanom zmluvnom dojednaní je však zaplatenie zmluvnej pokuty viazané na ďalší úkon navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu a to vypojenie (SIM-karty). Zmluvná pokuta musí byť dojednaná nepodmienene, zmluvnú pokutu je nutné viazať v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka vždy na prípad porušenia zmluvnej povinnosti a je nutné ju dojednať vždy ako nepodmienenú. Nemožno vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne ako na porušenie zmluvnej povinnosti, tak na následné vypojenie SIM-karty. Nakoľko teda v danom prípade bolo dojednanie o zmluvnej pokute viazané na ďalšiu skutočnosť resp. ďalší úkon, je aj z tohto dôvodu neplatné.
Naviac súd má za to, že dojednaním o zmluvnej pokute je možné zaistiť iba splnenie určitej zmluvnej povinnosti, nie splnenie zmluvy ako celku. Je síce možné zvažovať generalizáciu dojednania o zmluvnej pokute v tom smere, že povinnosť k úhrade zmluvnej pokuty vzniká pri porušení akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej z danej zmluvy avšak v takýchto prípadoch možno ťažko predpokladať, že dojednaná výška zmluvnej pokuty je primeraná pre všetky mysliteľné spôsoby porušenia zmluvnej povinnosti, čo môže viesť k posúdeniu dojednania o zmluvnej pokute ako dojednania neplatného.
Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu dodržať svoj záväzok zo zmluvy a riadne plniť počas celej doby viazanosti. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebne právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občiansko-právnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávny úkonom a škodou a zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov pričom pri neexistencii čo i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. V predmetnej právnej veci má súd za to, že nebola splnená základná podmienka vzniku zodpovednosti za škodu - existencia škody. Podľa názoru súdu k žiadnej škode na strane navrhovateľa nedošlo. Za škodu totiž nemožno považovať to, že v rámci svojej obchodnej politiky navrhovateľ predával mobilný telefón odporcovi za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a "akciovou" cenou mobilného telefónu nie je následkom úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcu. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa teda nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.
Na uvedenom základe súd návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty/náhrady škody zamietol.
Nakoľko odporca svoje záväzky neuhradil riadne a včas, dostal sa do omeškania. Z tohto dôvodu bol v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka zaviazaný na zaplatenie úrokov z omeškania, ktorých výšku určuje § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p. platí, že v prípade, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd preto o náhrade trov konania rozhodol podľa vyššie uvedeného ustanovenia a to tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže navrhovateľ podať návrh na vykonanie exekúcie.