Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-116-2013.pdf
PDF · 76.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-9C/116/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v právnej veci navrhovateľky: O. E., nar. XX.XX.XXXX, Z. M. č. XXXX, XXX XX P., štátna občianka SR, proti odporcovi: B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. M. č. XXXX, XXX XX P., štátny občan SR, v konaní o návrhu na určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 30,-eur mesačne, a to vždy do každého 15-ho dňa v mesiaci vopred počnúc od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.09.2013 sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť platiť na výživu navrhovateľky výživné vo výške 30,-eur mesačne, a to vždy do každého 15-ho dňa v mesiaci od právoplatnosti výroku rozsudku. V návrhu na začatie konania navrhovateľka poukázala na to, že ona je študentkou 3. ročníka na Podnikovohospodárskej fakulte v Košiciach, pričom jej mesačné náklady sa pohybujú vo výške cca 130,-eur. Tieto náklady pozostávajú z nákladov na ubytovanie v študentskom domove K. č. 1, C. vo výške 45,-eur mesačne, nákladov na cestovanie z miesta bydliska do školy a späť vo výške 20 až 30,-eur mesačne, nákladov na stravu vo výške cca 30,-eur mesačne, nákladov na telefón vo výške cca 15,-eur mesačne, a ostatných nákladov spojených s hygienou a pomôckami do školy vo výške 10,-eur mesačne.
Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril, pričom súhlasil s návrhom na začatie konania v celom rozsahu.
Podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, a ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, pričom súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní v celom rozsahu zotrvala na podanom návrhu na začatie konania, ako aj na skutočnostiach uvedených v písomnom návrhu na začatie konania. Na doplnenie poukázala na to, že jej odporca aj doposiaľ prispieval na výživu, pričom okrem výživného jej on bude naďalej platiť nad rámec výživného úhradu za mobilný telefón vo výške 15,-eur mesačne a stavebné sporenie vo výške 16,60 eur mesačne. Taktiež on aj napriek tomu, že sa rozviedol s matkou navrhovateľky a nebýva s nimi v spoločnej domácnosti, im bude naďalej platiť zálohovú platbu za elektrickú energiu vo výške 182,-eur mesačne. Odporca inú vyživovaciu povinnosť okrem vyživovacej povinnosti k nej nemá, už cca 1 mesiac je živnostníkom, keď on ukončil pracovný pomer u jeho
predchádzajúceho zamestnávateľa. Navrhovateľka súčasne poukázala na to, že odporca bude mať výdavky na stravu vo výške 150,-eur mesačne, za telefón on platí sumu cca 30,-eur mesačne, za pohonné hmoty 100,-eur mesačne, za predmety osobnej potreby a hygieny sumu 20,-eur mesačne, a taktiež si odporca platí poistku vo výške 20,-eur mesačne.
Súd okrem výsluchu navrhovateľky sa v rámci dokazovania oboznámil s listinnými dokladmi založenými v súdnom spise, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
navrhovateľka je plnoletou dcérou odporcu, pričom manželstvo jej rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 2C/62/2013-16 zo dňa 03.06.2013. Navrhovateľka je v súčasnosti študentkou 3. ročníka prvého stupňa denného štúdia na Podnikovohospodárskej fakulte v Košiciach, Ekonomickej univerzity v Bratislave. Z výpovede navrhovateľky mal súd preukázané, že táto je ubytovaná na internáte, kde ona platí za jeden semester sumu 179,20 eur, ona má taktiež náklady na cestovanie z Ružomberka do Košíc, kde ona cestuje cca 2- až 3-krát do mesiaca a cestovné predstavuje výšku 20,- až 30,-eur mesačne. Jej náklady na stravu predstavujú sumu cca 30,-eur mesačne. Náklady na telefón sumu 15,-eur mesačne a ostatné náklady sumu vo výške cca 10,-eur mesačne. Odporca jej aj doposiaľ prispieval na výživu, pričom on okrem ňou navrhnutého výživného jej popri stanovenom výživnom bude naďalej platiť útratu za mobilný telefón vo výške 15,-eur mesačne a stavebné sporenie vo výške 16,60 eur mesačne. Odporca napriek tomu, že sa rozviedol s matkou navrhovateľky a nebýva s ňou v spoločnej domácnosti, bude naďalej matke navrhovateľky, s ktorou navrhovateľka býva, platiť zálohovú platbu za elektrickú energiu vo výške 182,-eur mesačne. Odporca je v súčasnosti samostatne zárobkovo činná osoba. Za obdobie od 01.01.2013 do 30.09.2013 dosiahol odporca príjem u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa E. O. R. pri zelenom plese, v celkovej výške 3.675,32 eur brutto a sumu 3.110,53 eur netto. Matka navrhovateľky je zamestnaná v spoločnosti TOPAS D.A., s.r.o., kde za obdobie od januára 2013 do augusta 2013 dosiahla priemerný čistý príjem 386,08 eur mesačne. Z výpovede navrhovateľky mal súd preukázané výdavky odporcu, kde odporca platí na stravu sumu cca 150,-eur mesačne, za telefón sumu 30,-eur mesačne, za pohonné hmoty sumu 100,-eur mesačne, za predmety osobnej potreby aj hygieny sumu 20,-eur mesačne a za poistku sumu 20,-eur mesačne.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákon o rodine v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá do času, pokiaľ deti nenadobudnú schopnosť samé sa živiť. Schopnosť dieťaťa samé sa živiť znamená schopnosť z vlastných prostriedkov uspokojovať základné životné potreby. V prípade, že sa dieťa rozhodne pokračovať vo vzdelávaní, ako je to v prípade navrhovateľky, ktorá bola prijatá na vysokú školu a v štúdiu pokračuje, povinnosť rodičov vyživovať navrhovateľku nezaniká, ale trvá naďalej.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže doposiaľ trvá vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke, pričom odporca návrh žiadnym spôsobom nespochybnil, súd s poukazom na vyššie zistený skutkový stav a citované ustanovenia zákona návrhu na začatie konania v celom rozsahu vyhovel. Pri rozhodnutí o výške výživného súd vychádzal z návrhu na začatie konania, pričom súčasne poukazuje na to, že odporca aj nad rámec stanoveného výživného bude navrhovateľke poskytovať ďalšie plnenia, a to v súvislosti s úhradou mobilného telefónu, stavebného sporenia, a taktiež bude prispievať aj na úhradu zálohových platieb za elektrinu v byte, v ktorom síce odporca nebýva, ale v tomto byte býva navrhovateľka spolu s jej matkou. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá síce mala vo veci plný úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnila a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.