Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-91-2013.pdf
PDF · 77.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-11P/91/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, samosudca JUDr. Ivo Hlucháň, vo veci starostlivosti súdu o maloletého H., nar. XX.X.XXXX, bytom u otca, zastúpený opatrovníkom ÚPSVaR Považská Bystrica, dieťa rodičov A., bytom T. 2XXX/XXX-XX a E. T.j, nar. XX.X.XXXX, bytom A., právne zastúpená JUDr. Karolom Porubčinom, advokát AK Považská Bystrica, Centrum 27/32, o návrhu otca o zvýšenie výživného zo strany matky takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e matke výživné na maloletého H. zo sumy 26,65 eur na sumu 80,- Eur mesačne od 1.9.2013, ktoré výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletého.
Súd návrh otca vo zvyšku zamieta.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok OS PB sp.zn. 7P/85/12-14, zo dňa 5.9.2012.
odôvodnenie:
Otec sa svojim návrhom domáhal zvýšenia výživného na maloletého H. zo sumy 26,65 Eur na sumu 120,- Eur mesačne, dôvodiac, že od poslednej úpravy výživného sa zmenili pomery na strane otca, ktorému pribudli ďalšie vyživovacie povinnosti.
Matka s návrhom otca nesúhlasila dôvodiac, že nemá dostatok finančných prostriedkov, aby mohla takéto výživné platiť. Opatrovník doporučil zvýšiť výživné v zmysle návrhu otca, nakoľko je to v záujme dieťaťa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, opatrovníka, oboznámením sa osobnými, majetkovými a zárobkovými pomermi oboch rodičov, oboznámením sa spisom Okresného súdu v Považskej Bystrici, 7P/85/2012, najmä rozsudkom z čl. 14 a zistil nasledovné :
Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici sp.zn. 7P/85/2012-14, zo dňa 5.9.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 6.10.2012 súd zveril do osobnej starostlivosti maloletého H. otcovi a matka bola zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou 26,65 Eur mesačne od 1.7.2012. V dobe tejto úpravy výživného súd vychádzal z príjmu otca 736,11 Eur netto. Matka bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, bez nároku na hmotnú podporu s tým, že mala uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti a to s mesačnou mzdou 139,- Eur brutto. Maloletý bol žiakom 8.ročníka ZŠ. U otca bol z toho dôvodu, že matka sa o dieťa nestarala a tento žil v nevyhovujúcich podmienkach.
V súčasnej dobe otec naďalej pracuje vo firme Raven, a.s. Považská Bystrica, kde podľa potvrdenia tohto zamestnávateľa otec dosahuje mzdu vo výške 819,- Eur netto. U otca došlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že tomuto pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k dieťaťu z terajšieho manželstva, takže mu vznikla vyživovacia povinnosť k manželke, ktorá je na materskej dovolenke , ako aj k dcére X.. Spolu s rodinou býva v byte, za ktorý platí 170,- Eur mesačne, to sú platby spojené s užívaním bytu, pričom spláca byt na hypotéku mesačne 300,- Eur. Takže za platby spojené s bytom a hypotékou platí celkovo 500,- Eur mesačne. Matka výživné platí nepravidelne, naposledy výživné poslala 20.mája 2013. Nakoľko výživné riadne neplatí, otec matku ohlásil na políciu. Maloletý má 16 rokov, je vyspelý, navštevuje 9.ročník ZŠ, nakoľko jedenkrát opakoval ročník. Od doby, kedy chlapec žije u otca, má tento perfektné výsledky, v škole sa učí veľmi dobre, otec uviedol, že pôjde do učebného pomeru na stavebné učilište. Matka sa o maloletého v podstate žiadnym spôsobom nezaujíma. Túto skutočnosť potvrdil aj opatrovník, ktorý uviedol, že nie je pravdou, že by chlapcovi otec bránil v styku, je to matka, ktorá o chlapca neprejavuje ani minimálny záujem.
Matka maloletého bola nezamestnaná. Podľa správy úradu práce sociálnych vecí a rodiny bola prepustená z úradu práce z dôvodu zamestnania sa v Českej republike. Je však naďalej ešte poberateľkou dávok sociálnej pomoci, kde podľa potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny poberá dávku vo výške 62,50 Eur. Matka na pojednávaní uviedla, že pracuje pre firmu Expres People, Praha 9, kde má pracovať ako manipulačná robotníčka v Pardubiciach, kde by mala dosahovať 50,- Kč na hodinu. Maximálne môže odpracovať 300 hodín. Naposledy kedy pracovala, dosiahla príjem 2.175,- Kč, avšak nemá odpracovaný celkový počet hodín. V súčasnej dobe býva u svojho strýka, nakoľko v domácnosti ,kde predtým bývala sa jej bývať podľa jej vyjadrenia nedalo. Strýkovi za bývanie nič neplatí, nakoľko nemá žiadne finančné prostriedky. Uviedla, že s dieťaťom sa chce stretať, avšak jej je v tom bránené. Túto skutočnosť opatrovník vyvrátil.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane jak matky, tak aj otca maloletého dieťaťa. Taktiež došlo k zmene pomerov aj na strane maloletého ale nie však k tak závažnej , ktorá by sama o sebe odôvodňovala novú zmenu pomerov. V podstatnej zmene pomerov na strane matky došlo v tom, že táto v súčasnej dobe je zamestnaná, pričom popri príjme poberá naďalej ešte aj dávku sociálnej pomoci vo výške 62,- Eur. Matka súdu napriek tomu, že ju viackrát vyzval, aby dokladovala svoj príjem, nepredložila skutočný príjem, aký dosahuje. Súd bol toho názoru, že matka úmyselne uvádza nepravdivé informácie v snahe vyhnúť sa plateniu výživného v takej výške, ktoré je adekvátne k jej možnostiam. Na základe týchto skutočností potom súd vychádzal zo skutočností, ktoré matka uviedla, pričom matka uviedla, že dosahuje 50,- Kč na hodinu, že sa v podstate jedná o ekvivalent minimálnej mzdy. K tomu má matka ešte sociálnu dávku, takže z týchto finančných prostriedkov potom matka výživné tak, ako súd určil, platiť môže. Okrem toho matka sa žiadnym iným spôsobom o dieťa nezaujíma a nepreukázalo sa pravdivé tvrdenie matky, že by jej otec bránil stretávať sa s dieťaťom. Naopak sám opatrovník uviedol, že otec sa o dieťa perfektne zaujíma, dieťa výrazne napreduje v škole, najmä potom, čo začalo bývať u otca, ktorý sa venuje oveľa lepšie dieťaťu, ako sa venovala dieťaťu matka. Okrem toho mal súd za preukázané, že matka v podstate býva u nejakého strýka zadarmo, tomuto za bývanie nič nehradí. Na základe všetkých týchto skutočností potom súd dospel k záveru, že matka je schopná platiť výživné tak, ako súd určil vo výroku rozsudku. Zmenu pomerov na strane otca súd videl v tom, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k dcére, ktorá má 4 mesiace v čase rozhodovania s tým, že taktiež mu vznikla vyživovacia povinnosť k jeho manželke, ktorá je teraz na materskej dovolenke. Napriek tomu, že u otca došlo k nárastu príjmu, k tomuto však došlo v nepatrnej čiastke. Otec jednoznačne dokladoval súdu, aké má výlohy s tým, že len
za bývanie otec platí 500,- Eur. Matka okrem toho výživné neplatí, otec je nútený matku dať trestne stíhať a preto súd považoval čiastku, ktorú uložil matke platiť za adekvátnu aj k potrebám otca. Na základe týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že vo zvyšku súd návrh otca zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.
Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.