Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-100-2013.pdf
PDF · 74.43 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/100/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci odsúdeného C. J., pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 9. októbra 2013, o sťažnosti odsúdeného C. J., proti uzneseniu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 09.09.2013, sp.zn. 8Nt 16/2013 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného C. J. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 09.09.2013, sp.zn. 8Nt 16/2013 bol podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného C. J. na povolenie obnovy konania zamietnutý.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť odsúdený C. J.. V písomných dôvodoch sťažnosti okrem iného uviedol, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasí, nakoľko je presvedčený, že existujú podmienky, ktoré umožňujú povoliť obnovu konania v jeho prípade. Ďalej dodal, že o povolenie obnovy konania žiada najmä z dôvodu, že po právoplatnom skončení konania Ústavný súd rozhodol, že ust. § 41 ods. 2 Tr. zák., v zmysle ktorého mu bol uložený trest, nie je v súlade s článkami Ústavy. Tieto skutočnosti nemohli byť súdu skôr známe a teda by mohli samy o sebe v spojitosti so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie, vzhľadom na ktoré je pôvodne uložený trest v zrejmom nepomere k závažnosti činu a k pomerom páchateľa.
Navrhol preto, aby bolo zrušené napadnuté uznesenie a keďže existujú dôvody na povolenie obnovy konania, žiadal odvolací súd, aby obnovu konania povolil.
Podľa § 192 ods. 1 Tr. por., pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle citovaného ustanovenia Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného C. J. nebola dôvodne podaná, pretože v posudzovanom prípade neboli splnené podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por.
Podľa vyššie citovaného ustanovenia (§ 394 ods. 1 Tr. por.), obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trest by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania, alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Skutočnosťou skôr neznámou v zmysle citovaného ustanovenia je potrebné rozumieť určitý objektívne existujúci jav, ktorý v tej istej veci je dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Dôkaz predtým neznámy môže byť taký dôkaz, ktorý v pôvodnom konaní nebol vykonaný alebo taký, ktorý síce bol v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom. Existenciu nových skutočností v konaní o povolenie obnovy konania je potrebné zároveň preukázať.
Zo spisového materiálu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 08.12.2008, číslo konania 8T 129/2008-237, bol odsúdený C. J. uznaný vinným, a to v bode 1/ zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., v bode 2/ zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1,2 písm. a), d) Tr. zák. a zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Tr. zák., v bode 3/ z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. a v bode 4/ z pokusu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1, § 156 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., za čo mu bol uložený podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. bol pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol z rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 27.08.2007, sp.zn. 9T 60/06 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19.02.2008, sp.zn. 5 To 299/07 zrušený výrok o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Pre úplnosť treba poznamenať, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.02.2008, sp.zn. 5To 299/07 bol obžalovaný C. J. uznaný za vinného z trestného činu lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1 Tr. zák. ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. a z trestného činu obmedzovania osobnej slobody v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 231 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere osem rokov a šesť mesiacov a podľa § 39a ods. 2 písm. c) Tr. zák. ho súd zaradil do tretej nápravnovýchovnej skupiny.
Z predmetného rozsudku teda možno zistiť, že obžalovanému v danom prípade nebol ukladaný rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici trest odňatia slobody za použitia asperačnej zásady, ale ako obzvlášť nebezpečnému recidivistovi v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.
Na základe sťažnosti odsúdeného odvolací súd podobne ako súd prvého stupňa konštatuje, že pokiaľ súd koná o návrhu na povolenie obnovy konania, v tejto súvislosti skúma splnenie zákonných podmienok obnovy konania v zmysle ust. § 394 ods. 1 Tr. por., t.j., či vzhľadom na konkrétny nález Ústavného súdu SR by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere pre závažnosť činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Iba v prípade splnenia uvedených zákonných podmienok súd povolí obnovu konania v konkrétnej veci, a to iba vo výroku o treste a zároveň zruší vo svojom rozhodnutí taký výrok. V prípade nálezu Ústavného súdu SR z 28.11.2012, vyhlásenou v Zbierke zákonov SR pod číslom 428/2012 z 21.12.2012 je potrebné, ak trest už nebol vykonaný, nanovo uložiť trest v rámci inej, pre páchateľa priaznivejšej trestnej sadzby, než bola pri pôvodnom rozhodovaní použitá. Treba však zdôrazniť skutočnosť, aby sa z mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je obnova konania, nestalo len formálne konanie s jediným výsledkom, a to povolenie obnovy konanie v každej veci, na ktorú má dopad nález Ústavného súdu SR bez skúmania a posúdenia, či trest uložený v pôvodnom konaní je v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa. Obnova konania, pokiaľ ide o výrok o trest, by mala v prvom rade slúžiť na nápravu trestu, ktorý sa javí byť neprimeraným, v dôsledku použitia Ústavným súdom zrušeného ustanovenia a nie na formálnu nápravu rozhodnutia ako takého, v dôsledku použitia zrušeného ustanovenia Trestného poriadku.
Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý skôr spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa ods. 2 predmetného ustanovenia, spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste, uloženom páchateľovi skorším rozsudkom ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť
miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci alebo trest zákazu činnosti, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom, ak tomu nebráni ust. § 34 ods. 7 Tr. zák.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že pri ukladaní trestu, za použitia ust. § 42 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.
Ako už bolo vyššie uvedené, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 5 To 299/07 z 19.02.2008 bol obžalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osem rokov a šesť mesiacov, to znamená, že trest ukladaný rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 08.12.2008, sp.zn. 8T 129/2008, nemohol byť vzhľadom na ust. § 42 ods. 2 Tr. zák. miernejší, ako bol uložený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici 5 To 299/07.
V konaní Okresného súdu Veľký Krtíš 8T 129/2008 bol obžalovaný uznaný za vinného z celého radu trestných činov (§ 201, § 183 ods. 1,2a, d, § 344 ods. 1 písm. d) Tr. zák., § 194 ods. 1,2a, § 360 ods. 1 Tr. zák., § 156 ods. 1, § 156 ods. 1, § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.), pričom najprísnejší z nich bol zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., za ktorý možno páchateľovi uložiť trest odňatia slobody vo výmere troch až desať rokov a v prípade dohody o vine a treste v rozmedzí dvoch rokov až desať rokov, to znamená, že v danom prípade súd, ktorý ukladal odsúdenému trest odňatia slobody zvážil všetky okolnosti prípadu a za vyššie uvedené trestné činy obžalovanému v podstate uložil len trest odňatia slobody vo výmere jedného roka a štyroch mesiacov. V nijakom prípade teda nemožno uzavrieť, že by odsúdenému C. J. bol uložený trest odňatia slobody v súvislosti s aplikáciou asperačnej zásady tak, ako to má na mysli vyššie citované ustanovenie Trestného zákona, to znamená, že pôvodne uložený trest odňatia slobody vo výmere desať rokov, vzhľadom na obsah nálezu Ústavného súdu SR, nebol v zrejmom nepomere ani k závažnosti činu, ani k pomerom sťažovateľa a ani uložený druh trest nebol v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom, keď návrh odsúdeného C. J. zamietol, pretože v posudzovanom prípade neboli splnené podmienky obnovy konania, predpokladané obsahom ust. § 394 ods. 1 Tr. por. Na tejto skutočnosti nič nemení ani argumentácia odsúdeného, použitá v jeho sťažnosti proti uzneseniu prvostupňového súdu.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por., nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Rešpektujúc obsah citovaného ustanovenia Trestného poriadku, krajský súd sťažnosť odsúdeného C. J., považujúc za nedôvodne podanú, zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.