Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/87/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Evy Malíkovej, v právnej veci navrhovateľa: G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, V., právne zastúpený JUDr. Antonom Slamkom, advokátom, so sídlom Advokátska kancelária, A. XXXX/XX, P. O. Box XXX, N. L., proti odporkyniam: 1/ T. W., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, V., 2/ K. N., rod G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. U. O. XX, obe právne zastúpené JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie D. XXX, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v podiele 1/2 účasti a o určenie, že nehnuteľnosť v podiele 1/2 účasti patrí do dedičstva po poručiteľovi G. G., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -104 zo dňa 4. decembra 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyniam v rade 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania vo výške 81,46 Eur, na účet JUDr. Miroslava Bachynca, vedený vo H., a.s., č. účtu: XXXXXXXX/XXXX, do troch dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu č. súpisné XX, postavenom na KNC parc. č. 260

- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 190 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie V., v podiele 1/2 v pomere k celku a určenia, že uvedená nehnuteľnosť v podiele 1/2 k celku patrí do dedičstva po poručiteľovi G. G., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. XX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX (ďalej „poručiteľ“). Tvrdenia navrhovateľa, že spolu so svojim bratom - poručiteľom nadobudli vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti jej výstavbou, nepovažoval za preukázané. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že spornú nehnuteľnosť postavili rodičia navrhovateľa a poručiteľa, ktorí ju následne darovali synovi O. G. v nedokončenom stave. Ten rodinný dom na svoje náklady dokončil a od roku 1971 do svojej smrti nerušene užíval. Stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie, ktoré zneli na mená navrhovateľa a poručiteľa nepovažoval za dôkaz preukazujúci navrhovateľom uplatňované vlastnícke právo. V čase, kedy malo dôjsť k začiatku výstavby rodinného domu bol poručiteľ na vojne, okrem toho navrhovateľ vo vzťahu k jeho osobe netvrdil a ani nepreukázal žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné ustáliť, že sa na stavbe sporného rodinného domu podieľal, prípadne poskytoval naň finančné prostriedky. Navrhovateľ v uvedenom období mal 22 rokov, nevedel konkretizovať v akom rozsahu sa finančnými prostriedkami podieľal na stavbe predmetného rodinného domu. Prvostupňový súd nepovažoval za dostačujúce jeho tvrdenia, že peniaze na stavbu mu dávala matka, a to „asi“ z peňazí, ktoré jej dával on. Naviac navrhovateľ sám v roku 1971 začal s výstavbou ďalšieho rodinného domu na pozemku, ktorý mu daroval otec. Okresný súd konštatoval, že pokiaľ by mal navrhovateľ postavený sporný rodinný dom, nemal dôvod následne v roku 1971 začať stavať ďalší

rodinný dom pre svoju potrebu. Ustálil, že sporný rodinný dom postavili rodičia navrhovateľa a poručiteľa, ktorí boli aj jeho vlastníkmi a ústnou darovacou zmluvou v roku 1971 ho previedli na syna O.. Ten sa najneskôr dňa 03.05.1981, po uplynutí 10 ročnej vydržacej lehoty, stal jeho vlastníkom.

Odporkyniam v rade 1/ a 2/ priznal náhradu trov konania voči navrhovateľovi vo výške 418,22 Eur v zmysle

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý namietal správnosť skutkových zistení okresného súdu a jeho právne posúdenie veci. Poukázal na to, že z výpovedí samotných účastníkov konania vyplýva, že dom staval on zo svojich peňazí. Túto okolnosť potvrdila T. W. vo svojej výpovedí, rovnako svedok C. E., bývalý predseda MNV v Chlebniciach a neskôr starosta tejto obce. Ten uviedol, že v čase, keď v spornom dome býval, bola postavená hrubá stavba. Okresný súd túto okolnosť opomenul a dostatočne sa nevysporiadal s tým, kedy sa stavba stáva samostatnou vecou v zmysle . V čase keď v spornej nehnuteľnosti býval, táto už bola samostatnou vecou, ktorej vlastníkom bol z titulu stavebníka. Ďalej namietal správnosť záveru okresného súdu o nadobudnutí vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti bratom O. G. vydržaním, na základe ústnej darovacej zmluvy uzatvorenej v roku 1971 s rodičmi navrhovateľa. O. G. nesplnil podmienky vydržania, nakoľko nemohol byť v dobrej viere, že nadobúda vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode. Navrhovateľ žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že jeho návrhu bude v celom rozsahu vyhovené, alternatívne tento zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Odporkyne nepovažovali odvolanie navrhovateľa za dôvodné. Vo svojom vyjadrení uviedli, že navrhovateľ poukazoval iba na časti výpovedí účastníkov, resp. ním označených svedkov, ktoré však v kontexte celého vyjadrenia neodôvodňujú závery, ktoré na ich základe ustálil. Svedok C. E. vo svojej výpovedí uviedol, že potvrdenie o súpisnom čísle k stavbe sporného domu vydával O. G., na základe ktorého bol následne tento zapísaný ako vlastník spornej nehnuteľnosti. Navrhovateľ sa na túto okolnosť nesťažoval a nesnažil sa ju riešiť. Svedok ako aj ostatní občania v Chlebniciach nemali žiaden dôvod pochybovať o tom, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti je O. G.. Ten sa stal vlastníkom na základe vôle rodičov účastníkov, ktorú v celom rozsahu akceptovali a O. G. nebol vo výkone svojho vlastníckeho práva nikým rušený.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( za súčasnej aplikácie ) napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil podľa

v ust. upravuje prípady nadobudnutia vlastníctva a ich modality. Do skupiny prípadov nadobudnutia vlastníckeho práva na základe iných skutočností stanovených zákonov patrí okrem iného aj vytvorenie novej veci. K zhotovovanej veci nadobúda zásadne vlastnícke právo zhotoviteľ. V prípade stavby ako samostatného predmetu právnych vzťahov(ako veci v právnom zmysle), možno prisvedčiť tvrdeniam navrhovateľa v podanom odvolaní, že stavba ako vec vzniká v okamihu, keď je vybudovaná minimálne do takého štádia, že všetky ďalšie stavebné práce smerujú už iba k dokončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci. Pri nadzemných stavbách je to stav, kedy je jednoznačne a nezameniteľne jasné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Vlastníctvo k novozhotovenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s prejaveným úmyslom mať ju pre seba. Komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení, resp. obdobný akt podľa Stavebného zákona, nie je samo o sebe rozhodné. Vlastníkom stavby sa stáva stavebník bez ohľadu na to, či staval z vlastného alebo cudzieho materiálu.

V prejednávanej veci navrhovateľ tvrdil, že spornú nehnuteľnosť - rodinný dom staval on spolu so svojim bratom G. G. s tým, že mali úmysel stavať ju pre seba. Na preukázanie týchto tvrdení kládol navrhovateľ dôraz na vydané stavebné a neskôr kolaudačné rozhodnutie, týkajúce sa jeho osoby a osoby jeho brata - poručiteľa. Ako však už bolo konštatované, pre posúdenie vlastníctva novovytvorenej veci nie je rozhodná okolnosť pre koho boli tieto rozhodnutia vydané. Okresný súd sa preto správne zaoberal zistením, či navrhovateľ a poručiteľ skutočne stavali sporný rodinný dom s úmyslom mať ho

pre seba. V tejto súvislosti vykonal rozsiahle dokazovanie. Krajský súd preskúmaval skutkové závery okresného súdu, ktoré z týchto dôkazov ustálil z hľadiska dodržania postupu hodnotenia dôkazov súdom v zmysle a dospel k záveru, že tento bol zo strany prvostupňového súdu dôsledne dodržaný. Navrhovateľ poukazuje na obsah výpovede T. W., C. E., ako aj výpovede samotných účastníkov z ktorých obsahu vyplýva, že bol stavebníkom spornej nehnuteľnosti. Z obsahu zápisníc o pojednávaní na ktorých boli tieto osoby vypočuté však tieto závery nevyplývajú a okresný súd na základe ich výsluchu správne k takýmto skutočnostiam nemohol dospieť. T. W. - odporkyňa v rade 1/ naopak vo svojej výpovedi spochybnila pravdivosť tvrdení navrhovateľa, keď uviedla, že tento v čase začatia výstavby sporného rodinného domu mal 15 rokov, a teda nevedela vysvetliť kedy si mohol našetriť finančné prostriedky na stavbu takéhoto domu. Naopak poukazovala na to, že tento dom stavali jej rodičia (t.j. aj rodičia navrhovateľa) a konštatovala, že vlastne samotný navrhovateľ uvádzal, že postavil od roku 1967 dva domy. Je pravdou, že svedok C. E. vo svojej výpovedí uviedol, že hrubú stavbu staval navrhovateľ, avšak okresný súd správne v kontexte ďalších vykonaných dôkazov nepovažoval uvedenú svedeckú výpoveď za jednoznačné preukázanie tvrdení navrhovateľa o tom, kto bol stavebníkom spornej nehnuteľnosti. Možno sa stotožniť s jeho skutkovými závermi, že vzhľadom na vek navrhovateľa - 22 rokov v čase začiatku výstavby domu je dôvodné pochybovať, že mal finančné prostriedky, ktorými by výstavbu zabezpečil. Pokiaľ okresný súd považoval za hodnovernejšie vyjadrenia odporcov, že sporný dom stavali rodičia pre niektoré zo svojich 6 detí, tieto závery sú akceptovatľné. Otec navrhovateľa F. G. daroval parcelu pod sporným rodinným domom synovi O. G. darovacou zmluvou z roku 1971. Pokiaľ by bol vlastníkom rodinného domu navrhovateľ spolu s poručiteľom, nemožno logicky vysvetliť z akého dôvodu by ich otec daroval pozemok pod touto nehnuteľnosťou ďalšiemu zo synov O. G.. Vychádzajúc z týchto zistení okresného súdu nemožno potom prisvedčiť odvolateľovi, že tieto nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Rovnako nie je dôvodná jeho námietka o nesprávnom právnom posúdení veci. Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníctva navrhovateľa a poručiteľa k spornej nehnuteľnosti. Bolo vecou navrhovateľa, aby tvrdil a preukazoval okolnosti odôvodňujúce oprávnenosť ním uplatneného nároku. Navrhovateľ dôkazné bremeno neuniesol a svoje tvrdenia, že jeho spoluvlastníctvo spolu s poručiteľom k spornej nehnuteľnosti vzniklo jej zhotovením, nepreukázal. Pokiaľ sa následne okresný súd zaoberal posúdením okolnosti či je vlastníkom spornej nehnuteľnosti brat navrhovateľa a poručiteľa O. G., prípadne či by mali byť jej vlastníkmi naďalej rodičia navrhovateľa, je pre vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia práve nevýznamné. Pokiaľ by aj bolo možné polemizovať so závermi prvostupňového súdu týkajúcimi sa možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti O. G. vydržaním na základe ústnej darovacej zmluvy, táto okolnosť nemá vplyv na zistenie, že navrhovateľ nenadobudol vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti jej zhotovením, tak ako tvrdil.

Na základe uvedených skutočností, krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Odvolaním nebol priamo napadnutý závislý výrok o trovách konania, odvolací súd však preskúmal aj vecnú správnosť tohto závislého výroku. Okresný súd postupoval správne, keď o trovách konania rozhodol podľa výsledku konania tak, že odporkyniam ako účastníčkam úspešným priznal právo na ich náhradu. Krajský súd preto aj v tejto časti rozsudok okresného súdu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. v spojení s V odvolacom konaní navrhovateľ úspešný nebol, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy tejto časti konania odporkyniam v rade 1/ a 2/. Tie si uplatnili trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z odmeny za jeden úkon právnej služby ich právneho zástupcu, a to vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa. Išlo o spoločný úkon (za dve klientky), za ktorý prináleží odmena podľa v spojení s a Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení do 30.6.2013 (ďalej „“) vo výške 60,07 Eur, podľa režijný paušál vo výške 7, Eur a podľa 20 % DPH z priznanej odmeny a režijného paušálu, t.j. 13, Eur. Spolu trovy odvolacieho konania odporkýň v rade 1/ a 2/ predstavujú sumu 81,46 Eur. O povinnosti navrhovateľa zaplatiť túto sumu na účet právneho zástupcu odporkýň rozhodol odvolací súd podľa

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.