Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-104-2013.pdf
PDF · 72.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15C/104/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci navrhovateľa P. O., Z.. X.XX.XXXX, B. V. A., E. XX, X. H. L. O. Š., J.. X., Z.. XX.X.XXXX, B. V. A., K.. Q. XX, v konaní o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania, uzavreté dňa 14.8.2010, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Košice - Západ vo zväzku XX, J. XXXX, Q.. XXX, por. č. 101 r o z v á d z a .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu 12.6.2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania, uzavreté 14.8.2010 s tým odôvodnením, že z manželstva deti nepochádzajú, účastníci nežili v spoločnej domácnosti od uzavretia manželstva a nezhody, ktoré medzi nimi vznikli už aj pred uzavretím manželstva pretrvávali naďalej a pramenili z rozdielneho názoru na spoločné bývanie, z finančných ťažkostí, ako aj z povahových vlastností oboch účastníkov, citový vzťah medzi nimi sa vytratil a navrhovateľ nevidí nádej na jeho obnovu.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že manželstvo s navrhovateľom bolo od začiatku nefunkčné. Poukázala na podmienky ich bývania, keď ju navrhovateľ presvedčil rok pred uzavretím manželstva, aby zo svojho 3-izbového bytu sa presťahovala do jeho rozostavaného záhradného domu - chaty bez vody, kúrenia, prístupovej cesty, nakoľko mu išlo o príjem za prenájom jej bytu a lacnú pracovnú silu. Celoročné bývanie v záhradkárskej oblasti v týchto podmienkach s deťmi bolo nemysliteľné a navyše zistila, že úmysly navrhovateľa boli sebecké a manipulátorske, preto sa s navrhovateľom rozišla a vrátila sa späť do svojho bytu. Po rozchode si navrhovateľ uvedomil chybu a požiadal ju
o ruku, ona mu opätovne uverila a uzavreli manželstvo. Napriek tomu situácia sa nevyriešila, ale zhoršila, nakoľko sa nevedeli dohodnúť na spoločnom bývaní, odporca sledoval len vlastné ciele a záujmy, po nociach nebýval doma, nakoľko hrával v kapele a navyše odporkyňa prišla o prácu. Manžel nebol ochotný o ich problémoch komunikovať a vonkoncom nie ich riešiť, klamal jej o svojom príjme, všetky prostriedky investoval do rekonštrukcie svojho domu a o rodinu nejavil záujem. Keďže odporkyňa nemala finančné prostriedky na podanie návrhu na rozvod, učinil tak navrhovateľ 6.8.2012, ale svoj návrh z vypočítavosti 11.5.2013 vzal späť, nakoľko odporkyňa už bola zamestnaná a on vážne ochorel. Odporkyňa dúfala, že prehodnotí svoje správanie a priority, bola ochotná sa o neho starať a stáť pri ňom za každých okolností a jediné čo neurobila, že návrh na manželské výživné nevzala zo súdu
späť, čo navrhovateľ nezniesol a podal opätovne návrh na rozvod manželstva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporkyňa nemá záujem na trvaní manželstva, ktoré je hlboko a trvale rozvrátené.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, predloženým sobášnym listom a zistil tento skutkový stav:
Zo sobášneho listu vydaného matričným úradom A. - I. XX.8.2010 súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 14.8.2010, pričom obaja boli v tom čase už rozvedení. Z manželstva účastníkov sa nenarodili žiadne deti, čo súd zistil z výsluchu účastníkov konania.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi zotrval na skutočnostiach, uvedených v návrhu, že manželstvo s odporkyňou uzavreli po 2 ročnej známosti, u odporkyne ide o druhé manželstvo a u neho o tretie manželstvo. S odporkyňou nemali nikdy spoločné bydlisko. Pred uzavretím manželstva odporkyňa prišla na jeden čas bývať k nemu do domu na Q. R., kde vznikli nezhody, ktoré nechcel špecifikovať do detailov, aby sa nedostali do nevraživosti. Konštatoval, že čo sa stalo, už sa zmeniť nedá a aj po rozvode manželstva ostal by rád s odporkyňou v priateľskom vzťahu, aby vedeli naďalej spolu vychádzať a pomáhať jeden druhému, ak to bude potrebné. Nezhody podľa neho pramenili z rozdielneho názoru na spoločné bývanie a z finančných ťažkostí, keďže manželka stratila prácu. Potvrdil, že spoločné bývanie na Q.j v rozostavanom dome nebolo ideálne, v zime boli problémy s kúrením, vodou, aj dochádzkou do zamestnania a školy a on nechcel bývať v bloku v byte odporkyne, z čoho vznikali medzi nimi nedorozumenia. Spoločnú domácnosť viedli len chvíľu, pokiaľ sa nepohádali, potom sa rozišli a to sa opakovalo viackrát. Od začiatku r. 2013 nežijú spolu, ani sa spolu nestýkajú. Aj na Vianoce 2011 a 2012 netrávili čas spoločne, keďže sa rozhodli obaja, že žiť spolu nechcú a neobnovia spolužitie. Poukázal na to, že citové vzťahy medzi nimi existovali, kým neboli manželia. Ako náhle vstúpili do manželstva, začali vznikať problémy a citové vzťahy sa od nich odďaľovali. Prejavil názor, že ak budú rozvedenými manželmi, možno vzniknú medzi nimi citové vzťahy a potom je možný spoločný kontakt, aj keď nebudú manželia.
Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že to že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní na ňu prihliada.
Podľa ust. § 157 ods. 3 O.s.p. ak na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že v manželstve účastníkov pretrváva dlhodobý a vážny rozvrat vzťahov, ktorý súd posúdil z toho, že účastníci konania neviedli riadne spoločnú domácnosť počas celého trvania ich manželstva, ich bytový problém nedokázali spoločne dlhodobo riešiť, došlo medzi nimi k vzájomnému citovému odcudzeniu, príčinou ktorého boli názorové nezhody v otázke riešenia spoločného bývania, povahové rozdiely, aj finančné ťažkosti v rodine. Každý z manželov žije vlastným životom od januára 2013 a ani jeden z nich nemá skutočný záujem o obnovenie manželského spolužitia. Z uvedených dôvodov súd v súlade s citovaným ustanovením zákona manželstvo účastníkov rozviedol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p.. Navrhovateľ nežiadal priznať náhradu trov konania a v danom prípade okolnosti, ani pomery účastníkov konania neodôvodňujú ani rozhodnúť o trovách inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, lebo účastníci sa
svojho práva výslovne pred súdom vzdali.