Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-16-2010.pdf
PDF · 96.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-5Er/16/2010
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany, v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti povinnému: G. W. nar.X.XX.XXXX, XXX XX D. M., I. XXX/ XXX o vymoženie 364,80 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Kamil Liška, Exekútorský úrad Bratislava, ul. 29. augusta 2, 811 07 Bratislava, pod číslom EX 70/2010, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 5.1.2010 požiadal oprávnený súdneho exekútora Mgr. Kamila Lišku o vykonanie exekúcie vo svoj prospech. Exekučným titulom v tomto prípade je Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom č.k A 1818/2009 zo dňa 27.5.2009.
Poverenie súd udelil dňa 19.1.2010 na vymoženie sumy 364,80 eur, spolu s úrokom 55,46 eur, úrokom z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 420,26 eur od 24.06.2008 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 270,10 eur, trovy predchádzajúceho konania vo výške 29,75 eur a všetky účelne vynaložené trovy exekúcie.
Súd má prvú povinnosť skúmania pred udelením poverenia a to preskúmať žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a tiež exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom a v prípade nesúladu u ktorejkoľvek z takýchto troch listín zamietnuť žiadosť vydanie poverenia; je celkom zrejmé, že podľa rovnakých zásad treba postupovať aj pri zaoberaní sa otázkou, či v už prebiehajúcej exekúcii (teda v takej, kde už došlo k vydaniu poverenia) neexistuje prekážka, pre ktorú správne poverenie ani nemalo byť vydané (a pre ktorú je tak exekúcia neprípustná). Vzhľadom k tomuto sa v priebehu konania súd zaoberal tým, či prebiehajúca exekúcia je v súlade so zákonom
Exekučný titul v danom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok sp.zn. A 1818/2009 zo dňa 27.5.2009 JUDr. Radim Kuchta, rozhodca, so sídlom Holíč a rozsudok mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 2.6.2009 a vykonateľnosť 6.6.2009. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 364,80 eur, spolu s úrokom 55,46 eur, úrokom z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 420,26 eur od 24.06.2008 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 270,10 eur, trovy predchádzajúceho konania vo výške 29,75 eur.
Oprávnený na výzvu súdu predložil úverovú zmluvu č. 3710233291 uzavretú s povinným dňa 26.10.2007 vrátane jej súčasti - úverových podmienok. Z úverovej zmluvy vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 364,80 eur (10990,- Sk). Povinný sa zaviazal úver zaplatiť v 66-ich mesačných splátkach po 10,42 eur (314,- Sk), teda celkom sa zaviazal zaplatiť 687,91 eur (20724,-
Sk). V zmluve bola dojednaná ročná percentuálna miera nákladov vo výške 28,9%. Ďalej je v zmluve upravené, že povinný mal začať splácať úver v pravidelných mesačných splátkach počínajúc dňom 26.122007. Z úverových zmluvných podmienok vyplýva, že v nich oprávnený upravil rôzne podmienky úverovej zmluvy, napr. podmienky splácania úveru, ukončenia zmluvy, podmienky zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, jeho čerpania a splácania. Z úverových zmluvných podmienok napr. vyplýva, že v jednotlivých splátkach úveru je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny a úroky (ak z údajov v zmluve nevyplýva inak), pričom výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru (hlava 5 § 1). V prípade omeškania úhrady splátky alebo jej časti vyplýva z úverových zmluvných podmienok povinnosť povinnej zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania najmenej však 3,32 eura, pri omeškaní dlhšom ako 7 dní tiež povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 8 % z takto dlžnej čiastky a pri omeškaní dlhšom ako 6 mesiacov povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 5 % z úveru, s ktorého vrátením je v omeškaní (hlava 15 § 3, § 4). Všeobecné zmluvné podmienky obsahujú aj úpravu o riešení majetkových sporov vzniknutých zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou a to tak, že budú rozhodované jediným rozhodcom určeným JUDr. Radimom Kuchtom s tým, že je oprávnený určiť za rozhodcu aj sám seba, pričom pre prípad, že by nemohol rozhodcu určiť, resp. by nemohol spor rozhodovať, určí rozhodcu oprávnený( hlava 15 § 18).
Podľa §-u 57 ods.2 Zákona č.233/1995 Z.z. exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení osobitného zákona.
Podľa § 45 ods.1 písm.b), c) zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods.2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 41 ods. 1 a ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 40 písm.a), b) zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§38 ods. 2 Exekučného poriadku), ktoré je tak exekučným titulom. Takýmto exekučným titulom je aj rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. V prípade podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je súd povinný preskúmať túto žiadosť spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom vrátane ich súladu so zákonom. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, má súd povinnosť skúmať aj obsah rozhodcovského rozsudku, napr. či plnenie, na ktoré zaväzuje, nie je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Exekučným titulom v tejto veci je rozhodcovský rozsudok, preto súd z dôvodu jeho preskúmania podľa uvedených hľadísk, vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere, na základe ktorej vznikol medzi účastníkmi záväzkovo- právny vzťah, z dôvodu porušenia ktorého došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
Podľa čl. 3 ods. 1, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa č.l. 3 ods. 2 , podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmú v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpavajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Nároky oprávneného priznané exekučným titulom (rozhodcovským rozsudkom) vychádzali z úverovej zmluvy zo dňa 2.6.2006 uzavretej medzi účastníkmi konania (oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom). Súd preskúmal úverovú zmluvu a úverové zmluvné podmienky oprávneného a zistil ďalšie dôvody pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z úverovej zmluvy vyplýva, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa vzťahuje spotrebiteľské právo. Oprávnený ako veriteľ zo zmluvy je podnikateľom, pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom a považuje sa teda za dodávateľa. Povinný ako dlžník uzatváral zmluvu ako fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a považuje sa teda za spotrebiteľa. Oprávnený poskytol povinnému peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v
inej právnej forme. Zmluvou sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnému spotrebiteľský úver a povinný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch - povinný sa zaviazal vrátiť oprávnenému poskytnuté peňažné prostriedky spolu s úrokom). Z úverovej zmluvy a jej súčastí - úverových zmluvných podmienok je zrejmé, že boli vopred pripravené oprávneným (dodávateľom - veriteľom) pre veľký počet spotrebiteľov (dlžníkov), z čoho vyplýva, že povinný ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú, adhéznu (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení).
Súd zistil, že úverová zmluva obsahuje viaceré neprimerané podmienky a jednou z nich je aj samotná rozhodcovská doložka. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, pričom môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Účastníci konania dohodu podľa § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní neuzavreli formou rozhodcovskej zmluvy, ale formou rozhodcovskej doložky k zmluve, ktorá bola obsiahnutá v úverových zmluvných podmienkach (hlava 12 § 18). Táto rozhodcovská doložka bola podrobená súdnej kontrole podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, t.j. bolo posúdené, či rozhodcovská doložka začlenená medzi podmienky štandardnej (formulárovej) zmluvy, teda v rámci oprávneným vopred pripravených úverových zmluvných podmienok, nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Neprijateľnou je taká podmienka, ktorá je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy a nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Dobré mravy nie sú zákonom definované, ale považujú sa za ne pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. V prípade rozhodovania rozhodcu totiž nejde o výkon verejnej moci, ale o rozhodovanie súkromnou osobou, ktorej zmluvnú strany delegovali právomoc rozhodnúť ich spor. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v úverových zmluvných podmienkach, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, znemožňuje voľbu povinného (spotrebiteľa) dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak oprávnený (dodávateľ) ešte pred povinným podal žalobu na rozhodcovskom súde. Obsah rozhodcovskej doložky bol oprávneným vopred pripravený, povinný si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami nemal na výber ako ju akceptovať
- mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam. Len veľmi ťažko možno pritom predpokladať, že si povinný bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Dokonca vzhľadom na spôsob, akým sú úverové zmluvné podmienky oprávneného písané (drobným len veľmi ťažko čitateľným písmom bez odsekov), je odôvodnená obava, že povinný ani nemal možnosť si ich vôbec riadne prečítať a dôsledne sa s nimi oboznámiť a teda aj pochopiť ich význam a následky. Keďže predmetná rozhodcovská doložka, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná a keďže potom medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a nasledujúcich zák. č. 244/2002 Z.z., nebola ani založená právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul je preto právne neúčinný nulitný ničotný, neschopný vyvolať právne následky.
Ďalšími neprijateľnými podmienkami úverovej zmluvy sú aj podmienky, ktoré sa týkajú samotných uplatnených nárokov oprávneného, a to dojednania o sankciách - zmluvných pokutách a úroku z omeškania. Tieto sankcie (rovnako ako rozhodcovská doložka) neboli dohodnuté v úverovej zmluve, ale sú súčasťou úverových zmluvných podmienok, ktoré sú na predtlačenom tlačive, sú všeobecne koncipované pre veľký počet dlžníkov (spotrebiteľov) a teda nie sú individuálne dojednané a je nepochybné, že povinný nemal možnosť ich zmeniť, pričom sú v jeho neprospech (napr. úrok z omeškania je dojednaný vo výške presahujúcej zákonnú výšku úroku z omeškania podľa občianskeho práva, zmluvné pokuty sú popri úroku z omeškania duplicitnou sankciou za omeškanie s platením úveru). Na spotrebiteľské vzťahy, o ktorý ide aj v prípade vzťahu medzi účastníkmi konania, sa aplikujú
spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod. Právne normy upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch) sú pritom kogentnými právnymi normami, ktoré teda nie je možné zmeniť dohodou zmluvných strán a ani inak. Znenia spotrebiteľských právnych noriem sú všeobecne známe a oprávnený ako dodávateľ, ktorý v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov podniká a má teda, na rozdiel od spotrebiteľa, vyššiu úroveň informovanosti, by mal uzatvárať také zmluvy, aby podmienky v nich boli v súlade s ustanoveniami spotrebiteľského práva a nie v rozpore s ním a nemal by sa snažiť ich obísť cez rôzne zmluvné dojednania upravené v rámci ťažko čitateľných a neprehľadných podmienok zahrnutých v úverových zmluvných podmienkach, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť nijako ovplyvniť. Nároky, ktoré aj keď sú priznané exekučným titulom, ale vychádzajú z neprijateľných podmienok obchádzajúcich právne normy spotrebiteľského práva, nemožno ani vymáhať v rámci exekúcie, pretože takýto postup by bol v rozpore s dobrými mravmi.
V každom štádiu exekučného konania je súd povinný zaoberať sa tým, či tu nie je nejaká prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s platným právom. Súd má prvú povinnosť skúmania pred vydaním poverenia a to preskúmať žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a tiež exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom a v prípade nesúladu u ktorejkoľvek z takýchto troch listín zamietnuť žiadosť vydanie poverenia; je celkom zrejmé, že podľa rovnakých zásad treba postupovať aj pri zaoberaní sa otázkou, či v už prebiehajúcej exekúcii (teda v takej, kde už došlo k vydaniu poverenia) neexistuje prekážka, pre ktorú správne poverenie ani nemalo byť vydané (a pre ktorú je tak exekúcia neprípustná). Vzhľadom k tomuto sa v priebehu konania súd zaoberal tým, či prebiehajúca exekúcia je v súlade so zákonom. Súd zistil, že v predmetnom exekučnom konaní je súčasťou exekučného titulu, ktorý predstavuje rozhodcovský, je aj zmluva, na ktorú sa rozsudok odvoláva, nemôže byť preto žiadnej pochybnosti o tom, že tu skúmaniu súladnosti so zákonom podlieha aj takáto zmluva (inak bez ohľadu na to, že zmluva spadá do režimu súkromnoprávnej sféry jej účastníkov a z hľadiska niekdajšieho členenia na právo procesné a hmotné do oblasti práva hmotného). Exekučný súd pritom nie je pri skúmaní súladu so zákonom odkázaný na tzv. sporové konanie, pretože aj na exekučný súd (sprostredkovane cez ustanovenie § 251 ods. 4 O. s. p.) dopadá tá časť úpravy procesného práva, podľa ktorej je súd viazaný len určitými rozhodnutiami a inak je oprávnený si otázky prejednateľné inými orgánmi posúdiť sám (s tou výhradou, že ak už o príslušnej otázke bolo vydané rozhodnutie, je tu povinnosť súdu inak oprávneného si otázku vyriešiť ako predbežnú z vydaného rozhodnutia vychádzať). Exekučným titulom v danom prípade je rozhodcovský rozsudok, v ktorom je obsiahnutý právny záväzok povinného. V prípade predmetnej Zmluvy o úvere, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou rozhodcovského rozsudku súd zistil, že táto obsahuje neprijateľnú podmienku, ktorú súd považuje za neplatnú a ktorá sa týka ustanovení o úroku z omeškania (hlava 12 Zmluvy). S poukazom na vyššie citované ustanovenia právny vzťah založený predmetnou zmluvou o úvere považoval súd za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa v spojitosti s § 52 Občianskeho zákonníka. S dôrazom na túto skutočnosť potom považoval ustanovenie predmetnej zmluvy v hlave 15- v časti upravujúcej zmluvnú pokutu v prípade omeškania dlžníka s úhradou ktorejkoľvek jednotlivej splátky vo výške 8% z čiastky s ktorej úhradou je v omeškaní, za každý prípad omeškania, za bezvýhradne neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd sa pri tomto závere riadil presvedčením, že dohodnutá zmluvná pokuta je neprimerane vysoká, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Vzhľadom k tomuto je zmluvná pokuta neprimerane vysoká ako sankcia spojená s nesplnením záväzku vrátiť požičanú peňažnú sumu 354,80 eur + zmluvná pokuta 270,10 eur je v rozpore so zákonom, a teda podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je táto podmienka neplatná.
S poukazom na uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil tak, ako je to uvedené vo výroku uznesenia.
O trovách súdneho exekútora súd rozhodne samostatným rozhodnutím( § 151 O.s.p.), po ich vyčíslení súdnym exekútorom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.