Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-296-2013.pdf
PDF · 113.46 KB
No categories available
12C/296/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, práv. zast. JUDr. Roman Kvasnica, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, proti žalovaným v 1. rade A. B., K.. XX.XX.XXXX, F. V. Č.. P.. XXX, v 2. rade X. B., K.. XX.XX.XXXX, F. V. Č.. P.. XXX, o zaplatenie 5 379,15 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.413,97 Eur, spolu s úrokom z úveru vo výške 10,75 % ročne zo sumy 4.413,97 Eur za čas od 21. 08. 2012 do 15. 11. 2012 a s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.413,97 Eur za čas od 21. 08. 2012 zaplatenia, v povolených mesačných splátkach, v mesiaci december 2013 do 31. 12. 2013 vo výške 10,- Eur, od 01. januára 2014 mesačne po 30,- Eur, vždy ku koncu kalendárneho mesiaca, pod stratou výhody splátok, vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 884,43 Eur, na účet právneho zástupcu žalobcu, s tým, že súd povoľuje zaplatiť náhradu trov v splátkach, po 10,- Eur od právoplatnosti tohto uznesenia, vždy ku koncu kalendárneho mesiaca, pod stratou výhody splátok.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným 1. a 2. zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 5379,15 Eur, spolu s ročným úrokom vo výške 10,75 % zo sumy 4 801,46 Eur od 22. 03. 2013 do zaplatenia a ročným úrokom z omeškania vo výške 8 % zo sumy 4 801,46 Eur od 22. 03. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.06.2006 poskytol žalovaným v 1. a 2. rade ako dlžníkom, spotrebný úver v celkovej výške 170 000,- Sk s premenlivou výškou úrokovej sadzby (ku dňu uzavretia zmluvného vzťahu vo výške 10,50 % ročne). Žalovaní sa zaviazali zaplatiť poskytnutý úver v splátkach po 2587,- Sk mesačne, od 20.07.2006 do 20.12.2014. Úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške, ktorá bude zverejnená bankou v Sadzobníku úrokových sadzieb, účinnom ku dňu, kedy sa dlžník dostane do omeškania. Žalovaný prestali úver splácať v mesiaci júl 2012 (posledná platba vo výške 196,50 Eur bola zaplatená 25.6.2012), v období mesiacov apríl 2010 až máj 2011 neplatili žalovaní splátky vôbec, preto boli následné splátky úveru žalobcom započítané najprv na príslušenstvo pohľadávky a následne na istinu. Žalobca listami zo dňa 15.11.2012 informoval žalovaných o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, celá pohľadávka sa stala splatnou a súčasne ich vyzval aby pohľadávku vo výške 5085,42 € zaplatil na jeho účet v lehote do 10 dní od prevzatia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Žalovaný prevzali oznámenie dňa 20.11.2012. Ku dňu 21.03.2013 dosiahla výška splatného dlhu žalovaných celkom sumu 5379,15 Eur
(istina 4801,46 Eur, úroky 294,60 Eur vyčíslené z istiny 4801,46 Eur za obdobie od 14.10.2011 do 21.03.2013, pri úročení úrokom 10,75 % ročne, úroky 283,09 Eur, vyčíslené od 14.092011 do 21.03.2013 pri úročení istiny úrokov z omeškania vo výške 8,00 %). Žalobca uzavrel so žalovanou v 1. rade dňa 7.6.2011 dohodu o splátkovom kalendári, v zmysle ktorého žalovaná uznala svoj záväzok a zaviazala sa ho splácať v mesačných splátkach po 100,00 Eur od 20.6.2011, okrem toho boli žalovaní povinní platiť aj v zmluvne dohodnuté mesačné splátky vo výške 93,72 € do 20.12.2014. Žalovaná v 1. rade zaplatila celkom sumu 1958,22 Eur, čím porušila dohodnuté podmienky o splátkach. Žalobca si uplatnil uvedený nárok v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, ust. § 497 a nasledujúcich a úrok z omeškania v zmysle ust. § 369 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka.
Súd vo veci vydal Platobný rozkaz č.k. 17Ro/94/2013 - 62 zo dňa 14.05.2013, proti ktorému bol včas podaný odpor. Žalovaná v 1. rade potvrdila uzavretie zmluvy o úvere so žalobcom vo výške 170 000,
- Sk s výškou splátky 2587,- Sk. Na uzavretie úveru ich presvedčila ich nevesta Q. B., ktorá aj mala splácať a ktorá preberala bez ich súhlasu a vedomia im zasielanú poštu. To, že úver nebol splácaný sa dozvedeli až v auguste 2012. Žalovaní nesúhlasia so sumami, ktoré majú uhradiť z dôvodu, že úrok 10,75 % a úrok z omeškania 8 % je pre nich ako dôchodcov neúnosný. Žalovaní opísali svoje majetkové pomery, sú dôchodcovia s dôchodkom žalovaná v 1. rade vo výške 250 Eur, žalovaný v 2. rade 350 Eur, z ktorého platia inkaso 150 Eur, splátky pôžičiek za nevestu 223,50 Eur, 50 Eur paušál na telefóny. Vychovávajú tiež dve synove deti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu, výsluchom žalovaných, pripojenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalobca trval na podanej žalobe v plnom rozsahu. Bol toho názoru, že náležite preukázal svoj nárok vrátane nároku na náhradu trov konania. Tvrdenie žalovanej, že sa dozvedela o nezaplatenom záväzku až v mesiaci august 2012, považuje za zavádzajúce, pritom poukázal na výzvy zaslané žalovaným dňa 15.04.2011, ako aj na telefonický hovor zo dňa 28.04.2011, v ktorom žalovaná požiadala o uzavretie dohody o splátkach, ktorá bola uzavretá dňa 07.06.2011 s podpisom žalovanej osvedčením notárom. V časti úrokov si žalobca uplatňuje úrok na ktorý sa žalovaní v zmluve zaviazali a zákonný úrok z omeškania.
Žalovaná v 1. rade vypovedala, že ju a jej manžela, syn s bývalou nevestou presvedčili, aby uzavreli úverovú zmluvu s tým, že splácať ju bude syn s nevestou, ktorí požičané peniaze použili na kúpu auta. Od obdobia, kedy bol úver poskytnutý nemali žiadne informácie o stave jeho splácania. Predpokladali jeho riadne splácanie až do času, keď im boli doručené upomienky. Oznámenia o nesplácaní úveru riešila žalovaná s nevestou, ktorá ju informovala. že splátky bude platiť. To, že problém s nesplácaním existoval naďalej zistili až v čase keď opustila domácnosť nevesta. Objavili listiny, ktoré mala odložené a z ktorých zistili, že nevesta úver nesplácala, ako aj ďalšie úvery, ktoré musia platiť v súčasnosti žalovaní. Nevesta Q. B., disponovala údajmi žalovanej, tieto použila na uzatváranie zmlúv o úvere a tiež na komunikáciu s veriteľmi, bez toho, aby informovala žalovaných. Z týchto dôvodov sa o existencii dlhu, o jeho výške, dozvedela žalovaná v čase podpísania Dohody o splátkach. Dlh splácali v rámci svojich možností na základe splátkového kalendára. Keďže sú obaja žalovaní poberateľmi starobných dôchodkov, žiadali o možnosť plnenia v splátkach, pretože vzhľadom na príjem a náklady , nie sú schopní jednorázovo zaplatiť dlh. Na preukázanie svojej sociálnej situácie predložili doklady, z ktorých je zrejmé, že mesačne platia: splátky úveru vo výške 48,28 Eur ( úhrada pre spoločnosť Home Credit), splácanie úveru 10,29 Eur ( pre Consumer Finance Holding kúpa chladničky- za nevestu a syna ), splácanie úveru 32,30 Eur (pre Consumer Finance Holding, platby 20,- Eur na exekúciu vedenú na Exekučnom úrade X.. Š., B. K. I.Ľ., na základe exekučného príkazu EX 7458/1999, platby za elektrinu 59,- Eur a plyn 133,50 Eur, splácajú nedoplatok na plyn ( na základe uznania záväzku) vo výške 89,53 Eur, splátky vlastného úveru 15,98 Eur, ktorý bol poskytnutý žalovaným na kúpu televízora ( pre spoločnosť Cetelem ). Na úhradu uvedených dlhov sa vykonávajú exekučné zrážky z dôchodku vo výške 46,14 Eur mesačne, s tým, že súčasne po vykonaní zrážok podľa oznámenia Sociálnej poisťovne z dôchodku žalovaného v 2. rade ostáva suma ku dňu 09. júlu 266,66 Eur.
Žalovaný v 2. rade sa stotožnil v celom rozsahu s výpoveďou žalovanej. Uviedol, že keď zistili problémy s nesplácaním dlhu, navštívili pobočku žalobcu a informovali sa z akých dôvodov neboli včas upovedomení o nesplácaní dlhu. Zistili, že ich nevesta nahlásila pobočke údajnú zmenu telefónneho
čísla žalovanej, ktoré bolo poskytnuté pre účely komunikácie. Uviedla však svoje telefónne číslo a žalobca komunikoval s ňou. V tejto situácii im neostalo iné. Len zaplatiť dlh v primeranej výške.
Žalovaní navrhli súdu, aby im bolo umožnené zaplatiť dlh po posúdení súdu v splátkach, s tým, že vzhľadom na krajne nepriaznivú finančnú situáciu navrhujú, aby prvá splátka bola v mesiaci december len vo výške 10,- Eur a potom od januára 2014 navrhli splátky po 30,- Eur mesačne, pretože medzičasom by mali doplatiť nedoplatok za plyn.
Z pripojených listinných dôkazov vyplynulo, že žalobca a žalovaní uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 26. 06. 2006. Na základe zmluvy bol poskytnutý žalovaným úver vo výške 170 000,- Sk (5.642,97 Eur). Bola dohodnutá premenlivá úroková sadzba z poskytnutého úveru, ktorá v čase uzavretia zmluvy predstavovala 10,50 %. Výška splátok bola v sume 2 587,00 Sk, v počte 102 splátok so splatnosťou mesačne k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola datovaná ku dňu 10. 08. 2006 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.12.2014. Ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá vo výške 5,82 %.
Podľa bodu 2 uvedeného článku, žalovaní súhlasili, aby banka vykonávala inkaso z inkasného účtu vo výške splátok a v periodicite splátok, a to aj v prípade ich zmien v súlade s Úverovou zmluvou, Úverovými podmienkami a VOP. Podľa čl. II. bod 2 zmluvy, dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely Úverovej zmluvy, sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané Bankou s účinnosťou od 01. 08. 2002. V zmysle bodu 3 uvedeného článku bolo uvedené, že právne vzťahy neupravené v Úverovej zmluve sa riadia ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom.
Z pripojených Transakcií na úverovom účte č. XXXXXXXXX za obdobie od 15. 10. 2011 do 22 .03.2013 bolo zistené, že žalovaní splácali úver, avšak nie pravidelne, vo výške 196,50 € mesačne od decembra 2011 do júna 2012. Posledná zaevidovaná splátka bola uhradená dňa 25. 06. 2012. Od uvedeného obdobia nebol zaznamenaný žiaden vklad. Záznam o zosplatnení úveru bol vyznačený ku dňu 21. 03. 2013. K uvedenému obdobiu bol vykázaný zostatok dlhu vo výške 5379,15 Eur. Súčasťou transakcií boli aj záznamy o úhradách poplatku za vedenie účtu, ktoré v zmysle písomného vyjadrenia žalobcu boli vedené pod položkou „Zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou“. Poplatky boli účtované za obdobie do 15.11.2012, kedy nastala predčasná splatnosť úveru. Výška poplatku za obdobie od 31. 07. 2006 do 31. 12. 2008 bola vo výške 60,- Sk, od 31. 01. 2009 vo výške 1,99 Eur, od 1. 10. 2010 vo výške 2,99 Eur do 15. 11. 2012. Spolu na poplatkoch bola zaúčtovaná suma 387,49 Eur.
Žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej pohľadávky listom zo dňa 15. 04. 2011, ktorá predstavovala ku dňu 28. 02. 2011 výšku 1 958,50 Eur. Na dlžnú sumu 2375,41 Eur bola dňa 07.06.2011 uzavretá Dohoda o spôsobe úhrady záväzku formou splátkového kalendára medzi žalovanou v I. rade a žalobcom, ktorá žalovanej umožňovala uhradiť vyčíslený dlh formou mesačných splátok splátok po 100,- Eur v období od júna 2011 do mája 2013.
Listom zo dňa 15.11.2012 informoval žalobca o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 15.11.2012 a vyzval žalovaných k splateniu pohľadávky vo výške 5 085,42 Eur v lehote 10 dní od prevzatia. Oznámenie prevzali žalovaní dňa 20.11.2012.
Podľa ust. § 2 Zákona č. 258/2001 Z. z., v platnom znení, ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
Uvedený úver v danom prípade súd posudzoval ako úver spotrebiteľský, ktorý uzatvárali žalovaní ako fyzické osoby - nepodnikatelia. Preto na tento záväzkový vzťah aplikoval príslušné ustanovenia Zákona č. 258/2001 Z. z. a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), a to aj napriek tomu, že v zmluve o splátkovom úvere bola úprava, v zmysle ktorej sa vzájomné vzťahy mali riadiť príslušných ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Podľa ust. § 52 ods. 1,2,3 OZ, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola platne uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 26. 06. 2006. Na základe zmluvy bol poskytnutý žalovanému úver vo výške 170.000,- Sk (5 642,97 Eur). V úverovej zmluve bola dohodnutá splatnosť jednotlivých splátok tak, že prvá splátka mala byť zaplatená dňa 20. 07. 2006 a konečná splatnosť úveru bola stanovená do 20. 12. 2014. Z pripojených transakcií vyplynulo, že ku dňu splatnosti úveru, bola vykázaná suma nedoplatku na istine a úrokoch z úveru a úrokoch z omeškania v celkovej výške 5379,15 Eur, z toho istina 4801,46 Eur. Žalobca kapitalizoval časť úroku z úveru za obdobie od 14. 10. 2011 do 21. 03. 2013 sumou 294,60 Eur, vychádzajúc zo sumy 4801,46 Eur. Okrem toho žalobca rovnako kapitalizoval aj úrok z omeškania, avšak za obdobie od 14. 09. 2011 do 21. 03. 2013 vo výške 283,09 Eur.
Súd konštatuje, že medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bola uzavretá formulárová zmluva, s vopred určenými podmienkami, bez možnosti ich akejkoľvek zmeny zo strany spotrebiteľa. Žalovaní za tejto situácie nemohli nijakým spôsobom ovplyvniť obsah predformulovanej zmluvy. Pokiaľ žalovaní podpísali zmluvu o splátkovo úvere a podpísali aj jej znenie v časti, že sa pred podpísaním Úverovej zmluvy oboznámili so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky a Sadzobník,
uvedené súd považuje za málo pravdepodobné, vzhľadom na rozsah týchto listín. Zmluva obsahovala len základné údaje, a to výšku úveru, jeho splatnosť, výšku mesačných splátok, poplatok za správu úveru, úrok z úveru 10,50 % a RPMN 5,82 %. Ostatné zmluvné podmienky boli riešené odkazom na VOP. V danom prípade, pokiaľ sa jedná o spotrebiteľský úver, však nie je možné podľa názoru súdu časť zmluvných podmienok odkazovať na Obchodné podmienky, za predpokladu že tieto neboli tiež riadne podpísané žalovaným, z čoho by bolo možné aspoň nepriamo vyvodiť, že dostal tieto Úverové podmienky do dispozície a v rámci svojich možností sa s nimi oboznámil. Takýmto odkazom je možné riešiť zmluvné podmienky len v zmysle obchodno-záväzkového vzťahu, v zmysle ust. 273 ods. 1 Obchodného zákonníka (ObZ).
V tejto súvislosti je nutné uviesť, že takýmto spôsobom boli zapracované aj náklady úveru, s tým, že priamo v zmluve bola uvedená len výška poplatku za správu úveru 50,- Sk mesačne s tým, že možnosť jej jednostrannej zmeny vyplýval z Obchodných podmienok a rovnako z týchto podmienok vyplynulo aj poradie, v akom sa započítavala splátka úveru na istinu, s prednostným započítaním nákladov pred istinou. Súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku dojednanie v časti nákladov úveru, ktoré sa vzťahuje k zaplateniu poplatku za správu úveru. Zaplatenie takéhoto poplatku totiž nemá žiadne opodstatnenie vo vzťahu k spotrebiteľovi, slúži predovšetkým pre informačné potreby žalobcu, aby kontroval splácanie úveru žalovanými. Z toho teda vyplýva, že za tento poplatok sa neposkytovala žalovaným žiadna protislužba.
Z týchto dôvodov súd odpočítal hodnotu poplatkov za vedenie úveru v celkovej sume 387,49 Eur od istiny, ktorá bola vykazovaná ku dňu 21. 03. 2013, tzn. že ostávala istina vo výške 4413,97 Eur, v ktorej už bol zahrnutý aj úrok z úveru do obdobia splatnosti úveru.
Súčasťou žalovaného návrhu bolo aj uplatnenie úroku z úveru za obdobie od 14.10.2011 do zaplatenia dlžnej sumy, tzn. aj za obdobie po zosplatnení úveru, t.j. za obdobie od 14.10.2011. V tejto súvislosti súd uvádza, že po splatnosti úveru má podľa názoru súdu veriteľ, čiže žalobca, právo už len na úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecne záväzným právnym predpisov. Akékoľvek navyšovanie úrokov sa dostáva do rozporu so zákonom. Ak aj žalobca predformuloval žalovanému spotrebiteľovi klauzulu, podľa ktorej mal žalovaný platiť po splatnosti úveru nielen úroky z omeškania, ale aj odplatné úroky z úveru, je to neprípustné, pretože zmluva sa dostáva do rozporu so zákonom, práve z dôvodu prevýšenia zákonom stanovenej výšky úrokov z úveru. K neprípustnému prevýšeniu zákonného limitu v rozpore s ust. § 517 ods. 2 OZ, dochádza práve momentom splatnosti úveru. Aj v tejto časti súd konštatuje, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je sankciovaná neplatnosťou pre rozpor so zákonom.
Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Neprijateľné podmienky nemôžu požívať právnu ochranu, pretože sú v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V zmysle ust. § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky sú neplatné.
V konaní bolo preukázané, že žalovaní definitívne prestali plniť svoje záväzky vyplývajúce im z uzavretej zmluvy odo dňa 25.06.2012, kedy uhradili poslednú splátku vo výške 196,50 €. Nasledujúcu splátku splatnú do 20.07.2012 už neuhradili. Žalovaní sa tak dostali do omeškania so splácaním úveru v zmysle zmluvy, a stratili výhody splácať dlh v splátkach v zmysle dohody o spôsobe úhrady záväzku.
Podľa ust. § 517 ods. 1,2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Úrok z úveru, ako aj úrok z omeškania, za obdobie od 14.10.2011 do 21.03.2013, si žalobca uplatňoval v kapitalizovanej sume, pričom nepreukázal v akej výške a z akej sumy a z akého dôvodu počítal uvedené úroky od obdobia 14.10.2011, zvlášť pokiaľ vyplynulo z obchodných podmienok, že v prípade omeškania budú platby žalovaných prednostne započítavané na príslušenstvo pohľadávky. Podľa pripojenej transakcie, totiž úhrady od žalovaných boli evidované až do 25. 06. 2012. Súd teda priznal úrok z úveru od splatnosti nasledujúcej splátky, ktorú už žalovaní nezaplatili, to znamená od 21. 07. 2012 , avšak len do zosplatnenia úveru v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia . V prípade úroku z omeškania súd priznal úrok tiež od prvého dňa nasledujúceho po splatnosti ďalšej splátky, to znamená od 21. 07. 2012.
Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia sumy 4 413,97 Eur, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny úveru, úroku z úveru vo výške 10,75 % ročne z istiny za obdobie od 21.07.2012 do 15.11.2012 a úrok z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 4 413,97 Eur za čas od 21.07.2012 do zaplatenia.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
S prihliadnutím na osobné, majetkové a finančné pomery, súd povolil žalovaným splatiť dlh v splátkach, pretože žalovaní sa nepopierateľne nachádzajú v ťažkej socialnej situácii, keďže ich jediným príjmom sú starobné dôchodky spolu vo výške 560,30 Eur mesačne, z ktorých po odpočítaní vynaložených nákladov na na inkasné platby ostáva žalovaným len suma 266,66 Eur, ktorá len s ťažkosťami postačuje na náklady spojené s uspokojovaním základných životných potrieb. Súd po zhodnotení majetkových pomerov žalovaných z ohľadom na ich momentálnu neschopnosť uhradiť dlžnú sumu jednorázovo, ako aj zohľadnení konkrétnych okolností vzniku dlhu, zaviazal žalovaných plniť priznaný nárok v mesačných splátkach, pod hrozbou straty výhody splátok.
Podľa ust. § 511 ods. 1 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Vynaložené trovy konania žalobcom pozostávali z náhrady zaplateného súdneho poplatku vo výške 322,50 Eur a z náhrady trov právneho zastúpenia 1059,42 v rátane DPH.
Trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 882,85 Eur tvoria štyri úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia dňa 07.01.2013, podanie žaloby na súd dňa 05.04.2013, vyjadrenie k odporu 13.06.2013, účasť na pojednávaní dňa 09.10.2013).
Hodnota úkonu predstavovala v zmysle ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., v znení neskorších predpisov, sumu 190,89 Eur, spolu za štyri úkony 763,56 Eur. Ku každému úkonu bol pripočítaný režijný paušál vo výške 7,81 Eur, v zmysle ust. § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky, spolu 31,24 Eur. Náhrada za služobnú cestu právneho zástupcu na pojednávanie súdu v rozsahu cestovných výdavkov za použitie motorového vozidla zn. Toyota Avensis, spočívajúcu v úhrade za spotrebované pohonné látky v zmysle ust. §7 ods. 4 písm. a) zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách pri priemernej spotrebe 6,0 l na 100 km a v základnej náhrade pre osobné cestné motorové vozidlá v sume 0,183 Eur za 1 km, pri hodnote pohonných hmôt v čase vykonania pracovnej cesty 1,43 Eur/l benzínu a to z S. do Y. a späť v dĺžke 2x 67 km, za účelom účasti na pojednávaní dňa 09.10.2013 v sume 36,01 Eur a v náhrade za stratu času v sume 52,04 Eur (za 4 začaté polhodiny x 13,01 Eur). Právny zástupca žalobcu preukázal, že je platiteľom DPH Osvedčením č. W. XXXXXXXXXX od 01. 04. 2010, z toho dôvodu si uplatnil DPH vo výške 20 % z 882,85, v sume 176,57 Eur.
V danom prípade mali účastníci konania z hľadiska úspechu len pomerný úspech, z toho dôvodu súdu priznal náhradu trov v rozsahu pomerného úspechu. Žalobca mal úspech v konaní vo výške 82 % , žalovaný 18 %. Rozdiel medzi uvedenými hodnotami tvorí konečnú výšku úspechu žalobcu 64 %. Súd priznal náhradu trov žalobcovi v tomto rozsahu, čo zodpovedá sume 884,43 Eur, ktorú sú žalovaní povinní spoločne a nerozdielne , formou povolených splátok zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu , podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu. Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.