Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_B3-16C-39-2023.pdf
PDF · 106.39 KB
Case nature
Subarea
B3-16C/39/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľa/žalobcu : Y. B., nar. XX.X.XXXX, M. S.. J. XA, XXX XX I., zastúpená advokátkou Mgr. Andrea Ondriašovou so sídlom Nám. hraničiarov 18, 851 03 Bratislava, IČO: 42 174 881 proti žalovanému: RETAIL PROJEKT BOX s.r.o., so sídlom Šancová 48, 811 05 Bratislava, IČO: 51 868 97, takto
rozhodol:
I. Súd zamieta návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený Okresnému súdu Bratislava I dňa 4.05.2023.
II. Súd nepriznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným pôvodne Okresnému súdu Bratislava I dňa 14.05.2023, ako súdu miestne príslušnému podľa § 13 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), sa navrhovateľka (žalobkyňa) voči žalovanému domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2 písm. c) C.s.p., ktorým žalovanému súd zakáže scudzovať nehnuteľnosti alebo ich časti, nachádzajúcimi sa v okrese I. III, obec I. - E. A., katastrálne územie E. A., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, ako : parcela registra CKN č. XXXXX/X, druh: zastavaná plocha o výmere: 1117 m2, parcela registra CKN č. XXXXX/X, druh: zastavaná plocha o výmere: 296 m2, parcela registra CKN č. XXXXX/XX, druh: zastavaná plocha o výmere: 1046 m2, parcela registra CKN č. XXXXX/XXX, druh: zastavaná plocha o výmere: 279 m2, parcela registra CKN č. XXXXX/XXX, druh: zastavaná plocha o výmere: 13 m2, parcela registra CKN č. XXXXX/XXX, druh: zastavaná plocha o výmere: 53 m2, parcela registra CKN č. XXXXX/XXX, druh: zastavaná plocha o výmere: 140 m2, parcela registra CKN č. XXXXX/XXX, druh: zastavaná plocha o výmere: 14 m2 a stavba, súp. č. XXXX, druh: administratívna budova, postavená na parcelách registra CKN č. XXXXX/X, č. XXXXX/XX a č. XXXXX/XXX (ďalej len „nehnuteľnosti žalovaného“), z dôvodu existencie bezprostrednej obavy žalobkyne z ohrozenia exekúcie platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn. 16Up/353/2023 zo dňa17.03.2023, právoplatného dňa 18.04.2023, ktorým bolo žalovanému uložené zaplatiť žalobkyni 30.000 eur s príslušenstvom (ďalej len „Platobný rozkaz„).
2. Navrhovateľka odôvodnila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia skutkovými okolnosťami (§ 132, § 326 ods. 1 C.s.p.), v rámci ktorých uviedla, že žalovaný je výlučným vlastníkom uvedenných nehnuteľností, tvoriacich jeden funkčný celok, pričom v rámci svojej podnikateľskej činnosti žalovaný mienil realizovať rekonštrukciu administratívnej budovy a následne novovytvorené bytové a nebytové priestory (ďalej len „Priestory„) ponúknuť a predať záujemcom za účelom dosiahnutia zisku. Korešpondujúca ponuka Priestorov bola, a aj v súčasnosti je naďalej zverejnená na internetovej stránke <https:///www.magnetova11.sk>. Žalobkyňa prejavila záujem o kúpu časti Priestorov, na základe
čoho stany sporu následne v zmysle § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ„) dňa XX.XX.XXXX uzatvorili zmluvu o budúcej kúpnej zmluve (ďalej len „ZoBKZ„), predmetom, ktorej bol záväzok zmluvných strán uzatvoriť v budúcnosti kúpnu zmluvu, na odplatný prevod vlastníckeho práva v prospech žalobkyne ako budúceho kupujúceho k apartmánu č. XXX na X NP, skladu, vrátane spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a zariadeniach a na pozemkoch (ďalej len „budúci predmet prevodu„). Podľa čl. 5 ods. 5.4.2 ZoBKZ uhradila žalobkyňa žalovanému spolu sumu 30.000 eur, ako preddavok kúpnej ceny na budúci predmet prevodu. Nakoľko si žalovaný neplnil zmluvné podmienky a dostal sa s realizáciou rekonštrukcie Priestorov do omeškania, žalobkyňa a žalovaný sa dohodli na zrušení ZoBKZ od samého počiatku a za týmto účelom dňa XX.XX.XXXX uzatvorili dohodu o zrušení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (ďalej len „Dohoda„). Podľa čl. I ods. 3 Dohody, sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobkyni zaplatený preddavok na kúpnu cenu v sume 30.000 eur v lehote do 7 dní od uzatvorenia Dohody, tzn. do XX.XX.XXXX. Žalovaný žalobkyni neuhradil ani časť dlžnej sumy, z ktorého dôvodu žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy 30.000 eur s príslušenstvom, z titulu bezdôvodného obohatenia, pričom popri peňažnej pohľadávke si žalobkyňa uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. od prvého prvého dňa omeškania žalovaného s úhradou dlhu, tzn. od XX.XX.XXXX do zaplatenia.
3. Žalobkyňa odôvodnila samotnú existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená opísanými skutočnosťami a tým, že žalovaný napriek tomu, že jej neuhradil ani sčasti dlžnú sumu, uskutočnil majetkovú dispozíciu s nehnuteľnosťami, ako jediným hodnotným majetkom, z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka žalobkyne. Žalobkyňa súčasne poukázala na to, že žalovaný sa zároveň dostal do finančných ťažkostí a veľmi zlej finančnej kondície, čoho dôkazom sú záznamy z registra poverení na vykonanie exekúcie (Register poverenie na vykonanie exekúcie /justice.sk/) a list vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie I. - E. A., z ktorého rovnako vyplýva zápis početných tiarch a exekučných konaní viaznucich na nehnuteľnostiach. Ďalej žalobkyňa poukázala na podstatnú skutočnosť, že z aplomby na aktuálnom LV č. XXXX, k.ú. I. - E. A. vyplýva, že ohľadom nehnuteľností prebieha vkladové konanie pod č. V-XXXXX/XXXX (kúpna zmluva), ktoré sa začalo dňa XX.XX.XXXX. Za takéhoto stavu by v prípade, že by vkladové konanie prebehlo a katastrálny úrad by povolil vklad, čím by došlo k prevodu nehnuteľností z vlastníctva žalovaného do vlastníctva tretej osoby, exekúcia pohľadávky žalobkyne by bola ohrozená až úplne znemožnená. Žalobkyňa vyjadrila dôvodné podozrenie, že touto dispozíciou s nehnuteľnosťami sa žalovaný zbavuje majetku, z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka žalobkyne, resp. presúva svoj majetok na iné osoby so zámerom poškodiť žalobkyňu ako veriteľa, prípadne aj ďalších veriteľov, ktorí doposiaľ, podobne ako žalobkyňa, nestihli zabezpečiť svoje pohľadávky, napríklad exekučným záložným právom. Preto podľa žalobkyne existuje dôvodná obava, že žalovaný sa zbavuje majetku a jeho pohľadávka sa stane nevymožiteľnou, jeho majetok postihnuteľný exekúciou sa zníži, resp. sa podstatnou mierou negatívne ovplyvnia majetkové pomery žalovaného (R XX/XXXX). Na základe týchto skutočností žalobkyňa konštatovala, že prevodu vlastníctva nehnuteľností žalovaného na základe kúpnej zmluvy, ktorý je predmetom konania V-XXXXX/XXXX je potrebné zamedziť, nakoľko je nevyhnutné žalovanému zamedziť aby sa zbavoval svojho jediného hmotného majetku.V opačnom prípade na strane žalobkyne existuje priamo a bezprostredne hroziaca ujma spočívajúca v tom, že jej právoplatne priznaná pohľadávka, nebude môcť byť uspokojená a hrozí zmarenie jej exekúcie. Žalobkyňa ďalej odôvodnila skutočnosť, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (sudcovským záložným právom), aj keď si žalobkyňa voči žalovanému uplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, nakoľko žalovaný ako nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje právne a faktické úkony smerujúce k sťaženiu alebo k úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Takýmto faktickým úkonom je, že žalovaný uzavrel kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľností, pričom vkladové konanie ešte nie je ukončené, pričom v dôsledku začatého vkladového konania by v prípade zriadenia sudcovského záložného práva, toto už nebolo možné úspešne zapísať do katastra nehnuteľností, nakoľko kataster nehnuteľností sa riadi poradím doručenia listiny o zmene práva k nehnuteľnostiam (§ 42 ods. 3, § 31a katastrálenho zákona v spojení s § 343 ods. 2 C.s.p.). Zápis sudcovského záložného práva do katastra nehnuteľností má konštitutívne účinky a nakoľko už prebieha vkladové konanie V-XXXXX/ XXXX, záložné právo zriadené podľa § 343 a nasl. C.s.p., by nemohlo byť úspešne zapísané do katastra nehnuteľností a katastrálny úrad by o ňom rozhodoval až po vklade kúpnej zmluvy. V tom čase by už predmetné nehnuteľnosti žalovaného neboli v jeho vlastníctve a zápis záložného práva by príslušný katastrálny úrad nemohol vykonať a žalobkyni by tak prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia nemohla byť reálne poskytnutá sledovaná ochrana a exekúcia bola naďalej ohrozená. Preto sledovaný účel navrhovaný neodkladným opatrením, by bolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením iba v
prípade, ak by ešte neprebiehalo vkladové konanie na základe kúpnej zmluvy, kedy by záložné právo bolo predmetom zápisu do katastra nehnuteľností ako prvé v poradí. V danej veci však o takýto prípad nejde. Napokon žalobkyňa odôvodnila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z pohľadu jeho primeranosti tým, že nehnuteľnosti žalovaného sú zaťažené viacerými ťarchami a inštitútmi zabezpečujúcimi pohľadávky ďalších veriteľov žalovaného a zároveň ide o jediný hodnotný majetok vo vlastníctve žalovaného. Podľa názoru žalobkyne, hodnota nehnuteľností je s ohľadom na ťarchy vo výške 50.000 eur.
4. Právne navrhovateľka nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila právnou úpravou podľa § 324 ods. 1 a 3 a § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. c) C.s.p. v nadväznosti na § 42 ods. 3, § 31a katastrálneho zákona a § 343 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorých možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami, za účelom neodkladnej ochrany ohrozeného práva a obavy, že exekúcia bude ohrozená, keď tento sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V danom prípade odôvodnený obavou žalobkyne z bezprostredného ohrozenia exekúcie pohľadávky žalobkyne, priznanej súdom voči žalovanému. 5. Žalobkyňa za účelom osvedčenia vyššie uvedených tvrdení, predložila súdu nasledovné listinné dôkazy: Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 16Up/353/2023 zo dňa17.03.2023 s doložkouo právoplatnosti dňa 18.04.2023, potvrdenie o pridelení veci v exekučnom konaní o vymoženie pohľadávky 30.000 eur na OS Banská Bystrica, sp. zn. 63Ek/1283/2023, výpis z LV č. XXXX, k.ú. E. A. zo daňa XX.XX.XXXX, inzercia z intretovej stránky <https:///www.magnetova11.sk>., Zmluva o budúcej kúpnej zmluve č. (4.14) uzatvorená stranami dňa XX.XX.XXXX, potvrdenie VÚB banky o zrealizovaní bankovej transakcie zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XXX.XX.XXXX, Dohoda o zrušení Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve číslo X.XX zo dňa XX.XX.XXXX a informácia k katastrálneho portálu o konaní V-XXXXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
6. Okresný súd Bratislava I vec postúpil podľa § 43 C.s.p. tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému na konanie podľa § 20 písm. a) C.s.p. z dôvodu, že predmetom sporu je zákaz scudzenia nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území E. A. v okrese I. III a teda spor sa týka vecného práva k nehnuteľnosti. Nakoľko tunajší súd s postúpením nesúhlasil, pretože predmetom konania je uloženie povinnosti žalovanému, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami (k nehnuteľnosti), tzn. odvodené od práv k veci a nejde o spor o existenciu práva k nehnuteľnosti, nie je podstatné kde sa nehnuteľnosť nachádza, ale adresa sídla žalovaného (právnickej osoby). Preto z dôvodu, že všeobecne miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie je OS Bratislava I, tunajší súd z dôvodu nesúhlasu s postúpením veci predložil vec podľa § 43 ods. 2 C.s.p. Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o miestnej príslušnosti súdu.
7. Na základe toho Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29.05.2023, sp. zn. 6NcC/9/2023-37 rozhodol, že nesúhlas tunajšieho súdu s postúpením nie je dôvodný a výlučne mieste príslušným na prejednanie a rozhodnutie je Okresný súd Bratislava III podľa § 20 písm. a) C.s.p., nakoľko nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia, bude jeho účinkom obmedzenie vecného práva žalovaného k nehnuteľnostiam tým, že bude obmedzené jeho subjektívne právo nakladať s predmetom svojho vlastníctva v rozsahu týkajúcom sa prevodu vlastníctva dotknutých nehnuteľností na tretiu osobu.
8. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
12. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
16. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 17. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
18. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to aj v prípade, že sporné právo doposiaľ nebolo právoplatne priznané, avšak jeho existencia jeho aspoň osvedčená. So zreteľom na podstatu a účel inštitútu neodkladného opatrenia, nie je pre rozhodnutie o jeho nariadení potrebné vykonávať dokazovanie, ale splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len z tvrdení jeho navrhovateľa, ale tieto tvrdenia musia byť aspoň osvedčené do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú súdu prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, záver o bezodkladnej potrebe úpravy pomery alebo záver o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie. Povinnosť osvedčiť svoje tvrdenia znáša navrhovateľ neodkladného opatrenia.
19. Zákon uvádza dva dôvody, kedy môže súd nariadiť neodkladné opatrenie a to: 1/ ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom uvádza len demonštratívny výpočet uplatnenia tohto inštitútu. V praxi to znamená, že súd za splnenia stanovených zákonných podmienok môže nariadiť aj iné neodkladné opatrenia (iného obsahu, druhu), ako je uvedené v § 325 ods. 2 C.s.p.. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.
20. Medzi zákonné predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia patrí okrem splnenia všeobecných náležitostí návrhu, existencia peňažnej pohľadávky veriteľa a existencia obavy, že exekúcia peňažnej pohľadávky veriteľa bude ohrozená, pričom tieto predpoklady musia byť dané kumulatívne. Len samotná existencia peňažnej pohľadávky bez existencie obavy ohrozenia jej exekúcie nestačí. Zároveň platí, že obava z ohrozenia exekúcie musí byť skutočná a musí hroziť bezprostredne. Takáto obava je daná, ak dlžník realizuje také konanie, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo také konanie, ktorým podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje svoje majetkové pomery. Ako už bolo uvedené, súd musí tiež zvážiť, či zásah do práva dlžníka je primeraný k prípadnému porušeniu práva veriteľa na zaplatenie peňažnej pohľadávky a či nariadením opatrením nedôjde k ohrozeniu samotnej úhrady peňažnej pohľadávky veriteľa alebo k spôsobeniu neprimeranej ujmy dlžníkovi alebo tretím osobám. To znamená, že pokiaľ ide o hodnotu predmetu práva, ktoré je opatrením obmedzené, tzn. hodnotu majetku dlžníka a hodnotu peňažnej pohľadávky veriteľa, ktorej exekúcia je ohrozená, nesmie medzi nimi vzniknúť zjavný nepomer.
21. Avšak súd v danej súvislosti poukazuje na to, že zákonodarca v prípade ohrozenia vymožiteľnosti práva, najmä vymožiteľnosti peňažných pohľadávok, v § 324 ods. 3 C.s.p. priorizuje uplatnenie
inšitútu zanezpečovacieho opatrenia pred nariadením neodkladného opatrenia, ktoré prichádza do úvahy až v prípade, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 C.s.p.. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia totiž nedochádza k takému zásahu do výkonu vlastníckeho práva, ktorý by bol schopný obmedziť disponovanie (nakladanie) s vecami, právami alebo inými majetkovými hodnotami, ku ktorým bolo „sudcovské“ záložné právo zriadené. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je práve posilnenie postavenia veriteľa zabezpečením jeho pohľadávky zriadením tzv. sudcovského záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka. Na základe toho veriteľ získa postavenie záložného veriteľa a v prípade právoplatne priznanej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktorú dlžník riadne a včas nesplatí, môže veriteľ realizovať výkon takto zriadeného záložného práva za účelom uspokojenia svojej pohľadávky. Ide najmä o procesnú situáciu, kedy si navrhovateľ uplatňuje právo na peňažné plnenie voči dlžníkovi alebo sa domáha nariadenia opatrenia súdu z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená, tzn. v prípadoch ako je predmetná vec. Preto pokiaľ súd dospeje k záveru, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by bolo vo vzťahu k sledovanému účelu možné, zamietne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a to aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Podmienku podľa § 324 ods. 3 C.s.p. je bez ďalšieho možné považovať za splnenú iba v tom prípade, ak je vydanie zabezpečovacie opatrenia vylúčené z povahy veci (napr. pri určovacích žalobách, žalobách na nepeňažné plnenia pod.), inak platí subsidiarita neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu.
22. Z uvedeného vyplýva, že pripustiť nariadenie neodkladného opatrenia pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi, z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie (akým je aj daný prípad), možno iba vtedy, ak dosiahnutiu sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia nejaké iné konkrétne dôvody. Najmä ide o situáciu, ak dlžník nie je vlastníkom veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, na ktoré by bolo možné zriadiť záložné právo, resp. zriadenie záložného práva je neefektívne, pretože jeho reálny dosah vzhľadom na poradie takéhoto záložného práva, nie je z materiálneho hľadiska postačujúci. Povinnosť osvedčiť individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu práve nariadením neodkladného opatrenia namiesto zabezpečovacieho opatrenia, je povinný v záujme vlastného procesného úspechu navrhovateľ, nakoľko súd nemá povinnosť skúmať ich existenciu ex offo. V opačnom prípade súd takýto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, podaný z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie na uspokojenie peňažnej pohľadávky zamietne s odkazom na prioritu zriadenia záložného práva podľa § 343 C.s.p..
23. Súd je povinný pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzať zo skutkového stavu, ktorý mu je známy a existuje v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.).
24. Posúdením skutkového stavu veci podľa citovaných ustanovení zákona a uvedených princípov dospel súd k záveru, že návrhu žalobkyne na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, spočívajúceho v uložení zákazu žalovanému ako výlučnému vlastníkovi špecifikovaných nehnuteľností, tieto nehnuteľnosti alebo ich časti scudzovať, nemožno vyhovieť.
25. Z predložených listinných dôkazov, ako aj z verejných registrov a zoznamov (obchodný register, kataster nehnuteľností) mal súd za osvedčené, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností, špecifikovaných v odseku 1. tohto uznesenia, zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre okres okrese I. III, obec I. - E. A., katastrálne územie E. A.. Rovnako mal súd za osvedčenú existenciu pohľadávky žalobkyne voči žalovanému v sume 30.000 eur s príslušenstvom, priznanú rozhodnutím súdu na základe platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 16Up/353/2023 zo dňa17.03.2023, právoplatného dňa 18.04.2023. Súd mal tiež za osvedčené zo zápisu údajov v katastri nehnuteľností (Kataster portal ÚGKK SR), v časti ťarchy, že k dotknutým nehnuteľnostiam žalovaného sú zriadené viaceré exekučné záložné práva v prospech fyzických a právnických osôb a tiež záložné práva zriadené súdom na základe zabezpečovacieho opatrenia, všetky zapísané v poradí podľa ich vzniku zápisom do katastra. Súd mal tiež z náhľadu do listu vlastníctva č. XXXX, k. ú E. A. zo dňa XX.XX.XXXX za osvedčené, že na základe návrhu na vklad bola na nehnuteľnostiach vyznačená plomba o prebiehajúcom vkladovom konaní V-XXXXX/XXXX z titulu kúpnej zmluvy.
26. Vzhľadom na uvedené zistenia, mal súd za dostatočne osvedčené tvrdenia žalobkyne o existencii pohľadávky voči žalovanému v sume 30.000 eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 30.000 eur od XX.XX.XXXX až do zaplatenia a tvrdenia o bezprostrednom konaní žalovaného,
ktorým snaží o prevod vlastníctva predmetných nehnuteľností kúpnou zmluvou na tretie osoby. To znamená, že súd mal bez akýchkoľvek pochybností za osvedčenú existenciu práva, ochrany ktorého sa žalobkyňa domáhala navrhovaným opatrením.
27. Rovako súd v súvislosti s vyššie uvádzanou požiadavkou, vymedziť konkrétne dôvody pre uprednostnenie neodkladného opatrenia pred zabezpečovacím opatrením, vyhodnotil argumentáciu navrhovateľky za relevantnú. Opísané skutočnosti odôvodňujú záver, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, nakoľko záložné právo možno zriadiť iba vo vzťahu k predmetu vlastníctva dlžníka, pričom v dôsledku začatého vkladového konania, by záložné právo podľa § 343 C.s.p., nemohlo byť zapísané do katastra nehnuteľností skôr, ako kataster rozhodne o vklade kúpnej zmluvy (§ 42 ods. 2 katastrálneho zákona). To znamená, že v čase zápisu záložného práva na základe uznesenia súdu, ktorým okamihom toto záložné právo vzniká (konštitutívne účinky zápisu vo vzťahu k poradiu k ostatným záložným právam), by predmetné nehnuteľnosti (záloh) neboli vo vlastníctve žalovaného, z ktorého dôvodu by zápis tohto sudcovského záložného práva bol vylúčený. Vzhľadom k uvedenému, by účel sledovaný navrhovaným neodkladným opatrením nebolo možné dosiahnuť prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia a preto mal súd za osvedčené aj individuálne podmienky (predpoklady) pre nariadenie neodkladného opatrenia namiesto zabezpečovacieho opatrenia.
28. Súd však nemal osvedčenú podmienku primeranosti navrhovaného opatrenia, vzhľadom na pomer medzi hodnotou chráneného nároku a hodnotou nehnuteľnosti, na ktoré sa na obmedzenie vzťahovať. Výška peňažnej pohľadávky žalobkyne, ktorej exekúcie je ohrozená, je 30.000 eur s úrokmi z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 30.000 eur od 09.02.2023 až do zaplatenia. Cena nehnuteľností, na ktoré sa má vzťahovať požadovaný zákaz ich scudzenia, nebola navrhovateľkou neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom osvedčená. Navrhovateľka iba stručne v návrhu uviedla, že podľa jej názoru je hodnota nehnuteľností po zohľadnení tiarch vo výške 50.000 eur a tvrdenie, že nariadenie neodkladné opatrenia žalovaného neprimerane neobmedzí. Z predloženej ZoBKZ (čl. 5 bod 5.1) pritom vyplýva, že hodnota časti nehnuteľností, predstavujúca kúpnu cenu za predmet prevodu (apartmán č. XXX na 4 NP, sklad, vrátane spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a zariadeniach a na pozemkoch), bola dohodnutá vo výške 89.000 eur. Z toho je zrejmý nepomer medzi hodnotou chráneného práva žalobkyne a hodnotou práva žalovaného, ktoré má byť neodkladným opatrení obmedzené. Hoci tento nepomer v zásade nebráni nariadeniu neodkladného opatrenia, nesmie byť však výrazný. V danom konkrétnom prípade je súd názoru, že zásah do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k výške pohľadávky, ktorej exekúcia je ohrozená, nespĺňa požiadavku proporcionality.
29. Napokon súd nemal za osvedčenú ani bezprostrednú obavu z ohrozenia výkonu práva žalobkyne prostredníctvom exekúcie, nakoľko nemal za preukázané konkrétne skutkové okolnosti týkajúce sa majetkových pomerov žalovaného a okolností týkajúcich sa prevodu nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy (V-XXXXX/XXXX), na základe ktorých by mohol posúdiť, či dôjde k takému zníženiu majetku žalovaného, aby bola ohrozená exekúcia pohľadávky žalobkyne. Pokiaľ nebolo osvedčené, že ide o účelový prevod nehnuteľností bez primeranej protihodnoty vo forme kúpnej ceny, je súd názoru, že len samotným obmedzením vlastníckeho práva žalovaného v dôsledku navrhovaného zákazu nehnuteľnosti scudziť, je vylúčená napríklad možnosť ich predajom uspokojiť peňažnú pohľadávku žalobkyne. To je v rozpore so sledovaným účelom neodkladného opatrenia, ktorým má byť neodkladná úprava pomerov alebo ochrana postavenia žalobkyne ako veriteľa voči žalovanému dlžníkovi pri exekúcii svojej pohľadávky.
30. Súd na základe uvedeného, pre absenciu nedostatočne osvedčených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, spočívajúceho v uložení zákazu žalovanému scudziť nehnuteľnosti alebo ich časti z dôvodu ohrozenia vymožiteľnosti peňažnej pohľadávky žalobkyne exekučnom konaní, zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania. (I. výrok uznesenia)
31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu tento nárok nepriznal, keďže mu žiadne trovy v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nevznikli. (I. výrok uznesenia)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.