Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-102-2013.pdf
PDF · 71.72 KB
No categories available
17C/102/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Strakovou v právnej veci žalobcu: T. A., F. V. X, XXX XX T.Š., proti žalovanej: L. A., W..: XX.XX.XXXX, F. Č. XX, XXX XX T., v konaní o zrušenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanej, ktorá bola naposledy upravená rozsudkom OS Prešov 27P/83/2012 vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, a to dňom 31.03.2013.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.04.2013 a doplneným dňa 07.05.2013 domáhal, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť žalobcu k žalovanej určenú rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 27P/83/2012-31 zo dňa 24.04.2012.
Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho dcéra, žalovaná L. A. R. T., predčasne ukončila vysokú školu v novembri 2012 a poberá invalidný dôchodok v sume asi 165,- Eur. Matka na ňu dostáva príspevok vo výške 250,- Eur. Žalobca je v súčasnej dobe nezamestnaný a vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove.
Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 16.07.2013 vyjadrila súhlas s podaným návrhom tak, že sa zriekla výživného od žalobcu v plnom rozsahu. Preto navrhla, aby sa rozhodlo vo veci bez nariadenia pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadrením žalovanej, doručeným súdu dňa 16.07.2013, rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 27 P 83/2012-31 zo dňa 24.04.2012, potvrdením z úradu práce sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 12.02.2013, rodným listom žalovanej, vyjadrením žalobcu doručeným dňa 12.06.2013, ostatnými listinami zo spisu a zistil tento skutkový stav :
Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 27 P 83/2012-31 zo dňa 24.04.2012 bola žalobcovi uložená povinnosť prispievať na výživu žalovanej sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, ktoré
bude poukazovať k rukám žalovanej, vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku, opakovane do budúcna.
Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 16.07.2013 vyjadrila súhlas s podaným návrhom tak, že sa zriekla výživného od žalobcu v plnom rozsahu. Preto navrhla, aby sa rozhodlo vo veci bez nariadenia pojednávania.
Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd k tomuto právnemu záveru :
Podľa § 62 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrhu žalobcu o zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči žalovanej je možné vyhovieť. Žalovaná je plnoletá, predčasne ukončila štúdium na vysokej škole, s návrhom podaným zo strany žalobcu súhlasí, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Žalobca mal vo veci plný úspech, preto podľa § 142 ods. l O.s p. má nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si trovy konania neuplatnil, súd mu žiadne trovy nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.