Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Er-1901-2005.pdf
PDF · 95.36 KB
Case nature
Area
Subarea
24Er/1901/2005
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Kaduch, so sídlom Dolný Val 30, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, týka sa pobočky: Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina, Antona Bernoláka 53, 010 01 Žilina, proti povinnému: W - STYLE PARTNER, s.r.o., IČO: 36 407 267, Horný Val 37, 010 01 Žilina (vymazaný z obchodného registra dňa 26.05.2006), takto
rozhodol:
Exekúciu v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n ú a súčasne ju z a s t a v u j e .
Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 55,33 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného, exekučného titulu - rozhodnutí Okresného úradu práce a Sociálnej poisťovne č.k. 14332/2003-OK, 14334/2003-OK, 702-12758-4222/2002, 700-1610025605-GC04/05 a žiadosti exekútora, súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 011515 * dňa 22.12.2005.
Podaním doručeným súdu dňa 16.07.2008 súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), pretože povinný bol vymazaný z obchodného registra. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 122,82 eur.
Podaním doručeným súdu dňa 16.01.2013 oprávnený oznámil súdu, že aj právny nástupca povinného bol vymazaný z obchodného registra.
Súd šetrením z obchodného registra zistil, že na základe rozhodnutia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti W - STYLE PARTNER, s.r.o. konaného dňa 02.05.2006, na ktorom bolo schválené zrušenie spoločnosti bez likvidácie a zlúčenie so spoločnosťou KOMI - SK s.r.o., so sídlom Dolná 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 636 134, ktorá sa stáva jej právnym nástupcom, taktiež na základe predloženej Zmluvy o zlúčení, bola obchodná spoločnosť W - STYLE PARTNER, s.r.o., so sídlom Horný Val 37, 010 01 Žilina, IČO: 36 407 267 dňom 26.05.2006 z obchodného registra Okresného súdu v Žiline vymazaná.
Súd šetrením z obchodného registra zistil aj to, že uznesením Okresného súdu Bratislava I, č.k. 33CbR/225/2009 zo dňa 18.04.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.05.2012, súd zrušil obchodnú spoločnosť CEBAL s.r.o. (predtým obchodné meno KOMI - SK, s.r.o.), so sídlom: V. Jertaši č. 366/7, 900 65 Záhorská Ves, IČO: 36 636 134, zapísanú v obchodnom registri v oddieli Sro, vo vložke číslo 40939/B, bez likvidácie. Obchodná spoločnosť CEBAL s.r.o., so sídlom: V. Jertaši č. 366/7, 900 65 Záhorská Ves, IČO: 36 636 134, zapísaná v odd. Sro, vl. č. 40939/B bola vymazaná dňa 07.06.2012.
Podľa § 19 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že povinný stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. odo dňa 26.05.2006 povinný neexistuje, a teda nemôže byť voči nemu vedená exekúcia. Súd v danom prípade nemôže rozhodnúť o zmene účastníka konania na strane povinného a to z dôvodu výmazu právneho nástupcu povinného z obchodného registra. Vzhľadom na to súd musí ďalej v konaní konať s pôvodným povinným.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 57 ods. l písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. l EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že toto exekučné konanie voči povinnému má neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, nakoľko zanikol výmazom z obchodného registra. Súd v uvedenom vzhliadol dôvod neprípustnosti ďalšieho vedenia exekúcie, a preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a súčasne ju zastavil.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty
Podľa 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 EP, pričom k náhrade týchto trov zaviazal oprávneného, a to v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2 EP, pretože povinný aktuálne už neexistuje a je teda zrejmé, že trovy exekúcie nemôžu byť vymožené od povinného z dôvodu neexistencie majetku
tohto už neexistujúceho subjektu. Účel a zmysel ustanovenia § 203 ods. 2 EP je ten, aby v prípade absencie exekvovateľného majetku na strane povinného, znášal trovy exekúcie oprávnený, pričom súd zohľadniac zmysel a účel normy vyjadrenej v ust. § 203 ods. 2 EP aplikoval pravidlo vyjadrené v tomto ustanovení a povinnosť nahradiť vzniknuté trovy exekúcie uložil oprávnenému.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnej v čase začatia exekučného konania (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 citovanej vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 eur).
Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Na podklade trov exekúcie uplatnených súdnym exekútorom v podaní doručenom súdu dňa 16.07.2008 a pripojeného exekútorského spisu EX 1507/2005, podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom v čase začatia exekučného konania (ďalej len „vyhláška“), súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku spolu vo výške 55,33 eur, ktoré pozostávajú z:
1/ odmeny exekútora vo výške 36,52 eur, z toho:
a/ 13,28 eur za úkony v trvaní celkovo 1 hod. 45 min. (§ 14 vyhlášky - základná hodinová sadzba 6,64 eur za každú aj začatú hodinu):
· Vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie + výzva 30 min.
· Vyhotovenie upovedomenia o pokračovaní v exekúcii 20 min.
· Vyhotovenie príkazu na začatie exekúcie - účet 20 min..
· Vyhotovenie exekučného príkazu - účet 20 min.
· Vyhotovenie návrhu na zastavenie 15 min.
b/ 23,24 eur za 7 paušálne odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32 eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti):
· Získanie poverenia
· Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
· Doručenie príkazu na začatie exekúcie
· Doručenie exekučného príkazu
· Zisťovanie majetku povinného 3x VÚB, ORPZ Žilina, Daňový úrad Žilina
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 9,59 eur (§ 22 vyhlášky):
· Poštovné 9,59 eur
Súd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 46,11 eur, pričom priznané DPH predstavuje sumu vo výške 9,22 eur.
Sumár: 36,52 + 9,59 + 9,22 (20% DPH) = 55,33 eur
Pri výpočte časovej odmeny súd priradil k jednotlivým úkonom primeranú časovú dĺžku, obvyklú s ohľadom na zložitosť úkonu, právnu náročnosť a jej rutinnosť. Takto špecifikovaná dĺžka je spravodlivá a zodpovedá reálne času potrebnému na ich vypracovanie, a preto pokiaľ si exekútor pri týchto úkonoch uplatnil minutáž nad rozsah vyššie uvedenej, súd túto presahujúcu minutáž pre účely výpočtu „časovej“ odmeny nezohľadnil.
V časti vyčíslenej odmeny podľa § 14 ods.1 písm. a/ súd nepriznal položku - spracovanie žiadosti o udelenie poverenia, ktorá je duplicitne uplatňovaná aj podľa § 14 ods. 1 písm. b/ v položke získanie poverenia podľa § 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Súd poukazuje na to, že v úkone získanie poverenia sú obsiahnuté všetky konkrétne kroky a činnosti, ktoré musí exekútor vykonať, aby toto poverenie získal. Takýmto úkonom je aj vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia. Teda odmena exekútora v sume 3,32 eur nie je odmenou za vydanie poverenia súdom, ale je odmenou za konkrétne činnosti exekútora, ktoré predchádzajú udeleniu poverenia a bez ktorých by k udeleniu poverenia nedošlo. Z rovnakého hľadiska súd posúdil duplicitu vyúčtovania úkonu (podľa časovej špecifikácie) označeného ako žiadosť o súčinnosť VÚB, OR PZ Žilina a Daňový úrad Žilina a súčasne uplatňovaná paušálna sadzba (podľa § 15 vyhlášky ) za tieto úkony - zisťovanie majetku povinného. V odmeňovanom úkone zisťovanie majetku, účtu a platiteľa mzdy povinného sú obsiahnuté všetky kroky a činnosti, ktoré exekútor vykonal, teda aj vyhotovenie takejto žiadosti.
Ďalej súd neuznal položku označenú - zaregistrovanie spisu, prijatie návrhu s poukazom na to, že odmena sa má vzťahovať len na také úkony, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky v rámci exekúcie. Všetky vyššie označené úkony sú úkonmi administratívneho charakteru vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou v zmysle § 25 vyhlášky.
V časti hotových výdavkov uplatňovaných ako telefón, internet - 6,64 eur súd tieto náhrady nepriznal, pretože ich exekútor nijako nepreukázal t.j. nebolo možné preskúmať ich existenciu ani výšku.
Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V prípade, že k náhrade trov exekúcie súd zaviaže oprávneného, súd je povinný skúmať všetky úkony exekučnej činnosti, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky oprávneného, resp. priamo na tieto úkony nadväzujú a sú vyžadované právnou úpravou. Len za takéto úkony, pri rešpektovaní podmienky ich účelnosti je možné priznať súdnemu exekútorovi odmenu.
V časti hotové výdavky súd nepriznal ani uplatňovanú položku - kopírovanie, obálky a obal spisu. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky - súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Z uvedeného demonštratívneho výpočtu hotových výdavkov má súd za to, že nárok na náhradu prináleží iba v prípade tých výdavkov, u ktorých je jednoznačný priamy súvis jednotlivou exekučnou vecou, pričom ďalšie jednotiace kritérium týchto výdavkov je to, že vznikajú až v dôsledku individuálnej procesnej situácie v tej-ktorej veci.
Niet sporu o tom, že exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria náklady na mzdy zamestnancov a koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou budovy, náklady na údržbu budovy (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda bez priameho súvisu s potrebami a situáciou v tej-ktorej individuálnej exekučnej veci. Preto v zmysle vyššie uvedeného súd konštatuje, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží. Na základe systematického výkladu ustanovenia § 22 a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že tieto náklady si exekútor má uhrádzať z odmeny za svoju činnosť (podľa druhého, tretieho a štvrtého oddielu vyhlášky).
Vo vzťahu k ostatným uplatneným trovám exekúcie mal súd za to, že boli uplatnené v súlade s Exekučným poriadkom aj vyhláškou č. 288/1995 Z.z.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.