Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-221-2011.pdf
PDF · 92.48 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-3C/221/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa: BBF capital a.s., IČO: 36 618 268, so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP 17, zastúpeného: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 851 574, so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP 17 proti odporcovi: P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., B. XXXX/XX, o zaplatenie 903,41 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 903,41 eur s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 836,49 eur od 21.03.2006 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 141,26 eur a náhradu iných trov konania v sume 54 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 18.07.2011 domáhal zaplatenia sumy 903,41 eur s spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 903,41 eur 21.03.2006 do zaplatenia a náhradu trov konania titulom úverovej zmluvy č. 5312003254 zo dňa 09.12.2003.
Súd prejednal vec v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný spor, a zo Zmluvy o úvere č. 5312003254 zo dňa 09.12.2003, úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 27.11.2006 a ich príloh, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.04.2008 a prehľadu platobnej histórie odporcu zistil tento skutkový stav veci:
Právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. dňa 09.12.2003.2003 uzatvoril s odporcom úverovú zmluvu č. 5312003254, ktorej neoddeliteľnú časť tvoria obchodné podmienky (ďalej len „zmluva“). V zmysle tejto zmluvy spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. poskytol odporcovi revolvingový úver a vydal mu platobnú kartu „YES“, ktorá mu umožnila čerpať peňažné prostriedky v rámci poskytnutého úverového rámca vo výške 995,82 eur. Odporca sa zaviazal splácať poskytnutý úver pravidelnými 25 mesačnými splátkami vo výške 39,83 eur. Odporca v rámci úverového rámca čerpal dňa 11.02.2004 sumu 331,94 eur, dňa 16.02.2004 sumu 331,94 eur a dňa 23.02.2004 sumu 331,94 eur, teda celkovo sumu poskytnutého úverového rámca 995,82 eur (pôvodne 30.000,- Sk). Odporca uhradil navrhovateľovi splátky v celkovej výške 159,33 eur (pôvodne 4.800,- Sk) splátkami zo dňa 20.03.2004, dňa 26.04.2004, dňa 23.07.2004 a dňa 23.07.2004, ktoré boli započítané na istinu úveru.
Zo zmlúv o postúpení pohľadávky mal súd za preukázané, že pohľadávka pôvodného veriteľa Home Credit Slovakia a.s. prešla dňa 27.11.2006 na spoločnosť Asset portfolio servicing Slovakia a.s. a následne ďalšími postúpeniami na navrhovateľa. K poslednému postúpeniu pohľadávky došlo dňa 4.4.2008.
Podľa hlavy 10 § 2 druhá a tretia veta úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., v prípade omeškania s úhradou splátky úveru, prípadne splátky revolvingového úveru alebo ich častí dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. Ustanoveniami o zmluvnej pokute v týchto úverových podmienkach nie sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi na náhradu škody v plnej výške popri zmluvnej pokute.
Podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku k zmluve o pripojení, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 2 Zák. č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 6, 7 z. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (znenie účinné ku dňu uzatvorenia zmluvy), pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov. 7) Ak veriteľ ponúka spotrebiteľské úvery tomu istému spotrebiteľovi za rôznych podmienok, ročná percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy tohto zákona.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z (účinného k od 21.03.2006), výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom v prvému dňu omeškania dlžníka bola diskontná sadzba stanovená NBS vo výške 3,5 % (t.j. uplatnené úrok z omeškania predstavuje dvojnásobok, teda 7 %).
Z vykovaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že návrh bol podaný dôvodne. Navrhovateľ (resp. jeho právny predchodca) uzavrel s odporcom dňa 09.12.2003 úverovú zmluvu. V zmysle tejto zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi pôžičkovú kartu „YES“, ktorá mu umožnila čerpať peňažné prostriedky v rámci poskytnutého úverového rámca vo výške 995,82 eur. Odporca sa zaviazal splácať pravidelnými 25 mesačnými splátkami vo výške 39,83 eur. Odporca v rámci úverového rámca čerpal celú sumu 995,82 eur. Odporca uhradil navrhovateľovi 4 splátky, ktoré boli v zmysle zmluvy započítané na istinu úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca už ďalšie splátky nehradil, sa dostal do omeškania s platením úveru. Ku dňu splatnosti poslednej splátky, t.j. 20.03.2006, predstavoval celkový dlh odporcu sumu vo výške 903,41 eur, pozostávajúcej z istiny vo výške 836,49 eur a zmluvnej pokuty vo výške 66,92 eur uplatnenej vo výške určenej v zmluvných podmienkach.
Keďže k uzavretiu zmluvy medzi účastníkmi došlo 09.12.2003, bolo potrebné vychádzať aj z vtedy platného ustanovenia § 23 a ods. 1,2 zák. č. 634/1992 Zb., podľa ktorého sa typovou zmluvou podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán okrem iného najmä podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Z dikcie tohto zákonného ustanovenia je teda zrejmé, že zmluva o úvere v konkrétnom prípade má charakter typovej zmluvy, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Právne irelevantný je prameň práva, podľa ktorého sa príslušná zmluva upravuje. To znamená, že typovou zmluvou je každá zmluva teda aj tá, ktorá bola uzatváraná podľa zákona o spotrebiteľskom úvere č. 258/2001 Z.z., ak spĺňa atribúty takejto zmluvy. Zmluva uzavretá právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom v danej veci má takýto charakter, pretože jej obsah odporca nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, keďže tento bol už vopred pripravený, predtlačený.
V danom prípade však predmetná zmluva v časti týkajúcej sa požičania finančných prostriedkov neobsahovala také podmienky, ktoré by boli v rozopre s dobrými mravmi, prípadne ktoré by predstavovali zjavný nepomer práv a povinností medzi účastníkmi zmluvy. Odporca si finančné prostriedky požičal a mal povinnosť ich vrátiť. Preto súd odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 836,49 Eur.
Súčasťou tejto zmluvy o úvere bola aj dohoda o zmluvnej pokute. Zmluvnou (konvenčnou) pokutou v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka sa rozumie postih dlžníka v prípade porušenia zmluvnej povinnosti. Hoci Občiansky zákonník neurčuje maximálnu výšku tejto zmluvnej pokuty, zmluvné strany
by mali dojednať primeranú výšku, ktorá by mala zodpovedať významu a hodnote zabezpečovaného záväzku. Výška zmluvnej pokuty by sa preto nemala priečiť dobrým mravom a v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka ako aj v zmysle právnej ochrany spotrebiteľa podľa § 23 a zák. č. 634/1992 Zb. (platného v čase uzatvárania úverovej zmluvy v konkrétnom prípade).
Vzhľadom na predmet sporu a porušenie povinnosti zo strany odporcu sa dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 8 % zo zostatku nesplateného úveru, teda vo výške 66,92 eur javila byť primeranou v porovnaní s výškou nesplateného úveru. Nebola preto v rozpore s dobrými mravmi, ani nepredstavovala nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Preto sú zaviazal odporcu aj k povinnosti zaplatiť aj túto zmluvnú pokutu. Keďže sa odporca s plnením uvedeného dlhu dostal do omeškania, má navrhovateľ nárok aj na úrok z omeškania, pretože podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Iné trovy konania v sume 54 eur pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh a trov právneho zastúpenia navrhovateľa v sume 141,26 eur podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. za 2 úkony právnej služby po 51,45 eur (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu na súd) spolu 102,90 eur, 2 x režijný paušál po 7,41 eur spolu 14,82 eur + 20 % DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.