Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-197-2013.pdf
PDF · 89.05 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/197/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Pajerchinovou, Dr. vo veci starostlivosti súdu o mal. deti: S. F., J.. X.X.XXXX M. Y. F., J.. XX.X.XXXX, bytom u matky, obe deti zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, deti rodičov matky: E. F., J.. XX.XX.XXXX, G. K., X.. N. XXXX/XX, M. Q.: F.. S. F., J.. XX.XX.XXXX, G. K., X.. N. XXXX/XX , zast. JUDr.Martinom Tomasom, advokátom, Poprad, ul. 1. Mája 216/7 v konaní začatom na návrh otca o zníženie výživného na mal. deti a o alternatívnom návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. deti s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného na mal. deti S. F., J.. X.X.XXXX M. Y. F., J.. XX.X.XXXX z a m i e t a.
Súd alternatívny návrh matky na zvýšenie výživného na mal. Y. F., J.. XX.X.XXXX z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec podal na tento súd dňa 2.9.2013 návrh na zníženie výživného na obe mal. deti, o ktorom bolo rozhodnuté rozvodovým rozsudkom tohto súdu č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX z 7.6.2010 a s právoplatnosťou výrokov o rozvode manželstva rodičov a o zverení oboch mal. detí do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok ku dňu 14.7.2011 a s právoplatnosťou výrokov o výživnom na deti a o úprave styku otca s deťmi po rozvode manželstva ku dňu 14.2.2012. Navrhol., aby mu doterajšie výživné na mal. S. bolo znížené zo sumy 200,- eur na sumu 130,- eur mesačne a na mal. Y. bolo znížené zo sumy 180,- eur na sumu 100,- eur mesačne a to od podania návrhu na súd a ďalej. Dôvodom pre zníženie výživného je, že otec ukončil živnosť a to prevádzku cukrárne a od 1.3.2013 je v evidencii uchádzačov o zamestnanie s tým, že má príjem z prenájmu nebytových priestorov v sume 6 668,- eur ročne. Keďže jeho terajšia príjmová situácia mu neumožňuje platiť doterajšie výživné a nevychádza mu ani na úhradu jeho potrieb, finančne mu doteraz vypomáha jeho mama M. F., ktorej sa odvďačuje rôznymi osobnými službami v jej podnikaní.
Na pojednávaní súdu otec trval na znížení výživného. Preukázal súdu, že sa pokúša si nájsť vhodné zamestnanie a odkedy je uchádzačom o zamestnanie od 1.3.2013, dokáže plniť doterajšiu vyživovaciu povinnosť k deťom len za pomoci svojej mamy. Okrem toho ho zaťažuje splácanie 2 úverov na kúpu bytu počas manželstva rodičov. Je pravdou, že je vlastníkom rodinného domu v časti Spišská Sobota 24 rokov, ide o dar od jeho rodičov a dom osobne neužíva. Predtým bol dom prenajatý jednej firme, avšak posledné 3 roky je bez nájomcu. Rád by ponechal uvedený dom pre deti. Deti má rád a vyčítal matke, že deti používa ako zbraň na dosiahnutie svojho voči nemu.
Matka vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu, vrátane jej alternatívneho návrhu na ponechanie doterajšieho výživného na mal. S. a na zvýšenie výživného na mal. Y. zo sumy 180,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne, ako aj na pojednávaní súdu so znížením výživného otcovi na mal. deti nesúhlasila. Poukázala na to, že otec je vlastníkom rodinného domu v Poprade, časť Spišská Sobota, ktorý prenajíma a o čom predložila inzeráty o ponuke domu na prenájom; ďalej má úspory vrátane úspor zo životného poistenia a disponuje 2 autami, pričom novšie auto zn. Mitsubischi Outlander v hodnote 30 000,- eur má od februára 2013. Ukončenie živnosti otca považuje len za účelové, pričom otec je vysokoškolsky vzdelaný muž v produktívnom veku a má dobrú predchádzajúcu prax a znalosť cudzieho jazyka. Nič mu nebráni nájsť si vhodnú prácu a mať príjem, aby mohol z neho plniť svoju vyživovaciu povinnosť k deťom. Deti aktívne športujú (atletika a karate), s čím sú spojené zvýšené náklady na ne. Okrem toho otec vybral úspory v Prvej stavebnej sporiteľni ich maloletého syna S. v sume 5 281,54 eur, s ktorými sám disponuje. Matka je živnostníčkou v oblasti účtovníctva a základ dane z príjmov za r. 2012 dosiahla v sume 3 603,60 eur. Rodičia sú v sporovom konaní o vyporiadanie zaniknutého BSM po rozvode ich manželstva, ktoré doteraz nie je skončené. Matka žije s deťmi v prenajatom byte a riadne sa stará o deti. Keďže deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, nie je splnený zákonný dôvod, aby bolo výživné otcovi znižované, práve naopak, sú splnené podmienky na zvýšenie výživného na mladšie dieťa, u ktorého nastala zmena pomerov. Keby sa otec zamestnal, v čom mu nič nebráni, mohol by dosahovať aspoň priemernú mzdu, ktorá je v tomto regióne 873,- eur a s prihliadnutím na ďalší jeho príjem z nájmu nebytových priestorov a z faktického nájmu jeho rodinného domu, má otec dostačujúci príjem na plnenie ňou navrhnutého výživného na obe deti. Pokiaľ aj otec kúpi deťom veci, smú ich užívať iba u neho. Otec pracuje vo firme svojej mamy a pokiaľ je to na báze bezplatnosti, nemôže to byť na úkor plnenia jeho vyživovacej povinnosti na deti. Od leta 2013 sa starší syn s otcom nestretáva pre nevhodné správanie otca k nemu. Od predchádzajúcej úprav výživného sa potreby detí zvýšili, pretože starší syn nastúpil na gymnázium a mladší syn nastúpil do základnej školy. Okrem toho otec predal hnuteľné veci zo zrušenej prevádzky cukrárne v sume 650,- eur , čím si zvýšil príjem.
Kolízny opatrovník sa stotožnil s matkou a návrh otca na zníženie výživného navrhol zamietnuť. Otec sa dobrovoľne vzdal príjmu tým, že zrušil živnosť a nič mu nebráni nájsť si zamestnanie buď v regióne alebo mimo neho. Otec sa vzdáva príjmu, keď zadarmo pracuje vo firme svojej mamy, má značný majetok. Pokiaľ sa týka alternatívneho návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. Y., rozhodovanie ponechal na uváženie súdu.
Súd vykonal dokazovanie: výsluchom rodičov a kolízneho opatrovníka, rozsudkom tohto súdu č. k. XXC/ XXX/XXXX-XXX zo 7.6.2010 a v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu č. k. XCo/XXX/ XXXX zo 17.1.2012 , s právoplatnosťou výrokov o rozvode manželstva a zverení detí matke k 14.7.2011 a s právoplatnosťou výrokov o výživnom otca na deti a o úprave jeho styku s deťmi k 14.2.2012, rozhodnutím o zaradení otca do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 1.3.2013, zmluvou o nájme nebytových priestorov „ polyfunkčného domu „ na adrese otca Anna Janovovej - kozmetika za dojednané nájomné 6 668,- eur ročne ( 556,- eur mesačne), predloženými dokladmi otca o platení výživného, výpisom zo živnostenského registra otca o ukončení živnosti k 1.3.2013, výpisom zo živnostenského registra matky, ktorá podniká od 1.4.2000, správou kolízneho opatrovníka, daňovým priznaním matky zo živnosti za r. 2012 s dosiahnutým základom dane 3 603,60 eur, daňovým priznaním otca za r. 2012 s dosiahnutým základom dane 4 312,61 eur, výpismi listov vlastníctva o nehnuteľnom majetku otca, zverejnenými inzerátmi otca o ponuke na nájom jeho rodinného domu, dokladmi o výdavkoch na deti, predloženými žiadosťami otca a o prijatie do zamestnania a predloženou kúpnou zmluvou otca o predaji hnuteľného majetku zo zrušenej prevádzky cukrárne za dohodnutú sumu 650,- eur z 27.2.2013, na základe čoho súd zistil tento skutkový stav:
Manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom tohto súdu s právoplatnosťou k 14.7.2011, v konaní tohto súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX. Obe mal. deti boli zverené po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otcovi bolo s právoplatnosťou k 14.2.2012 určené výživné na staršie dieťa sumou 200,- eur mesačne a na mladšie dieťa sumou 180,- eur mesačne a to počnúc dňom právoplatnosti rozvodu manželstva až do doby, kým sa nezmenia pomery. Pri rozhodovaní o výživnom súd zobral do úvahy, že otec má príjem ako živnostník, ďalej v tom čase bol konateľom spoločnosti Art- Real service s.r.o. Poprad a je v jeho schopnostiach a možnostiach určené výživné platiť, a ktoré zodpovedá požiadavkám mal. detí. Napokon otcovi bol upravený jeho styk s deťmi uvedeným rozsudkom. V tomto konaní otec požiadal o zníženie výživného z dôvodu poklesu jeho príjmových možností a schopností a matka navrhla výživné na staršie dieťa ponechať a výživné na mladšie dieťa
zvýšiť. S poukazom na vykonané dokazovanie vrátane výsluchov rodičov a nimi preložených dôkazov o ich príjmových a majetkových pomeroch súd mal zistené, že matka naďalej vykonáva živnosť, žije s deťmi v prenajatom byte a rodičia nie sú majetkoprávne vysporiadaní s BSM po rozvode manželstva. Otec síce deklaroval zníženie jeho príjmov, pretože od 1.3.2013 ukončil živnosť, tiež už nie je konateľom v spoločnosti svojej matky a vzhľadom na to, že mu matka finančne pomáha, vykonáva pre ňu služby alebo práce bezplatne. Priznal príjem z prenájmu nebytových priestorov ako svoj jediný príjem, poprel prenajímanie rodinného domu, ktoré však matka vyvrátila tým, že v dome ubytováva ľudí alebo rodiny. Pokiaľ otec preukazoval, že podáva žiadosti o prijatie do zamestnanie, zatiaľ bez výsledku, matka tieto jeho kroky považuje za účelové, pretože v prípade otca ide o zdatného vysokoškolsky vzdelaného odborníka so znalosťou cudzieho jazyka, ktorý nemôže mať objektívny problém sa zamestnať a tak dosahovať aspoň priemernú mzdu v regióne v sume 873,- eur. Kolízny opatrovník navrhol návrh otca na zníženie výživného zamietnuť a o alternatívnom návrhu matky na zvýšenie výživného na mladšie dieťa rozhodnúť podľa uváženia súdu.
Podľa § 36 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej Zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia spolu nežijú, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie po dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že u otca nedošlo k takému objektívnemu poklesu jeho doterajších príjmových schopností a možností, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného na obe deti. Majetková situácia otca je oproti predchádzajúcej súdnej úprave nezmenená a pokiaľ sa týka príjmov otca, síce ukončil živnosť a od 1.3.2013 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a to bez nároku na podporu v nezamestnanosti a na dávku v hmotnej núdzi, pretože má príjem z nájmu nebytových priestorov v prepočte na mesiac 556,- eur. Otec je vysokoškolsky vzdelaný muž v produktívnom veku, s predchádzajúcou výbornou praxou, takže nemôže mať objektívny problém nájsť si zamestnanie a tak dosahovať aspoň priemernú mzdu, ktorá je v regióne 873,- eur mesačne, čo súd berie ako jeho možný príjem, ktorý nedosahuje z vlastnej viny. Ďalším zdrojom príjmov otca je bezplatný výkon prác vo firme svojej matky a príjmy dosahované z faktického nájmu rodinného domu v Spišskej Sobote. Za tejto situácie otec nepreukázal podstatnú zmenu pomerov u neho odôvodňujúcu zníženie výživného na deti, a preto súd jeho návrh ako nedôvodný zamietol a čo znamená, že naďalej zostáva v platnosti predchádzajúci rozsudok o výživnom na deti.
Ďalším výrokom rozsudku súd zamietol aj návrh matky na zvýšenie výživného na mal. Y. z doterajšej sumy 180,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne a to z dôvodu, že dieťa postúpilo do 2. ročníku ZŠ. Súd však dospel k záveru, že od predchádzajúcej súdnej úprav výživného v r. 2012 nedošlo v priebehu roka k takej podstatnej zmene pomerov u mal. dieťaťa, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného na neho a doterajšia výška výživného vzhľadom na vek a potreby dieťaťa je dostačujúca.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) OSP, podľa ktorého platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V Poprade dňa 9. októbra 2013 Mgr. Mária Pajerchinová, Dr, v.r. samosudca
Za správnosť vyhotovenia: Ing. Ingrid Vajdíková