Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/73/2023

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v spore žalobcu: T. L., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX B., právne zastúpená JUDr. Mária Padalová, advokátka, so sídlom Z. M. R. V. X, XXX XX I., za účasti účastníkov konania: P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX B.

- Q., Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 17 335 345, LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v konaní o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. -55 zo dňa 6.3.2023, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej v texte aj ako „súd prvej inštancie“) zamietol návrh žalobkyne na začatie konania o potvrdení vydržania s poukazom na ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že sa navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 28.6.2022 a doplneným dňa 20.12.2022 domáhala vydania uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. Q., obec X., okres B., evidovaných na LV č. XXX, ako parcela registra CKN č. 57 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 443 m2 a dom súp. č. XXX na parcele registra CKN č. 57, a to v podiele 1/1, ku dňu 1.1.1984. Dôvodiac, že so svojou rodinou dlhodobo užíva predmetné nehnuteľnosti, a to na základe zmluvy z roku 1983 uzatvorenej medzi ňou a jej bratom P. A., nar. XX.XX.XXXX. Nakoľko zrejme zmluva z roku 1983 nemala potrebnú písomnú a právnu formu, nedošlo ani k zápisu zmeny vlastníctva v evidencii KN. Počas celej tejto doby bola v presvedčení, že nehnuteľnosti sú v jej výlučnom vlastníctve. P. A. je však v súčasnosti vedený ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností. P. A. ako 25 ročný odišiel z domu a odvtedy nehnuteľnosti neužíva, nestará sa o ne, ani sa nedomáha vlastníckych práv k nim. Navrhovateľka sa dozvedela, že jeho posledná adresa je L. XXX, B. - Q., Česká republika. Snažila sa ho na tejto adrese niekoľkokrát kontaktovať, ale spätnú odpoveď nedostala. O skutočnosti, že od roku 1983 užíva predmetné nehnuteľnosti svedčí aj písomná dohoda napísaná 16.11.1983, na základe ktorej P. A. odpredáva navrhovateľke predmetné nehnuteľnosti, za dohodnutú cenu 1.200,- korún, potvrdenie Obce X. zo dňa 10.1.2022 o platení dane z nehnuteľnosti od roku 1994 a tiež vyjadrenie Obce X. zo dňa 27.04.2022. Rovnako čestné prehlásenie dvoch svedkov T. L. a F. G. zo dňa 27.4.2022. Začiatok oprávnenej držby navrhovateľky je teda odvodený od uvedeného nadobúdacieho titulu, ktorý v navrhovateľke vyvolal vnútorné presvedčenie založené na objektívnych okolnostiach o tom, že jej predmetné nehnuteľnosti patria, na základe čoho nemala počas celej vydržacej doby o tom žiadne pochybnosti. Tento nadobúdací titul, dobromyseľná a oprávnená držba navrhovateľke plynula počas celej doby. Od tejto doby predmetné nehnuteľnosti navrhovateľka užíva spolu so svojou rodinou ako svoje vlastné a toto právo vykonáva len pre seba, je dobromyseľná v tom, že jej vlastnícky patria. K návrhu navrhovateľka pripojila výpis LV č. XXX k.ú. Q., graficky znázornenú parcelu registra C-57, vyjadrenie obce X. zo dňa 27.04.2022, čestné vyhlásenia T. L. a F. G. zo dňa

27.04.2022, čestné vyhlásenie navrhovateľky zo dňa 08.12.2022, potvrdenie obce X. o platení dane z nehnuteľnosti zo dňa 10.01.2022, písomnú dohodu zo dňa 16.11.1983, oznámenie - prosba o kontakt s P. A. zo dňa 12.11.2021. 2. Súd prvej inštancie po citácii ust. , , a ust. , , , až 3, až 3, , konštatoval, že na LV č. XXX pre k.ú. Q. sú ku dňu rozhodnutia súdu evidované CKN parcela č. 57 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 443 m2 a stavba - dom súp. č. XXX. Ako výlučný vlastník v podiele 1/1 je uvedený P. A., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX, X., titul nadobudnutia dedičské rozhodnutie D 1348/74-9-24/75. 3. Podľa Odpovede Obvodného súdu pre Prahu 7 zo dňa 26.08.2022 má P. A., nar. XX.XX.XXXX, evidovaný trvalý pobyt od 21.01.2002 na adrese L. XXX/X, XXX XX B.-F. - adresa úradu. 4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila, že nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Navrhovateľka ako základný titul nadobudnutia vlastníckeho práva uviedla zmluvu z roku 1983, ktorá mala byť uzatvorená medzi ňou a jej bratom P. A., nar. XX.XX.XXXX. Uvedenú zmluvu však súdu nedoložila a v návrhu uviedla, že k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nedošlo, pretože zmluva (zrejme) nemala potrebnú písomnú a právnu formu. Navrhovateľka následne na základe výzvy súdu predložila len písomnú dohodu uzavretú dňa 16.11.1983 medzi ňou a jej bratom P. A., na základe ktorej P. A. mal predať navrhovateľke predmetné nehnuteľnosti za dohodnutú cenu 1.200,- korún (v tejto dohode bolo uvedené, že majetkoprávne usporiadanie bude dodatočne prevedené v evidencii nehnuteľností). 5. Záverom odôvodnenia súd prvej inštancie konštatoval, že po nadobudnutí účinnosti , t.j. od 01.01.1993 sa pre nadobudnutie vlastníctva popri prevodnej zmluve vyžaduje aj jej vklad do katastra nehnuteľností. Samotné uzavretie prevodnej zmluvy nemá v našom právnom poriadku priamy prevodný (translačný) účinok, vlastnícke právo na nadobúdateľa prechádza rozhodnutím o vklade do katastra nehnuteľností. Navrhovateľka tak nemohla byť v čase uzavretia tejto zmluvy z roku 1983 bez jej následného vkladu do katastra nehnuteľností dobromyseľná, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla a teda nemohla vzhľadom na tieto okolnosti založiť svoju dobrú vieru, že je vlastníčkou týchto nehnuteľností. Navrhovateľka preto nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam vydržaním k 16.11.1983, resp. k 01.01.1984. Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle ust. navrhovateľka neosvedčila svoje tvrdenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaných na LV č. XXX pre k.ú. Q., a teda neboli splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia ( ), súd návrh navrhovateľky na začatie konania o potvrdení vydržania s poukazom na ust. zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalobkyňa. Domáhala sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolateľka namieta záver súdu prvej inštancie o absencii jej dobromyseľnosti. Akcentuje, že dohoda medzi ňou a P. A. bola uzavretá 16.11.1983. Z uvedenej dohody jednoznačne vyplýva dobrá vôľa a úmysel odpredávateľa P. A. odpredať navrhovateľke predmetné nehnuteľnosti. Na základe tejto dohody ako aj predtým ústnej dohody medzi nimi mala navrhovateľka za to, že sa stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Stalo sa však to, že krátko potom odišiel brat navrhovateľky P. A. z rodičovského domu. Navrhovateľka bola v tom, že sa bude vracať v určitých časových intervaloch domov a vec spolu doriešia, no nestalo sa tak, odvtedy nedal o sebe vedieť (doslova sa pod ním zľahla zem). Navrhovateľka namieta záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého s účinnosťou od 1.1.1993 sa pre nadobudnutie vlastníctva popri prevodnej zmluve vyžaduje aj jej vklad do katastra nehnuteľností, a preto navrhovateľka nemohla byť v čase uzavretia tejto zmluvy z roku 1983 bez jej následného vkladu do katastra nehnuteľností dobromyseľná. Navrhovateľka uvádza, že dohoda bola uzatvorená v roku 1983, kedy sa vyžadovala registrácia zmluvy na štátnom notárstve a nie vklad do katastra nehnuteľnosti. Veď práve preto, že nedošlo v jej prospech navrhovateľky k zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, domáhala sa daného návrhu. Zavŕšiť prevod nehnuteľností nemohla navrhovateľka zrealizovať, keď krátko po podpise dohody brat P. A. odišiel a viac o sebe nedal znať. Navrhovateľka je toho názoru, že v čase uzavretia zmluvy z roku 1983 bola dobromyseľná, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla. Dohodu uzatvorila ale z objektívnych dôvodov, ktoré neboli na jej strane a ani nevznikli jej zavinením, nebolo možné následne zosúladiť stav skutočný so stavom právnym.

7. Krajský súd ako súd odvolací ( v spojení s ), po zistení, že odvolanie podal subjektívne legitimovaný účastník konania ( a v spojení s ), v zákonom stanovenej lehote ( v spojení s ), preskúmal vec v rozsahu, vyplývajúcom z ust. až 67 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( v spojení s a contrario a ) napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa v spojení s a .

8. Jedným zo zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia je existencia vady konania, ktorá sa prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti ESĽP. Patrí sem najmä právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci. V naposledy spomínanom práve sú obsiahnuté princíp rovnosti strán, princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania, princípy spravodlivého vykonania dôkazov a právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

9. V posudzovanom prípade odvolací súd zistil zásah do práva na spravodlivý proces navrhovateľky, spočívajúci v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom išlo o zásah takej povahy, že ho nebolo možné v odvolacom konaní napraviť.

10. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu súdu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo zákonných pravidiel konania - posilňovať dôveru účastníkov v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinnosti. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia, predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia súdu nenapĺňa, potom odvolací súd nemôže rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať, nemôže si na záveroch rozhodnutia súdu prvej inštancie vybudovať svoje úvahy o veci a čo je podstatné, ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať odvolacie námietky.

11. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie neobsahuje dostatočný počet myšlienkových premostení a úvah medzi aplikovanou normou a vyvodenými právnymi závermi. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení konštatoval, že navrhovateľka ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva uviedla zmluvu z roku 1983. Uvedenú zmluvu však, ako ďalej uvádza súd prvej inštancie, súdu nedoložila a v návrhu uviedla, že k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nedošlo, pretože zmluva zrejme nemala potrebnú písomnú a právnu formu. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľka následne predložila len písomnú dohodu uzavretú dňa 16.11.1983 medzi ňou a jej bratom P. A., na základe ktorej P. A. mal predať navrhovateľke predmetné nehnuteľnosti za dohodnutú cenu 1.200,- korún. Odvolaciemu súdu nie je z obsahu odôvodnenia rozhodnutia napadnutého uznesenia zrejmé, z akého dôvodu navrhovateľkou predloženú „dohodu zo dňa 16.11.1983“ nepovažoval súd prvej inštancie za právny titul uchopenia držby, resp. ako označený dôkaz vôbec vyhodnotil.

12. Pokiaľ mal súd pochybnosť o tom, či žalobkyňou v žalobe zmieňovaná zmluva z roku 1983 a žalobkyňou dodatočne doložená dohoda zo dňa 16.11.1983 sú totožnými právnymi úkonmi, nič súdu prvej inštancie nebránilo dopytom na navrhovateľku túto disproporciu odstrániť.

13. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje odvolací súd za nezrozumiteľné, aj pokiaľ ide o jeho bod 20., v zmysle ktorého: „Po nadobudnutí účinnosti , t.j. od 01.01.1993 sa pre nadobudnutie vlastníctva popri prevodnej zmluve vyžaduje aj jej vklad do katastra nehnuteľností. Samotné uzavretie prevodnej zmluvy nemá v našom právnom poriadku priamy prevodný (translačný) účinok, vlastnícke právo na nadobúdateľa prechádza rozhodnutím o vklade do katastra nehnuteľností. Navrhovateľka tak nemohla byť v čase uzavretia tejto zmluvy z roku 1983 bez jej následného vkladu do katastra nehnuteľností dobromyseľná, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla a teda nemohla vzhľadom na tieto okolnosti založiť svoju dobrú vieru, že je vlastníčkou týchto nehnuteľností. Navrhovateľka tak

nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam vydržaním k 16.11.1983, resp. k 01.01.1984“.

14. Súd prvej inštancie na jednej strane konštatuje, že zmluva bola uzavretá v roku 1983 s tým, že navrhovateľka nemohla byť v čase jej uzavretia dobromyseľná, nakoľko na prevod vlastníckeho práva je potrebné rozhodnutie o vklade do katastra nehnuteľností podľa v znení účinnom od 1.1.1993. Nie je odvolaciemu súdu zrejmé, prečo pri hodnotení dobrej viery a okolností, za ktorých sa navrhovateľka ujala držby, aplikoval okresný súd právny predpis, ktorý nadobudol účinnosť po cca 9 rokoch od údajného uzavretia právneho úkonu. Je potrebné zdôrazniť, že v čase uzavretia zmluvy sa k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti popri písomnej forme vyžadovala aj registrácia právneho úkonu vtedajším štátnym notárstvom. Nie je rovnako odvolaciemu súdu zrejmé, či uvedenou konštatáciou mienil okresný súd poukázať na skutočnosť, že až s účinnosťou od 1.1.1993 prestala byť navrhovateľka dobromyseľná. Zmätočný je aj záver okresného súdu, podľa ktorého nemohla navrhovateľka nadobudnúť k nehnuteľnosti vlastnícke právo vydržaním k 16.11.1983 (resp. k 1.1.1984). Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že vlastnícke právo vydržaním sa nadobúda uplynutím vydržacej doby, teda hypoteticky sa tak mohlo stať 16.11.1993 (resp. 1.1.1994) a nie dátumom uzavretia prípadného prevodného právneho úkonu (hoc neplatného), od ktorého navrhovateľka odvodzuje svoju dobromyseľnosť.

15. Vzhľadom na absenciu riadneho odôvodnenia napadnutého uznesenia (ako jedného z atribútov spravodlivého procesu) nemohlo byť uznesenie súdu prvej inštancie podrobené meritórnemu prieskumu. Bude povinnosťou okresného súdu vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť.

16. Vo vzťahu k okolnostiam posudzovaného prípadu považuje odvolací súd za nevyhnutné už v tomto štádiu konania upriamiť pozornosť okresného súdu na skutočnosť, že samotná podstata vydržania či už podľa uhorského obyčajového práva, stredného , v znení účinnom od 1.4.1983, resp. od 1.1.1992, sa nezmenila a je ním zabezpečenie ochrany k nedoloženým právnym vzťahom, vyplývajúcim z nie perfektných, resp. neformálnych úkonov s tým, aby sa za splnenia zákonných podmienok uviedli do súladu so skutočným stavom, a to v prípadoch, keď sa ľudia nesprávali presne v zmysle zákonných ustanovení. Právna úprava ust. a chráni už vzniknuté právne vzťahy. Poskytuje ochranu tomu, kto hoc nie je zapísaný ako vlastník, nakladá s vecou ako so svojou vlastnou, pretože je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Úmyslom zákonodarcu bolo uviesť právny stav do súladu so skutočným stavom, v prípadoch, keď takéto riešenie nebolo právne možné alebo k nemu bolo možné dôjsť len s nepomernými ťažkosťami.

17. V danom prípade okresný súd namiesto skúmania podmienok vydržania v intenciách ust. a de facto skúmal súlad právneho úkonu so zákonom, hoci to nebolo predmetom súdneho sporu. Podľa záverov okresného súdu, držiteľ mohol byť dobromyseľný len vtedy, ak by k písomnej prevodnej zmluve pristúpil aj jej vklad do katastra nehnuteľností. Pokiaľ by však existovala platná kúpna zmluva a táto by bola registrovaná štátnym notárstvom (vklad do katastra nehnuteľností sa vyžadoval až po nadobudnutí účinnosti , t.j. od 1.1.1993) nebol by dôvod pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním (originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva) ale titulom prevodnej zmluvy (derivatívny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva).

18. Z ust. nevyplýva, že držba môže byť oprávnená len vtedy, keď držiteľ vstúpil do držby spôsobom, ktorý bol v súlade s platnými právnymi predpismi. Takýto výklad nelegitímne obmedzuje možnosť nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Uvedený prísny reštriktívny výklad popiera obsah a účel ustanovenia. Pokiaľ by súd pre založenie dobromyseľnosti držiteľa vyžadoval platný právny úkon, učinený v súlade so zákonom, potom by ust. druhej vety bol ustanovením obsoletným. Pritom ide o vyvrátiteľnú domnienku a do preukázania opaku platí prezumpcia oprávnenosti držby.

19. Je potrebné mať na pamäti, že dobrá viera je presvedčenie nadobúdateľa, že nejedná bezprávne, keď si napr. prisvojuje určitú vec. Ide o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorých prostredníctvom sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno dovodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobrej viere, že mu vec patrí. Navrhovateľ, ktorý sa dovoláva ochrany

prostredníctvom inštitútu vydržania, musí tvrdiť okolnosti, z ktorých bude vyplývať dobrá viera; jej existenciu však samu osebe preukazovať nebude. V tomto smere má však povinnosť preukazovať okolnosti a znáša v dôsledku toho nepriaznivé následky nesplnenia tejto povinnosti. Okolnosťami, ktoré budú svedčiť pre záver o existencii dobrej viery budú spravidla okolnosťami, týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia a svedčiace o poctivosti nadobúdateľa. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba, aby preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia, riadny prechod vlastníctva ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia. V tom tkvie základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby.

20. Platnosť nadobúdacieho právneho titulu je rozhodujúci len pri prevode vlastníctva na základe právneho úkonu. O takúto formu nadobudnutia vlastníctva v prejednávanej veci však nešlo, nakoľko tvrdeným nadobúdacím titulom malo byť vydržanie. Pri posudzovaní nadobudnutia vlastníctva vydržaním môže byť prípadný iný úkon ohľadne spornej veci iba okolnosťou, svedčiacou o dobromyseľnosti držiteľa veci.

21. Pre zdôraznenie správnosti uvedených východísk odvolací súd podporne poukazuje na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.11.2018, z ktorého možno pre potreby prejednávanej veci zdôrazniť nasledovné úvahy: „Podľa názoru ústavného súdu pri výklade ktorý si osvojil krajský súd, by nebolo možné považovať sťažovateľa za dobromyseľného držiteľa ani vtedy, keby kúpna zmluva z roku 1975 a následná darovacia zmluva boli uzavreté v písomnej podobe. Vyplýva to zo skutočnosti, že zákon v kritickom čase vyžadoval k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti popri písomnej forme právneho úkonu spravidla aj (okrem prípadu prevodu nehnuteľnosti do tzv. socialistického vlastníctva) jej registráciu vtedajším štátnym notárstvom. Registrácia mala konštitutívny význam a vlastnícke právo sa nadobúdalo momentom registrácie. Na základe uvedeného možno konštatovať, že sťažovateľ by mohol byť dobromyseľným držiteľom iba za predpokladu, že nehnuteľnosť nadobudol registrovanou písomnou zmluvou, o ktorej by však neskôr vyšlo najavo, že je z nejakých zákonných dôvodov neplatná. Ak by sa tak stalo už po uplynutí 10 ročnej doby držby, potom by sťažovateľ mohol byť považovaný za dobromyseľného držiteľa, ktorý by takto splnil podmienky nadobudnutia vlastníctva vydržaním. Ústavný súd zdôrazňuje, že taký výklad v spojení s , ktorý vo svojich dôsledkoch v značnom rozsahu a podstatným spôsobom vylučuje možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku vydržaním, treba považovať jednoznačne za neprípustne reštriktívny, nerešpektujúci podstatu a zmysel zákonného inštitútu vydržania, a teda za ústavne neakceptovateľný... . Ďalej považuje ústavný súd za podstatné zdôrazniť, že pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie“.

22. S ohľadom na uvedené dôvody odvolací súd pristúpil k zrušeniu uznesenia súdu prvej inštancie s poukazom na ust. a vráteniu veci s poukazom na ust. na ďalšie konanie a rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie odstráni odvolacím súdom vytýkané nedostatky v podrobnostiach špecifikované v bodoch 9. až 14. tohto uznesenia. Súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí o trovách súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )